3Svk/57/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobkyne: Tasto Lunghi Investment Corporation, s.r.o., Štúrova 100, 900 33 Marianka, IČO: 35801841, zastúpená advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35951087, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti ďalších účastníkov a účastníčok: 1) C.. Z. L., K. XR., V., 2) W. L., K. XR., V., 3) L. V., bytom B. H. X, O. U. O. X., 4) R. M., K. P. XXX, 5) Z. V., M. XXX, M., 6) L. B., K. P. XXX, V., 7) Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, 8) C.. T. M., W. XX, V., 8) Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom, Hviezdoslavova 36, Nové Mesto nad Váhom; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2021/018647-003 zo dňa 28. júla 2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13 S 109/2021-150 zo dňa 6. júla 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Nad Váhom, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX (ďalej len „sporný pozemok“). 2. Vzťah a oprávnenie stavať na spornom pozemku vyvodzovali ďalší účastníci 1) a 2) zo svojho vlastníctva (ďalší účastník 1) vlastnil samostatne 21,75% zo sporného pozemku, ďalšia účastníčka 2) vlastnila samostatne 0,089 % zo sporného pozemku a v spoluvlastníctve vlastnili ďalší účastníci 1) a 2) ďalších 7,94 % zo sporného pozemku - celkovo teda vlastnili zaokrúhlene 29,78% sporného pozemku) a z titulu nájomnej zmluvy č. 00154/2018-PNZ- P40019/18.00 zo dňa 28. novembra 2018 uzatvorenej medzi ďalším účastníkom 1) ako nájomcom a ďalším účastníkom 7) ako prenajímateľom (ďalej len „nájomná zmluva“), ktorý spravoval podiel na spornom pozemku po nezistenom spoluvlastníkovi pánovi L. B. v rozsahu približne 20,83 %. Podiely spoluvlastníkov na spornom pozemku ďalší účastníci 1) a 2) preukazovali priloženým výpisom z katastra nehnuteľností.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že súhlas prenajímateľa podľa čl. III ods. 2 nájomnej zmluvy v stavebnom konaní nebol predložený. 4. Obec Nová Bošáca (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) vydala stavebné povolenie č. A/2019/00307/Če zo dňa 15. augusta 2019 (ďalej len „stavebné povolenie“) v spojenom územnom a stavebnom konaní k stavbe „Rekreačný dom Tradícia“, ktorá mala byť umiestnená na spornom pozemku, ako aj na pozemkoch reg. „C“, parc. č. XXXX/X, XXXX, kat. územie O. V., obec Nová Bošáca, okres Nové Mesto Nad Váhom.

6. Listom zo dňa 11. decembra 2019 stavebný úrad požiadal Okresnú prokuratúru Nové Mesto nad Váhom o podanie protestu proti stavebnému povoleniu z dôvodov uvedených v odvolaní ďalšieho účastníka konania 7). 7. Listom doručeným dňa 20. decembra 2019 ďalší účastníci 1) a 2) oznámili stavebnému úradu prevod práv a povinností stavebníka z vydaného, právoplatného stavebného povolenia

9. Stavebný úrad na základe podaného protestu rozhodnutím č. 1/2020/00501/Če zo dňa

13. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) a žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie. 14. Žalobkyňa namietala, že príslušné orgány sa riadne nevysporiadali s jej relevantnými námietkami, ktoré ani nezohľadnili pri svojom rozhodovaní. Dala do pozornosti, že sporný pozemok je v katastri nehnuteľností vedený ako „zastavané plochy a nádvoria“, nejde o poľnohospodársky pozemok. Stavba teda nebola postavená na poľnohospodárskej pôde. Poukazovala na čl. VI ods. 1 nájomnej zmluvy, podľa ktorej boli nájomcovia - ďalší účastníci 1) a 2) oprávnení využívať sporný pozemok primerane jeho druhu, teda v prípade pozemku označenom ako „zastavané plochy a nádvoria“ bolo možné sporný pozemok využívať na

17. Na pojednávaní dňa 22. júna 2022 žalobkyňa doložila správnemu súdu rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4C/18/2019-225 zo dňa 21. januára 2022 (právoplatné dňa 31. marca 2022), ktorým príslušný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k spornému pozemku (ako aj k parcele č. XXXX) a spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov prikázal do výlučného vlastníctva ďalšieho účastníka 1).

Oprávnenie požiadať o vydanie stavebného povolenia vo vzťahu k pozemku v spoluvlastníctve menšinovému spoluvlastníkovi zo žiadneho zákonného ustanovenia, podľa názoru správneho súdu, nevyplýva. Správny súd sa nestotožnil s interpretáciou § 139 Občianskeho zákonníka predkladanou žalobkyňou (bod 18 napadnutého rozsudku).

20. Podľa názoru správneho súdu ani prebiehajúce kolaudačné konanie nezakladá prekážku tomu, aby správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia, ktorým bolo protestu prokurátora vyhovené a stavebné povolenie bolo zrušené.

25. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril aj žalovaný, ktorý považoval napadnutý

rozsudok

za zákonný a dostatočne odôvodnený, preto navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Rovnako sa vyjadrili aj ďalší účastníci konania 7) a 8) . 26. Po predložení veci kasačnému súdu na rozhodnutie bola táto pridelená do senátu 3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

IV. Posúdenie kasačného súdu

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

IV. A K nedostatočnému odôvodnenie napadnutého rozsudku a rozhodnutí správnych orgánov

Občianskeho zákonníka - bod 17 napadnutého rozsudku) a dal sťažovateľke do pozornosti, že ňou prezentovanú interpretáciu § 139 Občianskeho zákonníka odmieta (bod 18, posledná veta napadnutého rozsudku). Správny súd tiež odmietol argumentáciu sťažovateľky, že by prebiehajúce kolaudačné konanie mohlo založiť nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (bod 22 napadnutého rozsudku), pričom práve prebiehajúcim kolaudačným konaním v správnej žalobe sťažovateľka argumentovala potrebu ochrany jej dobromyseľne nadobudnutých práv. 32. Ostatne sa správny súd vysporiadal aj s námietkou sťažovateľky ohľadom nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného (bod 19 a 20 napadnutého rozsudku). 33. Kasačný súd uznáva, že napadnutý rozsudok je možno vo vzťahu k niektorým menej významným námietkam sťažovateľky pomerne stručný, nič to však nemení na skutočnosti, že odpovede na podstatné okolnosti prípadu správny súd v predmetnej veci poskytol. Napadnutý

rozsudok

správneho súdu preto kasačný súd nepovažuje za nedostatočne odôvodnený a kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP v predmetnej veci neidentifikoval. 34. Čo sa týka správnosti právneho posúdenia námietok sťažovateľky, aj v tomto sa kasačný súd v podstatnom stotožňuje so správnym súdom. 35. Pokiaľ sťažovateľka už v správnej žalobe namietala nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného, ani kasačný súd takúto vadu v predmetnej veci neidentifikoval. Rovnako ako pri hodnotení odôvodnenia napadnutého rozsudku aj vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí správnych orgánov platí, že v tomto príslušné orgány musia obsiahnuť odpovede na všetky pre konanie podstatné otázky. Rozsah a obsiahlosť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu je pritom potrebné posudzovať aj s ohľadom na predmet správneho konania. 36. V predmetnej veci ide o konanie o proteste prokurátora, príslušné správne orgány vo svojich rozhodnutiach (i keď v stručnosti) jednoznačne identifikovali dôvod nezákonnosti stavebného povolenia - nepreukázanie práva stavby k spornému pozemku (bod 12 tohto rozsudku). V súvisiacom administratívnom konaní pritom nebolo sporné, že pôvodní stavebníci - ďalší účastníci 1) a 2) boli menšinoví vlastníci sporného pozemku a nepredložili súhlas žiadneho z ďalších spoluvlastníkov sporného pozemku so stavbou - „Rekreačný dom Tradícia“. V administratívnom spise je obsiahnutá aj nájomná zmluva, pričom s ohľadom na jej znenie (bod 3 tohto rozsudku) nemohla existovať žiadna racionálna, relevantná pochybnosť o tom, že z nej žiadne právo stavby ďalším účastníkom 1) a 2) nevyplýva a ani nevyplývalo (potvrdzovalo to aj oneskorene podané odvolanie ďalšieho účastníka 7) proti stavebnému povoleniu). S ohľadom na špecifický predmet konania, povahu zistenej nezákonnosti a jej jednoznačnú preukázateľnosť z administratívneho spisu považuje aj kasačný súd, v zhode so správnym súdom, stručné odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného za postačujúce. Kasačný súd neidentifikoval ani odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu a ústavného súdu vo vzťahu k posudzovaniu preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov.

39. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

42. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

k tretím osobám už pri samotnom výkone rozhodnutia o spôsobe hospodárenia“ (ŠTEVČEK, M.; DULAK, A.; BAJÁNKOVÁ, J.; FEČÍK, M.; SEDLAČKO, F.; TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie.

Porušenie princípov rozhodovania spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou sa podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom považuje za dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu - na takýto úkon sa preto neprihliada (§ 39 Občianskeho zákonníka - napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2104/99 zo dňa 21. júna 2001 či rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 162/2004 zo dňa 1. januára 2004).

45. S ohľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že sťažovateľka sa mýli, pokiaľ s odkazom na § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka argumentuje, že ďalší účastníci 1) a 2) ako minoritní spoluvlastníci boli oprávnení požiadať o stavebné povolenie v súvislosti so sporným pozemkom v podielovom spoluvlastníctve a ich súhlas so stavbou na spornom pozemku zaväzoval všetkých spoluvlastníkov, a teda im zakladal právo stavby na spornom pozemku. Práve naopak, bez rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov sa na ich prípadný súhlas nemohlo prihliadať a ten ani nebol spôsobilý vytvárať práva a povinnosti na strane tretích subjektov. Rozsudok správneho súdu preto aj v tejto časti vychádza zo správneho právneho posúdenia

IV. C K ochrane dobromyseľne nadobudnutých práv v konaní o proteste prokurátora

47. Kasačný súd v tejto súvislosti upozorňuje, že právna úprava v SSP týkajúca sa správnej žaloby prokurátora prešla oproti úprave v § 249 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zmenou, kedy už ochrana dobromyseľnosti nadobudnutia práv nie je výslovnou zákonnou podmienkou aktívnej žalobnej legitimácie prokurátora. V posudzovanom prípade však ani prípadná námietka dobromyseľnosti nadobudnutia práv nemohla byť kasačným súdom vyhodnotená ako dôvodná. 48.

49. Z hľadiska dobromyseľnosti stavebníkov kasačný súd považuje za podstatné, že ďalším účastníkom 1) a 2) (v čase podania žiadosti o stavebné povolenie stavebníkom) už zo samotného výpisu z katastra nehnuteľností muselo byť zrejmé, že nie sú väčšinovými vlastníkmi sporného pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba.

50. Rovnako podľa kasačného súdu dôvod zrušenia právoplatného stavebného povolenia nie je vo všeobecnosti čisto formálny (ako nesprávne uvádza sťažovateľka), ale smeruje k ochrane väčšinových spoluvlastníkov sporného pozemku, ktorí so stavbou na ich pozemku nevyjadrili súhlas, a to aj v prípade, ak už stavba na spornom pozemku stojí.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že relevantní (nezistení) spoluvlastníci zastúpení ďalším účastníkom 7) už počas pôvodného stavebného konania komunikovali svoj nesúhlas s predmetnou stavbou (oneskorene podaným odvolaním proti stavebnému povoleniu - bod 5 tohto rozsudku), pričom tento postoj zastávali počas celého konania o proteste, v správnom súdnom konaní ako aj v kasačnom konaní. Práve oneskorene podané odvolanie ďalšieho účastníka 7) proti stavebnému povoleniu bolo dôvodom pre podanie podnetu prokurátorovi stavebným úradom.

Kasačný súd s ohľadom na vyššie uvedené preto konštatuje, že v predmetnom prípade princíp zákonnosti sledovaný protestom prokurátora a zrušením stavebného povolenia nepochybne prevážil záujmy a práva sťažovateľky nadobudnuté stavebným povolením k stavbe, ktorá mala byť umiestnená na pozemku, vo vzťahu ku ktorému sťažovateľka a ani jej právni predchodcovia nemali relevantný vzťah, resp. právo stavby. Kasačný súd sa preto stotožnil so záverom správneho súdu, že prípadné prebiehajúce kolaudačné konanie k stavbe - „Rekreačný dom Tradícia“ nespochybňovalo zákonnosť rozhodnutia žalovaného a ani kompetenciu správneho súdu posúdiť túto zákonnosť.

52. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 „na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“ 53. Podľa § 135 ods. 2 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k), b) rozhoduje podľa § 192. 54. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že správny súd nezohľadnil a nevysporiadal sa s rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4 C 18/2019-225 zo dňa 21. januára 2022 (právoplatné dňa 31. marca 2022), ktorým príslušný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k spornému pozemku a s kúpou sporného pozemku sťažovateľkou dňa 6. mája 2022, kasačný súd dáva do pozornosti, že pre správny súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Výnimky z tohto princípu sú vymedzené v § 135 ods. 2 SSP, prípadne dotvárané príslušnou judikatúrou. V predmetnej veci je však relevantné, že toto konanie nie je konaním podľa § 135 ods. 2 SSP a kasačnému súdu nie je známa taká jeho rozhodovacia činnosť (či rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky), ktorá by v takomto type konania (za zisteného skutkového stavu) umožňovala neaplikovať § 135 ods. 1 SSP a zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali so značným časovým odstupom po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (s odstupom roka). 55. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že ani tieto nové skutočnosti by nerobili konanie o dodatočnom povolení spornej stavby nehospodárnym, čisto formálnym a šikanóznym, ako nesprávne argumentuje sťažovateľka. Ako vyplýva zo zrušeného stavebného povolenia, stavba „Rekreačný dom Tradícia“ mala byť umiestnená aj na pozemku reg. C, parc. č. XXXX, kat. územie O. V., obec Nová Bošáca, okres Nové Mesto Nad Váhom, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX (bod 4 tohto rozsudku). Aj z aktuálneho listu vlastníctva (z verejne dostupného katastra nehnuteľností) k tomuto pozemku vyplýva, že ďalší účastník 1) je len minoritným spoluvlastníkom tohto pozemku a sťažovateľka nie je vlastníčkou žiadneho spoluvlastníckeho podielu predmetného pozemku. V konaní o dodatočnom povolení stavby tak bude stále potrebné minimálne skúmať a ustáliť oprávnenia stavebníkov (sťažovateľky) aj k tejto stavbou dotknutej nehnuteľnosti. Rozsudok okresného súdu či kúpna zmluva zo dňa 6. mája 2022 sa týchto nedostatkov netýkajú.