3Svk/58/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200264.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 22Sa/15/2021
- IČS
- 4021200264
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): C. D., H.. XX.XX.XXXX, R. XXX, právne zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, Štúrova 43, Nitra, IČO: 53109538, proti žalovanému: Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor, Záhradnícka 6, Komárno, IČO: 00151866, o žalobe zo dňa 14.05.2021, proti inému zásahu orgánu verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 22Sa/15/2021-104 zo dňa 27. apríla 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym orgánom a správnym súdom
1. Uznesením č. k. 22Sa/15/2021-104 zo dňa 27. apríla 2022 Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) zamietol ako nedôvodnú žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca domáhal zakázania žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu spočívajúcom v Oznámení žalovaného č. K2-118/2021, K2-119/2021 zo dňa 19.03.2021 a uloženia povinnosti žalovanému obnoviť stav pred iným zásahom, a to v lehote 30 dní a určenia, že napadnutý iný zásah - Oznámenie žalovaného č. K2-118/2021, K2-119/2021 zo dňa 19.03.2021 bol nezákonný.
2. Správny súd pri svojom rozhodovaní vyhádzal z návrhu, ktorým žalobca za iný zásah orgánu verejnej správy označil oznámenie žalovaného č. K2-118/2021, K2-119/2021 zo dňa 19.03.2021, domáhajúc sa jeho zákazu a uloženia žalovanému, aby obnovil stav pred iným zásahom a určil tento zásah za nezákonný. Obsahom predmetného oznámenia žalovaného bolo, že v reakcii na uvedenú korešpondenciu žalobcu a pani N. E. v období od 12.03.2021 týkajúcu sa požiadavky na zápis parcely č. 1730/1 v k. ú K. do ich vlastníctva (nadväzujúcu na predchádzajúcu písomnú komunikáciu v tejto veci) sa správny orgán pridržiava svojho stanoviska, odpovede pod č. K2-284/2019-5 zo dňa 15.01.2020 a ostatných odpovedí týkajúcich sa predmetnej veci, pričom konštatuje, že napriek žalobcom uvádzaným skutočnostiam sa nezmenil skutkový stav, na základe ktorého by mal správny orgán predmetné vlastnícke právo zapísať.
3. Obsahom žalobných dôvodov bola námietka, že žalovaný pri vydaní iného zásahu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci; odôvodnenie iného zásahu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, je v rozpore s predloženými dokladmi a nemá v nich oporu, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o administratívnom konaní pred žalovaným ako orgánom verejnej správy, čo má za následok vydanie nezákonného a hrubo porušujúceho jeho práva, iného zásahu. Podľa žalobcu predmetom žaloby je spornosť vlastníckeho práva k parcele, ktorú žalobca označil v žalobe, opísal chronológiu prevodov a prechodov vlastníckeho práva a mal za to, že žalovaný sústavne postupuje nezákonne, keď nevykonal zápis vlastníckeho práva žalobcu tak, ako žalobca tvrdí a preukazuje podkladmi. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení vo veci vysvetlil svoj názor na chronológiu prevodov a prechodov vlastníckeho práva a konštatoval, že napriek žalobcom uvádzaným skutočnostiam sa nezmenil skutkový stav, na základe ktorého by mal správny orgán právomoc predmetné právo zapísať.
Dodal, že na ďalšie podania, ktoré budú doručené od žiadateľa s rovnakým alebo obdobným znením správny orgán už nebude odpovedať. Poukázal aj na to, že vlastnícke právo si môžu účastníci konania (t.j. aj žalobca) usporiadať výlučne súdnou cestou prostredníctvom určovacej žaloby na príslušnom súde. Žalobu žiadal zamietnuť.
5. Podľa právneho názoru správneho súdu ťažiskovou bola otázka, či namietaný faktický postup žalovaného, zavŕšený vydaním napadnutého oznámenia, možno v zmysle zákonných definičných znakov posúdiť ako iný zásah orgánu verejnej správy, zameraný voči žalobcovi. Vyhodnotil, že popísaný faktický postup predstavuje vo svojej podstate skôr riadne administratívne konanie, prebiehajúce medzi žalovaným orgánom verejnej správy a žalobcom.
6. Správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že konanie bolo začaté podaním zo dňa 05.06.2019, v rámci ktorého sa žalobca domáhal zdôvodnenia, prečo na liste vlastníctva č. XXX nie je uvedený pôvodný vlastník ani predávajúci.
K uvedenému bolo žalobcovi zaslané oznámenie pod č. K2-284/2019-3, KO 2019/0057 zo dňa 04.07.2019, v rámci ktorého správny orgán opätovne oznámil žalobcovi skutočností, týkajúce sa prevodu a prechodu vlastníctva označenej parcely. Následne podaním zo dňa 01.07.2019 žalobca vyzval správny orgán na spoluprácu, k čomu bolo zo strany správneho orgánu zaslané ďalšie oznámenie zo dňa 02.09.2019. Žalobca podal dňa 28.11.2019 sťažnosť, v dôsledku čoho správny orgán podaním zo dňa 29.11.2019 požiadal Štátny archív v Nitre o zaslanie dokumentov. Dokumenty boli zaslané v rámci podania zo dňa 14.01.2020. Po ich prešetrení bolo zo strany správneho orgánu realizované ďalšie oznámenie zo dňa 15.01.2020 s podrobným opisom prevodov a prechodov nehnuteľnosti.
7. Celé konanie bolo vedené pod registratúrnou značkou K2-284/19 vo veci vydanie dokladu k.ú. H. K., D. C., R. XXX. Naviac, v spise sa nachádza aj spisový obal zo záznamového konania vedeného pod sp. zn. Z-2172/2020, v rámci ktorého sa N. E. domáhala zápisu parcely č. 1730/1 vo výmere 3880 m2 na jej osobu a to na základe vyššie uvedených osvedčení o dedičstve, ktoré sú prílohou žaloby. V konaní vedenom pod sp. zn. Z-2172/2020 bolo dňa 19.06.2020 tiež vydané oznámenie, v rámci ktorého bola N. E. odkázaná na uplatnenie si vlastníckeho práva výlučne súdnou cestou prostredníctvom určovacej žaloby na príslušnom
súde. V ďalšej časti spisu sa nachádza aj spisový obal ku konaniu K2 118/2021 a K2 119/2021 vo veci odpovede na list, týkajúcej sa konania Z-2172/2020. 8. Pre posudzovanie nároku na ochranu proti inému zásahu orgánu verejnej správy je podstatný aj vyhodnotenie charakteristiky zásahu vymedzenej pojmom „priamo“, čo predpokladá, že tvrdený iný zásah a výlučne iba ten sám o sebe zasiahol do práv, právom chránených záujmov a povinností poškodeného subjektu.
9. Napadnutým oznámením bolo žalobcovi len oznámené, že sa nezmenil skutkový stav, na základe ktorého by mal správny orgán právomoc predmetné vlastnícke právo zapísať, čo bola reakcia na oznámenia vydané skôr, v rámci ktorých sa žalobca domáhal vydania dokladu, ktorým by bolo preukázané, že jeho starí rodičia boli vlastníkmi plochy 3880 m2.
Uvedeným oznámením teda nebol spôsobený žiadny zásah do práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu, ako ani nebol vykonaný žiadny pokyn, resp. zásah do už existujúceho práva. Správny súd nezistil, že by napadnutým oznámením by bol akýmkoľvek spôsobom zmenený stav existujúci pred týmto oznámením, resp. že by týmto oznámením bol vykonaný zásah, ktorý by bolo potrebné zakázať, preto nebolo dôvodné ani určenie, že zásah je nezákonný.
10. Správny súd zdôraznil, že vo všeobecnosti možno konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy považovať za subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno využiť iba za predpokladu, že iná možnosť ochrany neexistuje. V prípade, ak
bolo vydané rozhodnutie alebo opatrenie, je potreba sa domáhať súdnej ochrany tvrdením nezákonnosti týchto individuálnych správnych aktov v konaní o všeobecnej správnej žalobe. Rovnako zákon nepripúšťa ani preskúmanie zákonnosti samotného administratívneho konania, pokiaľ nedošlo do štádia vydania rozhodnutia alebo opatrenia.
II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
11. Voči uzneseniu krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia krajskému súdu na ďalšie konanie. 12. V kasačných dôvodoch namietal, že napadnutým zásahom nedošlo k zápisu vlastníckeho práva v jeho prospech, popísal dôvody, prečo by tak správny orgán mal urobiť, vyslovil názor že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia, keďže zo skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal na základe identifikácie spornú parcelu zapísať a keďže tak neurobil, bolo zasiahnuté do jeho práv a právom chránených záujmov a to výlučne priamym iným zásahom v súlade s § 254 SSP. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. 13. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržal svojej doterajšej argumentácie a žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.
III. Posúdenie kasačného súdu
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. V prvom rade kasačný súd poukazuje na právnu úpravu ochrany pred nezákonným zásahom cit: „Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“
15. Právna úprava v tomto ustanovení zakotvuje ochranu pred faktickým postupom vykonávaným pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, pričom na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Vyžaduje sa, aby sa tento zásah prejavil priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby.
16. Ako vyplýva z pripojeného administratívneho spisu osvedčujúceho priebeh správneho konania, ako aj z priebehu konania pred správnym súdom, podstatou žaloby bola nespokojnosť žalobcu s tým, že na základe ním tvrdených skutočností žalovaný nezapísal v jeho prospech
vlastnícke právo. Sťažovateľ sa obracal na žalovaného svojimi podaniami, ktoré neboli zákonom upravenými osobitnými návrhmi v správnom konaní, žalovaný na ne reagoval tak, ako je popísané v rozhodnutí správneho súdu a v oznámení, ktoré sťažovateľ vníma ako nezákonný zásah. Žalovaný vo svojom oznámení uzavrel, že sa pridržiava svojich dovtedajších záverov a že napriek sťažovateľom uvádzaným skutočnostiam sa nezmenil skutkový stav, na základe ktorého by mal správny orgán právomoc vlastnícke právo zapísať.
17. Podľa kasačného súdu správny súd sťažovateľovi správne a zrozumiteľne vysvetlil, že zaslaniu napadnutého oznámenia predchádzala komunikácia medzi žalovaným a sťažovateľom, iniciovaná sťažovateľom, bol k nej vedený administratívny spis a výsledkom bolo oznámenie, že nie je dôvod zapísať vlastnícke právo tak, ako požaduje sťažovateľ. Správny súd uviedol, že tento proces je možné vnímať ako riadne administratívne konanie. Kasačný súd je toho názoru, že uvedený postup je skôr administratívnym postupom, výsledkom ktorého bolo oznámenie, nie individuálny alebo normatívny správny akt, ako predpokladá § 3 ods. 1 písm. a) SSP.
18. Pre posúdenie veci je však podľa kasačného súdu podstatné, že správny súd v bode 15. napadnutého uznesenia vysvetlil, že vydaním oznámenia nedošlo k ujme na subjektívnych právach sťažovateľa, keďže mu týmto listom len bolo oznámené, že sa nezmenil skutkový stav.
19. Kasačný sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neprezentoval žiadnu novú argumentáciu, zotrval na tom, že predmetom jeho žaloby je spornosť zápisu vlastníckeho práva a žiada ho zapísať tak, ako tvrdí v žalobe, resp. predchádzajúcich podaniach adresovaných žalovanému.
S touto argumentáciou sa správny súd v napadnutom uznesení vysporiadal. Kasačný súd dodáva, že vzhľadom na zmysel a účel ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy výsledkom takéhoto konania nemôže byť príkaz žalovanému, aby konal tak, ako si praje žalobca.
Naopak, výsledkom môže byť len formulovanie zákazu pokračovať v inom zásahu (§ 262 SSP), resp. aj uloženie povinnosti obnoviť stav pred zásahom. V posudzovanom prípade žalovaný nevykonal žiaden úkon, majúci znaky faktického postupu, zasahujúceho do práv sťažovateľa, len reagoval na podania žalobcu a napadnutým oznámením uzavrel, že jeho návrhu nie je možné vyhovieť.
IV. Záver
20. Ako vyplýva z vyšieuvedeného, kasačný súd sa stotožňuje so správnosťou a rozsahom záverov správneho súdu a preto kasačnú sťažnosť podľa § 261 SSP zamietol ako nedôvodnú. 21. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému v konaní trovy nevznikli. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. novembra 2022