3Svk/61/2022

1. Mesto Senica ako špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej ako „cestný zákon“) a §

120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej ako „Stavebný zákon“) na návrh Farming technologie Slovakia, s.r.o. (ďalej ako „ďalší účastník 1)“) vydal stavebné povolenie č. OVŽPaD/JO/2020/939 zo dňa 26. júna 2020 (ďalej ako „rozhodnutie stavebného úradu“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) na stavbu „Aquaponická farma Senica, SO 08 komunikácie a spevnené plochy“ (ďalej ako „stavba“). 2. Na základe odvolania žalobcu (v postavení zainteresovanej verejnosti) žalovaný rozhodnutím č.: OU-SE-OCDPK-2020/010959-002 zo dňa 13. novembra 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Žalovaný poukázal na to, že žiadna z pripomienok žalobcu nevyžadovala premietnutie do podmienok stavebného povolenia predmetnej stavby a postupom stavebného úradu preto neboli porušené záväzné podmienky rozhodnutia zo zisťovacieho konania. K námietke žalobcu, že nebol prizvaný ako účastník stavebného konania, žalovaný uviedol, že začatie stavebného konania bolo oznámené účastníkom konania a dotknutým orgánom verejnou vyhláškou zákonným spôsobom - vyvesením na úradnej tabuli ako aj na webovom sídle mesta a tiež na centrálnej úradnej elektronickej tabuli po dobu 15 dní. Prijatím odvolania žalobcu, ktoré bolo predmetom odvolacieho správneho konania, stavebný úrad odvolateľa nevylúčil z okruhu účastníkov konania a v zmysle § 59 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona ho považoval za účastníka stavebného konania. K vecným námietkam žalobcu konštatoval, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný týmto nemohol vyhovieť, pretože tieto podmienky sa netýkajú stavby „Aquaponická farma Senica, SO 08 komunikácie a spevnené plochy“, ale zasahujú do iných objektov stavby „Aquaponická farma Senica“, ktoré sú povolené iným stavebným úradom.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu. 5. Žalobca v žalobe namietal, že hlavným záujmom konajúcich úradov bolo legitimovať v rozpore s právnymi predpismi realizáciu stavby v prospech ďalšieho účastníka 1), a to aj napriek tomu, že neboli overené vplyvy na životné prostredie. Tiež rozporoval, že prvostupňový správny orgán s ním nekonal ako s účastníkom konania, v dôsledku čoho si žalobca nemohol uplatniť pripomienky a námietky. Poukázal na to, že už táto skutočnosť, že žalobca nebol účastníkom stavebného konania, znamenala, že si nemohol uplatňovať svoje procesné práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré vo výroku obsahovalo podmienku - podrobne sa zaoberať pripomienkami dotknutej verejnosti a opodstatnené požiadavky, ktoré majú oporu v zákone zvážiť a zohľadniť v dokumentácii stavby pre územné konanie a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov.

sa konzultácie. 7. Žalobca poukázal na to, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť, zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach dodajúc, že svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych

9. Správny súd rozsudkom č. k. 20S/3/2021-57 zo dňa 12. mája 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 10. Správny súd k námietke žalobcu, že nebol účastníkom stavebného konania, uviedol, že toto bolo oznámené účastníkom konania verejnou vyhláškou dňa 1. júna 2020 zákonným spôsobom, a to vyvesením na úradnej tabuli, na webovom sídle mesta a tiež na centrálnej úradnej elektronickej tabuli po dobu 15 dní, teda bolo oznámené aj žalobcovi. Poukázal na to, že prijatím odvolania zo strany žalobcu, stavebný úrad žalobcu nevylúčil z okruhu účastníkov konania a v zmysle § 59 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona ho považoval za účastníka stavebného konania. Prvostupňový správny orgán sa však nestotožnil s uplatňovanými pripomienkami žalobcu ako odvolateľa, keďže ich považoval za neopodstatnené a netýkajúce sa povoľovanej stavby. Doplnil, že dotknuté orgány zaslali k predloženému zámeru kladné stanoviská, resp. nemali k predloženému zámeru žiadne pripomienky.

12. Podľa správneho súdu nedošlo preskúmavanými rozhodnutiami k porušeniu žalobcom namietaných skutočností, keďže správne orgány ďalšiemu účastníkovi 1) jednoznačne určili podmienky, ktoré je povinný rešpektovať pri vykonávaní samotnej navrhovanej činnosti a ktoré vyplynuli z doručených stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov štátnej správy.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

Európskej únie. 14. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti objasňuje dôležitosť ochrany životného prostredia, ako aj dôležitosť svojej činnosti, pričom poukazuje na to, že antikampaň vlády Slovenskej republiky prostredníctvom ministra hospodárstva smerovala k popretiu práv sťažovateľa a bola útokom na právnu ochranu životného prostredia. Vyjadril presvedčenie, že v dôsledku politickej antikampane štátne orgány nesprávne a v rozpore s eurokonformným výkladom aplikujú jednotlivé?ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa ochrany životného prostredia. Namietal, že tento naratív prevzal aj správny súd a akceptoval ho ako východisko, čo je v rozpore so základnými zásadami spravodlivosti a požiadavkou na riadne odôvodnenie

hospodárstva. V kontexte zmeny rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Trnave sťažovateľ komunikoval domnienky nielen o zaujatosti tohto súdu, o ohýbaní práva z jeho strany, ale aj o diskriminačnom prístupe k sťažovateľovi a slabej odôvodnenosti rozhodnutí tohto súdu. Sťažovateľ následne citoval nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky k účelu správneho súdnictva (ako napr. II. ÚS 522/2021 či II. ÚS 107/2019).

17. Na záver sťažovateľ navrhoval prerušiť konanie a v súvislosti s inštitútom zneužitia práva navrhol položiť nasledovné otázky: a) či samotná podobnosť jednotlivých podaní a žalôb sťažovateľa je zneužívaním práva, ktoré priznáva smernica EIA verejnosti, b) či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k podaniu odvolania je v súlade so smernicou EIA, c) či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu ku rozdeľovaniu stavebných prác do viacerých stavebných konaní za účelom obmedzovania práva verejnosti je v súlade so smernicou EIA. 18. Žalovaný a ďalší účastníci sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal a rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto

IV. Posúdenie kasačného súdu

veci. 22. V úvodnej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ predostrel všeobecné tvrdenia o?antikampani vlády Slovenskej republiky proti sťažovateľovi, v ktorej dôsledku dochádza k?nesprávnej aplikácií právnych predpisov upravujúcich ochranu životného prostredia orgánmi?štátnej správy Slovenskej republiky.

23. Sťažovateľ v nasledujúcej rozsiahlej časti kasačnej sťažnosti poukazoval na rozhodovaciu činnosť súdov týkajúcu sa inštitútu zneužitia práva. Kasačný súd v súlade s názorom sťažovateľa potvrdzuje, že v kontexte ústavou a únijným právom garantovaného práva účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia má byť tento inštitút využitý len výnimočne, ak je nad všetku pochybnosť jasné, že žiadateľ svoje právo zneužíva. Aplikácia zneužitia práva má byť teda riešením ultima ratio, t. j. poslednou a krajnou možnosťou.

správneho súdu. Správny súd rozhodnutie žalovaného riadne preskúmal v súlade so žalobnými námietkami sťažovateľa. Opak ani sťažovateľ netvrdil. Správny súd neodmietol správnu žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. h) v spojení s § 28 a § 5 ods. 12 SSP z?dôvodu, že táto má zjavne šikanózny charakter, prípadne sa ňou sleduje zneužitie práva.

24. V súvislosti s kasačnou námietkou sťažovateľa, že boli porušené jeho práva účasti v posudzovanom stavebnom konaní, kasačný súd uvádza, že v predmetnej veci ide o stavebné konanie na líniovú stavbu podľa § 139 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona (komunikácia). Stavebný zákon pri líniových stavbách upravuje odlišný postup pri oznamovaní začatia stavebného konania v porovnaní so všeobecným stavebným konaním (ktoré sa netýkajú líniových stavieb a nespĺňajú podmienky na doručenie verejnou vyhláškou podľa § 36 ods. 4, § 61 ods. 4 Stavebného zákona a § 26 Správneho poriadku).

61 ods. 4 Stavebného zákona). Táto právna úprava zakotvená v § 61 ods. 4 Stavebného zákona je špeciálnou úpravou k všeobecnej právnej úprave uvedenej v § 61 ods. 1 Stavebného zákona. V tomto prípade sa použije zásada lex specialis derogat legi generali, t. j. špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie. Preto začatie stavebného konania o umiestnení líniovej stavby stavebný úrad oznamuje účastníkom formou verejnej vyhlášky a nie doručením do vlastných rúk podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona.

Aplikujúc tieto východiská na prípad sťažovateľa, tento bol spolu s ostatnými účastníkmi konania oboznámený so začatím stavebného konania verejnou vyhláškou dňa 1. júna 2020 zákonným spôsobom, a to vyvesením na úradnej tabuli, na webovom sídle mesta Senica a tiež na centrálnej úradnej elektronickej tabuli po dobu 15 dní, a toto oznámenie bolo dňa 16. júna 2020 z úradnej tabule mesta Senica v súlade so zákonom aj zvesené. Kasačný súd preto konštatuje, že sťažovateľ bol riadne oboznámený so začatím stavebného konania, tohto sa mohol zúčastniť a vzniesť pripomienky, preto nedošlo k porušeniu jeho práva na účasť v povoľovacom konaní a ani k porušeniu predpisov týkajúcich sa ochrany životného prostredia.

Takáto povinnosť však už nie je stanovená pre územné a ani stavebné konanie. Naopak, vzhľadom na to, že v posudzovanej veci ide o stavbu špeciálnu - komunikácie, v zmysle § 120 ods. 1 Stavebného zákona o tomto stavebnom objekte rozhoduje špeciálny stavebný úrad v samostatnom konaní. Rozhodovanie v samostatných konaniach o jednotlivých typoch stavieb zámeru (napr. vodné stavby, pozemné stavby) je tak plne v súlade so Stavebným zákonom, ak napr. nepodlieha tzv. integrovanému povoľovaniu podľa zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, čo však nie je posudzovaný prípad.

Stavebného zákona priamo predpokladá. 29. Ak však mal sťažovateľ záujem poukázať na povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia zo zisťovacieho konania, aby sa príslušné orgány vysporiadali s pripomienkami zainteresovanej verejnosti, kasačný súd mal v zhode so správnym súdom za preukázané, že žalovaný sa so všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v odvolaní riadne vysporiadal na str. 20 až 24 rozhodnutia žalovaného. Z rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri?hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal so zásadnými návrhmi a námietkami sťažovateľa uvedenými v odvolaní. Vzhľadom na to, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti bližšie nešpecifikuje, s ktorými jeho námietkami sa žalovaný nevysporiadal, kasačný súd túto námietku aj z toho dôvodu vyhodnotil ako nedôvodnú.

Zo strany sťažovateľa sa prvá nastolená otázka týkala inštitútu zneužitia práva, ktorý ale nebol jedným z dôvodov, na ktorých by bolo postavené rozhodnutie správneho alebo kasačného súdu, preto položenie tejto otázky nemohlo ovplyvniť rozhodnutie v prejednávanej veci.

Za týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie v?režime článku 267 Zmluvy o?fungovaní Európskej únie.