3Svk/6/2022

1. Na základe žiadosti stavebníka D.. J. A. zo dňa 30.01.2012 o dodatočné povolenie stavby „Dostavba záhradného domu - Cesta na Kamzík, Bratislava, parc. č. XXXX/XX v k. ú. V.“ bolo na stavebnom úrade začaté konanie o dodatočné povolenie stavby. V konaní vzniesli žalobcovia (účastníci konania) ako vlastníci susedného pozemku námietky voči vydaniu rozhodnutia o dodatočné povolenie stavby.

2. Stavebný úrad dospel k záveru, že povolením stavby nie sú ohrozené verejné záujmy ani neprimerane obmedzené oprávnené záujmy účastníkov konania a preto rozhodnutím č. UKaSP-2013-12/282/HAM, KON/SP 137 dňa 23.12.2013 dodatočne povolil dostavbu, nadstavbu a zmenu stavby pre zvieratá na rodinný dom - Cesta na Kamzík Bratislava na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/Xvk. ú. V. stavebníkovi D.. J. A.. 3. Žalobcovia podali voči rozhodnutiu odvolanie. Namietali najmä, že: · stavebný úrad sa v rozhodnutí nevysporiadal so všetkými ich námietkami; · v priebehu konania došlo k prekvalifikovaniu stavby zo záhradného domu na rodinný dom, pričom nadzemné podlažie stavby bolo zmenené na jednopodlažnú letnú kuchyňu a o tejto zmene neboli informovaní; · stavba je umiestnená na hranici s pozemkom a znehodnocuje pozemok účastníkov konania; · stavba je síce vybavená zariadením plniacim účely žumpy, avšak toto zariadenie nemá dno a steny vodotesné, v dôsledku čoho môže dôjsť k závažnému znečisteniu životného prostredia a stavebný úrad pri povoľovaní stavby uvedené skutočnosti neskúmal. 4. O odvolaní rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2014/62979-ZAV zo dňa 17.09.2014 tak, že zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu a nahradil ho textom; „Dostavba záhradného domu - Cesta na Kamzík, Bratislava, na pozemku parc. č. XXXX/ XX, XXXX/X (pôvodné parcelné čísla) v čase vydania napadnutého rozhodnutia v k. ú. V. stavebníkovi D.. J. A., C. Z. A. XX, XXX XX B.“ a vykonal aj ďalšie zmeny výroku rozhodnutia.

5. Rozhodnutie žalovaného napadli žalobcovia žalobou. Namietali najmä, že: · rozhodnutím o odvolaní žalovaný zmenil predmet konania o dodatočnom povolení stavby. Stavebník podal žiadosť o dodatočné stavebné povolenie stavby „dostavba záhradného domu“, na miestnom zisťovaní potvrdil, že stavbu užíva celoročne na trvalé bývanie seba a svojej rodiny a v priebehu konania o dodatočnom povolení stavby došlo k svojvoľnému prekvalifikovaniu stavby stavebným úradom zo záhradného domu na rodinný dom; · odvolací orgán nedostatočne zistil skutkový stav, jedná sa o stavbu rodinného domu určeného na trvalé, celoročné bývanie. Bolo preukázané, že stavba rodinného domu nespĺňa všeobecné technické požiadavky na stavbu rodinných domov, čo v súlade so stavebným zákonom malo

Stavebník bez stavebného povolenia realizoval na pozemku s parc. č. XXXX/XX v k. ú. V. terénne úpravy, ktoré si vyžiadali výstavbu oporného múru, ktorého výška na vybraných miestach aktuálne prevyšuje 3,2m. Vykonané terénne úpravy, letná kuchyňa a realizovaný oporný múr nie sú súčasťou projektovej dokumentácie, pričom uvedenú skutočnosť stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby nebral do úvahy. Odvolací orgán sa námietkami žalobcov týkajúcimi sa neoprávnenej realizácie letnej kuchyne a otvoreného múra nezaoberal a rozhodovanie o dodatočnom stavebnom povolení letnej kuchyne oporného múra vylúčil

pozemku. Pozemok žalobcov je široký len približne 15m a vzhľadom k požiadavkám na minimálny odstup medzi stavbami je trvalo znemožnené využiť pozemok na stavebné účely; · v zmysle Územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorého záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením Hlavného mesta SR Bratislavy č. 4/2007 v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorý predstavuje územnoplánovaciu dokumentáciu vyššieho stupňa k záväznej časti Územného plánu zóny Kramáre - Horný Kramer, je pozemok žalobcov s parc. č. XXXX/Xvk. ú. V. súčasťou stabilizovaného územia určeného pre malopodlažnú zástavbu obytného územia s koeficientom zastavanosti maximálne 0,35 a stanovením maximálnej podlažnosti na 2 nadzemné podlažia; · v rámci stavebného konania žalobcovia opakovane upozorňovali na skutočnosť, že stavba nie je vybavená žumpou, ktorej dno a steny podľa § 11 ods. 7 vyhl. č. 532/2002 Z. z. by mali byť vodotesné. Žalobcovia namietali správnosť záväzného stanoviska Mestskej časti Bratislava - Nové mesto zo dňa 07.12.2013, v zmysle ktorého sa majú splaškové vody odvádzať

Ak to stavebník nepreukáže, stavebný úrad môže rozhodnúť len tak, že nariadi odstránenie stavby. · v stavebnom konaní došlo k viacerým procesným pochybeniam. 6. Žalovaný zotrval na správnosti svojho postupu. Zdôraznil, že súčasťou žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia boli aj vyjadrenia dotknutých orgánov, ktoré sa vzťahujú k stavbe „dostavba záhradného domu - Cesta na Kamzík, Bratislava, parc. č. XXXX/XX tak, ako je uvedené v podanej žiadosti stavebníka zo dňa 30.01.2012. Doplnil, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy v mimo odvolacom konaní výsledkom, že nebolo zistené také porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo zmenu alebo zrušenie vydaného rozhodnutia.

odvolanie žalovaný a E. A., ktorá zároveň požiadala, aby ju súd pribral do súdneho konania ako ďalšiu účastníčku konania. O odvolaní účastníkov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Sžo/95/2016 zo dňa 29.05.2019, ktorým zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a pre procesné pochybenie prvostupňového súdu, nakoľko nepribral do súdneho konania E. A..

konania. 10. Súd mal za preukázané, že všetky povolenia dotknutých orgánov, ktoré predložil stavebník, boli na stavbu „Dostavba záhradného domu, Cesta na Kamzík.“ Z akého dôvodu stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí vo výroku uviedol od „Dostavba, nadstavba a zmena stavby pre zvieratá na rodinný dom, Cesta na Kamzík“, nie je jasné.

Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“) zamietol.

12. Proti rozsudku správneho súdu podali žalobcovia (sťažovatelia) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie) a § 440 ods. 1 písm. f) SSP (porušenie práva na spravodlivý proces) a navrhli, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. V kasačnej sťažnosti podrobne zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu a nesprávne právne posúdenie súdom odôvodnil nasledovne: · správny súd kopíruje názor žalovaného, ktorý neberie do úvahy skutočný účel stavby ako rodinného domu, na ktorý je aj užívaná (celoročné bývanie stavebníka); · stavba je postavená v rozpore s právnymi predpismi a nespĺňa požiadavku na dodatočné povolenie - súlad s verejným záujmom (stavba nespĺňa odstupové vzdialenosti v zmysle § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a stavebník znemožnil využitie pozemku sťažovateľov na stavebné účely); · neobstojí právne posúdenie súdu, že rozhodnutím žalovaného došlo len k spresneniu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, pretože oba správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, v dôsledku čoho sú podklady v spise nesprávne (označenie stavby v žiadosti stavebníka nelimituje stavebný úrad v tom, aby v rámci zisťovania dospel k záveru, že pomenovanie stavby v žiadosti a predložených stanoviskách nie je v súlade so skutočným stavom veci); · doplnili informácie ohľadom stavby stavebníka, ktorú považujú za nelegálnu; · zotrvali na argumentácii ohľadom záveru, že stavba nie je vybavená nepriepustnou žumpou a preto ohrozuje životné prostredie, v tomto smere namietali, že správny súd nesprávne posúdil otázku dostatočne zisteného skutkového stavu. 13. Porušenie práva na spravodlivý proces spočívalo v nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku: · právny názor súdu je v rozpore s odôvodnením prvého rozsudku, v ktorom ten istý súd dal sťažovateľom za pravdu ohľadom ich žalobných námietok. Druhé rozhodnutie súdu, kde došiel k diametrálne odlišnému právnemu posúdeniu bez toho, aby došlo k zmene skutkových okolností zmene právnych predpisov alebo rozhodovacej praxe, považujú za prekvapivé. NS SR vec vrátil len pre procesné pochybenie, správny súd rozhodoval na podklade toho istého spisového materiálu a vôbec neodôvodnil, aká úvaha ho viedla k zmene právneho názoru; · takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne. 14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 15. Ďalší účastníci považovali rozhodnutie správneho súdu za správne a navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť. 16. Ďalší účastníci podaním z 28.09.2021 (č. l. 305) súd informovali o zmene vlastníctva k pozemku žalobcov a tým, že žalobcovia už daný pozemok nevlastnia. Žalobcovia reagovali vyjadrením z 29.11.2021 (č. l. 319) tak, že uvedená zmena nemá vplyv na ich žalobnú legitimáciu, keďže je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

20. V súdenej veci s ohľadom na obsah žaloby bol správny súd povinný zaujať stanovisko najmä k žalobným námietkam: · O prekvalifikovaní stavby stavebným úradom zo záhradného domu na rodinný dom; · o nedostatočne zistenom skutkovom stave; · o porušení zásady dvojinštančnosti; · o potrebe predloženia úplnej projektovej dokumentácie; · o nesúlade stavby s § 6 vyhl. č. 532/2002 Z. z., konkrétne vo vzťahu k podmienkam, za ktorých môžu byť stavby postavené na hranici pozemku; · o súlade stavby s verejným záujmom.

22. Takéto odôvodnenie nepovažuje kasačný súd za dostatočné. Povinnosti správneho súdu v odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej sa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/2, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/ 07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010), ako aj Európsky súd pre ľudské práva (Kraska c/a Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B, Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

24. V súdenej veci je to o to závažnejšie, že v pôvodnom zrušujúcom rozsudku sa správny súd žalobnými námietkami zaoberal, formuloval konkrétne závery a výhrady voči postupu a záverom žalovaného. Následne Najvyšší súd SR síce tento rozsudok zrušil, avšak výlučne z procesného dôvodu (nekonanie s osobou p. Lýdie Kollárovej) a súčasne uviedol, že meritom veci sa preto vôbec nezaoberal. Následne za tých istých skutkových okolností, vychádzajúc z toho istého spisového materiálu a bez poukazu na prípadnú zmenu právnej úpravy či rozhodovacej praxe správny súd formuloval úplne opačný právny názor.

Nález

Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008, ale aj nález ÚS SR spis. zn. III ÚS 179/2013 zo dňa 18.07.2013).

V predmetnej veci správny súd rozhodol inak ako v pôvodnom konaní, pričom svoj záver žiadnym spôsobom neodôvodnil. Vo väzbe na konkrétne okolnosti tohto konania, najmä absenciu zmeny skutkových okolností, totožnosť spisového materiálu a skutočnosť, že Najvyšší súd SR pri zrušení pôvodného rozsudku neformuloval žiadny právny názor vo vzťahu k meritu veci, považuje kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu za prekvapivý a nepreskúmateľný. Uvedený nedostatok má za následok, že správny súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súčasne, ako je uvedené vyššie, nedostatočné odôvodnenie rozsudku znemožňuje kasačnému súdu jeho prieskum.

V. Záver

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa ustanovenia § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu bude v ďalšom konaní preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného v intenciách žalobných námietok, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť podľa ustanovenia § 139 ods. 2 SSP. 29. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. marca 2024