3Svk/62/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: F.. S. Š., J.. XX.XX.XXXX, I. X, G., právne zastúpeného: Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, Puškinova 58, Modra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30416094, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35919001, právne zastúpenej: GARAJ & Partners s.r.o., Na Hrebienku 8079/2A, Bratislava, IČO: 35951125, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 26940/ 2019/SV/81741 zo dňa 07.10.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného a o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/26/2020-200 zo dňa z 06.04.2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka sa zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému a ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov kasačného konania, ktoré sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne. Plnením jedného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

XXX, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX kat. územie Č. H. o veľkosti podielu 1/ 8-iny k celku, na ktorých je zrealizovaná stavba „Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 17.10.2019 č. 6940/2019/SV/81741 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 2. V odôvodnení rozhodnutia k námietkam žalobcu uviedol, že: · okresný úrad postupoval správne, keď pri určení výšky náhrady zohľadnil, že vo vyvlastňovacom konaní boli predložené tri znalecké posudky, pričom medzi dvoma z nich - znaleckým posudkom č. 9/2017 zo dňa 23.01.2017 znalca F.. Z. Y., Bratislava a znaleckým posudkom č. 75/2011 zo dňa 19.05.2010 vypracovaným Žilinskou univerzitou v Žiline, bol značný rozdiel vo výške všeobecnej hodnoty pozemkov. Okresný úrad vyhodnotil znalecký posudok č. 75/2011 zo dňa 19.05.2010 vypracovaný Žilinskou univerzitou v Žiline ako podklad pre určenie výšky náhrady podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona a nakoľko bolo zároveň preukázané splnenie ďalších zákonných podmienok vyvlastnenia, ďalšie pokračovanie vyvlastňovacieho konania vo vzťahu k zabezpečeniu ďalšieho dôkazného prostriedku - iného znaleckého posudku, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania. Okresný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď z dôvodu, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o náhrade za vyvlastnenie, určil náhradu za vyvlastnenie v zmysle § 111 ods. 2 stavebného zákona podľa znaleckého posudku č. 75/2011 zo dňa 19.05.2010 vypracovaného Žilinskou univerzitou v Žiline a postupom podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. odkázal odvolateľa s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania; · cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, čo mal okresný úrad preukázané výzvou na uzavretie dohody č. 06068/2012/3310 SPPP-49950 zo dňa 04.09.2012; · k namietanej nezákonnosti rozsahu vyvlastnenia z dôvodu existencie stavby poukázal na to, že zákonom č. 70/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. marca 2012, bol novelizovaný zákon č. 669/2007 Z. z. v časti Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2012 (ust. § 9a). Citované ustanovenie rieši usporiadanie vlastníckych práv k pozemkom, na ktoré už bolo vydané stavebné povolenie podľa doterajších predpisov (do 26. júla 2011) a zabezpečuje aj režim dousporiadania prechodu vlastníctva z pôvodného vlastníka na stavebníka diaľnice alebo rýchlostnej cesty, a to pri tých pozemkoch alebo stavbách, ku ktorým stavebník nezískal vlastnícke právo alebo iné právo pred vydaním stavebného povolenia, keďže mu to umožňovala v tom čase platná právna úprava (účinná do 26. júla 2011); · okresný úrad sa dostatočne venoval preukázaniu verejného záujmu na uskutočnení predmetnej stavby a jeho existenciu dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil aj s poukazom na judikatúru súdov SR.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave a žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného. Krajský súd v Bratislave postúpil žalobu Krajskému súdu v Nitre (ďalej „správny súd“). Žalobca namietal: · použitie znaleckého posudku č. 75/2011, vypracovaného Žilinskou univerzitou zo dňa 19.05.2010 pre určenie primeranej náhrady, ako aj proces jeho obstarania; · nesplnenie podmienky preukázania pokusu získania vlastníctva a dohodu za minimálnu odplatu stanovenú zákonom; · v súvislosti s existenciou stavby a nemožnosťou vyvlastnenia uviedol, že návrh na vyvlastnenie bol podaný po prijatí Nálezu Ústavného súdu SR 19/09 vo veci nesúladu zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorým došlo k vysloveniu nesúladu určitých ustanovení tohto zákona, čo má význam aj pre výklad prechodných ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2012 a postup v predmetnej veci; · predpokladom povolenia stavby na predčasné užívanie podľa § 5 zákona č. 669/2007 Z. z.

Z dôvodu neexistencie zákonného podkladu je jediným zákonným postupom konanie vo veci vyvlastnenia pozemkov pod stavbu, ktorá je daná do predčasného užívania, zastaviť; · nezákonnosť rozsahu vyvlastnenia; · preukazovanie verejného záujmu výlučne z pohľadu dopravnej situácie, zdôvodnenie z pohľadu jeho preváženia nad súkromným záujmom absentuje; · rozpor medzi navrhovateľom vyvlastnenia a vyvlastniteľom. Žalovaný aj prvostupňový orgán zhodne uvádzajú, že navrhovateľom na vyvlastnenie je SR konajúca prostredníctvom Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej „MDV SR“), ktorá je zastúpená na základe plnomocenstva zo dňa 22.08.2012 Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. (ďalej „NDS, a. s.“), avšak výrokom rozhodnutia o vyvlastnení sa pozemky vyvlastňujú pre NDS, a.

Podľa jeho názoru podklady v spisovom materiáli preukazujú správnosť postupu a záveru žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu. 6. V ďalších podaniach žalobca a ďalší účastník reagovali na predložené vyjadrenia a zotrvali na svojich záveroch.

8. Súd po oboznámení sa s administratívnym spisom, ktorý mu predložil žalovaný spolu s vyjadrením k žalobe a neskôr na výzvu súdu, dospel k názoru, že rozhodnutia správnych orgánov v rozsahu žalobných námietok žalobcu nie je možné preskúmať pre neúplnosť spisu, resp. vydané rozhodnutie žalovaného nemá oporu v administratívnom spise. Správny súd v odôvodnení rozsudku popísal, že nariadil pojednávanie na 09.02.2022, tento termín následne zrušil z dôvodu, že v administratívnom spise chýbali potrebné listiny viažuce sa k žalobným námietkam. Žalovaného vyzval na predloženie úplného administratívneho spisu s poučením, čo má obsahovať úplný administratívny spis. Žalovaný na výzvu súdu reagoval v podaní zo dňa 24.02.2022 tak, že listiny, na ktoré ho súd vo výzve upozornil, súvisia s konaním a rozhodovaním prvostupňového vyvlastňovacieho orgánu, ktorým je Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý zodpovedá za jeho úplnosť a žurnalizáciu. Ďalej

9. Súd si z elektronického registra vylustroval predmetné konania, nakoľko vyvlastnenie sa týkalo jednej nehnuteľnosti v spoluvlastníctve uvedených žalobcov. Z jednotlivých administratívnych spisov bolo zrejmé, že správny orgán prvého stupňa osobitne rozhodoval o vyvlastnení vyvlastnených napriek tomu, že išlo o jednu nehnuteľnosť a jej podielových spoluvlastníkov.

súdom. Nie je úlohou súdu prácne vytvárať administratívne spisy. V záujme preskúmania rozhodnutia žalovaného sa o to súd pokúsil, ale ani popísaným spôsobom nebolo možné posúdiť žalobné námietky. 10. Správny súd zdôraznil, že administratívny spis žalovaného tvoria všetky dokumenty

11. O trovách rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania. O trovách ďalšieho účastníka rozhodol tak, že mu nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady, keďže ďalšiemu účastníkovi súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej. Ďalší účastník podal písomné vyjadrenie k žalobe a neskôr aj nevyžiadané vyjadrenia, ale súd nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalšiemu účastníkovi konania priznať právo na náhradu trov konania.

a) kasačná sťažnosť žalovaného (ďalej „sťažovateľ 1“) 12. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáhal zrušenia rozhodnutia súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.

Zdôraznil, že na výzvy súdu o predloženie spisov riadne reagoval a vykonal zo svojej pozície všetky úkony smerujúce k získaniu kompletnej spisovej dokumentácie a poukázal na komunikáciu s okresným úradom. Z nej vyplýva, že žalovaný nemá dosah na písomnosti nachádzajúce sa na súde resp. na okresnom úrade, dokumentácia v rozsahu od žiadosti o vyvlastnenie až po konečné rozhodnutie vo veci a žurnalizácia administratívneho spisu, súvisiaceho s konaním a rozhodovaním prvostupňového vyvlastňovacieho orgánu, ktorým je okresný úrad, je v gescii okresného úradu, teda okresný úrad a nie žalovaný zodpovedá za jeho úplnosť a žurnalizáciu. Čo sa týka spisovej dokumentácie žalovaného ako druhostupňového orgánu, tento bol na základe vyjadrenia sekcie stavebnej správy a verejných prác opakovane skontrolovaný a následne úplný a riadne žurnalizovaný v súlade s Registratúrnym poriadkom žalovaného zaslaný na súd.

Prípadnou nápravou tohto možného pochybenia by sa iba zopakoval celý proces bez zmeny právneho postavenia žalobcu. Žalobca nenamietal uvedené pochybenie v odvolacom konaní a v súčasnosti ho považuje za účelové. 16. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci) okrem uvedenia dikcie zákona žalovaný bližšie nešpecifikoval. b) kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka (ďalej „sťažovateľ 2“)

19. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci) okrem uvedenia dikcie zákona bližšie nešpecifikoval a ďalej v texte kasačnej sťažnosti podrobne reagoval na žalobnú argumentáciu, poukazujúc na výzvu na uzavretie dohody - kúpnej zmluvy, tri znalecké posudky, spôsob ich obstarania a hodnotenia ako podkladov pre určenie výšky náhrady, zdôvodnenie verejného záujmu ako podmienky vyvlastnenia v rozhodnutí žalovaného, výklad relevantných ustanovení zákona č. 669/2007 Z. z., rozsahu a vyvlastnenia.

21. Rozsudok správneho súdu žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konania a žiadal priznať náhradu trov konania. 22. Na kasačnú sťažnosť sťažovateľa 1 reagoval sťažovateľ 2 s tým, že s ňou súhlasil a pridržal argumentácie vo svojej kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ 1 sa s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa 2 v plnom rozsahu stotožnil.

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že kasačné sťažnosti nie sú dôvodné.

25. S uvedeným kasačný súd nesúhlasí. O arbitrárnosť právnych záverov ide spravidla vtedy, keď súd vôbec nedal uspokojujúcu odpoveď na argumenty predložené účastníkom, alebo ak právne závery, ku ktorým súd dospel, nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov pomocou prípustných interpretačných metód, alebo keď k súdom vyvodeným právnym záverom v konkrétnej veci už prima facie nie je možné dôjsť podradením zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu (rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 440/2011).

Sú tam zosumarizované úkony súdu, ktoré za týmto účelom vykonal, a to jednak komunikácia so žalovaným, vrátane výziev a poučení, ako aj jeho vlastné úkony, spočívajúce oboznámení sa s administratívnymi spismi v súvisiacich súdnych konaniach, ktoré označil žalovaný. Kompletnosť administratívneho spisu ako podkladu pre rozhodnutie žalovaného bola aj predmetom dopytu súdu na pojednávaní dňa 06.04.2022, čo je zachytené v zápisnici z tohto pojednávania (č. l. 194). Vzhľadom na vyjadrenie zástupkyne žalovaného, že žalovaný mal k dispozícii len tie podklady, ktoré aj následne predložil súdu, správny súd podľa kasačného súdu preukázateľne uzavrel, že ani žalovaný pri rozhodovaniu o odvolaní nemal k dispozícii všetky potrebné podklady pre rozhodnutie. Záver o tom, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v administratívnom spise, je riadne podložený a odôvodnený.

administratívneho spisu sa javia ako fragmenty zrejme rozsiahlejšieho materiálu a obsahujú listiny, ktoré taktiež nie sú chronologicky zoradené ani číslované a nie je k nim pripojený ani obsah spisu. Správny súd tieto dokumenty zosumarizoval v bodoch 1. - 5. rozsudku. Záver súdu o nedostatkoch v žurnalizácii a pochybnosti o tom, čo všetko spis obsahuje, resp. obsahoval pri rozhodovaní žalovaného, je riadne zdôvodnený a podložený.

29. K námietke, že správny súd disponoval všetkými potrebnými podkladmi pre rozhodnutie o merite veci, kasačný súd zdôrazňuje, že napriek jasne formulovanej výhrade, ktoré žalobné námietky nemohol správny súd vyhodnotiť bez relevantných podkladov v spise (bod 59. rozhodnutia), ani jeden z kasačných sťažovateľov nepoukázal na konkrétny podklad, ktorý by podľa jeho názoru mal prieskum umožňovať s označením, kde v spise by sa takýto podklad mal nachádzať. Napríklad rozhodnutie žalovaného aj žalobná argumentácia, týkajúca sa otázky primeranej náhrady za vyvlastnenie, sa opiera o vyhodnotenie troch znaleckých posudkov - znaleckého posudku č. 47/2012 z 27.04.2012, znaleckého posudku č. 9/2017 zo dňa 07.02.2017 a znaleckého posudku č. 75/2011 z 19.05.2010, pričom ani jeden z nich sa v spisovom materiáli nenachádza a ani sťažovateľ 2, ktorý na ne v kasačnej sťažnosti poukazuje, neuvádza, kde by sa mali nachádzať. Znalecký posudok č. 47/2012 zo dňa 27.04.2012 mal byť relevantný aj pre preukázanie pokusu o získanie vlastníctva dohodou, čo je ďalšia zo žalobných námietok.

. . je potrebné, aby sťažovateľ konkrétne špecifikoval právnu otázku a uviedol, prečo zaujal krajský súd nesprávny právny názor na jej riešenia.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček , M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Veľký komentár.

Ani sťažovateľ 2 takýmto spôsobom kasačný dôvod nesprávneho právneho posúdenia nevymedzil. V podstatnej časti svojej kasačnej sťažnosti zotrval na správnosti rozhodnutia žalovaného, čo však nebolo predmetom rozhodnutia správneho súdu.

Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom správneho súdu, že za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej. Je pravdou, že sťažovateľ 2 podal písomné vyjadrenie k žalobe a neskôr aj nevyžiadané vyjadrenia, sťažovateľ 2 však nepreukázal, že by mu správny súd uložil nejakú povinnosť tak, ako vyžaduje § 169 SSP. Pokiaľ ide o náhradu ďalších trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa, rovnako ako správny ani kasačný súd takéto dôvody nezistil. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ 2 poukazoval na svoje právo brániť

Správny súdny poriadok. Veľký komentár. Praha: C.H_Beck, 2018, s. 835-837) uvádza, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa môžu byť napríklad mimoriadny prínos písomného vyjadrenia alebo aj ústne vystúpenie na nariadenom pojednávaní pre objasnenie veci a výsledok konania.

V. Záver

33. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok ani jedného zo sťažovateľov. Preto kasačné sťažnosti podľa § 461 SSP ako nedôvodné zamietol. 34. O náhrade trov kasačného konania žalobcu rozhodol najvyšší správny súd podľa?§?467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľom - žalovanému a ďalšiemu účastníkovi. O?výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§175 ods. 2 SSP). 35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§?139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. novembra 2024