3Svk/65/2022

Priebeh konania pred správnym súdom 1. Žalovaný listom č. URHH/001544/2021-160, 053574/2021 zo dňa 26. októbra 2021 (ďalej len „opatrenie žalovaného“) zaslal prevádzkovateľom hazardných hier, vrátane sťažovateľov, žiadosť o úhradu všetkých povinností vo vzťahu k odvodom, úrokom a pokutám, ktoré im vznikli v období počas pandémie COVID-19. Poukázal na to, že v súlade so zákonom č. 67/ 2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších právnych predpisov im bol povolený odklad splátok odvodov z prevádzkovania hazardných hier, pričom nastal nesúlad medzi povinnou výškou odvodov a výškou finančnej zábezpeky. Žalovaný preto upovedomil sťažovateľov, že na vyrovnanie neuhradených povinností po 1. januári 2022 použije finančnú zábezpeku prevádzkovateľov podľa § 67 ods. 5 písm. f) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“). Zároveň ich upozornil, že ak zábezpeka nebude pokrývať výšku finančných povinností, pristúpi k jej vymáhaniu prostredníctvom súdnej exekúcie a v zmysle § 91 zákona o hazardných hrách uloží príslušnú sankciu. S ohľadom na zmeny počtu zariadení a s tým súvisiace zmeny výšky odvodov prevádzkovateľov vyzval aj na zvýšenie finančnej zábezpeky na úroveň 50 % predpokladaných celoročných odvodov.

Ide o správny akt, ktorým môžu byť jeho subjektívne práva a právom chránené záujmy priamo dotknuté, na rozdiel od iného zásahu orgánu verejnej správy, ktorý má iba faktickú povahu. Žalobca 1/ vecne namietal (I) objektívnu nemožnosť prevádzkovania hazardných hier v období pandémie COVID-19, nariadenú a vynútenú štátom, (II) navýšenie finančnej zábezpeky nad zákonom ustanovený rámec, (III) vynucovanie povinnosti platiť odvody za obdobie, v ktorom nebolo možné prevádzkovať hazardné hry, (IV) nesprávny výklad zákona ako aj úniového práva, (V) obmedzenie práva vlastniť majetok a nedovolenú diskrimináciu, (VI) rozpor odvodovej povinnosti s čl. 59 Ústavy SR, (VII) porušenie doktríny legitímnych očakávaní a (VIII) uplynutie lehôt a hrozbu hospodárskych škôd. Zároveň žiadal, aby správny súd podal podnet na konanie o súlade § 70 až § 73 zákona o hazardných hrách s čl. 59 Ústavy SR. 3. Žalobcovia 2/ až 5/ sa osobitnými žalobami domáhali zrušenia opatrenia žalovaného a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie z obdobných dôvodov.

Uvedená výzva nerozhodovala a ani nerozhodla o právach a povinnostiach prevádzkovateľov, nakoľko tie určuje zákon o hazardných hrách. Žalovaný je oprávnený viesť s regulovaným subjektom diskusiu, prípadne ho vyzvať na doplnenie finančnej zábezpeky, a to čisto na dobrovoľnej báze. Zároveň poukázal na obdobné rozhodnutie správneho súdu sp. zn. 5S/352/2021 a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú odmietol.

7. Správny súd dospel k záveru, že žalobcovia podali žalobu proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré dosiaľ nezasiahlo do ich subjektívnych práv. Opatrením, ktorého preskúmania sa domáhali, žalovaný neuložil žiadne konkrétne nové povinnosti, ale iba upozornil žalobcov na to, ktoré konkrétne zákonné povinnosti, vyplývajúce z ich podnikateľskej činnosti si majú splniť a oznámil, aký bude jeho postup v prípade nesplnenia odvodovej povinnosti.

Predmetné opatrenie však nemôže spôsobiť žalobcom ujmu na ich subjektívnych právach. 8. Keďže žalobou napadnuté opatrenie v zmysle § 7 písm. e) SSP nepodlieha súdnemu preskúmaniu, podaná žaloba je neprípustná, preto správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol. Správny súd zároveň poukázal na to, že v identických prípadoch vo veciach sp. zn. 5S/352/2021 a sp. zn. 6S/349/2021 rovnako žaloby odmietol.

9. Proti uzneseniu správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca 1/ (ďalej len „sťažovateľ 1“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Opatrenie autoritatívne a jednoznačne uložilo žalobcom konkrétnu povinnosť - úhradu odvodov, úrokov a pokút a sú ním dotknuté práva, právom chránené záujmy a povinnosti sťažovateľa 1/. V dôsledku toho opatrenie podlieha súdnemu prieskumu a postup a opatrenie žalovaného predstavuje tiež nelegitímny zásah do práva sťažovateľa 1/ na slobodu podnikania. Správny súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal len výzvou na zaplatenie všetkých povinností, avšak nezaoberal sa uloženou povinnosťou zvýšiť finančnú zábezpeku nad rozsah stanovený zákonom.

augusta 2022. Napriek poskytnutej lehote na zaslanie vyjadrenia správny súd na toto nečakal, jeho obsahom sa nezaoberal a už dňa 14. júla 2022 vydal napadnuté uznesenie, čím došlo k porušeniu procesných práv sťažovateľa 1/. Sťažovateľ 1/ v ďalšom zotrval na svojej žalobnej argumentácii a poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 91/2016 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/31/2011.

13. Sťažovatelia 2/ až 5/ poukázali na to, že uznesenie súdu bolo vydané bez náležitého preskúmania veci. Správny súd odignoroval a ponechal bez povšimnutia navýšenie finančnej zábezpeky žalobcom na úroveň výšky 50 % predpokladaných celoročných odvodov z prevádzkovania hazardných hier. V napadnutom uznesení sa obmedzil len na preskúmanie a posúdenie prvej časti opatrenia a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil. Napadnuté uznesenie podľa sťažovateľov nespĺňa kritériá riadneho odôvodnenia v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR. Sťažovatelia 2/ až 5/ zotrvali na tom, že napadnuté opatrenie ako také podlieha súdnemu prieskumu, priamo autoritatívne a direktívne vyzýva na splnenie povinnosti a nejedná sa o žiadnu žiadosť o jej dobrovoľné splnenie. Akékoľvek ďalšie konanie žalovaného, napríklad vyrubenie sankcie, či uvoľnenie finančnej zábezpeky by predstavovalo ďalší a nový zásah do subjektívnych práv sťažovateľov. 14.

15. Nesprávny procesný postup správneho súdu videli sťažovatelia 2/ až 5/ v tom, že dňa 26. júla 2022 im bolo doručené vyjadrenie žalovaného spolu s výzvou, aby sa k nemu do 15 dní vyjadrili. Sťažovatelia tak urobili a dňa 9. augusta 2022 zaslali súdu svoje vyjadrenie, avšak ten vydal napadnuté rozhodnutie dňa 14. júla 2022. Správny súd teda nepočkal na ich vyjadrenie, hoci ich sám naň vyzval. 16. Žalovaný vo vyjadreniach ku kasačným sťažnostiam sťažovateľa 1/ ako aj ostatných sťažovateľov poukázal na to, že oznámenie malo povahu klasického usmernenia, ktorého cieľom bolo zabezpečiť jednotný postup prevádzkovateľov hazardných hier. Uvedenú výzvu nie je možné chápať ako opatrenie alebo rozhodnutie, ale len ako bežnú korešpondenciu, ktorá nijakým spôsobom nepoškodila a ani neohrozila záujmy prevádzkovateľov.

III. Posúdenie kasačného súdu

19. Kasačný súd sa v rámci predmetnej veci zaoberal predovšetkým kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Zo súdneho spisu zistil, že správny súd skutočne zaslal sťažovateľom vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (č. l. 66) s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrili. Správny súd nepočkal na vyjadrenie sťažovateľov a dňa 14. júla 2022 vydal napadnuté uznesenie. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správny súd zvolil takýto postup, v súlade so zásadou kontradiktórnosti mal vyčkať, kým sťažovateľom uplynie lehota na vyjadrenie a nadväznosti na podanie či nepodanie vyjadrení a ich obsah mal zvážiť ďalší postup.

Každá strana musí v zásade mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženou súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a vyjadriť sa k nim (Mantovanelli

Požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali príležitosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi a podanými vyjadreniami a reagovať na ne, sa vzťahuje na konanie o opravných prostriedkoch rovnako, ako aj na konanie pred prvostupňovým súdom, a to bez ohľadu na to, že v podaní neboli uplatnené žiadne nové argumenty (Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike). Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania.

V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vysporiadať sa s vyjadreniami sťažovateľov, ako aj s prípadným vyjadrením žalovaného k vyjadreniam sťažovateľov a na základe ich posúdenia vo veci znovu rozhodnúť. 22.

. .obsahom preskúmavaného prípisu je len informácia žalovaného o tom, aké zákonné povinnosti podľa jeho názoru zaťažujú žalobcu, a tiež odporučenie, aby navýšil finančnú zábezpeku nad minimálnu zákonnú hranicu. Táto výzva nie je spôsobilá vyvolať bezprostredné právne účinky voči žalobcovi, zmeniť jeho právne postavenie, a nevyplýva z nej žiadna povinnosť, ktorá by bola voči žalobcovi priamo vynútiteľná (či už brachiálnou mocou alebo napríklad ukladaním pokút). Hoci žalobca na viacerých miestach opakuje, že táto výzva zasahuje do jeho práv, v skutočnosti tento zásah vidí až v následných krokoch žalovaného, ktoré by podľa výzvy mali nasledovať (použitie zábezpeky a v prípade jej nedoplnenia pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry alebo odňatie licencie). Podľa kasačného súdu však všetky tieto kroky nie sú následkom oznámenia z 25. októbra 2021, ale uplatňovaním oprávnení žalovaného, ktoré mu vyplýva z § 67 ods. 2, ods. 5 písm. f), ods. 6, § 91 ods. 1 alebo § 92 ods. 2 písm. h) zákona č. 30/2019 Z. z. a ktoré by mohol uplatniť bez ohľadu na toto oznámenie.

Nestačí teda ujma na ekonomických alebo iných záujmoch, ale musí ísť vyslovene o ujmu na subjektívnych právach (porov. uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 87/2021 alebo 7 Ssk 107/2022). Ako už bolo uvedené, po samotnom oznámení môže nasledovať výkon dozoru a prípadné správne konanie, ani to však neznamená, že by výzva zasahovala do subjektívnych práv žalobcu.

23. Stotožňujúc sa s vyššie uvedeným rozhodnutím kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť námietky nesprávnosti právneho posúdenia predmetnej otázky. Kasačnému súdu je z vlastnej činnosti známe aj rozhodnutie sp. zn. 1Svk/52/2022, v ktorom, opäť v skutkovo rovnakých okolnostiach, príslušný senát zrušil uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. V tu prejednávanej veci však kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť tohto postupu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považoval za dostatočné, avšak postup, ktorý predchádzal jeho prijatiu považuje za rozporný so zásadou kontradiktórnosti. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP kasačný súd dodáva, že jeho posudzovanie by bolo v tomto štádiu konania predčasné, keďže napadnuté uznesenie sa ruší z dôvodu nesprávneho procesného postupu správneho súdu.

25. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na odbornú spisbu (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1824 s.), v zmysle ktorej: „Správny súdny poriadok upravuje ako osobitný dôvod kasačnej sťažnosti aj nesprávne odmietnutie podania podľa § 59 ods. 3 veta pred bodkočiarkou. Dôvod kasačnej sťažnosti vymedzený v § 440 ods. 1 písm. j) dopadá na prípady, keď žalobca (sťažovateľ) nesúhlasí s procesným rozhodnutím krajského súdu, ktorým odmietol jeho podanie, ktoré sťažovateľ ako podávateľ v správnym súdom stanovenej lehote neopravil ani nedoplnil a pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať (pozri komentár k § 59 čl. III.). Tento dôvod ako jediný z dôvodov kasačnej sťažnosti je vyhradený iba pre určitý typ rozhodnutia, a to pre nemeritórne uznesenie o odmietnutí podania. Dôvod kasačnej

IV. Záver

26. Kasačný súd dospel k záveru, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP uznesenie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/ 2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho krajského súdu. 27. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§

467 ods. 3 SSP). 28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. októbra 2024