3Svk/67/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobkyne: NUBIUM, s. r. o., so sídlom Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 47545674, právne zastúpená advokátom: JUDr. Ján Mišura, PhD., so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalšieho účastníka: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Martinská 49, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/029739-002 zo dňa 15. júla 2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26 S 65/2019-410 zo dňa 24. marca 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2015. 2. Mesto Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 21018/2015-024-Re zo dňa 25. marca 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosť žalobkyne o zmenu doby trvania reklamnej stavby zamietol. 3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/029739-002 zo dňa 15. júla 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný zastával názor, že konanie o žiadosti o povolenie zmeny doby trvania reklamnej stavby je stavebným konaním, v ktorom sa primerane postupuje podľa § 58 až § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“). V takomto konaní je príslušný orgán povinný skúmať aj to, či je umiestnenie reklamnej stavby v súlade s verejným záujmom, a teda aj v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa Územného plánu Mesta Nitra, zmien a doplnkov č. 6, schválených uznesením č. 264/2018-MZ zo dňa 13. septembra 2018 (ďalej len „územný plán“) je zrejmé, že sporný pozemok je určený ako územie s plochami vymedzenými pre funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene. Podľa bodu 8.2.8. územného plánu na takýchto plochách je neprípustné umiestnenie reklamných stavieb. Preto nebolo možné povoliť zmenu doby trvania reklamnej stavby. 4. Žalovaný zastával názor, že bol správny postup prvostupňového orgánu, ak primátor mesta rozhodol o námietkach zaujatosti žalobkyne proti Ing. Arch. K.i a Mgr. C. tak, že tieto samostatnými procesnými rozhodnutiami zamietol.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

7. Podľa názoru žalobkyne právna úprava (s ohľadom na systematické argumenty, § 39a ods. 3 písm. e) Stavebného zákona vylučujúci územné konanie o umiestnení stavby pri reklamných stavbách, § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b) a c) Stavebného zákona v spojení s legálnymi definíciami obsiahnutými v § 139a Stavebného zákona) neumožňuje v územnom pláne obce či zóny upravovať záväzné regulatívy týkajúce sa umiestňovania reklamných stavieb. Územný plán bol preto podľa jej názoru vydaný v rozpore so zákonom a nemožno naň prihliadať.

9. Požiadala tiež správny súd o prerušenie súdneho konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a iniciovanie konania o súlade relevantnej časti územného plánu s čl. 20 ods. 1 a 4 (právo vlastniť majetok a podmienky vyvlastnenia, resp. núteného obmedzenia vlastníckeho práva) a čl. 35 ods. 1 (právo podnikať) Ústavy ako aj s § 11 ods. 5, § 39a ods. 3 písm. e), ods. 4 a 5, § 39d ods. 1 a § 139a Stavebného zákona. 10. Žalobkyňa tiež namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí o nevylúčení zamestnancov prvostupňového orgánu. Zastávala názor, že je neprípustné, aby zamestnanci prvostupňového orgánu mimoprocesne komunikovali s ďalšími účastníkmi konania, ktorí sú v záväzkovom vzťahu so žalobkyňou s cieľom tento vzťah ukončiť. Žalovaný a prvostupňový orgán podľa názoru žalobkyne zanedbali najmä hľadisko zdania zaujatosti.

12. V odôvodnení odkazovaného rozsudku sa správny súd primárne zaoberal návrhom žalobkyne na prerušenie konania v zmysle § 100 ods. 1 písm. b) SSP (prerušenie konania z dôvodu podania návrhu ústavnému súdu na konanie o súlade právnych predpisov).

13. K námietke žalobkyne, že mesto a mestské zastupiteľstvo nemá kompetenciu rozhodovať o regulácii umiestňovania reklamných tabúľ na svojom území formou územného plánu a že územný plán mesta Nitra je v rozpore so Stavebným zákonom správny súd uviedol, že pokiaľ nedôjde k zrušeniu uznesenia zastupiteľstva alebo k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, pričom táto povinnosť sa nepochybne vzťahuje i na správne orgány. V konaní začatom na základe všeobecnej správnej žaloby (tretia časť SSP, prvá hlava) nemôže správny súd preskúmavať uznesenie mestského zastupiteľstva a nemožno sa domáhať ani vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom.

Podľa správneho súdu prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom, keď žiadosť žalobkyne posudzoval vo vzťahu k tomu, či táto bola podaná oprávneným subjektom, včas, či k nej boli predložené všetky relevantné listiny preukazujúce právny vzťah k pozemku na ktorom je umiestnená, či bol uhradený správny poplatok a či by jej umiestnenie alebo užívanie mohlo ohroziť verejný záujem chránený Stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom bol viazaný platným a účinným všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra, ktoré v spornom území nepripúšťa umiestnenie reklamných stavieb typu billboard a toto nariadenie pri svojom rozhodovaní musel akceptovať. Ak je stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným § 62 ods. 4 Stavebného zákona, a teda nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi.

Vlastnícke právo žalobkyne v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na účasť na správe vecí verejných. V tejto súvislosti správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5 Sžk 24/2020 zo dňa 25. januára 2021.

17. Za nedôvodnú správny súd posúdil aj námietku žalobkyne, podľa ktorej rozhodnutím a postupom správnych orgánov boli porušené jej procesné práva. Správny súd konštatoval, že žalobkyňa mala v konaní pred prvostupňovým orgánom možnosť sa k relevantným skutočnostiam vyjadriť a vzniesť námietky, čo však napriek výzve prvostupňového orgánu neurobila a prvotné námietky vzniesla až v odvolacom konaní. Vo vzťahu k proporcionalite

18. Vo vzťahu k predpojatosti osôb podieľajúcich sa na konaní a splneniu kritérií ich oprávnenosti, správny súd uzavrel, že prvostupňový orgán o vznesenej námietke zaujatosti zamestnancov rozhodol. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa s rozhodnutiami nestotožňuje, a to bez preukázania konkrétneho dôvodu, je právne irelevantná. K námietke zaujatosti voči primátorovi mesta Nitra dal správny súd do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžao 15/2015 zo dňa 21. mája 2015, z ktorého vyplýva, že starosta obce, ktorý je vecne príslušným správnym orgánom v stavebnom konaní, nemôže byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, pretože nie je zamestnancom ani členom stavebného orgánu a neexistuje iný správny orgán, ktorý by o prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť (obdobne viď rozsudok NS SR sp. zn. 2 Sžo 43/2008 zo dňa 18. marca 2009, rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžp 5/2013 zo dňa 25. apríla 2013). Vo vzťahu k nesprávnej obsadenosti správneho orgánu správny súd uviedol, že v danej veci rozhodovali poverení zamestnanci v mene stavebného úradu v rozsahu uvedenom v

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

21. Nesprávne právne posúdenie sťažovateľka vidí najmä vo vzťahu k záverom správneho súdu, podľa ktorých ustanovenia § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona umožňujú obci/mestu upraviť v územnom pláne obce plošný zákaz umiestňovania konkrétnych, rozmerovo určených typov reklamných stavieb na určitých územiach.

22. Rovnako však za nesprávny považuje sťažovateľka aj právny názor správneho súdu, že ohrozený verejný záujem chránený Stavebným zákonom alebo osobitným predpisom podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona (ktorý má odôvodňovať zamietnutie žiadosti sťažovateľky) možno vyvodzovať aj z obsahu územného plánu obce v podobe plošného zákazu umiestňovania konkrétnych typovo a rozmerovo určených reklamných stavieb.

23. V súvislosti s nastolenými právnymi otázkami poukazuje sťažovateľka i na ústavnú rovinu predmetnej problematiky, keď plošný zákaz umiestňovania konkrétnych typovo a rozmerovo určených reklamných stavieb, obsiahnutý v územnom pláne mesta Nitra, považuje za porušujúci jej právo na podnikanie (čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 3 Ústavy).

24. Sťažovateľka sa nestotožňuje ani s posúdením námietky zaujatosti zamestnancov prvostupňového orgánu. Podľa názoru sťažovateľky títo zamestnanci konali ako zamestnanci Útvaru hlavného architekta mesta Nitra a zároveň vystupovali aj ako zamestnanci, ktorí viedli správne konanie v predmetnej veci. Podľa názoru sťažovateľky ide o inštitucionálny konflikt, keď na strane Útvaru hlavného architekta mesta Nitra vykonávali príslušní zamestnanci záujem mesta a územnej samosprávy, avšak v rámci stavebného konania už ide o prenesený výkon štátnej správy. Rozposielanie listov zmluvným partnerom sťažovateľky, aby ukončili zmluvnú spoluprácu z postavenia Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, je podľa sťažovateľky dôkazom o zaujatosti dotknutých zamestnancov. O námietke zaujatosti mal pritom podľa názoru sťažovateľky rozhodovať vedúci stavebného úradu a nie primátor. Navyše odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere nepovažuje sťažovateľka za dostačujúce.

26. Podľa názoru sťažovateľky neboli splnené ani podmienky aplikácie § 140 SSP. V predmetnej veci sťažovateľka totiž priniesla argumentáciu týkajúcu sa nesúladu územného plánu s čl. 20 ods. 3 Ústavy, s ktorou sa v odkazovanom rozhodnutí správny súd nevysporiadal. Navyše napadnutý rozsudok rieši otázku obmedzenia reklamných stavieb územným plánom v ochrannom pásme popri ceste, kdežto odkazovaný rozsudok rieši situáciu zákazu reklamných stavieb v území určenom funkciou ekostabilizujúcej zelene.

Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa nevyjadril ani žalovaný a ani ďalší účastník. 29. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 3 Svk 67/2022 pridelená do senátu 3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Mgr.

IV. Posúdenie kasačného súdu

30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť žalobkyne - sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý

rozsudok

správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 31. Spornými otázkami, ku ktorých riešeniu bol kasačný súd sťažovateľkou v predmetnej veci vyzvaný, je na jednej strane to, (i) či stavebný úrad pri rozhodovaní o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby podľa § 67 ods. 4 Stavebného zákona vôbec môže zohľadňovať verejný záujem uvedený v územnom pláne a následne, (ii) či územný plán obce môže obsahovať záväzný regulatív spočívajúci v úprave podmienok a limitov (prípadných zákazov) umiestňovania reklamných stavieb v závislosti od ich typu či rozmerov. V druhom rade sťažovateľka žiadala posúdiť (iii) dostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to osobitne aj v otázke žiadosti sťažovateľky o iniciovanie konania o súlade právnych predpisov vo vzťahu k reguláciám obsiahnutým v záväznej časti územného plánu mesta Nitra, (iv) správnosť vysporiadania sa tvrdenou zaujatosťou zamestnancov prvostupňového orgánu, (v) splnenie podmienok aplikácie § 140 SSP.

I. K rozporu s verejným záujmom a zohľadňovaniu regulácii reklamných stavieb v územnom pláne

IV. B Úprava podmienok a limitov umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce

46. Druhá zásadná právna otázka, ktorú sťažovateľka nastolila svojou kasačnou sťažnosťou je, či územný plán obce môže obsahovať záväzný regulatív spočívajúci v úprave podmienok a limitov (prípadných zákazov) umiestňovania reklamných stavieb v závislosti od ich typu či rozmerov. [...] 56. [...] Podľa § 11 ods. 5 písm. a) a b) Stavebného zákona zásady a regulatívy priestorového a funkčného využívania územia obce upravuje práve územný plán obce a podľa § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona sa tieto zásady a regulatívy schvaľujú v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Takýto regulatív pritom podľa § 139a ods. 2 Stavebného zákona môže mať aj charakter zákazov či obmedzení vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Inými slovami zásady a regulatívy priestorového a funkčného územia obce obsiahnuté v záväznej časti územného plánu obce môžu podľa právneho názoru kasačného súdu zahŕňať aj podmienky, zákazy a obmedzenia umiestňovania reklamných stavieb v určitej oblasti územia obce v závislosti od ich typu či rozmerov s ohľadom na funkciu tohto územia. Relevantná úprava obsiahnutá v Územnom pláne mesta Nitra preto má zákonný základ. 57. Na týchto záveroch kasačného súdu v zásade nič nemení ani argumentácia sťažovateľky odkazom na § 39a ods. 3 písm. e) Stavebného zákona, keďže samotná skutočnosť, že reklamné stavby nepodliehajú územnému konaniu o umiestnení stavby ešte neznamená a nemôže znamenať, že rámce ich umiestňovania nemožno upraviť v územnom pláne obce (bod 51 a 56) a následne ich zohľadniť v stavebnom konaní (bod 43). [...] 58. Pokiaľ sa sťažovateľka dovoláva neprípustného odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu prezentovanej rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Svzn 2/2013 zo dňa 18. júna 2014, ani táto námietka z dôvodu odlišnosti skutkového stavu neobstojí. V danom prípade sa obec totiž rozhodla (nad rámec zákonných splnomocnení) regulovať umiestňovanie reklamných stavieb samostatným všeobecne záväzným nariadením s odkazom na jej samosprávnu pôsobnosť, čo nie je prípad Územného plánu mesta Nitra.[...]

rozumieť úplne voľnú úvahu súdu“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 269/09 zo dňa 7. júla 2009, publikované v ZNaUÚS pod č. 101/2009). [...] 69. [...] Pokiaľ sťažovateľka argumentovala porušením jej práva na majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy, kasačný súd zastáva názor, že nastavovanie limitov a usmernení pre umiestňovanie reklamných stavieb v regulatívoch Územného plánu mesta Nitra nedosahuje intenzitu potrebnú pre jeho vnímanie ako núteného obmedzenia vlastníckeho práva (teda de facto vyvlastnenie). Ide tu o nastavenie podmienok výkonu vlastníckeho práva k pozemkom s ohľadom na limity vychádzajúce zo všeobecných záujmov vyplývajúcich z funkcií určitého územia v obci, ktoré sú chránené zákonom a obec má na nich zákonné splnomocnenie. Kasačný súd preto zastáva názor, že regulatívy obsiahnuté v Územnom pláne mesta Nitra sú úpravou spadajúcou pod čl. 20 ods. 3 Ústavy (porovnaj MOLEK, P.: Základní práva. Svazek druhý - Svoboda. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, str. 474 - 475). Sťažovateľka v zásade nepredložila žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá spochybniť súlad Územného plánu mesta Nitra s čl. 20 ods. 3 Ústavy a odôvodňovala by tak prípadnú potrebu iniciovať konanie o súlade Územného plánu mesta Nitra s čl. 20 ods. 3 Ústavy. Kasačný súd rovnako ako správny súd, vyvažujúc dotknutie vlastníka s verejným záujmom premietajúcim sa do územného plánovania, považuje úpravu obsiahnutú v Územnom pláne mesta Nitra za primeranú. 70. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením sťažovateľky, že predchádzajúce povolenie reklamných stavieb jej založilo legitímne očakávanie na ich ďalšie nerušené užívanie bez časového obmedzenia. V tomto smere kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že reklamné stavby boli v tomto prípade povolené len na určitý čas (bod 1). Sťažovateľka preto nemohla nadobudnúť legitímne očakávanie, že bude môcť reklamné stavby bez ďalšieho uskutočňovať a užívať aj po skončení platnosti predmetných povolení, resp. že jej bude doba trvania reklamnej stavby bez ďalšieho predĺžená (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 As 276/2019-48 zo dňa 30. júla 2020, bod 28).“ 35. Kasačný súd sa v posudzovanej veci s vyššie uvedenými právnymi závermi stotožňuje, považuje ich za správne a nezistil dôvody, pre ktoré by sa od nich bolo potrebné odchýliť. Preto na vyššie uvedené závery v súlade s § 464 ods. 1 SSP odkazuje. Súčasne dáva do pozornosti, že závery uvedené vo vyššie uvedenom rozhodnutí boli potvrdené uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 341/2022 zo dňa 28. júna 2022.

36. Pokiaľ sťažovateľka namietala nedostatočné vysporiadanie sa s namietanou zaujatosťou B.. K.. K. L. a G.. C. A., kasačný súd uvádza, že vysporiadanie sa s touto námietkou v odkazovanom rozsudku, aplikujúc tieto závery na predmetnú vec, je v podstatnom postačujúce (body 46 až 50 odkazovaného rozsudku).

39. Podľa § 9 ods. 2 Správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. 40. Podľa § 11 ods. 1 Správneho poriadku len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného

42. Kasačný súd k argumentácii sťažovateľky dáva v prvom rade do pozornosti, že sťažovateľka podala námietku zaujatosti proti všetkým zamestnancom stavebného úradu mesta Nitra (vrátane vedúcich zamestnancov), osobitne proti B.. K.. K. L. a G.. C. A.. Prvostupňový

V ďalšom konaní listami zo dňa 6. novembra 2018 G.. A. a B.. K.. L. oznámili primátorovi podanie námietky zaujatosti sťažovateľky, o ktorej je potrebné rozhodnúť. Následne primátor prvostupňového orgánu rozhodnutiami č . 19370/2018-002 a č. 19371/2018-002 zo dňa 9. novembra 2018 námietku/oznámenie proti menovaným zamestnancom ako aj proti všetkým ďalším zamestnancom stavebného úradu mesta Nitra zamietol. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že námietka zaujatosti sťažovateľky smerovala proti všetkým zamestnancom stavebného úradu mesta Nitra (vrátane vedúcich zamestnancov), pričom aj príslušní zamestnanci vykonali oznámenie zaujatosti k rukám primátora, a preto o tejto námietke mal podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 12 ods. 1 Správneho poriadku rozhodovať ich najbližší nezaujatý nadriadený - v tomto prípade štatutár mesta Nitra - primátor. 43. Čo sa týka samotnej zaujatosti kasačný súd dodáva, že v prípade B.. K.. K. L. nešlo o zamestnanca, ktorý by predmetnú vec vybavoval alebo sa na jej vybavovaní podieľal (takáto skutočnosť nevyplýva ani z administratívneho spisu).

45. Podľa § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca

46. Vo vzťahu k prvej časti namietanej zaujatosti kasačný súd dáva do pozornosti, že právna úprava nezakazuje, aby obec/mesto svojich zamestnancov, funkčne zaradených na konkrétne referentské miesto, poverilo výkonom činností aj v rámci iných útvarov (takýto postup prezumuje aj čl. 8 písm. g) a j) Organizačného poriadku Mestského úradu v Nitre).

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.

Inými slovami, účastník konania (osobitne ak ide o účastníka viacerých správnych konaní) nemá zákonný nárok na to, aby sa každej jeho individuálnej veci venoval zamestnanec/ zamestnankyňa, ktorý ešte na tom istom správnom orgáne žiadnu jeho vec neprejednával.

preto nemožno v zásade vyvodzovať zaujatosť G.. A.. 50. Osobitne vo vzťahu k listu prvostupňového orgánu označenému ako „Výzva na ukončenie nájomnej zmluvy“ zo dňa 7. júla 2017 adresovanému ďalšiemu účastníkovi, kasačný súd dodáva, že jeho podstatou bolo oznámenie dopadov zmien územného plánu na stavby nachádzajúce sa na pozemku ďalšieho účastníka (neprípustnosť ďalšieho umiestňovania reklamnej stavby na danom pozemku). Kasačný súd v tomto smere už konštatoval, že ide o neštandardný postup prvostupňového orgánu, ktorý takouto korešpondenciou vstupoval aj do súkromnoprávnych vzťahov podnikateľských subjektov. Keďže však primárnym dôvodom zamietnutia žiadosti v predmetnej veci je zmena územného plánu, tento postup nepredstavuje a nezakladá nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžk 45/2020 zo dňa 8. decembra 2020, bod 26).

III. K splneniu podmienok pre aplikáciu § 140 SSP

V. Záver

58. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, dostatočne odôvodnený a súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 59. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní, u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania a ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností uložených kasačným súdom a ani kasačný súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1, § 168, § 169 SSP).

60. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 14. decembra 2023