3Svk/69/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200085.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 13S/22/2022
- IČS
- 3022200085
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobkyne: ZAKLADANIE OK, s.r.o., Prúdy 93/4, Trenčín, IČO: 36786683, zastúpená advokátom: JUDr. Ján Legerský, Nám. sv. Anny 15/25, Trenčín, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. 12695/2022/SCDPK/05177 zo dňa 19. januára 2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13 S 22/2022-59 zo dňa 14. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobkyni voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Slovenská správa ciest dňa 14. mája 2021 doručila Okresnému úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „prvostupňový orgán“) oznámenie o prekročení prípustných hmotností vozidla spolu s dokladom o úradnom meraní vozidla (meranie celkovej hmotnosti a nápravových zaťažení cestných vozidiel) č. 63 004288 zo dňa 15. apríla 2021 (ďalej len „doklad o úradnom meraní“). 2. Úradné meranie podľa predloženého dokladu vykonala dňa 15. apríla 2021 spoločnosť SLOVEKO, s.r.o., prostredníctvom povereného zástupcu pána A. L., v súvislosti s vozidlom
EČV: A. XXX N. na ceste č. I/9 v okrese Trenčín v úseku Mníchova Lehota 124, 300 v smere Bánovce nad Bebravou. Pod časťou dokladu o úradnom meraní o výsledkoch merania, údajoch o vykonávateľovi merania a meracom prístroji, ktoré boli opatrené pečiatkou a podpisom spoločnosti SLOVEKO, s.r.o. sa na doklade nachádza časť „Ostatné údaje“, v ktorom boli uvedené údaje o dopravcovi - žalobkyni. K názvu predmetnej časti dokumentu bola pripojená poznámka pod čiarou č. 5 „Údaje boli poskytnuté vodičom a majú výlučne informatívny charakter.“ 3.
Na základe výsledkov úradného merania začal prvostupňový orgán voči žalobkyni konanie vo veci dodatočného výberu správneho poplatku za užívanie pozemných komunikácií motorovým vozidlom, ktoré prevyšovalo najväčšie povolené hmotnosti ustanovené pre vozidlá a jazdné súpravy, a to bez predchádzajúceho povolenia na užívanie pozemných komunikácií iným než zvyčajným spôsobom. 4. Žalobkyňa v správnom konaní oznámila prvostupňovému orgánu, že predmetné vozidlo neprevádzkuje a nemá ho v majetku firmy.
5. Prvostupňový orgán si vyžiadal doplňujúce informácie od spoločnosti SLOVEKO, s.r.o., ktorá mu zaslala fotodokumentáciu motorového vozidla EČV: A. XXX N., fotodokumentáciu mýtnej jednotky, kde bola uvedená žalobkyňa a informáciu, že údaje uvedené v časti dokladu o úradnom meraní označenom ako „Ostatné údaje“ boli poskytnuté vodičom vozidla.
6. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-TN-OCDPK-2021/022197-011 zo dňa 21. októbra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) od žalobkyne dodatočne vybral správny poplatok vo výške 5.000,- € podľa § 8b ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) v nadväznosti na bod 3 časti Splnomocnenia Položky 80 sadzobníka zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“) v spojení s vyhláškou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 134/2018 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke.
7. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie a tvrdila, že v čase deklarovanej prepravy nebola dopravcom, vozidlo v danom čase nevlastnila. Mýtna jednotka sa po predaji vozidla zabudla vrátiť. 8. Prvostupňový orgán po doručení odvolania doplnil dokazovanie výpisom z evidencie vozidiel, resp. z jednotného informačného systému v cestnej doprave, podľa ktorého sa vo vzťahu k spornému vozidlu zmena uskutočnila naposledy dňa 6. februára 2019.
Držiteľom a vlastníkom vozidla s EČV: A. XXX N. bola fyzická osoba - Ing. L., trvale bytom Prúdy 93, Trenčín (konateľ žalobkyne). 9. Žalovaný rozhodnutím č. 12695/2022/SCDPK/05177 zo dňa 19. januára 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „žalované rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že poplatníkom dodatočne vyrubovaného správneho poplatku je dopravca vykonávajúci dopravu vozidlom, ktoré prekračuje najväčšie povolené rozmery alebo hmotnosti. Pre uloženie sankcie podľa žalovaného nie je relevantný údaj o tom, kto je držiteľom vozidla, ktoré bolo podrobené meraniu, ale smerodajná je skutočnosť, že dopravca reálne vykonal nadmernú dopravu, čo je zaznamenané na príslušnom doklade o úradnom meraní, a to na základe údajov poskytnutých vodičom vozidla.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
10. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) a žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. 11. Žalobkyňa namietala, že ňou napádané rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď v konaní nebolo preukázané a zistené, kto bol dopravcom vozidla počas prepravy, a teda aj poplatníkom. Oba orgány podľa názoru žalobkyne považovali za rozhodujúce údaje na doklade o úradnom meraní, pričom však nereflektovali, že k označeniu žalobkyne na predmetnom doklade došlo najmä z dôvodu údajov na mýtnej palubnej jednotke. Tu však žalobkyňa objasnila, že táto nebola omylom vrátená pri predaji vozidla. Už počas správneho konania žalobkyňa uviedla, že nebola vlastníkom a držiteľom predmetného vozidla, ale toto patrilo inej osobe (v tomto kontexte predložila aj kópiu osvedčenia o evidencii - časť II. technického preukazu vozidla). Vozidlo malo byť prenajaté vlastníkom vozidla spoločnosti BKB invest, s.r.o. na dobu od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 (čo preukazovala predložením kópie zmluvy zo dňa 10. decembra 2020). Žalobkyňa predložila aj potvrdenie od spoločnosti BKB invest, s.r.o., že v danom čase bola nájomcom predmetného vozidla a prepravovala v ňom tovar na úseku Drietoma smerom na Bánovce nad Bebravou. S ohľadom na vyššie uvedené žalobkyňa zastávala názor, že nebola dopravcom, nadmernú dopravu vykonal iný dopravca a ten mal byť preto aj poplatníkom v predmetnej veci. 12. Správny súd rozsudkom č. k. 13 S 22/2022-59 zo dňa 14. septembra 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Správny súd dal do pozornosti, že jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby objasnil všetky rozhodujúce skutočnosti v miere čo najviac zodpovedajúcej skutočnosti. 13. V predmetnej veci bolo podľa správneho súdu rozhodujúce, kto bol v danom prípade dopravcom, ktorý bez vydania povolenia na zvláštne užívanie ciest vykonal nadmernú dopravu. Správne orgány pritom vychádzajúc z dokladu o úradnom meraní považovali za dopravcu žalobkyňu, pričom nezohľadňovali jej námietky a vyjadrenia. Nezohľadnili ani výpis z jednotného informačného systému v cestnej doprave, podľa ktorého nebola žalobkyňa držiteľkou predmetného vozidla, ale týmto bol od 6. februára 2019 Ing. L.. Tohto prvostupňový orgán nevypočul a ani nepožiadal o vyjadrenie. Správny súd doplnil, že skutočnosť, že Ing. L. je zároveň aj konateľom žalobkyne je v posudzovanej veci irelevantná, keďže ide právne odlišné subjekty. Ich konanie a vlastníctvo nemožno bez ďalšieho stotožňovať. 14. K palubnej jednotke používanej na účely výberu mýta, ktorá sa mala nachádzať vo vozidle, správny súd dal do pozornosti vyjadrenie žalovaného, že táto skutočnosť nebola predmetom dokazovania v tomto konaní a správny súd k tomu dodal, že jej prítomnosť nemusí jednoznačne svedčiť o tom, kto vykonával dopravu na spornom vozidle.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
15. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 16. Sťažovateľ sa stotožnil so správnym súdom v tom, že v danej veci bolo rozhodujúce posúdenie, kto bol dopravcom, ktorý bez vydania povolenia na zvláštne užívanie ciest vykonal nadmernú dopravu. Na rozdiel od správneho súdu však sťažovateľ zastáva názor, že jeho rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu. Podľa názoru sťažovateľa tomuto zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť domýšľať si relevantné dôvody svedčiace v prospech žalobkyne. Správne orgány preto mohli vychádzať len zo skutočností zapísaných na doklade o úradnom meraní, ktorý je verejnou listinou obsahujúcou náležitosti podľa zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o metrológii“). Vykonávateľ úradného merania - SLOVEKO, s.r.o. vykonáva úradné meranie na základe príslušného rozhodnutia o autorizácií. Pri úradnom meraní bol prítomný aj príslušník Policajného zboru, ktorý mal overovať údaje zaznamenané na doklade o úradnom meraní, vrátane údajov o dopravcovi. Ide teda o údaje verifikované orgánmi verejnej moci. Bolo preto úlohou žalobkyne, aby preukázala, že údaje uvedené na verejnej listine nie sú pravdivé, a to dôkazom opaku. Toto však žalobkyňa nepreukázala. 17. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila aj žalobkyňa, ktorá akcentovala zákonnosť napadnutého rozsudku, nesprávnosť argumentácie sťažovateľa a žiadala kasačnú sťažnosť zamietnuť. Osobitne dala žalobkyňa do pozornosti, že zo samotného dokladu o úradnom meraní vyplýva, že ostatné údaje (kde boli uvedené aj údaje o dopravcovi) sú údaje poskytnuté vodičom a majú informatívny charakter. Z dokumentu nevyplýva žiadne overenie príslušníkom Policajného zboru či inou osobou. 18. Po predložení veci kasačnému súdu na rozhodnutie bola táto pridelená do senátu 3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.
IV. Posúdenie kasačného súdu
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 20. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť záveru správneho súdu, že úsudok sťažovateľa a prvostupňového orgánu o tom, že žalobkyňa bola dopravcom, ktorý bez vydania povolenia na zvláštne užívanie ciest vykonal v predmetnej veci zistenú nadmernú dopravu, a preto jej mal byť dodatočne vyrubený správny poplatok, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. 21. Podľa § 8a ods. 1 cestného zákona v znení účinnom do 31. mája 2021 nadmerná doprava a nadrozmerná doprava podlieha povoleniu na zvláštne užívanie podľa § 8. Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun poľnohospodárskych strojov a zariadení pri vykonávaní poľnohospodárskych prác v rámci obhospodarovaného územia.
22. Podľa § 8b ods. 6 cestného zákona v znení účinnom do 31. mája 2021 správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a orgány Policajného zboru oznámia zistenú nadmernú dopravu alebo nadrozmernú dopravu vykonanú bez povolenia príslušnému cestnému správnemu orgánu. Cestný správny orgán za nadmernú dopravu a nadrozmernú dopravu vykonanú bez povolenia dodatočne vyberie rozhodnutím správny poplatok podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 23 cestného zákona v znení účinnom do 31. mája 2021 ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 24. Podľa § 18 zákona o správnych poplatkoch v znení účinnom do 27. januára 2022 v konaní vo veci poplatkov sa postupuje podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
26. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 27.
Podľa bodu 3, podbodu 3b Splnomocnenia položky 80 zákona o správnych poplatkoch v znení účinnom do 27. januára 2022 pri určení poplatku vyberaného dodatočne rozhodnutím cestného správneho orgánu za nadmernú dopravu, ak sa už táto doprava čiastočne alebo celkom vykonala bez predchádzajúceho povolenia cestného správneho orgánu, sa čiastkové sadzby podľa písmena a) bodov 2a. a 2b. posudzujú jednotlivo podľa toho, o aké percentuálne preťaženie najväčšej povolenej celkovej hmotnosti vrátane nákladu alebo nápravového zaťaženia ide 3b) pri prekročení prípustnej hmotnosti na nápravu bez rozdielu, o akú nápravu ide, ak preťaženie (vyjadrené v %) je do 10 % vrátane .
. . . . . . . . . . päťnásobok sadzby určenej podľa písmena a) bodu 2b, nad 10 % . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . desaťnásobok sadzby určenej podľa písmena a) bodu 2b. 28. Podľa bodu 2 Poznámok položky 80 zákona o správnych poplatkoch v znení účinnom do 27. januára 2022 poplatníkom podľa tejto položky je dopravca vykonávajúci dopravu vozidlom alebo jazdnou súpravou, ktoré prekračujú najväčšie povolené rozmery alebo najväčšie povolené hmotnosti.
29. Kasačný súd v nadväznosti na podanú kasačnú sťažnosť konštatuje, že v preskúmavanom správnom konaní nie je sporné a vyplýva to aj z dokladu o úradnom meraní, že dňa 15. apríla 2021 bola vozidlom EČV: A. XXX N. vykonaná nadmerná doprava bez príslušného povolenia na zvláštne užívanie ciest. Takáto doprava v súlade s § 8b ods. 6 cestného zákona v znení účinnom do 31. mája 2021 v spojení s bodom 3, podbodom 3b Splnomocnenia položky 80 zákona o správnych poplatkoch v znení účinnom do 27. januára 2022 podliehala sankčne zvýšenému správnemu poplatku dodatočne vyrubovanému príslušným cestným správnym orgánom. Podľa bodu 2 Poznámok položky 80 zákona o správnych poplatkoch v znení účinnom do 27. januára 2022 je osobou, ktorej sa sankčne zvýšený správny poplatok dodatočne vyrubuje, dopravca vykonávajúci zistenú nepovolenú nadmernú prepravu.
30. V preskúmavanom správnom konaní bolo medzi prvostupňovým orgánom, sťažovateľom na jednej strane a žalobkyňou na druhej strane sporné práve to, či bola vo vzťahu k zistenej nadmernej doprave dopravcom žalobkyňa, a tejto mal byť preto aj dodatočne vyrubený sankčne zvýšený správny poplatok.
31. V súvislosti s vyššie uvedeným predmetom tohto konania dáva kasačný súd do pozornosti, že na dodatočné vyrubenie zvýšeného správneho poplatku sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - Správny poriadok podľa § 8b ods. 6 v spojení s § 23 cestného zákona v znení účinnom do 31. mája 2021 a § 18 zákona o správnych poplatkoch v znení účinnom do 27. januára 2022. 32.
Kasačný súd sa v tomto kontexte stotožňuje s názorom správneho súdu, že jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 v spojení s § 31 ods. 1 Správneho poriadku). Zásada materiálnej pravdy pritom „zakotvuje požiadavku, v zmysle ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, a teda subsumuje aj požiadavku na zistenie úplného a presného stavu veci. Za zistenie skutočného stavu veci treba však považovať zistenie všetkých skutočností nevyhnutných a potrebných pre vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia vo veci. Z obsahu zásady materiálnej pravdy vyplýva, že správne orgány, a teda aj odvolací orgán sú povinné vykonávať dokazovanie spôsobom, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán je povinný zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia, a to platí rovnako i vo vzťahu k obvinenému vo veciach správneho trestania.
Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Zákonodarca vyžaduje, aby sa skutočný stav danej veci zo strany správneho orgánu zistil súčasne i presne, čo znamená, že musí čo najviac a čo najobjektívnejšie zodpovedať reálnej skutočnosti“ (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MEDŽOVÁ, D.: Správny poriadok. Komentár. 4. vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2022, str. 303 - 322). 33. Rovnako ako správny súd aj kasačný súd zastáva názor, že prvostupňový orgán a žalovaný sa tejto zásady vo vzťahu k objasneniu osoby dopravcu nedržali. 34. Vychádzajúc z administratívneho spisu je zrejmé, že označenie žalobkyne ako dopravcu vo vzťahu k zistenej nadmernej preprave vyplýva z časti „Ostatné údaje“ dokladu o úradnom meraní. Žalobkyňa toto zistenie spochybňovala tvrdením, že nie je vlastníčkou a ani držiteľkou sporného vozidla, nevykonávala zistenú prepravu, a preto ani nemohla byť dopravcom.
Hoci príslušné orgány zistili, že žalobkyňa nebola vlastníčkou a ani držiteľkou sporného vozidla (vyplývalo to z evidencie vozidiel), nevykonali žiadne ďalšie dokazovanie za účelom objasnenia, či žalobkyňa naozaj bola alebo nebola dopravcom. Najmä nevypočuli vodiča sporného motorového vozidla, nevypočuli a ani si nedožiadali vyjadrenie od vlastníka sporného motorového vozidla. V tomto kontexte záver správnych orgánov, že žalobkyňa bola dopravcom vo vzťahu k zistenej nadmernej doprave, je preto predčasný a nie je dostatočne podporený vykonaným dokazovaním. O tejto skutočnosti existujú relevantné pochybnosti, ktoré príslušné správne orgány neobjasnili, resp. vykonaným dokazovaním nevyvrátili.
35. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti namieta najmä, že doklad o úradnom meraní je verejnou listinou, a preto mal mať v správnom konaní osobitné dôkazné postavenie, mal dokazovať skutočnosť, že žalobkyňa bola dopravcom zistenej nadmernej prepravy.
Podľa názoru sťažovateľa bolo úlohou žalobkyne dôkazom opaku vyvrátiť údaje uvedené na doklade o úradnom meraní. S takouto argumentáciou sťažovateľa sa však kasačný súd nemohol stotožniť. 36. Podľa § 8b ods. 2 písm. a) cestného zákona v znení účinnom do 31. mája 2021 meranie rozmerov a hmotností vozidla alebo jazdnej súpravy sa vykonáva určeným meradlom v rámci náhodných kontrol pri meraní hmotností.
37. Podľa § 28 ods. 1 zákona o metrológii v znení účinnom do 31. marca 2022 úradné meranie je meranie vykonávané ústavom, určenou organizáciou alebo autorizovanou osobou v rozsahu uvedenom v rozhodnutí o autorizácii na výkon úradného merania podľa § 35.
38. Podľa § 28 ods. 3 zákona o metrológii v znení účinnom do 31. marca 2022 o výsledku úradného merania vydá ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba doklad o úradnom meraní, ktorý je verejnou listinou. 39. Podľa § 28 ods. 4 zákona o metrológii v znení účinnom do 31. marca 2022 doklad o úradnom meraní obsahuje a) identifikačné údaje ústavu, určenej organizácie alebo autorizovanej osoby a číslo rozhodnutia o autorizácii, ak úradné meranie vykonala autorizovaná osoba, b) identifikačné údaje žiadateľa o úradné meranie a číslo žiadosti o úradné meranie, c) účel úradného merania a druh úradného merania, d) predmet úradného merania a jeho identifikačné údaje, e) údaje o použitom meradle.
. . f) použitú meraciu metódu; ak úradné meranie vykonáva autorizovaná osoba, použitá meracia metóda musí byť schválená úradom v rozhodnutí o autorizácii, g) údaje o podmienkach úradného merania, h) výsledok úradného merania s uvedením neistoty merania, i) dátum vykonania úradného merania, j) dátum vydania dokladu o úradnom meraní, k) meno, priezvisko a podpis zamestnanca, ktorý úradné meranie vykonal, l) odtlačok pečiatky ústavu, určenej organizácie alebo autorizovanej osoby s obchodným menom autorizovanej osoby a dodatkom „Úradné meranie“, ak úradné meranie vykonáva autorizovaná osoba a m) meno, priezvisko a podpis povereného zástupcu ústavu, určenej organizácie alebo autorizovanej osoby. 40.
Kasačný súd v súvislosti s dokladom o úradnom meraní dáva do pozornosti, že ide o doklad (dôkaz) o uskutočnení a výsledkoch úradného merania (§ 28 ods. 1 a 3 zákona o metrológii v znení účinnom do 31. marca 2022). Tomuto zodpovedajú aj jeho náležitosti podľa § 28 ods. 4 zákona o metrológii v znení účinnom do 31. marca 2022.
Kasačný súd nespochybňuje, že riadne vyhotovený doklad o úradnom meraní je verejnou listinou (§ 28 ods. 3 zákona o metrológii v znení účinnom do 31. marca 2022), charakter verejnej listiny (s príslušnou dôkaznou hodnotou) má však len k zákonom vymedzeným skutočnostiam - k uskutočneniu a výsledkom úradného merania.
41. Je potrebné zdôrazniť, že zo žiadneho ustanovenia cestného zákona, zákona o správnych poplatkoch či zákona o metrológií nevyplýva, že by osoba oprávnená vykonať úradné meranie bola oprávnená zisťovať/ustaľovať osobu dopravcu vo vzťahu k vozidlu, ktoré vykonáva nadmernú dopravu bez príslušného povolenia. Rovnako ani údaj o dopravcovi nie je zákonnou náležitosťou dokladu o úradnom meraní (§ 28 ods. 4 zákona o metrológii v znení účinnom do 31. marca 2022). Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že prípadný doplnkový údaj o dopravcovi na doklade o úradnom meraní nemá výpovednú silu verejnej listiny.
Ide o všeobecný informatívny údaj, ktorý podlieha overeniu v nadväzujúcom správnom konaní podľa § 8b ods. 6 cestného zákona v znení účinnom do 31. mája 2021. Zistenie a ustálenie identity dopravcu, bez relevantných pochybností, je teda dôkaznou úlohou a povinnosťou príslušného cestného orgánu.
42. Vyššie uvedenému právnemu stavu zodpovedá aj forma dokladu o úradnom meraní v predmetnej veci. Tento je opatrený pečiatkou a podpisom príslušnej osoby konajúcej za vykonávateľa úradného merania, ktorý je však umiestnený len pod údajmi o procese a výsledkoch úradného merania. Informácie uvedené v časti dokladu o úradnom meraní označenom ako „Ostatné údaje“ nie sú opatrené podpisom osoby vykonávajúcej úradné meranie, ani podpisom vodiča motorového vozidla, ani príslušníka Policajného zboru.
V poznámke k predmetnej časti dokumentu je pritom výslovne uvedené, že ide len o informatívne údaje. Sťažovateľ sa preto mýli, pokiaľ argumentuje, že ide o úradne zistené a overené údaje. 43. Z hľadiska výpovednej a dôkaznej sily údajov uvedených v časti „Ostatné údaje“ dokladu o úradnom meraní v predmetnej veci kasačný súd dáva do pozornosti sťažovateľa, že v celom doklade nie je uvedené meno, priezvisko a osobné údaje vodiča, ktorý mal vykonávať prepravu (toto nevyplýva ani z administratívneho spisu), údaje, ktoré mal o dopravcovi uviesť nie sú potvrdené jeho podpisom, v dokumente absentujú údaje o príslušníkovi Policajného zboru, ktorý mal byť prítomný pri úradnom meraní, vyjadreniach vodiča, či jeho podpis.
44. Takýto podklad rozhodnutia preto (v časti informácií o dopravcovi), bez vykonania ďalšieho dokazovania, aj podľa názoru kasačného súdu nemôže byť rozhodujúcim dôkazom o identite dopravcu v predmetnej veci. Osobitne ak žalobkyňa poprela svoju účasť na preprave, oznámila príslušným orgánom, že sporné vozidlo predala, čo sa preukázalo ako pravdivé aj v ďalšom procesnom postupe prvostupňového orgánu a žalovaného.
45. Kasačný súd postup žalobkyne v súvislosti s predajom sporného vozidla nateraz nevníma ako účelový. Je potrebné uviesť, že z evidencie vozidiel jednoznačne vyplynulo, že k prevodu motorového vozidla EČV: A. XXX N.alobkyňou došlo vo februári 2019.
K uskutočneniu nadmernej prepravy predmetným vozidlom pritom došlo až o približne dva roky neskôr - v apríli 2021. Z časových súvislostí nie je zrejmá účelovosť konania žalobkyne a táto nevyplynula ani z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise.
Skutočnosť, že novým vlastníkom sporného vozidla je konateľ žalobkyne (ako fyzická osoba), je v zásade irelevantná, keďže ide o dva samostatné právne subjekty.
V. Záver
46. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 2 SSP tak, že plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči procesne neúspešnému sťažovateľovi/žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. februára 2024