3Svk/7/2021

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 1S/37/2018-282 zo dňa 18. marca 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO-6160/2011/SI zo dňa 15. septembra 2011. 2. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca dňa 2. júna 2021 kasačnú sťažnosť. 3. Dňa 3. apríla 2023 bolo kasačnému súdu doručené podanie žalobcu - kasačného sťažovateľa označené ako „Späťvzatie kasačnej sťažnosti.“ Sťažovateľ uviedol, že nemá záujem ďalej viesť súdne konanie v tejto veci, a preto berie svoju kasačnú sťažnosť späť. Žiadal pritom konanie zastaviť a nepriznať žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania. 4. Podľa § 460 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti. 5. S ohľadom na vyššie uvedené, akceptujúc podanie sťažovateľa zo dňa 3. apríla 2023, kasačný súd z dôvodu späťvzatia kasačnej sťažnosti zastavil kasačné konanie podľa § 460 SSP. 6. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol s odkazom na § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. b), § 168, § 169 a § 171 ods. 1 SSP tak, že tento žiadnemu z účastníkov konania nepriznal. Urobil tak preto, lebo napriek identifikovanému procesnému zavineniu sťažovateľa na zastavení kasačného konania (doručením späťvzatia) nezistil výnimočné dôvody pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému v postavení štátneho orgánu (§ 168 SSP) a ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu správny či kasačný súd uložili (§ 169 SSP). 7. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.