3Svk/7/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) BRING TRUCKING a. s., so sídlom Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom, IČO: 36683507, zast. Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica IČO: 00166375, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. IBB-53-50-2.2/P-E22,24,25-2018/1840 z 15. marca 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-73S/46/2022-61 zo 16. novembra 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-73S/46/2022-61 zo 16. novembra 2023 mení tak, že protokol žalovaného č. IBB-53-50-2.2/P-E22,24,25-2018/1840 z 15. marca 2018 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania. III. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Súčasťou výkonu inšpekcie práce bola aj kontrola nelegálneho zamestnávania uskutočnená u žalobcu 18. decembra 2017. 2. Dňa 15. marca 2018 žalovaný vypracoval Protokol o výsledku inšpekcie práce č.: IBB- 53-50-2.2/P-E22,24,25-2018/1840 (ďalej len „Protokol“) podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zák. č. 125/2006 Z. z.“ alebo „Zákon o inšpekcii práce “). 3. Žalovaný v Protokole v časti II. Pracovnoprávne vzťahy, písm. B) Zistené nedostatky, bod 1. uviedol, že zamestnávateľ (žalobca) v kontrolovanom období priradil pracovnému miestu „vodič medzinárodnej prepravy“ zamestnancov N. I., vodič medzinárodnej prepravy a K. K., vodič medzinárodnej prepravy 2. stupeň náročnosti, hoci uvedenému pracovnému miestu podľa miery zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti patrí minimálne 3. stupeň, čím porušil

c) vedenie motorového vozidla d) kontrola nakládky a vykládky motorového vozidla e) bežné opravy a starostlivosť o motorové vozidlo f) čistenie a kontrola motorového vozidla, cisterny, prívesu, kontajnerov, nakladacieho vybavenia g) ďalšie činnosti súvisiace s pracovnou pozíciou podľa pokynov zamestnávateľa Podľa bodu g) stručnej charakteristiky sú ďalšie povinnosti, resp. oprávnenia vodiča uvedené vo vnútornej smernici č. IS - 08 s názvom "Prepravný poriadok cestnej nákladnej dopravy“ (ďalej aj „smernica č. IS-08“). „Vodič pri plnení dopravných úloh zastupuje dopravcu a je oprávnený dávať pokyny zamestnancom odosielateľa z hľadiska spôsobu, zaistenia a uloženia zásielky na vozidlo a z dôvodu bezpečnej prepravy, vykonávať prehliadku zásielky, jej obalu, označenia a stavu zabezpečenia, žiadať váženie zásielky s vydaním vážneho lístka, vyjadriť sa za dopravcu do nákladného listu k stavu, počtu, obalu a zaistenia zásielky, podpísať prevzatie a prijatie zásielky na prepravu do nákladného listu v mene dopravcu, vyjadriť sa ku škode na zásielke u odosielateľa a prijímateľa, zastupovať dopravcu pri styku s colnými orgánmi,

zabezpečovanie správneho rozdelenia nákladu podľa záťaže na nápravy, samostatné zabezpečovanie vhodného upevnenia nákladu s ohľadom na bezpečnosť nákladu a cestnej premávky, znalosť rôznej legislatívy v iných krajinách), ako aj samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend, (napr. vypisovanie formulárov v cudzom jazyku pri nakládke tovaru, komunikácia v cudzom jazyku, vybavovanie colných formalít v cudzom jazyku a pod.). Stručná charakteristika dohodnutého druhu práce „vodič medzinárodnej prepravy“ kontrolovaných zamestnancov, ako aj ďalšie povinnosti vodiča vyplývajúce z vnútorných predpisov podľa žalovaného jednoznačne určujú, že ide o činnosti, ktoré patria min. do 3. stupňa náročnosti tak, ako je uvedené v zistení nedostatku číslo 1. 4. Žalovaný v Protokole v časti II. Pracovnoprávne vzťahy, písm. B) Zistené nedostatky, bod 2. uviedol, že žalobca neposkytol svojmu zamestnancovi (N. I.) mzdu za prácu vykonanú v období 10/2017 najmenej v sume minimálneho mzdového nároku, ktorý zodpovedal stupňu náročnosti práce príslušného pracovného miesta zamestnanca („vodič medzinárodnej

Zamestnanec mal počas kontrolovaného obdobia dohodnutú mesačnú mzdu vo výške 530,- €, pri dohodnutom pracovnom čase 40 hodín/týždeň, ktorý je u zamestnávateľa zároveň ustanoveným pracovným časom. V mesiaci 10/2017 bol

€. V kalendárnom roku 2017 však bola sadzba minimálneho mzdového nároku pre 3. stupeň náročnosti práce pri ustanovenom pracovnom čase 40 hodín/týždeň vo výške 609,- €/mesiac. 5. V časti IV. Protokolu označenej ako „Opatrenia“ žalovaný v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 125/2006 Z. z. nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v bode 1, 2 ihneď a v súlade s § 14 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z. z. uložil zamestnávateľovi povinnosť - prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, - doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 15 dní po uplynutí lehoty

Uviedol, že vychádzajúc z charakteristiky a druhu práce uvedenej v pracovných zmluvách kontrolovaných zamestnancov žalobcu nemohol žalovaný vyvodiť záver, že pracovnému miestu „vodiča kamiónovej dopravy“ má byť priradený 3. stupeň náročnosti.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

8. Správny súd žalobu postupom podľa § 190 SSP zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy kasačného konania. 9. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že z administratívneho spisu zistil, že inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom, pričom žalovaný zdokumentoval všetky relevantné zistenia, ktoré dostatočne a zrozumiteľne zaznamenal do Protokolu.

Z uvedeného vyplýva, že Protokol bol vyhotovený a žalobcovi doručený v súlade so zákonom. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca (prostredníctvom splnomocneného zástupcu) doručil 29. marca 2018 žalovanému písomné vyjadrenie k Protokolu o výsledku inšpekcie práce, na ktoré podanie reagoval žalovaný zaslaním Oznámenia z 13. apríla 2018. Žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k vyššie uvedenému postupu neuplatnil žiadne námietky, a pretože správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v správnej žalobe, zákonnosťou postupu žalovaného po doručení písomného vyjadrenia žalobcu

10. Správny súd ďalej uviedol, že žalobca v správnej žalobe poukázal na to, že v Protokole, v časti „Zistené nedostatky“ bod II. mal žalovaný za to, že podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca žalobcu, by mal byť pracovnému miestu „vodič medzinárodnej prepravy“ priradený tretí stupeň náročnosti práce a z tohto dôvodu súčasne vyslovil ďalšie porušenie zákona žalobcom, ktoré malo spočívať v neposkytnutí mzdy zamestnancovi N. I. za prácu vykonávanú v období 10/2017 najmenej v sume minimálneho mzdového nároku, ktorý zodpovedá stupňu náročnosti práce pracovného miesta „vodič medzinárodnej prepravy“. Žalobca vyslovil nesúhlas s „rozhodnutím žalovaného uvedeným v Protokole“ týkajúcim sa pridelenia stupňa náročnosti pracovného miesta „vodič medzinárodnej prepravy“ žalovaným a tvrdil, že tejto pracovnej pozícii priradil správny stupeň (druhý stupeň) náročnosti a následne nepochybil ani vo vzťahu k výške vyplácanej mzdy kontrolovaným zamestnancom. 11.

Samotný Protokol, ani jeho obsah, nemá charakter „rozhodnutia“, v tomto prípade sa jedná o Opatrenie orgánu verejnej správy. Je potrebné vychádzať z účelu inšpekcie práce, ktorým je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych a iných právnych predpisov (§2 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z.). V rámci výkonu inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá aj obsah Protokolu, ktorého nosnou časťou sú zistené porušenia právnych predpisov (zistené nedostatky). Správny súd ďalej uviedol, že výkon inšpekcie predstavuje teda faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zdokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho zamestnávateľa (v tomto prípade u žalobcu) v určenom období (zisťovanie skutkového stavu). Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, t. j. overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcim zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov so zákonom ako aj overovanie ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa § 2 ods. 1 zák. č. 125/

Je potrebné rešpektovať povahu a zákonom stanovený obsah Protokolu (§ 14 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z.), ktorý neukladá žalovanému povinnosť popisovať v Protokole závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych predpisov riadil, keďže (ako už bolo uvedené v bode 30. tohto rozsudku) na výkon inšpekcie práce, ani na vyhotovenie a obsah Protokolu sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku (§23 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z.).

Z. z.) alebo pre samotné konanie o správnom delikte, ktorého výsledkom môže byť uloženie sankcie (pokuty). Správny súd pripomenul, že práve nadväzujúce konanie o správnom delikte podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z., ktoré môže byť začaté na základe písomného oznámenia žalovaného, bude vedené podľa ustanovení Správneho poriadku, ktorý poskytuje žalobcovi ako účastníkovi takéhoto konania dostatočne širokú škálu procesných práv, ktoré môže využiť na účinnú ochranu svojich práv, resp. právom chránených záujmov.

správnym súdom. Protokol samotný nevyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť žalobcu, pretože neobsahuje opatrenia sankčného charakteru a ani právne posúdenie veci. 14. Správny súd uviedol, že žalobca podľa uplatnených námietok v správnej žalobe nesúhlasil s tým, že porušil žalovaným citované ustanovenia Zákonníka práce tvrdiac, že podľa jeho názoru činnosť vykonávaná jeho zamestnancami (N.. I. a K.. K.) na pracovnej pozícií „vodič medzinárodnej prepravy“ nespĺňa takú náročnosť práce, aby boli zaradení do 3. stupňa náročnosti. Žalobca namietal, že pokiaľ žalovaný v Protokole (v časti Zistené nedostatky II.

posúdil. K uvedenej námietke správny súd uviedol, že žalovaný v Protokole dostatočne opísal zistený skutkový stav, ako aj dôkazy, z ktorých vychádzal pri prijatí záveru, že žalobca porušil ust. § 120 ods. 1, ods. 2 a Prílohy č. 1 Zákonníka práce, konkrétne poukázal na obsah pracovných zmlúv zamestnancov žalobcu N. I. a K. K., v ktorých dohodol, ako druh práce „vodič medzinárodnej prepravy“. Zo stručnej charakteristiky uvedeného pracovného miesta vyplýva, že v rámci dohodnutého druhu práce bude zamestnanec vykonávať práce súvisiace s predmetom činnosti zamestnávateľa a to najmä: a) príprava a kontrola stavu motorového vozidla pred a po použití v premávke, b) príprava a vedenie dokumentov potrebných pre riadne vykonávanie prepravy, c) vedenie motorového vozidla, d) kontrola nakládky a vykládky motorového vozidla, e) bežné opravy a starostlivosť o motorové vozidlo f) čistenie a kontrola motorového vozidla, cisterny, prívesu, kontajnerov, nakladacieho vybavenia, g) ďalšie činnosti súvisiace s pracovnou pozíciou podľa pokynov zamestnávateľa. Žalovaný poukázal na to, že

Správny súd porovnaním znenia bodu 8.2 a 8.3 uvedenej Smernice č. IS-08 zistil, že uvedené oprávnenia vodiča vyplývajú z uvedeného vnútorného predpisu samotného žalobcu tak, ako ich opísal žalovaný v predmetnej časti Protokolu. Žalovaný súčasne poukázal na žalobcom predložený dôkaz - Rozhodnutie GR č. RH-01/2017 zo dňa 26.11.2016, ktorým určuje minimálne mzdové nároky zamestnancov žalobcu s účinnosťou od 01.01.2017 (t. j. aj v kontrolovanom období), žalobca ako zamestnávateľ priradil pracovnému miestu „vodič“ 2. stupeň náročnosti práce. Podľa Prílohy č. 1 Zákonníka práce - Charakteristika stupňov náročnosti pracovných miest sú pracovné miesta podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca vymedzené určitými charakteristikami, pričom podľa Prílohy č. 1 písm. a) pracovné miesto zodpovedajúce 2. stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác, alebo odborných rutinných kontrolovateľných práce podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných práce; výkon sanitárnych pracovných

legislatívy v iných krajinách), ako aj samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend (napr. vypisovanie formulárov v cudzom jazyku, pri nakládke tovaru, komunikácia v cudzom jazyku, vybavovanie colných formalít v cudzom jazyku a pod.). Podľa žalovaného stručná

by bol trestne zodpovedný vodič vozidla. Zároveň v prípade vodičom zavinenej autonehody dochádza ku škodám veľkého rozsahu, pričom nejde len o škody na vozidle, ktoré vodič vedie, ale aj na tovare, ktorý prepravuje. Zároveň zodpovedá aj za škody na majetku ostatných účastníkov autonehody. Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného práve zodpovednosť vodiča za zdravie a bezpečnosť iných osôb, ako aj zodpovednosť za ťažko odstrániteľné škody spôsobuje nevyhnutnosť zradenia jeho pracovného miesta do 3. stupňa náročnosti.

Prílohy č. 1 Zákonníka práce písm. b) pracovné miesto zodpovedajúce 3. stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb, alebo za ťažko odstrániteľné škody.

15. Správny súd považoval za potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ musí podľa § 43 ods. 1 psím. a) Zákonníka práce v pracovnej zmluve so zamestnancom uviesť nielen druh práce, na ktorý zamestnanca prijíma, ale aj stručnú charakteristiku druhu práce, ktorej výkon bude od zamestnanca vyžadovať.

Aj keby v rámci dohodnutého druhu práce, jeho stručnej charakteristiky alebo pracovnej náplne pre dané pracovné miesto zamestnanca iba jediná vyžadovaná činnosť zodpovedala vyššiemu stupňu náročnosti, zamestnávateľ je povinný zaradiť pracovné miesto zamestnanca do stupňa náročnosti, zodpovedajúceho tejto najnáročnejšej činnosti, ktorú je zamestnanec podľa& pracovnej zmluvy povinný vykonávať. Čím vyššia je náročnosť prác vyžadovaných od& zamestnanca, tým je vyšší stupeň náročnosti práce, ktorému je priradená vyššia sadzba minimálneho mzdového nároku, garantujúca zamestnancovi právny nárok na vyššiu mzdu za prácu vyššej náročnosti.

priradenie stupňa náročnosti práce jednotlivým pracovným miestam, je povinný starostlivo zvážiť zaradenie pracovného miesta do správneho stupňa náročnosti vychádzajúc z charakteristiky jednotlivých stupňov náročnosti pracovného miesta v Prílohe č. 1 Zákonníka

stupňa náročnosti. 17. V preskúmavanom prípade z predložených pracovných zmlúv kontrolovaných zamestnancov (N.. I. a K.. K.) vyplýva, že náplňou ich práce na pracovnej pozícii „vodič medzinárodnej prepravy“ podľa opisu (charakteristiky) pracovných činností bolo vykonávanie práce v súvislosti s predmetom činnosti zamestnávateľa, a to najmä: a) príprava a kontrola stavu motorového vozidla pred a po použití v premávke, b) príprava a vedenie dokumentov potrebných pre riadne vykonávanie prepravy, c) vedenie motorového vozidla, d) kontrola nakládky a vykládky motorového vozidla, e) bežné opravy a starostlivosť o motorové vozidlo, f) čistenie a kontrola motorového vozidla, cisterny, prívesu, kontajnerov, nakladacieho vybavenia a g) ďalšie činnosti súvisiace s pracovnou pozíciou podľa pokynov zamestnávatelia, pričom je možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného v Protokole, že v zmysle bodu g) stručnej charakteristiky do činnosti vykonávaných kontrovanými zamestnancami v rámci dohodnutého druhu práce (uvedeného v pracovných zmluvách) je možné vyvodiť ďalšie povinnosti, resp. oprávnenia vodiča uvedené vo vnútornom predpise spracovanom

s dopravcom. Zároveň z bodu 8.3. Smernice vyplývajú pre vodiča v rozsahu jeho pracovných úloh nasledovné oprávnenia: dávať pokyny zamestnancom odosielateľa z hľadiska spôsobu, zaistenia a uloženie zásielky na vozidlo a z dôvodu bezpečnej prepravy vykonať prehliadku zásielky, jej obalu, označenia a stavu zabezpečenia, váženie zásielky s vydaním vážneho lístka, vyjadriť sa za dopravcu do nákladného listu k stavu, počtu, obalu a zaistenia zásielky, podpísať prevzatie a prijatie zásielky na prepravu do nákladného listu v mene dopravcu, vyjadriť sa ku škode na zásielke u odosielateľa a prijímateľa, zastupovať dopravcu pri styku s colnými orgánmi, zastupovať dopravcu pri styku s orgánmi veterinárnej správy, jednať s policajnými orgánmi, vylúčiť zásielky z prepravy, pokiaľ táto nevyhovuje podmienkam bezpečnej a spoľahlivej prepravy.

záchranný zbor, pri škode na tovare podliehajúcemu spotrebnej dani a iným clám privolať aj colnú službu, zabezpečiť spísanie zápisnice s osobou, ktorá nehodu zapríčinila, bez zmeškania oznámiť mimoriadnu udalosť dopravcovi, polícii, ak v súvislosti s mimoriadnou udalosťou bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, pri poškodení zničení nebezpečného tovaru rešpektovať bezpečnostné pokyny, ktoré sú súčasťou sprievodných listín.

Je teda možné vyvodiť záver, že z úpravy pracovnej náplne vodiča medzinárodnej prepravy zamestnaného u žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalobca ako zamestnávateľ je oprávnený od zamestnanca vyžadovať činnosti špecifikované tak v samotnej pracovnej zmluve, ako aj v interných prepisoch (Smernica IS-08), pričom niektoré z týchto činností patria do 3. stupňa náročnosti.

náročnosti práce. Tak, ako bolo už vyššie uvedené na to, aby bolo možné určitému pracovnému miestu priradiť 3. stupeň náročnosti postačuje, ak dané pracovné miesto spĺňa aspoň jednu z podmienok uvedených v Prílohe č. 1 písm. b) Zákonníka práce, keďže platí hierarchia, v ktorej vyšší stupeň môže v sebe obsahovať, resp. subsumovať aj podmienky uvedené v nižších stupňoch (v tomto prípade v 2. stupni).

19. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že vodič medzinárodnej prepravy jednoznačne vykonáva činnosť s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody, čo zodpovedá charakteristike 3. stupňa náročnosti v zmysle Prílohy č. 1 Zákonníka práce. Je nesporné, že činnosť vodiča medzinárodnej prepravy je spojená so zvýšeným rizikom poškodenia zdravia, mobility, prípadne aj straty na živote/životoch a tiež riziko vysokých materiálnych škôd, vyplývajúcich z celkovej veľkosti a hmotnosti samotného nákladného motorového vozidla (kamióna, návesu, prívesu), vrátane celkovej hmotnosti prepravovaného nákladu, ako aj zo situácií (niekedy nepredvídateľných a neovplyvniteľných samotným vodičom) vznikajúcich v cestnej premávke, aj s prihliadnutím na množstvo motorových vozidiel v cestnej premávke.

bol vypočutý na Krajskom súde v Banskej Bystrici na pojednávaní konanom 13. marca 2018, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že nemožno z hľadiska náročnosti považovať za vyšší stupeň náročnosti práce vodiča medzinárodnej nákladnej prepravy, než vodiča nákladnej dopravy národnej a už vôbec nie je možné považovať za relevantné a skutočnosti zodpovedajúce jeho vyjadrenie, že v prípade vodiča medzinárodnej prepravy sa jedná o činnosti rutinné, relatívne nízko náročné na intelektuálnu činnosť a že sú to činnosti, ktoré majú nízky potenciál spôsobiť škodu na majetku alebo životoch.

Ani skutočnosť, že vodič motorového vozidla má určenú jeho východiskovú i cieľovú destináciu z koordinačného centra, vrátane poskytnutia pokynov týkajúcich sa vykonania prepravy tovaru, miesta, času a spôsobu jeho nakládky a vykládky, že podľa tvrdenia žalobcu vodič nezodpovedá za množstvo a kvalitu prepravovaného tovaru, určenie miesta nakládky alebo vykládky tovaru, (ktorú argumentáciu navyše žalobca neuviedol v správnej žalobe, ale až v kasačnej sťažnosti) ešte sama o sebe neznamená, že prácu vodiča medzinárodnej prepravy je možné považovať za rutinnú, ktorej by prislúchal 2. stupeň náročnosti tak, ako to tvrdí žalobca.

z internej Smernice upravujúcej oprávnenia vodiča zamestnaného u zamestnávateľa, ktorým je žalobca, ktoré je možné podľa charakteristiky uvedenej v Prílohe č. 1 Zákonníka práce považovať za činnosti zodpovedajúce 3. stupňu náročnosti. Za takéto činnosti je možné, okrem samotného vedenia motorového vozidla, ktoré je nesporne spojené so zvýšenou duševnou námahou, s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody, považovať kontrolu nakládky a vykládky motorového vozidla, správneho plnenia návesu alebo prívesu, zabezpečenie správneho rozdelenia, resp. umiestnenia nákladu podľa zaťaženia nápravy, zabezpečenie vhodného upevnenia nákladu s ohľadom na bezpečnosť nákladu i účastníkov cestnej premávky, znalosť rôznych právnych predpisov tej ktorej krajiny, v ktorej vodič prepravu vykonáva, ako aj samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend (napr. vypisovanie formulárov v cudzom jazyku pri nakládke, resp. vykládke tovaru, komunikácia v cudzom jazyku, vybavovanie colných formalít v cudzom jazyku) ako

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd považoval záver žalovaného, že pracovnej pozícii „vodič medzinárodnej prepravy“ mal byť priradený zo strany žalobcu 3. stupeň náročnosti, vyplýva zo zistení vyplývajúcich z vykonanej inšpekcie práce, zo žalobcom predložených dokladov a žalovaný správne právne posúdil otázku zaradenia pracovného miesta vodiča medzinárodnej prepravy do 3. stupňa náročnosti a následne správne konštatoval zistenie porušenia citovaného ustanovenia § 120 ods. 3 Zákonníka práce v spojení s Prílohou č. 1 Zákonníka práce vo vzťahu k priradeniu nesprávneho (druhého) stupňa náročnosti pracovnému miestu „vodič medzinárodnej prepravy“. Následne aj vo vzťahu k zisteniu porušenia ustanovenia § 120 ods. 1 Zákonníka práce spočívajúcom v neposkytnutí mzdy za prácu vykonanú v období 10/2017 najmenej v sume minimálneho mzdového nároku, ktorý zodpovedá stupňu náročnosti práce príslušného pracovného miesta zamestnanca „vodič medzinárodnej prepravy“ určenému v súlade s charakteristikami stupňa náročnosti pracovných miest uvedenými v Prílohe č. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi N. I. žalovaný vychádzal zo

Uvedené tvrdenia žalobca považoval za irelevantné s odôvodnením, že vodič má k dispozícii zariadenia, ktoré mu uľahčujú výkon práce a zároveň je podľa neho absolútne vylúčené, aby u vodiča bolo možné predpokladať únavu alebo

Aj s ohľadom na žalobcom vytvorený prevenčný systém opatrení je podľa žalobcu povinný zamestnávateľ posúdiť, aký stupeň náročnosti práce prislúcha pracovnému miestu vodič medzinárodnej prepravy. K uvedenej argumentácii žalobcu správny súd uvádza, že zaradenie pracovného miesta „vodič medzinárodnej prepravy“ do 3. stupňa náročnosti žalovaným nevychádza len z argumentácie o možnej únave a rozrušení vodiča. Uvedený stav u vodiča (únava, rozrušenie, náhla nevoľnosť, vyčerpanosť, a to tak psychická ako aj fyzická) však môže nastať objektívne a nezávisle od vôle samotného vodiča, a nie je ho možné absolútne vylúčiť a to ani v prípade, ak sú dôsledne dodržiavané všetky právne predpisy (tak zamestnávateľom, ako aj zamestnancom - vodičom), vrátane všetkých žalobcom označených preventívnych opatrení (dodržiavanie prestávok v práci, pracovné voľno, nepretržitý odpočinok pred jazdou, absolvovanie preventívnych lekárskych prehliadok), keďže napr. nevhodné poveternostné podmienky a náhla situácia v cestnej premávke (vzniknuté nezávisle od činnosti samotného vodiča) môžu

Na takéto situácie musí byť vodič pripravený (požadovaná príslušná kvalifikácia a skúsenosti), to však nič nemení na tom, že v konečnom dôsledku môže dôjsť ku kolíznym situáciám a dopravným nehodám (a k týmto aj dochádza), ktoré v prípade, že ich účastníkmi sú nákladné motorové vozidlá (kamióny), vzhľadom na ich veľké rozmery, hmotnosť vozidla, vrátane hmotnosti prepravovaného nákladu, nesporne môžu mať (a zvyčajne aj majú) závažné následky na majetku (poškodenie samotného motorového vozidla, prepravovaného nákladu, poškodenie cestného telesa, verejnoprospešných zariadení, motorových vozidiel ďalších účastníkov cestnej premávky), ako aj na zdraví (vrátane strát na životoch) tak samotného vodiča, ako aj ostatných účastníkov cestnej premávky.

24. K výpovediam svedkov W., W. a U.. C. správny sú predovšetkým uviedol, že uvedení svedkovia nemajú postavenie subjektov, ktoré by boli oprávnené priraďovať, resp. určovať stupeň náročnosti pracovnému miestu „vodič medzinárodnej prepravy“.

25. Vo vzťahu k označeným listinným dôkazom (Vyjadrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 24. apríla 2018 (predložené svedkom W.. W. na pojednávaní dňa 13.03.2018 v konaní sp. zn. 23S/69/2018 - č.l.72 súdneho spisu) a Stanovisko Národného inšpektorátu práce z 25. augusta 2020 (na obsah, ktorého poukázal žalobca v kasačnej sťažnosti zo dňa 19. apríla 2021, ktoré nie je v listinnej podobe súčasťou súdneho spisu a na ktorého argumentáciu poukázal žalobca až po lehote na podanie správnej žaloby, a teda žalovaný v čase vyhotovenia Protokolu takéto stanovisko nemal ani k dispozícii), ktorými žalobca osvedčoval správnosť zaradenia pracovného miesta „vodič medzinárodnej prepravy“ do 2. stupňa náročnosti, správny súd predovšetkým uvádza, že ani Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ani Národný inšpektorát práce nie je subjektom oprávneným na určovanie stupňa náročnosti vo vzťahu k pracovnému miestu „vodič medzinárodnej prepravy“, takýmto subjektom v preskúmavaná prípade je iba samotný žalobca ako zamestnávateľ. Tieto vyjadrenia a stanoviská (rovnako

Správny súd k uvedenej námietke uplatnenej žalobcom v správnej žalobe (a v intenciách právneho názoru Najvyššieho správneho súdu SR vysloveného v Rozsudku sp. zn. 8Sžk/27/2021 zo dňa 20. 04. 2022, ako aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/24/2019 zo dňa 28.05.2020, ktorým je v zmysle § 469 SSP správny súd viazaný) uvádza

období. V tomto zmysle teda výkon inšpekcie práce nepredstavuje rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy a ani Protokol o výsledku inšpekcie, ktorý je inšpektor práce povinný vypracovať v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa (s následnou povinnosťou prerokovať ho so zamestnávateľom), nemá povahu rozhodnutia orgánu verejnej správy (v zmysle § 46 Správneho poriadku). Postupom žalovaného, ktorý v súlade s ustanoveniami zák. č. 125/2006 Z. z. vykonal inšpekciu prácu u zamestnávateľa a po zistení nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa vypracoval Protokol, ktorý obsahuje náležitosti v súlade s § 14 ods. 1 citovaného zákona a inšpektor práce v ňom uložil opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) citovaného zákona a uložil kontrolovanému zamestnávateľovi povinnosť v zmysle § 14 ods. 2 citovaného zákona, nemôže dôjsť k porušeniu ustanovení Správneho poriadku, t. j. ani ustanovenia § 3 ods. 5. Ak by aj správny súd vychádzal z názoru, resp. z predpokladu, že zásady správneho konania (t. j. aj precedenčná zásada v zmysle § 3 ods. 5

To znamená, že správny súd v takomto prípade musí prihliadať na skutočnosť, či by prípadnou dôslednou aplikáciou precedenčnej zásady orgánov verejnej správy v preskúmavanom prípade (za predpokladu, že by žalobca v správnej žalobe nielen tvrdil, ale aj preukázal, že žalovaný, ako orgán verejnej správy na rovnakú problematiku pri predložení totožných dokumentov aplikoval iný právny názor) nedošlo k porušeniu zásady legality.

Zmena postoja žalovaného v prípade, ak dospel k záveru, že pri predchádzajúcom výkone inšpekcie práce u toho istého zamestnávateľa neboli vyhodnotené určité skutočnosti ako porušenie pracovno- právnych predpisov, pričom v následnej kontrole (a v Protokole) relevantne vyhodnotí zistené skutočnosti a dôvody zrozumiteľne uvedie v Protokole, nemôže znamenať bez ďalšieho nezákonnosť prijatých, resp. nariadených opatrení. Inak povedané v prípade, ak orgán verejnej správy dospeje k záveru, že predchádzajúce posúdenie kontrolovaných skutočností nebolo súladné so zákonom, nie je žiadúce, aby orgán verejnej správy zotrvával na predchádzajúcich chybných, resp. nesprávnych záveroch.

Vykonanou inšpekciou práce v roku 2015 bolo podľa tvrdenia žalobcu zistené, že zradenie stupňa náročnosti práce do 2. stupňa náročnosti, je v súlade so Zákonníkom práce, a teda najmä v súlade s Prílohou č. 1. Ďalej žalobca tvrdil, že žalovaný v roku 2015 vykonával kontrolu v rovnakom rozsahu ako v období, ktoré je predmetnom (preskúmavacieho) konania. Podľa jeho tvrdenia v Zázname bolo konštatované, že u žalobcu neboli zistené nedostatky a nebolo zistené porušenie predpisov zo strany žalobcu a žalovaný výslovne uviedol, že pri kontrole z Internetového sprievodcu trhom práce (ďalej aj „ISPT“) vychádzal len podporne (zaradenie do 2. stupňa náročnosti práce vychádzalo z platných právnych predpisov), tento nie je nijakým spôsobom záväzný a má slúžiť len ako sprievodca pre zamestnávateľov. Správny súd k tejto argumentácii predovšetkým uvádza, že tvrdenia žalobcu ohľadne obsahu predmetného Záznamu nemohol verifikovať, keďže žalobca predmetný Záznam nepredložil správnemu súdu (tento netvoril ani prílohu správnej žaloby, nebol žalobcom ani dodatočne predložený v priebehu súdneho konania, nie

Obdobne správny súd nemohol verifikovať tvrdenia žalobcu uvedené v správnej žalobe (bod 28), že od roku 2015 nedošlo u žalobcu k zmene charakteristiky a druhu práce uvedených v pracovných zmluvách (písm. a/), resp. že u žalobcu nedošlo k žiadnym zmenám pri výkone pracovnej pozície „vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy“ (písm. b/), keďže správnemu súdu nepredložil (a ani neoznačil) pracovné zmluvy, ktoré boli predmetom výkonu inšpekcie práce v roku 2015, obsahom ktorých by žalobca preukázal svoje tvrdenie.

I.), resp. 21.04.2017 (K.. K.). Správny súd zistil, že v Protokole (str. 6 - Zistené skutočnosti) inšpektor práce uvádza, že u zamestnávateľa (žalobcu) bola už v roku 2015 vykonaná inšpekcia práce, predmetom ktorej bol najmä nesúlad minimálneho mzdového nároku v súčinnosti s charakteristikami náročnosti pracovného miesta „vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy“, pričom bolo zistené, že zamestnávateľ priradil pracovnému miestu „vodič“ 2. stupeň náročnosti a že výsledkom inšpekcie bol Záznam č. IBB-129-2.6/Z-E 24- 15 zo dňa 23.10.2015, a preto správny súd nespochybňuje samotný výkon inšpekcie práce v roku 2015 u žalobcu, ani skutočnosť, že žalobca ako zamestnávateľ priradil pracovnému miestu „vodič medzinárodnej kamiónovej prepravy“ 2. stupeň náročnosti, ktorá skutočnosť, vzhľadom na to, že z výkonu inšpekcie bol vypracovaný Záznam nasvedčuje tomu, že pri inšpekcii práce nebolo zistené porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a)

sa oboznámiť so skutočným obsahom Záznamu, s argumentáciou žalovaného pri posudzovaní zákonnosti postupu zamestnávateľa (žalobcu) pri určení stupňa náročnosti pracovného miesta „vodič medzinárodnej prepravy“ a odôvodnenia zistení žalovaného zo Záznamu o výsledku inšpekcie, nie je možné posúdiť tvrdenie žalobcu, že napriek rovnaným, resp. nezmeneným podmienkam nebolo pri inšpekcii práce v roku 2015 zistené žiadne pochybenie.

alebo obidve inšpekcie vykonával rovnaký inšpektor alebo inšpektor takéto dôvody len predpokladá). Správny súd súčasne považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že Záznam z výkonu inšpekcie z roku 2015 vo vzťahu k správnosti priradenia 2. stupňa náročnosti práce predmetného pracovného miesta nebol predmetnom preskúmania správnym súdom, t. j. nebol podrobený testu zákonnosti a správny súd v tomto preskúmavacom konaní nie je oprávnený posudzovať zákonnosť postupu žalovaného pri inšpekcie v roku 2015, ani zákonnosť Záznamu o výsledku inšpekcie z 23.10.2015. Navyše, pokiaľ by aj bolo v Zázname z predchádzajúcej inšpekcie práce zaradenia 2. stupňa náročnosti práce predmetného pracovného miesta odôvodnené s poukazom na údaje v ISTP, takéto odôvodnenie by samé o sebe nepostačovalo na vyvodenie záveru o správnosti, resp. zákonnosti priradenia 2. stupňa náročnosti práce predmetnému pracovnému miestu a to vzhľadom na skutočnosť, že údaje uvedené v ISTP nie sú pre zamestnávateľov záväzné. Vo vzťahu k údajom, resp. informáciám uvedeným na internetovej stránke ISTP.sk, vrátane kartotéky zamestnaní v čase výkonu inšpekcie práce u

Rovnako nie sú záväzné ani pre žalovaného vykonávajúceho inšpekciu práce, predmetnom ktorej je kontrola správnosti, resp. zákonnosti priradenia stupňa náročnosti práce jednotlivým pracovným pozíciám (v tomto prípade pracovnému miestu „vodič medzinárodnej prepravy“).

žalovaný opisuje zistenia z výkonu inšpekcie práce vyplývajúce z predložených dokladov. Vo vzťahu k predmetu výkonu inšpekcie práce v oblasti kontroly pracovno-právnych a mzdových podmienok u kontrovaných vodičov žalovaný posudzoval predložené pracovné zmluvy z hľadiska podstatných náležitostí pracovných zmlúv, pričom vo vzťahu k druhu práce „vodič medzinárodnej prepravy“ poukázal na charakteristiku vykonávanej práce, ďalej poukázal na rozsah pracovných úloh vodiča vyplývajúcich z internej Smernice č. IS-08 a rozhodnutia vydané žalobcom z 20.12.2013, 26.112016 a z 13.11.2017, ktorými žalobca určil minimálne mzdové nároky zamestnancov žalobcu a v ktorých žalobca priradil všetkým pracovných miestam, ktoré sú u žalobcu ako zamestnávateľa, stupeň náročnosti.

Protokolu a v tomto rozsudku), pričom v tejto časti Protokolu zistené porušenie § 120 ods. 3 Zákonníka práce v spojení s Prílohou č. 1 Zákonníka práce žalovaný neodôvodňoval poukazom na ISTP a v bode 2 konštatuje žalovaný porušenie ustanovenia § 120 ods. 1 Zákonníka práce spočívajúce v tom, že žalobca neposkytol svojmu zamestnancovi N. mzdu za prácu vykonanú v období 10/ 2017 najmenej v sume minimálneho mzdového nároku zodpovedajúcemu stupňu náročnosti pracovného miesta „vodič medzinárodnej dopravy“ určenému v súlade s charakteristikami stupňa náročnosti pracovných miest uvedených v Prílohe č. 1 Zákonníka práce, t. j. 3. stupeň (s odôvodnením, ako je uvedené na str. 9 Protokolu a v tomto rozsudku).

obsahom. Z obsahu Protokolu je nesporne zrejmé, na čom žalovaný založil svoje opatrenia uložené žalobcovi v súlade s § 14 zák. č. 125/2006 Z. z. a z akých skutkových zistení pri ich uložení žalovaný vychádzal (Zistené nedostatky, bod II. B. body 1 a 2 Protokolu), ako aj podklady, z ktorých vychádzal. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že zák. č. 125/ 2006 Z. z. v § 13 ods. 2 ustanovuje inšpektorovi práce povinnosť zaoberať sa pri vyhotovovaní Protokolu vyjadreniami a dokladmi, ktoré uplatní alebo predloží kontrovaný zamestnávateľ len počas výkonu inšpekcie práce a to do okamihu prerokovania Protokolu.

tvrdenia. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd považoval námietku žalobcu o porušení precedenčnej zásady orgánom verejnej správy za nedôvodnú a nemajúcu vplyv na zákonnosť preskúmavaného opatrenia žalovaného. V preskúmavanom prípade podľa názoru správneho súdu nebolo možné inšpekciu práce ukončiť Záznamom o výsledku inšpekcie práce v zmysle § 13 ods. 3 citovaného zákona, keďže takýmto spôsobom je možné inšpekciu práce ukončiť len v prípade, ak sa nezistí porušenie povinností stanovených zákonom č. 125/2006 Z. z., resp. pracovno-právnych predpisov alebo porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.

1/2017 zo dňa 12. 05. 2017 (ďalej aj „Uznesenie“), ktoré je súčasťou súdneho spisu (č. l. 50a) a oboznámil sa podrobne s jeho obsahom. Z odôvodnenia predmetného uznesenia správny súd zistil, že bolo vydané v konaní vo veci správnej žaloby o nečinnosti orgánu verejnej správy vo veci vykonania inšpekcie práce u zamestnávateľa (ktorým je žalobca), ktorú podal bývalý zamestnanec žalobcu, a v ktorej žiadal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť konať o jeho podnete zo dňa 31.08.2015 a zo dňa 04.02. 2016 na vykonanie inšpekcie práce u svojho zamestnávateľa. Podnety sa týkali overenia správnosti zaradenia žalobcu do stupňa náročnosti práce a minimálneho mzdového nároku na pracovnej pozícii „vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy“. Žalobca poukázal v správnej žalobe o nečinnosti orgánu verejnej správy na to, že po výkone inšpekcie na základe podnetu z 31.08.2015 v kartotéke zamestnaní na ISTP.sk so zameraním na karty vodičov na všetkých úrovniach zistil, že v kartotéke boli vodičovi nákladného motorového vozidla uvedené rozdielne informácie

žalovaného konať. Z predmetného uznesenia vyplýva, že k predmetnej správnej žalobe sa vyjadril písomne žalovaný podaním zo dňa 23.02.2017, pričom správny súd (Krajský súd v Banskej Bystrici) v bodoch 11 až 18 predmetného uznesenia uviedol, podstatný obsah písomného vyjadrenia žalovaného. Je teda nepochybné, že v správnej žalobe (v bodoch 25 a 26) v preskúmavacom konaní sp. zn. BB-73S/46/2022 boli žalobcom odcitované tie časti odôvodnenia označeného uznesenia (konkrétne bod 12 a bod 14), ktoré obsahujú len argumentáciu žalovaného inšpektorátu práce nachádzajúcu sa v písomnom vyjadrení žalovaného k správnej žalobe žalobcu (bývalého zamestnanca) o odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy.

kritérium pri posudzovaní a určovaní stupňa náročnosti práce príslušného pracovného miesta, t. j. nie sú pre zamestnávateľa ani pre inšpektorát práce záväzné. Jedná sa len o všeobecné usmernenie, t. j. o pomôcku, ktorú zamestnávatelia môžu využiť pri stanovení metodiky určovania stupňa náročnosti toho ktorého pracovného miesta a následne, z ktorej môžu čerpať aj inšpektoráty práce, ako pomôcky pri posudzovaní správnosti určenia stupňa náročnosti jednotlivým pracovným pozíciám.

Je teda zrejmé, že vyššie uvedené skutočnosti uvedené v odôvodnení predmetného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici predstavujú stručnú sumarizáciu obsahu písomného vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe v konaní o nečinnosti orgánu verejnej správy (bod 11 až 18 predmetného uznesenia) a nepredstavujú teda právne názory Krajského súdu v Banskej Bystrici na posudzované otázky. Z predmetného uznesenia vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici prvou výrokovou vetou uznesenia konanie o správnej žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaného konať o jeho podnete z 31.08.2015 zamietol podľa § 249 SSP s odôvodnením, že vo vzťahu k podnetu na vykonanie inšpekcie z 31.08.2015 nie je možné konštatovať nečinnosť žalovaného a druhou výrokovou vetou konanie o správnej žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaného konať o jeho podnete zo 04.02.2016 zastavil podľa § 99 písm. f) SSP, pretože žalobca nevyčerpal pred podaním správnej žaloby postupy ustanovené týmto zákonom (SSP).

Poukaz žalobcu na obsah predmetného uznesenia preto nemá žiadny vplyv na zákonnosť preskúmavaného opatrenia žalovaného.

31. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, riadne a včas kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) a kasačnému súdu navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu, alternatívne aby zmenil rozsudok správneho súdu tak, že protokol žalovaného zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Bez ohľadu na druh práce, možno podľa názoru sťažovateľ konštatovať, že kvalita každej práce je ovplyvnená únavou zamestnanca, za ktorú zamestnávateľ nemusí zodpovedať, prípadne ju nevie ovplyvniť (nakoľko môže súvisieť so súkromným programom zamestnanca), čo však neznamená, že by z uvedeného dôvodu mal zamestnávateľ povinnosť preradiť každé pracovné miesto do vyššieho stupňa náročnosti práce. Sťažovateľ považoval tvrdenia správneho súdu týkajúce sa vplyvu zmien v poveternostných podmienkach na momentálne nastavenie vodiča medzinárodnej prepravy a na jeho schopnosť právne reagovať za irelevantné, nakoľko situácia v cestnej premávke je skutočnosťou, ktorá ovplyvňuje takmer každú pracovnú činnosť, ide teda o vplyvy, ktoré nemôžu mať dosah na určenie stupňa náročnosti práce a správny súd sa snaží nimi len odôvodniť správnosť samotného protokolu.

zákonníka nezodpovedá vodič medzinárodnej prepravy ale sťažovateľ ako zamestnávateľ. 35. Sťažovateľ opätovne zopakoval, že nie je prípustné aby jeden orgán, teda žalovaný ako Inšpektorát práce, vykonávajúci kontrolu, u toho istého subjektu, mal na rovnakú posudzovanú problematiku pri predložení totožných dokumentov iný právny názor, pričom závery žalovaného z roku 2015 a závery žalovaného z roku 2017 si zjavne rozporujú, bez akéhokoľvek odôvodnenia, alebo zmeny náplne práce u kontrolovaných zamestnancov.

predpisov. Sťažovateľ mal za to, že v protokole uvedený záver žalovaného o tom, že sťažovateľ neposkytol kontrolovanému zamestnancovi mzdu za prácu v období 10/2017 je preto predčasný. 38. Sťažovateľ nesúhlasil s posadením výsluchov ním navrhnutých svedkov a mal za to, že výsluch svedka W. - generálneho tajomníka združenia cestných dopravcov ČESMAD Slovakia, ktoré je členom Medzinárodnej únie cestnej dopravy v Ženeve a v spolupráci s ňou presadzuje legislatívne normy v Európskej hospodárskej komisii, bolo treba posúdiť s ohľadom na jeho odbornú znalosť danej problematiky. Ako svojvoľné videl sťažovateľ aj posúdenie výsluchu svedka C..

žalovaného. Z vyjadrenia MPSVaR je pritom zrejmé, že jeho právne názory sú odlišné od záverov žalovaného, preto sťažovateľ považoval protokol za nezákonný. 40. Obdobne správny súd posúdil aj stanovisko Národného inšpektorátu práce, podľa ktorého riadenie motorového vozidla a kontrola jeho stavu nie je možné považovať za výkon rôznorodých alebo ucelených odborných prác, ani za operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov a podľa špecifikácie pracovnej náplne zamestnanca, nie je možné skonštatovať náročnosť činnosti, ktoré by spadali do 3. stupňa náročnosti práce. Sťažovateľ aj v tomto prípade argumentoval tým, že s poukazom na ust. § 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce práve Národný inšpektorát práce okrem iného „riadi a kontroluje inšpektoráty práce, zjednocuje a racionalizuje pracovné metódy inšpektorov práce a určuje organizačnú štruktúru inšpektorátov práce“ a „ je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce alebo inšpektor práce“. Preto sa sťažovateľ

160-310 by pre sťažovateľa znamenalo značnú hospodársku a finančnú škodu, ktorá by pri prípadom zrušení protokolu bola pre sťažovateľa nenávratná. 42. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím správneho súdu, ktorý považuje za jasný, zrozumiteľný a dostatočne určitý.

IV. Konanie na kasačnom súde

43. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 44. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnutý protokol žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého protokolu žalovaného správneho orgánu. 45. Predmetom súdneho prieskumu bol rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-73S/46/2022-61 zo 16. novembra 2023, ktorý postupom podľa § 190 SSP žalobu o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. IBB-53-50-2.2/P-E22,24,25-2018/1840 z 15. marca 2018 zamietol.

46. Podľa § 120 ods. 1, 3 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2018 (ďalej len „Zákonník práce“) (1) Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň") príslušného pracovného miesta.

47. Podľa Prílohy č. 1 písm. b), písm. c) k Zákonníku práce b) pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodársko-správnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov,

48. Podľa § 14 ods. 1, 2, 5 veta prvá zák. č. 125/2006 Z. z. (1) Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b).

ich príčin. (5) Jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. 49. Kasačný súd uvádza, že námietky kasačného sťažovateľa možno principiálne rozdeliť do dvoch rovín. Prvá línia sa nesie vo vyjadrení sťažovateľovho nesúhlase s odôvodňovaním rozhodnutia správneho súdu týkajúcim sa protokolu žalovaného, kedy správny súd v súvislosti s dôvodnosťou preradenia pracovného miesta z 2. stupňa náročnosti práce do 3. stupňa náročnosti práce v rámci prílohy č. 1 Zákonníka práce, v zásade akoby dopĺňal odôvodnenie protokolu žalovaného mimoriadne obsahovo rozsiahlou argumentáciou týkajúcou sa možnej únavy vodiča medzinárodnej prepravy, rôznymi formami a faktormi ovplyvňujúcimi psychickú zaťaž, zodpovednosťou za škodu a pod., druhá sa týkala spôsobu vyhodnotenie v konaní predložených dôkazov. K posúdenie záveru o dôvodnosti preradenia pracovného miesta do vyššieho stupňa náročnosti

Správny súd sa v prevažnej miere stotožnil s argumentáciou žalovaného v protokole, podľa ktorej v zmysle bodu g) stručnej charakteristiky, do činností vykonávaných kontrolovanými zamestnancami v rámci dohodnutého druhu práce, je možné vyvodiť ďalšie povinnosti, resp. oprávnenia uvedené vo vnútornom predpise, a to Smernici č. IS-08 „Prepravný poriadok cestnej nákladnej dopravy“.

52. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné pripomenúť, ako uviedol aj sťažovateľ, že zodpovednosť za materiálnu škodu spôsobenú tretím osobám je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, na základe ktorého za škodu nezodpovedá vodič medzinárodnej prepravy, ale podľa § 427 Občianskeho zákonníka sťažovateľ ako zamestnávateľ.

Napriek rozsiahlosti prezentovaných úvah správneho súdu, má kasačný súd za to, že nedostatočne vyhodnocoval obsahovú kvalitu odôvodnenia záveru o nesprávnom zaradení a s tým spojenom preradení z 2. do 3. stupňa náročnosti práce. K správnosti a dostatočnosti vyhodnotenia predložených dôkazov

55. Vo vzťahu k námietke správnosti posúdenia Vyjadrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 24. apríla 2018 a Stanoviska Národného inšpektorátu práce z 25. augusta 2020, ktorými sa sťažovateľ snažil osvedčiť správnosť zaradenia pracovného miesta „vodič medzinárodnej prepravy“ do 2. stupňa náročnosti, správny súd predovšetkým uviedol, že ani Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ani Národný inšpektorát práce nie sú subjektom oprávneným na určovanie stupňa náročnosti vo vzťahu k pracovnému miestu „vodič medzinárodnej prepravy“. S takýmto záverom kasačný súd súhlasí, rovnako s tým, že ani údaje a informácie zverejnené na ISTP.sk nie sú pre sťažovateľa záväzné a nie je nimi viazaný ani správny súd pri svojej rozhodovacej činnosti. Avšak predložené vyjadrenia a stanovisko správny súd len veľmi stručne vyhodnotil tak, že neodôvodňujú vyslovenie záveru o nezákonnosti preskúmavaného Opatrenia žalovaného, resp. nie sú spôsobilé ovplyvniť zákonnosť preskúmavaného Opatrenia žalovaného. Tento záver správneho súdu nemožno hodnotiť ako dostatočne odôvodnený. Nemožno prehliadať, že sa jedná o vecné stanoviská

56. Kasačný súd vo svetle vyššie uvedeného skúmal napadnutý protokol a po jeho detailnom vyhodnotení dospel k záveru, že sa nemôže stotožniť so závermi správneho súdu, ktorý v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „Je potrebné vychádzať z účelu inšpekcie práce, ktorým je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych a iných právnych predpisov (§2 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z.). V rámci výkonu inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá aj obsah Protokolu, ktorého nosnou časťou sú zistené porušenia právnych predpisov (zistené nedostatky).

57. Kasačný súd má za to, že z protokolu, najmä z časti B) zistené nedostatky, ktorej sa argumentačne venoval aj správny súd, nemožno vyvodiť ako a na základe čoho žalovaný presvedčivo dospel k záveru, že pracovnému miestu vodič medzinárodnej prepravy má byť priradený cit. „minimálne tretí stupeň náročnosti práce“ a teda na základe akej úvahy dospel k uloženiu povinnosti prijať opatrenie na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin Odôvodnenie, aj keď nepresvedčivé, na seba prevzal až správny súd.

Kasačný súd v konečnom dôsledku nespochybňuje kompetenciu inšpektorátu práce vysloviť v rámci svojej kompetencie záver o dôvodnosti preradenia pracovného miesta do vyššieho stupňa náročnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o záver, ktorý má zásadný význam na povinnosti nielen kontrolovaného subjektu, jeho zamestnancov pracujúcich ako vodiči v medzinárodnej doprave, ale aj ďalších subjektov zamestnávajúcich vodičov v medzinárodnej doprave a takýchto vodičov, vykonané posúdenie porušenia zákona zaradením do nesprávnej triedy predstavuje svojimi dôsledkami obdobu rozhodnutia s významným vplyvom na pomery v príslušnej oblasti podnikania a zamestnávania. Je preto dôvodné vyžadovať, aby takýto záver bol v súlade s požiadavkami na riadny výkon verejnej správy bol dostatočne a presvedčivo

VI. Záver.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené bol rozsudok krajského súdu zmenený tak, že napadnutý protokol bol zrušený a vrátený žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie a dostatočne presvedčivo odôvodní úvahy a postupy, ktorými dospeje k záverom. Žalovaný je pritom viazaní vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 59. K návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti súd pripomína, že takéto rozhodnutie kasačného súdu je potrebné považovať za výnimočné, nakoľko sa jeho pôsobením paralyzujú účinky právoplatného rozhodnutia správneho súdu. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu by hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť účastník konania, ktorý tento návrh podáva. V predmetnej veci bol podaný návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, ktorý sa javí ako napĺňajúci zákonné požiadavky. Vzhľadom na aktuálne procesné štádium konania a výrok rozhodnutia vo veci (zmena rozsudku správneho súdu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie) by ani prípadné vyhovenie návrhu nemalo reálny zmysel. Preto návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol. 60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 61. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.