3Svk/7/2025

1. Všeobecne záväzným nariadením Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 5/2015 zo dňa 09.07.2015, bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu zóny Majerníkova - severná časť (ďalej len „VZN č. 5/2015“). Predmetné VZN bolo schválené na 6. zasadnutí miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Karlova Ves uznesením č. 93/2015 zo dňa 09.07.2015, pričom za prijatie predmetného nariadenia hlasovalo všetkých 17 prítomných poslancov. Následne bolo VZN č. 5/2015, vrátane prílohy, ktorou podľa § 1 ods. 5 VZN č. 5/2015 bola schéma záväznej časti územného plánu, vyvesené dňa 10.07.2015, zvesené dňa 27.07.2015 a v zmysle § 2 ods. 2 VZN č. 5/2015 malo nadobudnúť účinnosť dňa 27.07.2015. Záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie (mimo schémy záväznej časti, ktorá podľa § 1 ods. 5 VZN č. 5/2015 tvorila jeho prílohu) zverejnené neboli, k zverejneniu textu záväznej časti došlo iba na webovej stránke mestskej časti až dňa 22.12.2015. 2. VZN č. 5/2015 bolo napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV. č. Pd 25/17/1104-18 zo dňa 25.05.2017, doručeným žalovanej dňa 29.05.2017, pre nedodržanie lehoty jeho zverejnenia v zmysle § 27 ods. 4 písm. a) stavebného zákona. Protestu prokurátora Miestne zastupiteľstvo žalovaného nevyhovelo, čo žalovaná oznámila listom zo dňa 18.9.2017.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Žalobou doručenou dňa 28.12.2017 sa žalobca domáhal podľa § 357 ods. 1 písm. a) a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) vyslovenia nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava -

4. V žalobných dôvodoch vo vzťahu k predmetnému VZN namietal, že podľa § 27 ods. 4 písm. a) stavebného zákona je obec (mestská časť) povinná zverejniť záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom. Z podkladov predložených mestskou časťou však vyplýva, že 30 dňová lehota na zverejnenie podľa § 27 ods. 4 písm. a) stavebného zákona v tomto

územného plánu zóny uvedená v § 27 ods. 4 písm. a) stavebného zákona lehotou hmotnoprávnou a nie procesnou. 5. Vo vzťahu k postupu prijímania VZN č. 5/2015 žalobca namietal nedodržanie § 24 stavebného zákona, podľa ktorého bola mestská časť povinná schvaľujúcemu orgánu, ktorým v tomto prípade bol Okresný úrad Bratislava, predložiť okrem iného aj návrh všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie, ako podklad na preskúmanie návrhu územného plánu. Zároveň namietal ďalšie formálne nedostatky, ktoré neboli predmetom neskoršieho kasačného konania.

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podstatou predmetného sporu je určenie lehoty, zverejnenia schváleného VZN č. 5/2015 na úradnej tabuli, ktorá je potrebná na nadobudnutie jeho účinnosti. Vo vzťahu k prvej podstatnej právnej otázke žalobca zastával názor, že VZN č. 5/2015, ktorým došlo k schváleniu územného plánu zóny príslušnej mestskej časti, malo byť vyhlásené (zverejnené) na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce po dobu minimálne 30 dní v súlade s § 27 ods. 4 písm. a) stavebného zákona.

Pokiaľ teda v danom prípade zo skutkových okolností vyplýva, že Mesto Banská Bystrica záväznú časť schválenej územnoplánovacej zverejnilo na úradnej tabuli na dobu 22 dní, postupovalo v rozpore s § 27 ods. 4 stavebného zákona.“. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s odkazom na obsah uznesenie Ústavného súdu č. k. IV. ÚS 154/05-39 zo dňa 05.01.2006, v zmysle ktorého lehota určená v § 27 ods. 4 písm. a) stavebného zákona nie je lex specialis k § 6 ods. 8 zákona o obecnom zriadení a má len procesný, nie hmotnoprávny charakter. Z toho aj pre prejednávanú vec vyplýva, že lehota stanovená v § 27 ods. 4 písm. a) stavebného zákona nie je hmotnoprávna a jej nedodržanie nemá za následok neplatnosť schváleného VZN č. 5/2015.

9. Argumentoval, že v prípade 15 dňovej lehoty podľa zákona o obecnom zriadení ide o všeobecné ustanovenie, doplnené o explicitné konštatovanie o účinnosti všeobecne záväzného nariadenia obce pätnástym dňom od vyvesenia na úradnej tabuli v obci, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. V prípade záväzných častí územnoplánovacej dokumentácie (v danom prípade územného plánu zóny) ide svojím rozsahom a dopadom na práva držiteľov pozemkov a stavieb o kvalitatívne odlišný obsahový prvok všeobecne záväzného nariadenia, ktorý má v zmysle § 27 ods. 6 stavebného zákona záväzný charakter pre vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.

území. 10. Na základe prezentovaných úvah o úprave lehoty vyvesenia potrebnej na nadobudnutie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia obce, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie, v súlade s ústavnou požiadavkou na publicitu právnej normy ako jedného zo základných prvkov princípu právnej istoty a v konečnom dôsledku princípu právneho štátu ako takého vyslovil názor, že požiadavka na publikovanie VZN č. 5/2015 v minimálnej lehote 30 dní v zmysle § 27 ods. 4 písm. a) staveného zákona bola požiadavkou, ktorú zákon spája s nadobudnutím záväznosti záväzných častí územnoplánovacej dokumentácie (v tomto prípade územného plánu zóny) a zároveň nadobudnutím účinnosti samotného VZN č. 5/2015, ktorým boli predmetné záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie miestnym zastupiteľstvom schválené.

výklad § 27 ods. 4 písm. a) stavebného zákona v spojení s § 6 ods. 8 zákona o obecnom zriadení vo vzťahu k požiadavke na publicitu právnej normy zákonom stanoveným spôsobom v súlade s princípom právnej istoty a právneho štátu (čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 68 a čl. 71 ods. 2 Ústavy

11. Z dostupných podkladov mal správny súd za preukázané, že VZN č. 5/2015 bolo vyvesené na úradnej tabuli dňa 10.07.2015 a zvesené bolo 27.07.2015, preto vyslovil záver, že nebolo vyvesené na úradnej tabuli obce minimálne 30 dní, čo je v rozpore s § 27 ods. 4 písm. a) stavebného zákona a zároveň s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia

13. Proti rozsudku správneho súdu podala žalovaná (ďalej aj len „kasačná sťažovateľka“ alebo „sťažovateľka“ )v súvislosti so záverom o zákonnosti požiadavky na 30 dňovú lehotu vyvesenia VZN č. 5/2015 na úradnej tabuli obce, kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP pre porušenie práva na spravodlivý proces a § § 440 ods. 1 písm. g) SSP pre nesprávne právne posúdenie a navrhla, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zmenil tak, že žalobu zamieta a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. a) K porušeniu práva na spravodlivý proces

V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/28/2020 nerešpektovanie právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreného v citovanom náleze predstavuje porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy, v princípe rovnosti a právnej istoty. Zotrvával na stanovisku, že správny súd bol povinný rešpektovať právny názor Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze IV. ÚS 154/ 05-39, podľa ktorého „Navrhovateľ v tomto prípade nesprávne vykladá ustanovenie § 27 ods. 3 písm. c) stavebného zákona v znení platnom k 31. decembru 2002, po tomto dátume ide o odsek 4) ako lex specialis, pretože s ním (nepriamo) spája vznik účinnosti tridsiatym dňom po vyvesení nariadenia na úradnej tabuli. Uvedené ustanovenie je len procesnou lehotou, ktorá stanovuje zverejniť záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie v nariadení vyvesením na úradnej tabuli najmenej 30 dní. Aj pri takomto nariadení vznikne účinnosť v súlade so všeobecnou úpravou o vzniku účinnosti uvedenou v ustanovení § 6 ods. 8 (pôvodne ods. 3) zákona o obecnom zriadení, teda nariadenie „nadobúda účinnosť pätnástym dňom od

. . Plnenie zákonom stanovenej povinnosti najvyššieho súdu zabezpečiť jednotný výklad a používanie zákonov sa nevylučuje s povinnosťou rešpektovať skorší zásah ústavného súdu do rozhodovacej činnosti súdov nižších inštancií. .

16. Zdôraznila, že správny súd v napadnutom uznesení svojvoľne nerešpektoval precedenčný právny názor Ústavného súdu SR, čím porušil princíp predvídateľnosti napadnutého uznesenia a dokonca správny súd svoje eventuálne subjektívne pochybnosti o správnosti záverov Ústavného súdu SR v odôvodnení napadnutého uznesenia ani nevysvetlil (nekonfrontoval), čím týmto svojim svojvoľným postupom porušil správny súd právo žalovaného na spravodlivý

18. Sťažovateľka nepovažuje ustanovenia § 27 ods. 4 písm. a) stavebného zákona a § 6 ods. 8 zákona o obecnom zriadení za vzájomne kolidujúce a preto neexistuje dôvod na aplikáciu princípu lex specialis derogat legi generali a tým faktické vyradenie z aplikácie jedno zákonné ustanovenie, v tomto prípade § 6 ods. 8 zákona o obecnom zriadení. Právne normy je potrebné primárne vykladať vo význame ich bezrozpornosti a len v prípadoch, keď to nie je možné sa uplatnia derogačné pravidlá, na použitie ktorých nie je v tomto prípade dôvod, čo potvrdzuje aj právny názor Ústavného súdu SR prezentovaný v náleze IV. ÚS 154/05.

19. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 48/95: „V situaci, kdy určité ustanovení právního předpisu umožňuje dvě různé interpretace, přičemž jedna je v souladu s ústavními zákony a mezinárodními smlouvami podle čl. 10 Ústavy České republiky a druhá je s nimi v rozporu, není dán důvod zrušení tohoto ustanovení. Při jeho aplikaci je úkolem soudů interpretovat dané ustanovení ústavně konformním způsobem.“ Dôvod absentujúcej kolízie tkvie v tom, že predmetné zákonné ustanovenia sa týkajú iných skutočností, kým ustanovenie § 6 ods. 8 zákona o obecnom zriadení sa týka všeobecne záväzných nariadení (ďalej len „VZN“) z pohľadu ich vyhlásenia a nadobudnutia účinnosti, celé ustanovenie § 27 ods. 4 stavebného zákona, t. j. nie len jeho písm. a), sa týka len informačnej povinnosti voči potenciálnym adresátom záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a preto tu kolízia právnych noriem

úpravou. Ak sa ustanovenie § 27 ods. 4 stavebného zákona sa netýka žiadneho VZN, preto sa nemôže týkať ani nadobúdania účinnosti VZN, vrátane VZN č. 5 ( argumentum a maiori ad minus). Okrem toho toto ustanovenie nie je možné vykladať selektívne, ako to spravil správny súd, keď sa obmedzil jednak len na jeho písm. a) a súčasne ešte aj pri ňom vychádzal len z jeho úvodného znenia „vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní“, pretože celé ustanovenie § 27 ods. 4 stavebného zákona účinné k 09.07.2015 obsahuje tri rôzne časové okamihy, ktoré sú si rovnocenné a preto nie je zrejmé, prečo sa správny súd obmedzil len na prvý časový okamih „vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní“ a práve a len na tento okamih naviazal nadobudnutie účinnosti VZN č. 5, pričom úplne opomenul druhý časový úsek „vyvesením iným v mieste obvyklým spôsobom“, ako aj tretí časový úsek „doručením dotknutým orgánom“, pričom naplnenie všetkých troch týchto časových okamihom určite nenastane naraz, v jeden deň.

odlišnosť platnosti a účinnosti všeobecne záväzných právnych predpisov (vrátane VZN), ktorá je viazaná práve a len na ich vyhlásenie. 22. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením a jeho odôvodnením, kasačnú sťažnosť žalovaného považuje za

IV. Posúdenie a právne závery kasačného súdu.

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)

stavebného zákona. Ústavný súd v citovanom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 154/05-39 jednoznačne predmetnú otázku vyriešil so záverom o dostatočnosti 15 dňovej lehoty, teda aj pri VZN, ktorými je menený územný plán mesta vznikne účinnosť v súlade so všeobecnou úpravou o vzniku účinnosti, uvedenou v ustanovení § 6 ods. 8 (pôvodne ods. 3) zákona o obecnom zriadení v zmysle ktorého nariadenie nadobúda účinnosť pätnástym dňom do vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti.

zákona o obecnom zriadení. 26. Kasačná sťažovateľka zdôrazňovala, že uvedeným postupom správny súd svojvoľne nerešpektoval precedenčný právny názor Ústavného súdu SR, čím porušil princíp predvídateľnosti napadnutého uznesenia, svoju argumentáciu podporil citovaním konkrétnych súdnych rozhodnutí zaoberajúcich sa otázkou kasačnej záväznosti aj rozhodnutí ústavného

27. V súvislosti s touto námietkou kasačný súd poukazujúc na ustanovenie § 139 ods. 1 a 2 SSP konštatuje, že povinnou náležitosťou rozsudku správneho súdu je jeho odôvodnenie. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z čiastkových, no nosných procesných práv obsiahnutých v práve na spravodlivý proces, pričom účastník konania ma právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Kasačný súd rešpektuje, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania.

28. V prejednávanej veci je primárnou meritórnou otázkou dĺžka a právny základ lehoty vyvesenia VZN obsahujúceho zmenu územného plánu mestskej časti, ako podmienka nadobudnutia jeho účinnosti. Sťažovateľka dôvodne namietala, že odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu k tejto otázke sa obmedzilo na argumentáciu podporujúcu správnosť právneho názoru žalobcu, ale úplne rezignovalo na právnu argumentáciu žalovaného.

V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že otázka precedenčnej záväznosti rozhodnutí ústavného súdu v konaniach o ústavnej sťažnosti podľa šiestej hlavy zákona č.314/2018 Z. z. o ústavnom súde Slovenskej republiky bola aj v súvislosti s precedenčnou záväznosťou rozhodnutí Najvyššieho súdu riešená napr. v uznesení Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 574/2021-30 zo dňa 2. decembra 2021 ktorý v bodoch 8 a 9 uvádza:“ K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva, ktorá zahŕňa požiadavku, podľa ktorej obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, inými slovami, na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach je potrebné dať rovnakú odpoveď (IV. ÚS 14/ 07). .

únie. Judikatúra ústavného súdu dotvára precedenčnú záväznosť ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v tom zmysle, že potvrdzuje ústavnú súladnosť dotknutej interpretácie a aplikácie právnej úpravy realizovanej najvyšším súdom.“

veci. Predpokladom precedenčnej záväznosti je podobnosť týkajúca sa relevantných, ťažiskových okolností prejednávanej veci. Argumentáciu Najvyššieho súdu o neprihliadaní na rozhodovaciu prax ústavného súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Súdneho dvora Európskej únie pri posudzovaní namietaného právneho posúdenia v zmysle dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 421 ods. 1 CSP vzhľadom na uvedené východiská, ako aj skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia Najvyšší súd opakovane poukazuje na viaceré rozhodnutia ústavného súdu, nepovažuje ústavný súd za relevantnú.

31. Vzhľadom na poukazy sťažovateľky na porušenie jeho práva na spravodlivý proces je dôvodné od správneho súdu vyžadovať, aby sa v prvom rade vysporiadal so sťažovateľovou požiadavkou na rešpektovanie precedenčne záväzného rozhodnutia ústavného súdu.

32. Ak aj po opakovanom prejednaní veci správny súd dospeje k dostatočne odôvodnenému záveru, že pri svojom rozhodovaní nie je viazaný právnymi závermi vyslovenými v uvedenom náleze Ústavného súdu, bude jeho povinnosťou vysporiadať sa aj s komplexnou kasačnou argumentáciou týkajúcou sa nesprávneho posúdenia v otázke zákonnosti vyžadovania vyvesenia tohto druhu VZN na 30 dní v zmysle požiadavky podľa stavebného zákona.

V. Záver

34. Nakoľko kasačný súd dospel k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti, postupom podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať v súlade s vyslovenými záväznými právnymi názormi kasačného súdu, ktorými je správny súd v zmysle § 469 SSP viazaný. 35. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 25. februára 2026