3Svk/8/2021
ECLI:SK:NSSSR:2021:8019200310.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/23/2019
- IČS
- 8019200310
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. XX. H. XXX/XX, T., právne zastúpeného JUDr Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad; proti žalovanému (sťažovateľ): Poľovnícke združenie Vysoké Tatry Štrba, so sídlom Štrba, 059 XX T., Z.: XX XXX XXX; o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa XX. februára XXXX č. k. K v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa XX. augusta XXXX č. k. X/XXXX; o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu X. súdu v R. č. k. 6S XX/XXXX-XX zo dňa 8. apríla XXXX, takto
rozhodol:
Q. správny súd Y. republiky kasačnú sťažnosť žalovaného odmieta .
Odôvodnenie
Odôvodnenie
Priebeh administratívneho a súdneho konania 1. Dňa 19. februára 2016 členská schôdza Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe rozhodnutím vydaným pod č. k. OoKO1/2016 v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Výboru Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe zo dňa 14. augusta 2015 č. 1/2015, ktorým bol žalobca vylúčený z Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe. 2. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 11. mája 2016 na Krajský súd v Prešove správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd rozhodnutie členskej schôdze Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe, zo dňa 19. februára 2016 č. k. OoKO1/2016, v spojení s rozhodnutím Výboru Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe zo dňa 18.08.2015 č. 1/2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 3. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 17. januára 2017, č. k. 1S 17/2016-216 zastavil konanie vedené na správnom súde a vec postúpil príslušnému okresnému súdu, ktorým je Okresný súd Poprad. Následne Krajský súd v Prešove vydal dňa 20. januára 2017 dopĺňacie uznesenie, č. k. 1S 17/2016-223, ktorým doplnil výrok uznesenia zo dňa 17. januára 2017 č. k.: 1 S 17/2016-216 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 4. Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 17. januára 2017, č. k. 1S 17/2016-216 v spojení s dopĺňacím uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. januára 2017, č. k. 1S 17/2016-223 podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania. Žalobca namietal postúpenie veci
Okresnému súdu Poprad, pričom poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. marca 2016, spis. zn. PL. ÚS 19/2014-83 a ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. apríla 2014, sp. zn. 6 Nds 1/2014, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2016, sp. zn. 2 Ndc 5/2016), v zmysle ktorých je potrebné dôrazne odlišovať vzťahy poľovného združenia a jeho členov v oblasti pomerov združenia od disciplinárnych konaní.
5. Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 17. januára 2017, č. k. 1S 17/2016-216 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie jedným výrokom zastavil. Žalovaný namietal, že Krajský súd v Prešove nesprávne aplikoval § 25 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) o možnosti primeraného uplatňovania ustanovení prvej a druhej časti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z dôvodov a v rozsahu uvedených v kasačnej sťažnosti žalobcu a kasačnej sťažnosti žalovaného a uznesením zo dňa 23. januára 2019, č. k. 7Sžk 31/2017, zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. januára 2017, č. k. 1S 17/2016-216 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 20. januára 2017, č. k. 1 S 17/2016-223 a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rozhodnutí zo dňa 23. januára 2019 podrobne zaoberal otázkou, či rozhodnutia členskej schôdze poľovníckych združení podliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, alebo ich zákonnosť môže byť preskúmavaná výlučne v civilnom sporovom konaní. Podmienkou na to, aby niektoré rozhodnutia mohli byť preskúmané v rámci správneho súdnictva je, aby išlo o rozhodnutie orgánu alebo osoby uvedenej v ustanovení § 6 SSP. Orgány poľovníckeho združenia ako súkromnoprávne právnické osoby rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú stanovy. Ani zákon o poľovníctve, účinný v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Preto ich rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v
správnom súdnictve v zmysle § 6 SSP. 8. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení posudzoval otázku, či výrok Krajského súdu v Prešove o postúpení veci Okresnému súdu Poprad je správny. Podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky postúpenie veci správnym súdom inému súdu (inému správnemu súdu, aj civilnému súdu) upravuje SSP komplexne [§ 18 ods. 2 SSP]. Ak správny súd, ktorému vec napadla zistí , že nie je na konanie príslušný a vec patrí do právomoci civilného súdu, postúpi vec na konanie konkrétnemu civilnému súdu. Z uvedeného vyplýva, že Krajský súd v Prešove o postúpení veci Okresnému súdu Poprad rozhodol správne, nemal však právomoc súdne konanie zastaviť tak, ako rozhodol v prvom výroku napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu, že rozhodnutie je potrebné posudzovať ako celok, pri zachovaní princípu dvojinštančnosti súdneho prieskumu, ktorá je vyjadrená konaním správneho súdu a následne konaním kasačného súdu. Preto prvý výrok napadnutého uznesenia, ktorým správny súd konanie zastavil vyhodnotil ako nesúladný so zákonom.
9. Krajský súd v Prešove, po opätovnom preskúmaní veci a s poukazom na záväzný charakter rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. januára 2019, č. k. 7 Sžk 31/ 2017, postupom podľa § 18 ods. 2 SSP, v spojení s § 13 a § 15 ods. 1 CSP vydal dňa 8. apríla 2020 uznesenie, č. k. 6 S 23/2019-25, ktorým vec postúpil Okresnému súdu Poprad ako súdu vecne a miestne príslušnému.
10. Krajský súd v Prešove svoj názor odôvodnil tým, že žalobca podal žalobu voči rozhodnutiu poľovníckeho združenia, ktoré predstavuje právny subjekt súkromného charakteru. Ako podporný argument uviedol, že základné znaky orgánu záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy na úseku poľovníctva napĺňa Slovenská poľovnícka komora. Rozhodnutia jednotlivých poľovníckych združení zriadených podľa § 32 a nasl. zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov v rozsahu určenom v stanovách, nepredstavujú rozhodnutia orgánov záujmovej samosprávy, nie sú dôsledkom realizácie verejnej moci a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.
11. Zároveň konštatoval, že vylúčením z poľovníckeho združenia členovi nezaniklo právo loviť zver, keďže je naďalej držiteľom poľovného lístka a taktiež vylúčený člen sa môže uchádzať o členstvo v inom poľovníckom združení, a teda nebolo zasiahnuté do jeho práv a právom chránených záujmov na úseku verejnej správy.
12. Na podporu svojej argumentácie Krajský súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. marca 2016, spis. zn. PL. ÚS 19/2014-83 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2017, sp. zn. 1 KO 33/2017.
13. Záverom Krajský súd s odkazom na bod 53 rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. januára 2019, č. k. 7 Sžk 31/2017 a v zmysle § 18 ods. 2 SSP postúpil vec vecne a miestne Okresnému súdu Poprad, keďže žalovaným je právnická osoba, ktorá má sídlo v Štrbe (okres Poprad). 14. Žalovaný podal dňa 12. apríla 2021 proti tomuto uzneseniu Krajského súdu kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
15. Sťažovateľ zakladá svoju kasačnú sťažnosť na dvoch dôvodoch. Prvým dôvodom je, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve [§ 440 ods. 1 písm. a) SSP] a druhým dôvodom je, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP].
16. V rámci prvého dôvodu sťažovateľ nesúhlasí s tým, že Krajský súd v Prešove v zmysle § 18 ods. 1 a ods. 2 postúpil vec Okresnému súdu Poprad, nakoľko podľa jeho názoru tento nie je nižším správnym súdom, pretože celá vec je výhradne súkromnoprávnym sporom.
V tomto smere ďalej argumentuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 23. januára 2019, č. k. 7 Sžk 31/2017 nesprávne vyložil ustanovenie § 18 ods. 2 SSP, na základe čoho aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove trpí myšlienkovými a logickými chybami.
17. Sťažovateľ má za to, že ak správny súd nie je na konanie príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu, a teda ak by správny súd mohol postupovať civilné konania, priečilo by sa to dikcií Správneho súdneho poriadku a všetkým princípom správneho súdnictva.
18. Sťažovateľ ďalej tiež uvádza, že Krajský súd v Prešove nesprávne aplikoval § 25 SSP o možnosti primeraného uplatňovania ustanovení v prvej a druhej časti CSP, a to v dvoch rovinách. V prvom rade, ak správny súd judikoval prekážku konania z dôvodu nedostatku právomoci správneho súdnictva, podľa sťažovateľa nedáva zmysel následné využitie ustanovení CSP, ktoré upravujú postup súdu pri nedostatku príslušnosti.
Podľa názoru sťažovateľa je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tomto rozsahu nezrozumiteľné, pretože neposkytuje dostatočnú právnu oporu pre využitie analógie s ustanoveniami o nedostatku príslušnosti, ak sa nedostatku právomoci civilného súdu venuje osobitne § 10 CSP, podľa ktorého pripadá do úvahy zastavenie konania a postúpenie veci len vtedy, ak existuje iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí. Podľa sťažovateľa z gramatického a logického výkladu vyplýva, že pod definíciu „iného orgánu“ správny súd nespadá. 19.
Sťažovateľ ďalej uvádza, že ustanovenia SSP nepoznajú postup súdu po zastavení konania, ak vec eventuálne patrí do právomoci civilného súdu a postúpenie veci zo správneho súdu na súd civilný nie je možné vyvodiť ani z ustanovení CSP. Obdobné situácie zákonodarca rieši prihliadnutím na základné princípy konania tak, aby naplnil účel správneho súdnictva. Podľa názoru sťažovateľa mal teda Krajský súd v Prešove konanie jedným výrokom zastaviť podľa § 99 písm. b) SSP.
20. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že Okresný súd Poprad na základe kasačnou sťažnosťou napádaného uznesenia Krajského súdu v Prešove už v rozpore so zákonom rozhodol skôr, ako toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pričom danú vec pridelil najprv do správneho senátu a potom ju vylúčil na civilné konanie.
21. Pre tieto dôvody sťažovateľ navrhuje, aby kasačný súd, za účelom zhojenia právneho excesu, pripojil ako dôkazy spisy Okresného súdu Poprad č. k. 20 C 22/2020 a č. k. 16 S 2/ 2020. Sťažovateľ tiež navrhuje, aby kasačný súd uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 8. apríla 2020, č. k. 6 S 23/2019 zrušil a konanie jedným výrokom zastavil. 22. Žalobca sa podaním zo dňa 25. júna 2021 k predmetnej kasačnej sťažnosti vyjadril s tým, že Krajský súd v Prešove sa v napádanom uznesení riadne vysporiadal s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého právnym názorom je viazaný.
Zároveň uviedol, že aj v zmysle dôvodovej správy k SSP kasačná sťažnosť o postúpení veci nie je proti rozhodnutiam o postúpení veci prípustná. 23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca alternatívne navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného buď (I) odmietol ako neprípustnú, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná alebo (II) kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
Posúdenie kasačným súdom 24. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.
25. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, zistil, že hoci kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná.
26. Pokiaľ ide o otázku prípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutia poľovníckeho združenia o vylúčení jeho člena v správnom súdnictve, Najvyšší správny súd sa v plnej miere stotožňuje s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. apríla 2014, sp. zn. 6 Nds 1/ 2014, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2016, sp. zn. 2 Ndc 5/2016) a poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. marca 2016, spis. zn. PL. ÚS 19/2014-83. Správnosť tohto záveru v kasačnom konaní nenamietal ani sťažovateľ.
27. Podľa Najvyššieho správneho súdu je spornou otázka, ktorú nastolil sťažovateľ, t.j. či správny súd má v zmysle § 18 ods. 2 SSP právomoc postúpiť vec civilnému súdu v prípade, ak zistí, že nie je vecne príslušný, resp. nemá právomoc na prejednanie veci.
28. Najvyšší správny súd sa v tomto stotožňuje s výkladom, ktorý prezentoval Najvyšší súd v rozhodnutí 7Sžk/31/2017, teda že § 18 ods. 2 SSP predstavuje komplexné riešenie aj pre prípad postúpenia veci civilnému súdu. Pre rozhodovanie o podanej kasačnej sťažnosti je primárne podstatné ustanovenie § 439 ods. 2 písm. d) SSP, upravujúce podmienky prípustnosti podania kasačnej sťažnosti, ktorý výslovne stanovuje, že nie je prípustná kasačná sťažnosť proti uzneseniu o právomoci a príslušnosti. Účelom zaradenia tohto ustanovenia do právnej úpravy podmienok prípustnosti vedenia kasačného konania bolo nepochybne vylúčiť z kasačného prieskumu tie procesné rozhodnutia, pri ktorých možno prípadnú nápravu nezákonnosti dosiahnuť procesnými prostriedkami určenými na riešenie kompetenčných konfliktov. 29.
Vzhľadom na skutočnosť, že kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove, ktorým správny súd postúpil vec civilnému súdu - Okresnému súdu Poprad, má povahu procesného rozhodnutia, ktoré sa týka právomoci a príslušnosti súdu, je kasačná sťažnosť proti tomuto uzneseniu o postúpení veci podľa § 439 ods. 2 písm. d) SSP neprípustná a preto Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovaného odmietol (§ 459 SSP) .
30. Pokiaľ sťažovateľ žiadal pri rozhodovaní zohľadniť tvrdený nezákonný postup Okresného súdu v Poprade v konaní, č. k.: 20 C 22/2020, v ktorom bolo vo veci preskúmania toho istého rozhodnutia o vylúčení člena poľovníckeho združenia rozhodnuté, kasačný súd zdôrazňuje, že predmetom kasačného konania je rozhodnutie založené na závere o nedostatku právomoci a príslušnosti správneho súdu na prejednanie veci v správnom súdnictve. Vecne nepríslušný súd, resp. súd nedisponujúci právomocou na prejednanie civilného nároku, nemôže pri svojom postupe vedúcom k záveru o nesplnení základných procesných podmienok pre ďalší postup konania zohľadňovať prípadnú skutočnosť, že v inom konaní vedenom pred vecne a miestne príslušným civilným súdom už bolo o rovnakom návrhu, ako je návrh postupovaný, rozhodnuté. Rozhodujúcim kritériom a zárukou zákonnosti súdneho rozhodnutia je splnenie podmienky právomoci a vecnej príslušnosti vec prejednávajúceho súdu.
Je teda logické očakávať, že po postúpení veci príslušný okresný súd v Poprade bude ex offo skúmať existenciu prípadnej prekážky( litispendencie alebo res iudicatae) ďalšieho postupu konania. 31. Čo sa týka rozhodovania o náhrade trov kasačného konania má kasačný súd za to, že ak je všeobecne akceptované, že konanie vedené čiastočne na nepríslušnom a až po postúpení na príslušnom súd, predstavuje v záujme ochrany práv účastníka jeden celok ( bod 8 tohto rozhodnutia) , je logické predpokladať, že o celých trovách súdneho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci. Z takejto koncepcie vychádza ust. § 175 ods. 1 SSP ako aj ust. § 262 ods. 1CSP.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne [§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP].
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. novembra 2021