3Svk/8/2022

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný, Slovenská poľovnícka komora, Ústredná hodnotiteľská komisia (ďalej „ÚHK“), ako odvolací orgán vo veci preskúmania odvolania vlastníka jeleních trofejí F. X. proti rozhodnutiam Obvodnej hodnotiteľskej komisie pri Obvodnej poľovníckej komore Kežmarok (ďalej „OHK“) č. 2018/45/4 a 2018/46/4 zo dňa 24.05.2018, zamietol odvolanie F. X. a rozhodnutia OHK potvrdil.

O nesprávne vykonanom chovateľskom zásahu raticovej zveri u obidvoch jeleňov vydala rozhodnutie č. 2016/36 zo dňa 23.03.2016, kde stanovila na základe veku a kritérií a parametrov chovnosti, že tieto jelene sú chovné a chovateľský zásah bol vykonaný nesprávne. · Proti rozhodnutiu OHK sa F. X. odvolal a zaslal dva znalecké posudky č. 2/2016 a č. 3/2016 súdneho znalca G.. G. O.M_, ktoré si dal vypracovať na vlastné náklady. Súdny znalec určil tzv. Mitchellovou metódou vek jeleňa č. 2 na 5 rokov a vek jeleňa č. 6 na 6 rokov. · ÚHK vyhodnotila postup F. X. a OHK ako nesprávny z dôvodu porušenia § 19 ods. 1 Vyhlášky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve (ďalej „Vyhláška“), pretože „s trofejou spolu so spodnou čeľusťou, v čase nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku disponuje príslušná obvodná komora“. ÚHK si dala preto vyhotoviť kontrolné znalecké posudky zo spodných čeľustí u súdneho znalca P.. Q. W., F.., ktorý Mitchellovou metódou v znaleckom posudku č. SR-5/2016 určil vek jeleňa č. 2 na 4 roky a v

konania, ku ktorému sa vyjadril žalovaný tak, že spochybnil Záznam OHK o výsledku chovateľskej prehliadky a zopakoval všetky odvolacie námietky. Následne prvostupňový správny orgán vydal dňa 24.05.2018 rozhodnutia sp. zn.: 2018/45/4 a 2016/46/4, voči ktorým

veku jeleňov. NCL Zvolen požiadalo listom zo dňa 14.09.2018 p. X. o súčinnosť zaslaním polovíc spodných čeľustí a trofejí k nahliadnutiu a overeniu ich zhody. F.. X. potrebnú súčinnosť neposkytol. · NCL Zvolen vyhotovilo znalecké posudky č. 21/2018 a č. 22/2018 a určilo vek jeleňa č. 2 na 4 roky a vek jeleňa č. 6 na 3 roky. Žalobca sa k nim vyjadril tak, že chýba racionálne odôvodnenie vyhotovenia znaleckých posudkov NLC Zvolen a zdôvodnenie nesúhlasu so závermi znaleckých posudkov G.. G. O..

P.. W. a NLC Zvolen sa v určení veku u oboch jeleňov zhodujú, čím má ÚHK za dostatočne preukázané, že vek jeleňa č. 2 je 4 roky a vek jeleňa č. 6 je 3 roky a ich ulovením došlo k porušeniu kritérií chovnosti pre danú poľovnú oblasť a k nesprávnym chovateľským zásahom vykonaných F.. X. a preto ÚHK odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal sťažovateľ správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej „správny súd“) a navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému, resp. prípadne aj prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. V žalobe namietal najmä, že: · nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý žalovanému vytkol správny súd v zrušujúcom rozsudku, pretrval, keďže žalovaný sa nevysporiadal s protichodnými závermi znaleckých posudkov ohľadom veku jeleňov; · prvostupňový orgán najskôr v rozhodnutiach znalecké posudky G.. O. zatajil, žalovaný sa túto vadu snažil konvalidovať doplnením ďalšieho dokazovania, vada spočívajúca v nevysporiadaní sa prvostupňového orgánu s týmito posudkami v zmysle pokynu správneho súdu však odstránená nebola, a žalobca bol ukrátený o jeden stupeň obrany v konaní; · znalecké posudky NLC Zvolen sú nezákonné, žalovaný namiesto vysporiadania sa so znaleckými F. G.. O. a G.. W., resp. ich výsluchu, obstaral ďalšie posudky NLC Zvolen; · NLC Zvolen požiadalo žalobcu o súčinnosť, o predloženie druhých polovíc spodných čeľustí

4. Správny súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol najmä: · správne orgány postupovali v zmysle príslušných ustanovení zákona o poľovníctve, správneho poriadku a v zmysle zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove; · dňa 04.04.2018 došlo k opätovnému zasadnutiu obvodnej hodnotiteľskej komisie, z ktorého bol spracovaný záznam, po oznámení o začatí konania účastník konania nazrel do spisu a

zrušujúcom rozsudku; · poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktoré obsahuje podrobné vysporiadanie sa s námietkami vo vzťahu k znaleckým posudkom a dokazovaniu a uzavrel, že žalobná námietka o nedostatočne zistenom skutkovom stave je nedôvodná (bod 41. rozsudku); · podrobne sa zaoberal námietkou vo vzťahu k nesúčinnosti žalobcu pri vypracúvaní znaleckého posudku NLC Zvolen (bod 42. rozsudku); · k argumentácii, že NLC Zvolen mal vykonať zjednocujúci posudok a nie obyčajný znalecký posudok, keďže išlo o tretiu sériu posudkov danej veci, správny súd zdôraznil, že pokiaľ boli vypracované znalecké posudky NLC Zvolen ako znaleckou organizáciou pre odbor lesníctvo, odvetvia poľovníctvo, uvedený znalecký posudok nebol síce označený ako kontrolný znalecký posudok ústavu, ale tento obsahoval všetky náležitosti, ktoré bezpochyby preukázali vek

G.. W. (body 45.-48. rozsudku); · s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o poľovníctve a Vyhlášky správny súd skonštatoval, že žalobca ako člen Slovenskej poľovníckej komory podľa uvedených ustanovení zákona, ako aj vykonávacej vyhlášky nepostupoval. V priebehu správneho konania, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, boli zo strany žalobcu obštrukcie, námietky a jeho nespolupráca vyústili v to, že znalci vypracovávali bez spodnej časti uvedených trofejí svoje znalecké posudky, ktoré však aj napriek tejto skutočnosti majú váhu dôkazného prostriedku, o ktorú sa mohli správne orgány vo svojich rozhodnutiach oprieť.

5. Sťažovateľ (žalobca) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhoval, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ jednotlivé kasačné dôvody nerozčlenil, ani bližšie jednotlivo neodôvodnil. Komplexne namietal nasledovné pochybenia: · už v priebehu konania pred správnymi orgánmi došlo k porušeniu práv sťažovateľa, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na čo správny súd reagoval tak, že sa dopustil rovnakého pochybenia s väčšou mierou, resp. až arbitrárnosti rozhodovacieho procesu. Chyby správnych orgánov mali spočívať v tom, že: o po zrušení rozhodnutia nepokračovali s rovnakým administratívnym spisom, ale vytvorili nový spis, v ktorom sa nenachádzal žiaden z dôkazov z dovtedajšieho konania, prvostupňový orgán pred ním zatajil obsah administratívneho spisu; o v administratívnom spise sa nachádzal dôkaz, ktorý predtým neexistoval a bol následne správnym orgánom vytvorený - záznam z chovateľskej prehliadky z 21.03.2016; o prvostupňový orgán zatajil dôkazy - znalecké posudky, čím sa sťažovateľovi odňal jeden stupeň konania, odvolací orgán sa s týmto pochybením nevysporiadal; o odvolací orgán pochybil, keď závery dokazovania postavil na znaleckom posudku (zrejme sa myslí posudok NLC Zvolen), ktorý sťažovateľ považuje za nezákonný; · Arbitrárnosť sa týka aj preskúmania postupu a hodnotenia znaleckého dokazovania ako takého a posudkov NLC Zvolen, keď správny súd neposkytol odpoveď na námietku, že správne orgány sa nevysporiadali s protichodnými znaleckými posudkami G.. O. a G.. W., namiesto výsluch znalcov a odstránenia rozporov medzi nimi bol obstaraný posudok NLC Zvolen, ktorý však nebol vyhotovený na základe objektívneho zhodnotenia celej trofeje, hoci sťažovateľ chcel poskytnúť potrebnú súčinnosť; · Správny súd sa nevysporiadal s celým bodom 4. žaloby, kde sťažovateľ podrobne rozoberá nesprávnosť použitia Mitchellovej metódy znalcom G.. W.; · Zotrváva na závere, že v rozhodnutí žalovaného doposiaľ nebolo jednoznačne ustálené, aký je skutočný vek ulovených jeleňov, čo predstavuje nedostatočne zistený skutkový stav. 6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na správnosti svojho postupu aj rozhodnutia, stotožnil sa s rozsudkom správneho súdu a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť. Zdôraznil, ako sa vykladá pojem „arbitrárnosť“ v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 8. Predmetom kasačného konania je posúdenie správnosti záveru správneho súdu o tom, či správne orgány rozhodli v súlade so zákonom, keď dospeli k záveru o tom, že sťažovateľ sa dopustil nesprávneho chovateľského zásahu. Podstatnou skutkovou otázkou bolo zistenie veku ulovených jeleňov, pričom za týmto účelom vykonal žalovaný dokazovanie a dôkazy z vlastnej iniciatívy predložil aj sťažovateľ.

10. Konanie o kasačnej sťažnosti je ovládané zásadou dispozičnou. Obsah, rozsah a kvalita kasačnej sťažnosti predurčujú obsah, rozsah a kvalitu následného súdneho rozhodnutia. Ak sú jednotlivé body kasačnej sťažnosti obsahovo totožné ako body žalobné, pričom sú len kuso zdôvodnené alebo im chýbajú dôvody, je takouto argumentačnou silou tak predurčený nielen rozsah činnosti kasačného súdu, ale potom aj obsah rozsudku súdu. Kasačný súd totiž nie je povinný ani oprávnený domýšľať kasačné námietky a argumenty za sťažovateľa. Takýmto postupom by prestal byť nestranným rozhodcom, ale preberal by úlohu advokáta (pozri uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo 6.1.2020, sp. zn. II. ÚS 875/20 a zo 14.9.2021, sp. zn. I. ÚS 776/21).

. . je potrebné, aby sťažovateľ konkrétne špecifikoval právnu otázku a uviedol, prečo zaujal krajský súd nesprávny právny názor na jej riešenia.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček , M., Filová, A. a kol.:

poukazuje o. i. na žalovaným citovaný nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19.06.2008 cit: „8. Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy či čl. 6 ods. 1 dohovoru.).“ Požiadavky uvedené v tomto náleze rozhodnutie správneho súdu spĺňa a ani samotný kasačný sťažovateľ okrem nesúhlasu s jeho závermi nešpecifikuje, v čom by malo byť nekonzistentné či nepresvedčivé.

znaleckými posudkami ohľadom veku ulovených jeleňov sa správny súd v rozsudku podrobne venoval, ako je zrejmé z bodov 37. - 41. rozsudku. 14. Pokiaľ ide o celkové výhrady sťažovateľa k dokazovaniu a k zisteniu skutkového stavu, kasačný súd v zhode s názorom správneho súdu má za to, že žalovaný svoje rozhodnutie primerane odôvodnil. Vecne a relevantne reagoval na námietky uplatnené v odvolacom konaní, pričom v konaní rešpektoval pokyny súdu vyslovené v pôvodnom zrušujúcom rozsudku. Najvyššiemu správnemu súdu SR neprináleží v kasačnom konaní preskúmavať opätovne rozhodnutie žalovaného v rozsahu preskúmania vykonaného správnym súdom.

15. K výhradám sťažovateľa k procesnému postupu správnych orgánov kasačný súd dodáva, že nie je zrejmé, ako mali sťažovateľove námietky ohľadom vedenia spisu viesť k takej vade rozhodnutia žalovaného, pre ktorú by ho bolo potrebné zrušiť. O podkladoch rozhodnutia sa sťažovateľ dozvedel a mohol sa k nim vyjadriť, čo aj urobil. V kasačnom konaní sa sťažovateľ len obmedzil na opis tvrdených nedostatkov bez argumentácie, ako toto pochybenie mohlo ovplyvniť závery vo veci samej. Ako už opakovane judikoval Najvyšší súd SR napr. v rozsudku sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002 cit: „.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

17. Kasačný súd vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol. K poukazu žalovaného na jeho nesprávne označenie kasačný súd uvádza, že takúto vadu neidentifikoval. Z označenia žalovaného v rozsudku správneho súdu je zrejmé, kto je žalovaným, t. j. Slovenská poľovnícka komora, a bližšie označenie „Slovenská poľovnícka komora, Ústredná hodnotiteľská komisia“ neznamená, že by išlo o iný subjekt, ale korešponduje s označením žalovaného na napadnutom rozhodnutí. 18. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP tak, že žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané (§ 168 druhá veta SSP). 19. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. mája 2024