3Svk/8/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): R.. R. R., G. Z. L. XXX/XX, XXX XX Z. Z., právne zast.: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52826791, proti žalovanej: Základná škola s materskou školou, so sídlom Radvanská 1, 974 05 Banská Bystrica, právne zast.: JUDr. Zuzana Falisová, advokátka so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 33759626 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľky žalovanej č. ZŠ a MŠ/6/24/2022 zo dňa 16. februára 2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 75S/21/2022-46 zo dňa 4. októbra 2022, takto

rozhodol:

Uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 75S/21/2022-46 zo dňa 4. októbra 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh konania pred správnym súdom

V poučení rozhodnutia žalovaná uviedla, že toto rozhodnutie je preskúmateľné Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“).

3. Podľa žalobcu orgánom príslušným na nariadenie karantény je v súlade so zákonom č. 355/ 2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva a nie riaditeľ školy, resp. žalovaná. Žalobca tiež poukázal Dohovor o právach dieťaťa a na ústavné právo na vzdelanie. Ďalej uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva na základe akého zákona bola žiakom 6.

od plnenia povinnej školskej dochádzky. O individuálnom vzdelávaní rozhoduje riaditeľ školy, avšak výlučne na základe žiadosti zákonného zástupcu maloletého žiaka (§ 24 ods. 1 Školského zákona). Ak teda zákonný zástupca nepožiada o individuálny učebný plán, riaditeľ školy nemá zákonné oprávnenie svojvoľne žiaka do takéhoto režimu zaradiť. Žalobca tiež poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené len prostredníctvom e-mailu, a to až na jeho vyžiadanie. Písomne mu však doručené nebolo.

5. Uznesením č. k. 75S/21/2022 - 46 zo dňa 4. októbra 2022 správny súd (I) správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, (II) účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania a (III) vec podľa § 98 ods. 2 SSP postúpil prvostupňovému orgánu verejnej

6. Správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nebol podaný riadny opravný prostriedok v zákonnej lehote. Správna žaloba smeruje proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré zo strany žalobcu pred jeho právoplatnosťou nebolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom podľa osobitného predpisu, čo spôsobuje neprípustnosť správnej žaloby. Správny súd mal za to, že príčinou podania neprípustnej žaloby zo strany žalobcu proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy bolo nesprávne (chybné) poučenie žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí žalovaného o neprípustnosti riadneho opravného prostriedku. Žalovaný vo svojom rozhodnutí nepostupoval v zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“), podľa ktorého správne mal poučiť žalobcu tak, že proti vydanému rozhodnutiu riaditeľky je v zákonnej lehote prípustný riadny opravný prostriedok, teda odvolanie, o ktorom rozhoduje zriaďovateľ, a nie, že: „Toto rozhodnutie je preskúmateľné

II. Kasačná sťažnosť

7. Proti uzneseniu správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Sťažovateľ poukázal na to, že správny súd mal k dispozícii všetky listinné dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie. Správny súd vo svojom rozhodnutí odkázal na § 38 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z., ktorý sa vzťahuje na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 s určitými tam uvedenými výnimkami. Súd však neuviedol, pod konkrétne ktorú kompetenciu patrí právomoc riaditeľa školy vydať žalobou napadnuté rozhodnutie. Sťažovateľ mal za to, že napadnuté rozhodnutie nespadá do kategórie rozhodnutí vydaných podľa § 5 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. Uvedené rozhodnutie bolo vydané za účelom zamedziť šíreniu ochorenia Covid-19. V danom čase § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. ukladal fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám povinnosti plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam a opatrenia pri ohrození verejného zdravia, nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Napadnuté rozhodnutie bolo zrejme vydané na základe kompetencie žalovanej zakotvenej v zákone č. 355/2007 Z. z. a nie v zákone č. 593/2003 Z. z. Správny súd teda nesprávne posúdil danú vec, keďže nebral do úvahy prípadné kompetencie a povinnosti žalovanej, vyplývajúce z právnych predpisov vyžadujúcich zabezpečenie ochrany verejného zdravia. Opatrenie na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení, ktorým je izolácia, karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad zakotvuje § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. a nie zákon č. 596/2003 Z. z.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 10. Úvodom kasačný súd uvádza, že hoci sťažovateľ uplatnil kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, obsahovo jeho kasačná sťažnosť smerovala aj k uplatneniu dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/10/2017, v zmysle ktorého: „Kasačný súd v súvislosti so sťažovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (t. j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) udáva, že s týmto zákonodarca spája právnu situáciu, kedy

Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, t. j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod (viď aj bod č. 13) zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.“

12. V predmetnej veci kasačný súd vecne súhlasí so sťažovateľom, že správny súd v preskúmavanom uznesení nezdôvodnil ako dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 596/2003 Z. z. V samotnom napadnutom rozhodnutí je uvedené, že bolo vydané v súlade s rozhodnutím Ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2020/21911:1-A1810 zo dňa 25. novembra 2021 a v súlade s opatreniami proti SARS-CoV-2 (variant Omikron) schválených uznesením vlády SR č. 29/ 2022 a školského semaforu v školskom roku 2021/2022, verzia 1.9 zo dňa 4. februára 2022. Sťažovateľ vo svojej žalobe uviedol, že predmetné rozhodnutie nebola žalovaná s poukazom na zákon č. 355/2007 Z. z. oprávnená vydať.

13. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 195/2018, v zmysle ktorého: „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Odôvodnenie

rozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ 14.

To môže následne vyústiť aj do nesprávneho právneho posúdenia veci súdom. V danom prípade by však bolo predčasné hovoriť o nesprávnom právnom posúdení veci, keďže správny súd neuviedol dôvody, pre ktoré považoval napadnuté rozhodnutie za vydané podľa zákona č. 596/2003 Z. z. V ďalšom konaní bude preto úlohou správneho súdu aby si ustálil povahu preskúmavaného správneho aktu, t. j. či ide o individuálny správny akt, resp. hybridný správny akt. Ďalej bude povinný vysporiadať sa s tým, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 596/2003 Z. z. alebo so zákonom č. 355/2007 Z. z. a svoje rozhodnutie bude povinný účastníkom konania riadne zdôvodniť.

na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd teda neskúmal, či bolo priamo zasiahnuté do práv sťažovateľa, resp. do práv inej osoby. Ďalšou otázkou, ktorú si správny súd neustálil je povaha správnej žaloby a jej prípustnosti. Správny súd je v rámci svojej právomoci (§ 6 SSP) povinný ustáliť si aj druh správnej žaloby, a teda či sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv všeobecnou správnou žalobou, alebo či mala jeho žaloba smerovať proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

kľúčové. Kasačný súd uzatvára, že správny súd, viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP), bude po vrátení veci povinný postupovať naznačeným spôsobom.