3Svk/8/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu: D. K. (sťažovateľ), M.. XX. J., A. Q. Š.M. A. XX, XXX XX M., právne zastúpený advokátom JUDr. Viktorom Mlynekom, Štúrova 43, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor výstavy a bytovej politiky, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31364501, a ďalších pribratých účastníkov: 1/ MH Invest, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený: JUDr. Allan Böhm, advokát so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, 2/ Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, 3/ Nitra Invest, s. r. o., so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 36561690, 4/ DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36609633, 5/ D.. J. S., Q. B. XX, XXX XX Q., 6/ I.. T. L., Q. U. R. X, XXX XX M., 7/ U. F., Q. T. X, XXX XX M., 8/ U. K., Q. U. R. XX, XXX XX M., 9/ Obec Lužianky, so sídlom Rastislavova 266, 951 41 Lužianky, IČO: 34003517, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2018/036399-2 zo dňa 04. decembra 2018, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/16/2019-205 z 14. februára 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému a ďalším účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. V odôvodnení uviedol, že súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutie vydal správny orgán, ktorý bol na to vecne príslušný. Uviedol, že vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci je Stavebný zákon, ktorý v § 117 ods. 1 určuje pôsobnosť obce ako stavebného úradu s tým, že ide o prenesený výkon štátnej správy. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Obec Lužianky v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 14. júna 2018 uviedol, že rozhoduje ako stavebný úrad podľa § 117 Stavebného zákona. Správny súd poukazuje na to, že samotná stavba a

S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Obec Lužianky v predmetnej veci rozhodla dňa 14. júna 2018 ako príslušný správny orgán prvého stupňa s poukazom na § 117 Stavebného zákona. 5.

6. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca bol účastníkom konania v predmetnej veci podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, t. j. ako osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z. „) (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015) a taktiež podal i odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 08. októbra

7. Správny súd ďalej uviedol, že za nedôvodnú považuje i námietku žalobcu, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle § 32 od 2 Stavebného zákona a že stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie. Uviedol, že ide konkrétne o to, že výstavba strategického parku ako významná investícia nie je obsiahnutá v územnom pláne všetkých dotknutých obcí, na území ktorých má byť táto investícia realizovaná, konkrétne určite nie je v územnom pláne Mesta Nitra. Správny súd sa oboznámil s územným plánom Mesta Nitra, ktorý bol schválený Mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. mája 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len „VZN“) Mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18.07.2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj Mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní

Všeobecne záväzným nariadením Mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 bola vyhlásená záväzná časť územného plánu Mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. V záväznej časti územného plánu Mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra

Uviedol, že ako vyplýva z § 32 ods. 2 Stavebného zákona, na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Terminál intermodálnej prepravy Lužianky“ s miestom stavby Priemyselný park Nitra v rozsahu stavebného objektu oplotenie príjazdovej komunikácie na spevnenú plochu pre skladovanie tovaru, ktorej účelom je zabezpečiť oplotenie oboch strán spojovacej komunikácie medzi výrobným areálom a spevnenou plochou pre skladovanie tovarov.

V oboch osvedčeniach je uvedené, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následne po vydaní týchto osvedčení bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 08806/2017-4220-10455 dňa 27.02.2017, a to pre stavbu „vybudovanie strategického parku“ v rámci Strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude zabezpečovať MH Invest, s. r. o. a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona.

V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby vypracovania územného plánu zóny. Umiestnenie

V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do Stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/ 2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07.07.2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

orgánov. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu správny súd dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“.

Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade

12. K námietke žalobcu, že navrhované dopravné riešenie nie je dostatočné (dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A), správny súd poukázal na § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. Námietky žalobcu týkajúce sa úseku cesty I/ 64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A, tieto považoval správny súd za nedôvodné. Z rozhodnutia žalovaného, ako i administratívneho spisu správnych orgánov vyplýva, že uvedenými námietkami sa správny orgán prvého stupňa, ako i žalovaný zaoberali. Námietky žalobcu v tejto časti súd považuje za všeobecné, z ktorých nie je možné zistiť, akým spôsobom by riešenie dopravnej situácie malo mať negatívny vplyv na životné prostredie.

14. K námietke žalobcu ohľadom nepredloženia zastavovacieho plánu v zmysle ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. správny súd uviedol, stavebník sa v predmetnej veci domáhal vydania povolenia na zmenu stavby pred dokončením, konkrétne cestnú stavbu, ktorá nadväzuje už na predchádzajúce stavebné povolenia celého strategického parku, z čoho možno vyvodiť záver, že sa nejedná o povolenie prvej stavby v rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb.

15. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehôt správny súd uviedol, že lehota na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania v zmysle. § 61 ods. 1 Stavebného zákona, t. j. lehota do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná, je procesnou lehotou, ktorá má poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Rovnako tak lehoty pre vydanie rozhodnutia v zmysle § 49 Správneho poriadku majú poriadkový charakter, a preto v prípade nedodržania lehôt správnymi orgánmi, keďže ide o poriadkové lehoty, by táto skutočnosť nemala žiaden vplyv na právnu pozíciu žalobcu ako účastníka konania, ani na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí.

16. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440 ods.1 písm. f ) SSP, teda že nesprávnym procesným postupom bolo znemožnené sťažovateľovi uskutočniť jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež podľa § 440 ods.1 písm. g) SSP, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd podľa § 462 ods.1 SSP zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby podľa § 462 ods.2 SSP zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Správny orgán nezohľadnil práve danosť podmienky pre aplikáciu § 117 b stavebného zákona, teda že sa jedná o stavbu, ktorá je primárne významnou investíciou a potom už na účely určenie vecnej príslušnosti nie je významné, že sa jedná o cestnú stavbu.

vyvlastňovaný. 19. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne je nutné prihliadnuť na ustanovenie § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydania záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Čiže, keďže sa predmetná stavba realizuje v rámci tzv. strategického parku, v rámci toho evidentne neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie nebol posudzovaný, a preto je nutné ustáliť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci. 20. Ďalej uviedol, že správny súd nesprávne posúdil (ne) zákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, teda že stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie. Stavebný úrad mal

že strategická investícia - strategický park nie je v platnom územnom pláne mesta vôbec riešená. Uvedená okolnosť je podstatnou pre vydanie stavebného povolenia, keďže je nutné splniť podmienku podľa § 62 ods.1 písm. a) stavebného zákona. Predsa ak sa strategický park v územnom pláne vôbec nerieši, nie je možné splniť jednu zo základných úloh stavebného povolenia a to zistiť, či nedochádza k ohrozeniu verejných záujmov chránených týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov, a teda vydané rozhodnutie je vydané v rozpore s § 32 ods.2 stavebného

Z. z.), na základe samostatného osobitného osvedčenia o významnej investícii (vydané v inom právnom režime) alebo investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku. 21. Sťažovateľ nesúhlasil s posúdením jeho námietky nepredloženia zastavovacieho plánu celého súboru stavieb a mal za to, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich Strategický park nebol takýto dokument predložený.

23. Sťažovateľ ďalej namietal, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. Poukázal na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ uvedeného zákona a o prílohu č. 8 časti 9 Infraštruktúra, položka 15, kde sú v časti B upravené kritériá a zo zákona je povinné viesť zisťovacie konanie. V zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov povinné viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov.

24. Taktiež sťažovateľ namietal, že správny súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho žalobnou námietkou ohľadne porušenia § 33 ods. 2 správneho poriadku zo strany orgánov verejnej správy. V danom prípade ide teda o nezákonnosť celého administratívneho konania s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 33 ods.2 správneho poriadku.

odmietnuť.

27. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 SSP, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so právnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

31. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené zistil, že v kasačnom konaní boli rovnaké právne otázky v obdobnej veci už právoplatne posúdené Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Svk/54/2022 z 28. marca 2024. Zohľadniac túto skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostným bodom sťažovateľa poukazuje na odôvodnenie tohto skôr vydaného rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný senát plne stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza: „58. K námietke nepríslušnosti Mesta Nitra konať a rozhodnúť vo veci vydania stavebného povolenia podľa § 66 stavebného zákona na stavbu „Automotive Nitra Project“, súbor stavieb SS 700 infraštruktúra, v rozsahu stavebných objektov SO 712 Dopravné napojenie pre zamestnancov a návštevy, kasačný sú uvádza, že sa plne stotožňuje s názorom správnych orgánov ako i krajského súdu. Mesto Nitra je príslušné vykonať stavebné konanie a vydať stavebné povolenie na základe § 120 stavebného zákona v spojení s § 3a ods. 4 cestného zákona. Pretože ide o špeciálnu stavbu v zmysle § 120 stavebného zákona (stavba pozemných

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydalo dňa 08.02.2016 (na základe žiadosti Mesta Nitra, útvar hlavného architekta, referát dopravy a cestného hospodárstva) usmernenie číslo 09410/2016/ C212-SCDPK/08624, podľa ktorého účelové komunikácie a spevnené plochy bude povoľovať špeciálny stavebnú úrad pre miestne a účelové komunikácie podľa § 3a ods. 4 cestného zákona. Miestne príslušný špeciálny stavebný úrad Lužianky vydal dňa 29.01.2018 súhlas č. 4197/11/ 2018 k vydaniu stavebného povolenie pre špeciálny stavebný úrad - Mestský úrad v Nitre, ÚHA, referát dopravy a cestného hospodárstva.

Pokiaľ sa jedná o námietku sťažovateľa týkajúcu sa jeho aktívnej žalobnej legitimácie, kasačný súd v súlade s ustanovením § 464 ods.1 S.s.p. poukazuje na znenie rozsudku kasačného súdu sp. zn. 5Svk/15/2021 zo dňa 26.04.2022, týkajúceho a rovnakého sťažovateľa v obdobnej veci, kde kasačný súd, rovnako ako správny súd, posúdil postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 S.s.p. v spojení s § 442 ods.1 S.s.p.: 61. „51. Námietku týkajúcu sa aktívnej žalobnej legitimácie sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Tak ako krajský súd, ani kasačný súd nemá z tvrdení sťažovateľa nijako preukázané, že by bol ako fyzická osoba dotknutý stavebným povolením na svojich právach a právom chránených záujmoch tak, ako to predpokladá § 178 ods. 1 SSP.

Takéto tvrdenia bez ďalšieho nemohli zvrátiť závery krajského súdu, ktorý vyčerpávajúco odôvodnil postavenie sťažovateľa vyplývajúce zo zákona č. 24/2006 Z. z. ktoré považuje kasačný súd za vecne správne a nevidí dôvod, aby sa od neho odchýlil a posúdil ho v zmysle sťažovateľom prezentovaných záverov.

Kasačný súd k uvedenej námietke v súlade s § 464 ods.1 S.s.p. poukazuje na rozsudok sp. zn. 1Sžk/44/2020 zo dňa 30.11.2022 v obdobnej právnej veci sťažovateľa, v ktorej sa už vysporiadal s obsahovo rovnakými sťažnostnými bodmi: 65. „31. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2 (nevyžadovanie územného rozhodnutia) stavebného zákona možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park umiestnený. 66. 32. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny.

. .Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.

súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“ 68. 34. K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie

Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379).

Kasačný súd preto v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky sťažovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné. 71. 37. Na doplnenie kasačný súd odkazuje aj na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. 10Sžk/40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, ktorá je identická s vyššie uvedenou argumentáciou a túto aj za „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu a aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 487/2022 zo dňa 27. septembra 2022.“ 72.

73. K námietke sťažovateľa ohľadne nepredloženia zastavovacieho plánu celého súboru stavieb v komplexnej rovine v rámci výstavby „Strategického parku Nitra“ zo strany stavebníka v stavenom konaní v súvislosti s projektovou dokumentáciou kasačný súd zhodne s názorom žalovaného a správneho súdu uvádza, že uvedená námietka nie je dôvodná.

Tvrdenie sťažovateľa, že zastavovací plán nebol predložený nie je ničím podložené. 74. Ohľadne ďalšej námietky sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie kasačný súd uvádza, že predmetná stavba bola posúdená MŽP SR v procese posudzovania vplyvov na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie (záverečné stanovisko) od MŽP SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017. Okrem toho MŽP SR ako príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 10.01.2019 k predmetnému stavebnému konaniu uviedlo, že návrh na začatie správneho konania je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z., s rozhodnutiami vydanými MŽP SR, pričom toto stanovisko je záväzné pre všetky správne orgány ako i pre súd. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí správneho

75. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa zaujatosti bývalého prednostu žalovaného, že správny súd touto námietkou sťažovateľa nezaoberal z dôvodu, že ide o námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok ( zrejme mal sťažovateľ na mysli na podanie správnej žaloby) kasačný súd udáva, že uvedená námietka v správnej žalobe nebola uvedená ako kasačný bod. V danom prípade sa podľa názoru kasačného súdu jednoznačne jedná o novotu v kasačnom konaní. Podľa § 441 S.s.p. v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Vzhľadom k tomu, že sťažovateľ svojou námietkou nepreukazoval prípustnosť či včasnosť podanej kasačnej sťažnosti, kasačný súd sa ňou ďalej nezaoberal. 76. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd sa nijako nevysporiadal s potrebou aplikácie Aahurského dohovoru. Uvedenú námietku však nijakým relevantným spôsobom nezdôvodnil a ani nešpecifikoval v čom spočíva. Vzhľadom na to, že ide len o formálnu konštatáciu, kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť tejto námietky a rovnako nevidel dôvod na to, aby sa ňou ďalej zaoberal.“

V. Záver

V Bratislave dňa 27. marca 2025