3Svk/9/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:4020200200.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-5S/131/2020
- IČS
- 4020200200
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31820174, právne zast. Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53929691, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RZ: 8901/27/2019-6989/2020 zo dňa 28.02.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/131/ 2020 - 102 zo dňa 13. decembra 2022, takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie konania sa zamieta. II. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/131/2020 - 102 zo dňa 13. decembra 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
1. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán na základe žiadosti spoločnosti AFEED, a.s., slovenská organizačná zložka, Nobelova 34, 831 02 Bratislava, IČO: 47790342 vydal integrované povolenie, ktorým navrhovateľovi povoľuje vykonávanie činnosti v prevádzke „Výroba kŕmnych zmesí“ Trnava Chovateľská 2, 917 01 Trnava.
2. V žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť, rozpor skutkového stavu, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
V žalobe citoval ustanovenia Ústavy SR a Charty základných práv Európskej únie a uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania vplyvov na životné prostredie určením zásad, ktoré by realizátor bol povinný dodržať a určením konkrétnych opatrení. Namietal, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť jeho záujmy neumožnením konzultácií podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej „zákon EIA alebo zákon č. 24/2006 Z. z.“) Odôvodnenie rozhodnutia považoval za nedostatočné, keďže žalovaný sa v odôvodnení nezaoberal pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca cituje rôzne ustanovenia, avšak neuvádza, akého porušenia zákonných ustanovení sa žalovaný dopustil a ani konanie, ktorým k takémuto porušeniu malo dôjsť. Námietka porušenia § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. je mylná, nakoľko prvostupňový správny orgán ako ani žalovaný nie sú príslušnými orgánmi podľa predmetného zákona. Právo nahliadať do spisu a s tým súvisiace práva žalobca nikdy nevyužil, hoci mu správne orgány poskytli informácie, ako tak môže urobiť.
Podľa žalovaného žalobca využíva jemu patriace práva šikanóznym spôsobom, čo možno dôvodiť aj z podaného odvolania, kde uvádzal skutočnosti nezodpovedajúce predmetu konania. Ani v žalobe neuvádza konkrétne porušenia zákonných ustanovení zo strany žalovaného, iba vo všeobecnosti konštatuje, že došlo k porušeniu jeho práv. Ide o tzv. bezúspešné uplatňovanie práva, kedy žalobca využíva skutočnosť, že je oslobodený od platenia súdneho poplatku. Žalovaný má za to, že žalobe nemôže byť vyhovené.
4. Správny súd dospel k záveru, že správnu žalobu je dôvodné odmietnuť podľa § 28 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej „SSP“) v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP. S poukázaním na administratívny spis uviedol, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s námietkami žalobcu buď ako s nedôvodnými, alebo ako nesúvisiacimi s predmetom konania.
5. Vo vzťahu k podaniam žalobcu v administratívnom konaní ako aj podaniu správnej žaloby súd skonštatoval, že žalobca vo svojich podaniach nešpecifikoval, ktoré z jeho podmienok majú byť relevantné pre vydanie povolenia na vykonávanie činností v prevádzke a namiesto toho uviedol množstvo podmienok, ktoré s predmetom konania vôbec nesúviseli. 6. Ďalej uviedol, že správnemu súdu z jeho činnosti je zrejmé, že žalobca podáva do administratívnych konaní totožné podania obsahujúce podmienky, ktoré žiada, aby správne orgány pojali do výrokov rozhodnutí ako podmienky záväzné pre navrhovateľov činností bez toho, aby žalobca zohľadnil špecifiká jednotlivých predmetov konania, čo správny súd vyhodnotil ako zjavne zneužitie práva žalobcu ako zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP.
7. Pre tento záver bolo podľa súdu rozhodné to, že: · zo žaloby nie je zrejmé, ktoré konkrétne hmotnoprávne ustanovenia boli porušené, resp. ako napadnuté rozhodnutie porušilo verejný záujem spoločnosti v oblasti životného prostredia; · pri zainteresovanej verejnosti je potrebné rozlišovať reálny záujem subjektu, ktorému osobitný predpis priznáva postavenie zainteresovanej verejnosti, spočívajúci vo formulácií konkrétnych pripomienok voči oznámenému zámeru, od formalizovaného právneho záujmu, ktorý sa prejavuje tým, že takýto subjekt uplatní obrovské množstvo všeobecne koncipovaných pripomienok k navrhovanej činnosti bez toho, aby sa tieto pripomienky vzťahovali ku konkrétnej činnosti, resp. predmetu konania a aby z nich bolo zrejmé, že súvisia s konkrétnym
prípadom; · právo verejnosti na zabezpečovaní ochrany životného prostredia nemožno chápať v tom zmysle, že táto verejnosť môže podávať do každého konania týkajúceho sa životného prostredia takmer identické podania obsahujúce všeobecné pripomienky, ktoré podľa žalobcu znamenajú základný elementárny súbor environmentálnych záujmov bez toho, aby tieto podmienky súviseli s konkrétnou navrhovanou činnosťou a žiadať od správneho orgánu, aby sa s každým jedným návrhom vysporiadal; · v predmetnom prípade mal žalobca riadnu možnosť oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa. Bolo povinnosťou žalobcu ako zainteresovanej verejnosti si tieto dokumenty naštudovať a vzniesť konkrétne námietky a špecifikovať, v čom vidí zásah do práva na zdravé životné prostredie, resp. ktoré z uvedených údajov považuje za odporujúce
zákonu; · konanie žalobcu už bolo aj iným správnym súdom v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/36/2020 zo dňa 29.07.2021, potvrdeného uznesením Najvyššieho správneho súdu SR ako kasačného súdu sp. zn. 6Svk/14/2021 zo dňa 23.02.2022, vyhodnotené ako šikanózne využitie práva na prístup k súdu, v dôsledku čoho bola správna žaloba odmietnutá; · forma správnych žalôb žalobcu má šablónovitý charakter, v ktorých žalobca namieta totožné
skutočnosti; · podmienky na odmietnutie správnej žaloby podľa § 28 SSP v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžik/3/2017 zo dňa 31.07.2018 považoval za splnené.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia
8. Uznesenie správneho súdu napadol žalobca (sťažovateľ) kasačnou sťažnosťou z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP a žiadal rozhodnutie správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 9. Okrem rozsiahleho textu, smerujúcemu voči kritike verejne činných osôb či inštitúcii, ktorý však nie je možné považovať za kasačné dôvody v zmysle § 440 ods. 1 SSP, napadol sťažovateľ odôvodnenie rozhodnutia ako nedostatočné. Poukázal na závery kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 1Sžk/8/2020, v zmysle ktorého sa pre záver o zneužití práva vyžaduje dôkladné odôvodnenie, avšak napadnuté uznesenie iba naznačuje takéto domnienky. 10. Nesprávne právne posúdenie vnímal sťažovateľ v tom, že inštitút odmietnutia žaloby nemôže súd využiť len z dôvodu uniformity alebo veľkého množstva správnych žalôb, ktoré sťažovateľ podáva pri presadzovaní práva na priaznivé životné prostredie a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 107/2019-13. Poukázal aj na odbornú literatúru, v zmysle ktorej skonštatovanie zneužitia práva len na podobnosti argumentácie medzi podaniami v administratívnom konaní a žalobnými dôvodmi je nesprávnym právnym posúdením, ktorého dôsledkom je nezákonné odmietnutie. 11. Záverom navrhol, aby sa kasačný súd obrátil na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnymi otázkami, týkajúcimi sa výkladu práv verejnosti, ktoré jej priznáva „Smernica EIA“. 12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na správnosti svojich záverov a rozhodnutie súdu považoval za správne a dostatočne odôvodnené. 13. Sťažovateľ v reakcii uviedol, že netvrdí porušenie svojich subjektívnych práv, ale chráni verejný záujem v oblasti životného prostredia. K nedostatočnému vymedzeniu žalobných dôvodov uviedol, že ak správnemu súdu (a analogicky kasačnému) nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha, má postupovať podľa §59 SSP.
III. Závery kasačného súdu
14. Kasačný súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté
uznesenie
správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 15. Kasačný súd opakovane rozhodol, že odmietnutie správnej žaloby postupom podľa §
28 SSP predstavuje kvázi sankčný nástroj „trestajúci“ zneužívanie práva zo strany účastníka konania, a preto je nevyhnutné k aplikácii tohto inštitútu pristupovať výnimočne, zvlášť opatrne a reštriktívnym spôsobom. Zároveň platí pravidlo „v pochybnostiach v prospech“, teda pokiaľ má konajúci súd pochybnosť o šikanóznom konaní konkrétneho účastníka konania (napríklad ak niektoré jeho námietky môžu vyznievať šikanózne a iné zase dosahujú intenzitu „obyčajnej“ nedôvodnosti), správnu žalobu meritórne prejedná, čím dôjde k materiálnemu naplneniu článku 46 Ústavy (rozhodnutie sp. zn. 6 Svk, R 14/2021 Zbierky stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu).
16. Súčasne platí, že záver o zneužití práva vyžaduje dôkladné odôvodnenie (rozhodnutie sp. zn. 6 Svk, R 14/2021 Zbierky stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu, podobne rozhodnutia sp. zn. 1Sžk/8/2020, 3Svk/14/2021, 3Svk/18/2021 a ďalšie).
V zmysle rozhodnutia sp. zn. 1Sžk/8/2020, ktoré sa síce primárne týka zneužitia práva sťažovateľom pred orgánmi verejnej správy, avšak je podľa kasačného súdu plne aplikovateľné aj na konanie pred súdom, nepostačujú paušálne, konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi nepodložené nepriame tvrdenia o zneužití práva. Týmto sa totiž sťažovateľovi zároveň bráni v uplatnení efektívnej procesnej obrany.
17. V prejednávanej veci správny súd, tak ako je zreprodukované v bode 7. tohto rozhodnutia, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol len všeobecné tvrdenia o tom, že námietky sťažovateľa nesúvisia s predmetom administratívneho konania, že mu je z jeho činnosti známe, že sťažovateľ podáva totožné podania bez zohľadnenia špecifík jednotlivých prípadov alebo že žaloba má šablónovitý charakter, resp. že v inom konaní už iný správny súd rozhodol o zneužití práva žalobcom.
18. Podľa kasačného súdu takéto odôvodnenie pre záver o zneužití práva sťažovateľom nepostačuje. Uvedené kategórie môžu predstavovať znaky zneužívajúceho konania sťažovateľa, pre ustálenie tohto záveru je však potrebné ich konkretizovať vo väzbe na prejednávanú vec (porovnaj napr. rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 3Svk/14/2021 v spojení s príslušným rozhodnutím správneho súdu). Záver, že sťažovateľ zneužíva svoje zákonné práva zainteresovanej verejnosti sa musí dôkladne odôvodniť, a to akým spôsobom tak sťažovateľ činí, aké práva poškodzuje, aký neželaný cieľ sťažovateľ sleduje a teda prečo je potrebné odmietnuť jeho procesné úkony a takýmto spôsobom ho sankcionovať (rozhodnutie sp. zn. 1Sžk/8/2020, bod 44.). Len všeobecné uvedenie určitých znakov bez ich podloženia konkrétnymi zisteniami nepostačuje a kasačnému súdu ani neumožňuje preskúmať, či konanie sťažovateľa dosahuje takú intenzitu, že je možné ho posúdiť ako zneužitie práva.
19. Toto pochybenie predstavuje naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia bolo predčasné, aby sa kasačný súd zaoberal namietaným nesprávnym právnym posúdením.
Správnosť právneho posúdenia totiž závisí práve od naplnenia a vyhodnotenia konkrétnych znakov, na ktorých správny súd záver o zneužití práva založí. Tu kasačný súd zdôrazňuje už uvádzané pravidlo „v pochybnostiach v prospech“ meritórneho prejednania žaloby.
20. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že jeho podanie (správna žaloba) bolo nezákonne odmietnuté v zmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP, kasačný súd uvádza, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z rôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, pričom ak bolo podanie (správna žaloba) odmietnuté, napr. pre zjavne šikanózny charakter alebo ak sa podaním sledovalo zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie, takéto odmietnutie sa skúma primárne ako otázka správneho právneho posúdenia (rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 2 Asan 25/2019 z 30. septembra 2021, bod 37, alebo rozhodnutie sp. zn. 5 Svk 12/2023 z 22. júna 2023, bod 28).
IV. Záver
21. Z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Bratislave. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu buď identifikovať konkrétne znaky konania sťažovateľa a tieto vyhodnotiť, či sú postačujúce pre záver o zneužití práva, alebo žalobu meritórne prejednať. 22. Návrh sťažovateľa na prerušenie konania kasačný súd v zmysle § 100 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP a § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok zamietol, keďže pre rozhodnutie kasačného súdu nebol výklad európskeho práva potrebný. 23. Povinnosťou správneho súdu v ďalšom konaní bude aj rozhodnúť aj o trovách konania, vrátane nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 19. júna 2025