3Svk/9/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Slovenská banská, spol. s r.o., 966 61 Hodruša - Hámre 388, IČO: 31581447, právne zastúpený : Dentons Europe CS LLP, so sídlom na adrese One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova č. 2A, 811 09 Bratislava IČO: 36861391, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, Kammerhofská 25, 969 01 Banská Štiavnica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 388 - 1167/2022 zo dňa 10. augusta 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-75S/72/ 2022 - 283 zo dňa 30. októbra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Správny súd v predmetom rozsudku reagoval na námietky žalobcu a konštatoval, že z ust. § 38 ods. 3 zákona o banskej činnosti vyplýva, že Hlavný banský úrad je rozpočtová organizácia so sídlom v Banskej Štiavnici a na čele Hlavného banského úradu je predseda, ktorého vymenováva a odvoláva minister hospodárstva SR.

Z uvedeného vyplýva, že ide o predsedu Hlavného banského úradu, ktorého vymenováva alebo odvoláva minister hospodárstva SR. Na tohto štátneho zamestnanca sa v zmysle § 7 ods. 7 zákona o štátnej službe nevzťahujú niektoré ustanovenia tohto zákona, konkrétne § 38 až § 44, § 51, § 52, § 55 a § 69, § 71 ods. 1, § 72 až § 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až § 96, § 102, § 103, § 117 až § 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento alebo osobitný predpis

členom riadiacich orgánov, kontrolných orgánov alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. 3. Preto aj na predsedu Hlavného banského úradu sa vzťahuje ust. § 112 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe, a to obmedzenie, podľa ktorého nesmie byť členom riadiacich orgánov, kontrolných orgánov alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze.

v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov, ak vykonávanie týchto činností je v rozpore s odsekmi 3 až 7 tohto ustanovenia (vymedzujú, kedy sa preukázanie ukončenia nepožaduje - napr. vedecká, pedagogická činnosť a pod.), pričom toto obmedzenie sa neaplikuje v prípadoch, ak s členstvom v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, služobný úrad vyslovil súhlas v lehote 30 dní od vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. (Podľa § 36 ods. 2 zákona o štátnej službe štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe.) Pokiaľ by aj zo strany predsedu Hlavného banského úradu, ktorý vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, neboli vyššie uvedené povinnosti dodržané (aj počas výkonu svojej funkcie by bol členom dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť ako to namieta žalobca a nešlo by o prípad akceptovaný zákonom o štátnej službe), tak sama

4. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný bez zákonného rámca žiadal o predĺženie lehoty na rozhodnutie Ministerstvo hospodárstva SR , ktoré nie je odvolacím orgánom a ani orgánom oprávneným rozhodnúť o podanom rozklade, nakoľko žalovaný rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku - odvolaní a proti jeho rozhodnutiu odvolanie alebo rozklad nie sú prípustné (§59 ods. 4 Správneho poriadku), tak ani táto námietka nebola podľa správneho

Pokiaľ platí pre orgán rozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku požiadavka na dodržanie lehoty na rozhodnutie, je dôvodné predpokladať, že aj v rámci odvolacieho konania môžu nastať také situácie, ktoré znemožnia rozhodnúť v zákonnej lehote a posúdenie, či je vo veci akceptovateľný dôvod na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, by nemalo byť v kompetencii orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, čo vyjadruje ustanovenie § 49 ods. 2 Správneho poriadku.

5. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že žalovaný uviedol nesprávny záver o tom, že bol povinný k priznaniu úhrad za vydobyté nerasty predložiť špecifikáciu tržieb za odpredané výrobky, je pravdou, že žalovaný k tomuto argumentu v závere svojho rozhodnutia (bod. 118) neuviedol žiadnu argumentáciu, teda nezdôvodnil, na základe ktorých konkrétnych ustanovení právnych predpisov k tomuto záveru dospel. Nariadenie o úhradách v rámci prílohy č. 3, v ktorej je formulár Priznania úhrady za vydobyté nerasty stanovuje, že v tomto priznaní sa má uviesť názov a sídlo organizácie, názov dobývacieho priestoru, druh nerastu alebo skupiny nerastov, pre ložisko ktorých bol dobývací priestor určený, náklady na dobývanie nerastu, celkové náklady na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, tržby dosiahnuté za odpredaj výrobkov, sadzba úhrady a výpočet sadzby za vydobyté nerasty a údaje o jej zaplatení.

potrebu. Požiadavka na predloženie prílohy uvedenej pod písmenom c) vyplýva z § 3 ods. 7 a 8 nariadenia o úhradách. Podľa § 3 ods. 7 nariadenia o úhradách do tržby za výrobky zhotovené z vydobytých nerastov v príslušnom štvrťroku sa zaratúva tržba dosiahnutá za odpredané výrobky, ako aj predpokladaná tržba za výrobky použité pre vlastnú potrebu, a to vo výške, akoby tieto výrobky boli odpredané.

Predpokladaná tržba za výrobky použité na vlastnú potrebu sa ocení vo výške ceny výrobku odpredaného v príslušnom štvrťroku. 6. Žalobca tvrdil, že výsledkom jeho výrobného procesu je jeden polymetalický koncentrát, teda že výsledkom spracovania u žalobcu nie sú samostatné kovy ako napr. Pb, Au, Zn, Ag, a pod., a zároveň tvrdil, že žiadne výrobky nepoužíva pre vlastnú potrebu. V podaní zo dňa 20.09.2021 žalobca oznámil, že kolektívny polymetalický koncentrát, ako výsledný produkt technologickej úpravy polymetalických rúd, by nemohol byť v podmienkach žalobcu efektívne využívaný, a preto ho žalobca pre vlastnú potrebu nevyužíva, preto aj cenník výrobkov použitých pre vlastnú potrebu nevedie. Žalovaný túto argumentáciu žalobcu nespochybnil.

výrobky, nie je spôsobilý privodiť záver o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Rovnako aj skutočnosť, že žalobca prípadne nesplnil povinnosti spočívajúce v nepredložení špecifikácie tržieb podľa druhov odpredaných výrobkov (bez špecifikácie výrobkov použitých pre vlastnú potrebu, ak žalobca žiadne týmto spôsobom nepoužíval, a aj pri rešpektovaní, že vyrábal a odpredával len jeden výrobok), nie je vo vzťahu k meritu prejednávanej veci podstatná. 7. Žalobca ďalšími žalobnými námietkami namietal nezákonnosť vykonanej kontroly úhrad za vydobyté nerasty. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že u žalobcu už boli vykonané dve kontroly. Obvodný banský úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu dňa 31.07.2019 kontrolu výpočtu a platenia úhrad za dobývací priestor Banská Hodruša, Banská Štiavnica VII za rok 2018 a za vydobyté nerasty v roku 2018 v dobývacom priestore Banská Hodruša a Banská Štiavnica VII. Výsledkom kontroly bol v zápisnici konštatovaný nedostatok, že žalobca nepredložil spolu s priznaním úhrady za IV. štvrťrok 2018 zúčtovanie úhrad za kalendárny rok tak, ako to ukladá ustanovenie § 3 ods. 9 nariadenia o úhradách a bol daný

o začatí konania o výkon výkazu nedoplatkov úhrady - penále za oneskorenú platbu a rozhodnutie o určení lehoty na zaplatenie zo dňa 27.12.2019, v ktorom bolo uvedené, že žalobca splnil uložené opatrenie a boli zaplatené vyčíslené nedoplatky (v sume 2351,-eur). Dňa 04.02.2020 bola vykonaná druhá kontrola zameraná na kontrolu výpočtu a platenia úhrady za dobývací priestor Banská Hodruša, Banská Štiavnica VII za rok 2019 a za vydobyté nerasty v I. až III. štvrťroku roku 2019 v dobývacom priestore Banská Hodruša, Banská Štiavnica VII a Banská Štiavnica, o výsledku ktorej bola spísaná zápisnica so záverom, že neboli zistené nedostatky pri výpočte úhrad za vydobyté nerasty a ani pri ich úhrade.

Z uvedeného vymedzenia je zrejmé, že časový rozsah kontrol a aj vymedzenie dobývacích priestorov nebolo úplne totožné ako pri poslednej kontrole, na základe výsledkov ktorej boli vydané preskúmavané rozhodnutia. 8. Kontrolné oprávnenie obvodného banského úradu je v banskom zákone upravené pomerne stručne, a to v § 32b ods. 2. Banský zákon neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by určovali pravidlá a obmedzenia pre prípadnú opakovanú kontrolu správnosti výpočtu úhrad.

Platenie úhrady za vydobyté nerasty pritom možno prirovnať k plateniu dane v tom zmysle, že povinný subjekt je povinný si daň a aj úhradu sám vypočítať, podať „príslušné priznanie“ a zaplatiť daň/úhradu, pričom príslušný orgán verejnej správy je následne oprávnený vykonať kontrolu splnenia povinnosti a môže vyrubiť zistený nedoplatok. V prípade platenia úhrady za vydobyté nerasty ale ide o poplatok sui generis, ktorý platí subjekt za to, že využíva nerastné bohatstvo, ktoré je v zmysle čl. 4 ods. 1 Ústavy SR vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Na druhej strane podľa správneho súdu nemožno a priori vylúčiť prípady, kedy by opakovanie kontrol mohlo byť vyhodnotené ako zásah do práv kontrolovaného subjektu, pokiaľ by napríklad išlo o extrémne vybočenie kontroly v konfrontácii s cieľmi, ktoré sa kontrolou sledujú v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

Ako už bolo vyššie uvedené úhrada za vydobyté nerasty je poplatkom sui generis, ktorý platí subjekt za to, že užíva nerastné bohatstvo, ktoré je vo vlastníctve štátu. Uvedené je potrebné zdôrazniť preto, že vo vzťahu správnemu trestaniu, konkrétne vo vzťahu k plynutiu prekluzívnych príp. premlčacích lehôt na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt (v širšom zmysle) judikatúra požaduje, aby v tejto lehote nadobudlo právoplatnosť konečné rozhodnutie vydané v administratívnom konaní, ktorým bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť za správny delikt a uložená sankcia.

lehoty na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt vydané konečné rozhodnutie (nemusí nadobudnúť právoplatnosť), pretože orgán verejnej správy nevie ovplyvniť proces doručovania rozhodnutia. Najvyšší správny súd SR vo veľkom senáte rozhodnutím sp. zn. 19SVs/6/2023 zo dňa 05.06.2024 vrátil uvedenú predloženú vec predkladaciemu senátu z dôvodu, že zodpovedanie otázok nastolených v uznesení, ktorým bola vec predložená veľkému senátu, by bolo predčasné, keďže rozsudok správneho súdu napadnutý kasačnou sťažnosťou (v konaní o ktorej bola vec predložená veľkému senátu) nebol preskúmateľne odôvodnený.

Odlišnosť vyrubenia nedoplatku na zaplatenej úhrade za vydobyté nerasty odlišujú od správneho trestania nasledujúce skutočnosti : - pri správnom trestaní je dôkazné bremeno na orgáne verejnej správy - preukázať, že sa zodpovedný subjekt dopustil porušenia povinnosti, čo naplnilo skutkovú podstatu konkrétneho správneho deliktu (zodpovedný subjekt ako obvinený sa môže brániť), - v prípade úhrady za vydobyté nerasty vzniká povinnosť platiť úhradu za dobývací priestor a úhradu za vydobyté nerasty dotknutému subjektu priamo na základe zákona, organizácia je povinná podať priznanie úhrady, úhradu si vypočítať a následne ju zaplatiť, - po preukázaní administratívnoprávnej zodpovednosti orgán verejnej správy uloží dotknutému subjektu sankciu (ak neupustí od potrestania) a až rozhodnutie o uložení sankcie, ktoré je právoplatné (v zmysle doteraz ustálenej judikatúry) je spôsobilé zasiahnuť do majetkovej alebo inej sféry zodpovedného subjektu, teda až na základe tohto rozhodnutia sa „konštituuje“ povinnosť v podobe sankcie, o ktorej páchateľ správneho deliktu dopredu v konkrétnostiach nevedel (konkrétna výška sankcie je výsledkom dokazovania a úvahy orgánu verejnej správy)

12. Na základe uvedeného dospel potom správny súd k záveru, že na zachovanie lehoty vymedzenej v § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona postačuje vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktorým sa určí nedoplatok na úhrade. V tejto súvislosti správny súd poukázal podporne aj na argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, v ktorom sú uvedené závery síce vo vzťahu k premlčacej lehote na predpísanie poistného, avšak podľa správneho súdu je možné ich podporne uviesť aj v súvislosti s prejednávanou vecou. V bode 27. uvedeného rozhodnutia Najvyšší správny súd uviedol, vychádzajúc z právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“), že poistné je predpísané už vydaním rozhodnutia voči povinnej osobe a nie až právoplatnosťou

cieľ uvedených lehôt, a to vymedzením časového obdobia obmedziť orgán verejnej správy v oprávnení dodatočne „predpísať“/„vyrubiť“ sumu nedoplatku na povinnej platbe (ktorú bol dotknutý subjekt povinný platiť priamo na základe zákona, keďže boli splnené zákonom predpokladané podmienky, pričom na preklúziu sa prihliada ex offo a pri premlčaní je potrebné vzniesť námietku), možno podľa správneho súdu vychádzať podporne aj zo záverov uvedeného rozhodnutia.

14. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukazoval na to, že žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí zmenil dobu a aj spôsob výpočtu úhrady za vydobyté nerasty, teda nahradil prvostupňové rozhodnutie vlastným rozhodnutím, k tomu je potrebné uviesť, že na takýto postup oprávňovalo žalovaného ustanovenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.

Odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní, pretože pri svojom rozhodovaní nie je viazaný len návrhmi odvolateľa a zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania, pričom pri zmene rozhodnutia môže preskúmané rozhodnutie zmeniť aj v neprospech odvolateľa t. j. neuplatní sa zákaz reformatio in peius (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sž 110/2002 z 10. decembra 2002).

Podľa § 2 ods. 1 sa za nerasty podľa banského zákona považujú tuhé, kvapalné a plynné časti zemskej kôry. Vyhradené nerasty sú definované v § 3 ods. 1 banského zákona s tým, že v zmysle § 3 ods. 2 banského zákona sú ostatné nerasty nevyhradenými

Toto ustanovenie odlišuje úhradu za dobývací priestor a úhradu za vydobyté nerasty (ktorá je v tu prejednávanej veci sporná) resp. ešte úhradu za uskladňovanie plynov a kvapalín (ktorá sa žalobcu v tu prejednávanej veci netýka). Podľa § 32a ods. 2 banského zákona organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, platí úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený.

Pri výpočte tejto úhrady sa vychádza z podielu nákladov na dobývanie a celkových nákladov na zhotovenie výrobkov. Podľa § 32a ods. 8 banského zákona úhrada za vydobyté nerasty sa platí štvrťročne vždy do konca tretieho mesiaca nasledujúceho štvrťroku a v tomto termíne je organizácia povinná predložiť obvodnému banskému úradu priznanie úhrady za vydobyté nerasty a priznanie úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín.

16. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 32a ods. 14 banského zákona potom nariadenie o úhradách (v znení do 31.12.2023) stanovuje v § 3 ods. 1 spôsob výpočtu úhrady za vydobyté nerasty, konkrétne ide o súčin podielu nákladov na dobývanie nerastov k celkovým nákladom na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, tržieb dosiahnutých za odpredané výrobky zhotovené z vydobytých nerastov a sadzby úhrady, ktorá je uvedená v prílohe č. 2 nariadenia.

V tabuľkovej časti prílohy je uvedený pod písmenami a) až z) druh nerastu a sadzba úhrady v %. Nariadenie o úhradách v podstatnej časti preberá vymedzenie vyhradených nerastov tak, ako sú uvedené v § 3 ods. 1 banského zákona.

úhrady. Napríklad v § 3 ods. 1 písm. b) banského zákona je uvedené, že vyhradeným nerastom sú všetky druhy uhlia, ropy a horľavého zemného plynu a bituminózne horniny, vhodné na energetické využitie, pričom sadzba úhrady podľa prílohy č. 2 k nariadeniu je pri uhlí 2% (písm. e)), pri rope a horľavom zemnom plyne a pri bituminóznych horninách vhodných na energetické využitie 5% (písm. f)).

Najvyšší kontrolný úrad SR v protokoloch a správach z kontrolnej činnosti. Je pravdou, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol argumentáciu, v zmysle ktorej nepovažoval správnou žalobou napadnuté rozhodnutie za správne a sám prisvedčil argumentácii prednesenej žalobcom v správnej žalobe. Táto argumentácia žalovaného ale nezbavuje správny súd povinnosti preskúmať správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), pričom je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (§135

V rámci prílohy je pojem „rudy“ použitý aj ako „strieborné rudy“ a „zlaté rudy“ s tým, že sú vymedzené vlastnosti strieborných rúd: Ag (g. t na -1), Au (g. t na -1), Sb (%), As (%), Cu (%), Zn (%), Hg (%) a zlatých rúd: Au (g. t na -1), Ag (g. t na -1), Sb (%), As (%), Cu (%), Zn

ich zmene. 20. Žalobca v správnej žalobe argumentuje tým, že pojem nerast je širší ako pojem ruda, že nie každý nerast je rudou, preto nie každý nerast, z ktorého sa ťaží zlato a striebro, je rudou. Žalovaný v rozhodnutí uzavrel, že pojmy „nerast“ a „ruda“ sú v podstate synonymá, teda pojem „ruda“ je synonymum pre pojem „nerast“, ktorý obsahuje kovy v priemyselne využiteľnom meradle, s odkazom na Technický náučný slovník (Diel: Pr-Š, SNTL, Praha, 1963, str. 300). Správny súd pri výklade nariadenia o úhradách za účelom preskúmania záverov žalovaného v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí aplikoval systematický, teleologický a gramatický výklad dotknutej právnej úpravy. Nariadenie o úhradách v rámci prílohy č. 2 vymedzuje jednotlivé druhy nerastov a sadzby úhrady takým spôsobom, že je nepochybný zámer tvorcu právnej normy, a to určiť sadzbu úhrady za vydobyté nerasty podľa významnosti jednotlivých druhov nerastov. Zároveň je zrejmý úmysel tvorcu právnej normy, a to určiť sadzbu úhrady v nižšej výške pri nerastoch, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy odlišné

Podľa Slovníka slovenského jazyka (1659-1968) je pojem „ruda“ definovaný ako nerast, z ktorého sa taví kov a ako príklady sú uvedené: železná, uránová, mangánová, zlatá ruda, ložiská rudy, dobývanie rudy. Podľa Historického slovníka slovenského jazyka (1991-2008) je pojem „ruda“ definovaný ako nerast, z ktorého sa taví kov alebo ako obilná sneť. Z uvedeného je zrejmé, že nie sú konkrétne zadefinované konkrétne vlastnosti nerastu na to, aby sa mohol určitý nerast zadefinovať ako ruda a podstatou uvedených definícií je to, že ide o nerast, z ktoré je možné získať určitý kov.

žalobe žiadne konkrétne žalobné námietky. 22. Uvedené vymedzenie v nariadení o úhradách v písm. b) a c) rešpektuje základný zámer, ktorý sa odzrkadľuje v celej prílohe č. 2 nariadenia o úhradách, a to stanovenie sadzby úhrady v odlišnej výške podľa významnosti nerastov.

Uvedený záver je podľa správneho súdu nesporný. Nie je sporné ale ani to, že aj v jednotlivých rozhodnutiach, ktoré sa týkajú určenia alebo zmeny dotknutých dobývacích priestorov, nie je používaná taká terminológia, ktorá by bola úplne súladná s banským zákonom, a sám žalobca v ním vedenej dokumentácii nepoužíva výlučne terminológiu, ktorá by zodpovedala banskému zákonu.

Správny súd považoval za potrebné upriamiť pozornosť na to, že pojem „rudy“ nie je pojmom, ktorý by sa vyskytol jedine v nariadení o úhradách a ktorý by dotknuté orgány verejnej správy a aj samotný žalobca nepoužívali v súvislosti s dotknutými dobývacími priestormi. Teda aj pokiaľ ide o pojem, ktorého legálna definícia absentuje, nemožno prehliadať jeho bežné používanie dotknutými orgánmi verejnej správy aj samotným žalobcom, a to aj v súvislosti s dotknutými dobývacími

12.01.1961, vyplýva, že dobývací priestor Banská Štiavnica bol určený na dobývanie „rúd olova, zinku, medi a zlata“. Poukazuje sa aj na rozhodnutie Obvodného banského úradu č. 2246/46/Mo-Ta/1992 zo dňa 05.10.1992, ktorým mal byť zmenený bod 2. uvedeného rozhodnutia tak, že dobývací priestor je určený aj na dobývanie Au, Ag rúd.

24. Pokiaľ ide o dobývací priestor Banská Štiavnica VII, ide o osobitný dobývací priestor a rozhodnutie o jeho určení č. 1569-3380/2011 zo dňa 30.11.2011 uvádza ako druh nerastu polymetalické Pb, Cu, Zn zrudnenie s obsahom Au, Ag.

Možno uzavrieť, že ide o pojem odvodený od slova ruda a „zrudnenie“ potom znamená obsahujúce rudu. Preto konfrontácia tohto pojmu a položky c) v nariadení o úhradách, pri rešpektovaní, že sa aplikuje jedna sadza úhrady, podporuje správnosť záverov obsiahnutých v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí.

Konateľ žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom uviedol, že tento osobitný dobývací priestor je súčasťou dobývacieho priestoru Banská Štiavnica. Pojem „zrudnenie“ nepoužíva banský zákon a ani nariadenie o úhradách, tento pojem nie je zadefinovaný ani vo vyššie uvedených slovníkoch slovenského jazyka.

26. Pokiaľ ide o dobývací priestor Banská Hodruša, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tento dobývací priestor bol pôvodne určený rozhodnutím Ministerstva hutního průmyslu a rudných dolů č. MHD-D.P:56 zo dňa 20.03.1961 na dobývanie medenej rudy (chalkopyritu). Následne bol tento dobývací priestor rozšírený rozhodnutím Federálního ministerstva hutnictví a těžkého strojírenství č. FMHTS/RBMZ-DP 56-Z/79 zo dňa 23.11.1979 na dobývanie polymetalických rúd Cu, Pb, Zn. Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2246/46/Mo.Ta/1992 zo dňa 05.10.1992 zmenil uvedené rozhodnutie č. FMHTS/RBMZ-DP 56-Z/79 z 23.11.1979 tak, že sa dobývací priestor Banská Hodruša určuje aj na dobývanie výhradného ložiska Au, Ag rúd, v ostatnom zostalo rozhodnutie č. FMHTS/ RBMZ-DP 56-Z/79 z 23.11.1979 nezmenené.

Následne rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1182/465/Mo-Go/2004 zo dňa 05.10.2004 bola určená zmena dobývacieho priestoru Banská Hodruša, ktorý bol určený rozhodnutím Obvodného Banského úradu v Banskej Bystrici č. 973/465/Bo-Ka/1995 zo dňa 28.06.1995 tak, že došlo k zmenšeniu plochy z 4048000 m2 na 1325788 m2. Ako druh nerastu je v rozhodnutí uvedené: „Polymetalické zrudnenie s obsahom nerastov Cu, Pb, Zn, Au, Ag, tvorí výhradné ložisko 200 m široké a 500 m dlhé, uložené v smere SZ-JV s kremenno- polymetalickou žilnou štruktúrou o mocnosti cca 0,5 m do 4,00 m; zlatonosné štruktúry sú uložené v nadloží mohutnej kremennej polohy Svetozár, pričom žilné štruktúry sú porušené mladšími tektonickými poruchami v smere S-J.“ Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva, že išlo len o zmenu plochy dobývacieho priestoru (zmenšenie).

rozhodnutí. Avšak Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2246/46/Mo.Ta/ 1992 zo dňa 05.10.1992 zmenil rozhodnutie Federálního ministerstva hutnictví a těžkého strojírenství č. FMHTS/RBMZ-DP 56-Z/79 zo dňa 23.11.1979 tak, že sa dobývací priestor Banská Hodruša určuje aj na dobývanie výhradného ložiska Au, Ag rúd.

nerastu. Aj keď posledné rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1182/ 465/Mo-Go/2004 zo dňa 05.10.2004 vymedzuje druh nerastu odlišne, z odôvodnenia nie je zrejmé, že by malo ísť aj o zmenu v určení druhu nerastu, na dobývanie ktorého bol dobývací priestor určený.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

aplikovali na dobývacie priestory sťažovateľa sadzbu podľa Položky b) počas celého obdobia od účinnosti nariadenia o úhradách až do vydania prvostupňového rozhodnutia. Napr. v r. 2020 vykonali kontrolu výpočtu a platenia úhrad za DP Banská Hodruša, DP Banská Štiavnica VII za rok 2019 a za vydobyté nerasty v I. až III. štvrťroku 2019 v DP Banská Hodruša, DP Banská Štiavnica VII, DP Banská Štiavnica. V zápisnici z prehliadky uviedli: „Dobývací priestor Banská Hodruša bol určený pre dobývanie nerastu „Polymetalické zrudnenie s obsahom nerastov Cu, Pb, Zn, Au, Ag“, DP Banská Štiavnica VII pre dobývanie nerastu „Polymetalické Pb, Cu, Zn zrudnenie s obsahom Au, Ag“ a DP Banská Štiavnica pre dobývanie rúd olova, zinku, medi a zlata“. Z uvedeného dôvodu je sadzba úhrady za vydobyté nerasty podľa prílohy č. 2 písm. b) nariadenia vlády 0,1%.“ [.

vyššej sadzby. Tým, že správny súd interpretoval prílohu č. 2 nariadenia o úhradách tak, ako to uviedol v napadnutom rozsudku, de facto aplikoval novú právnu úpravu, účinnú od 1. 1. 2024, na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jej účinnosťou. Ide o pravú retroaktivitu, ktorá je v právnom štáte neprípustná (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo//98/ 2010, sp. zn. 5Szd/1/2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/06). - na úhradu za vydobyté nerasty sa aplikujú tie isté ústavnoprávne požiadavky, aké sú platné pre dane a poplatky. Vo svojej podstate je úhrada za vydobyté nerasty poplatkom Toto možno vyvodiť z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 109/2011.

a nie je možné sa od nej odchýliť (Ústavný súd SR, I. ÚS 241/07). Zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1 daňového poriadku) je konštruovaná tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb zúčastnených v daňovom konaní (Ústavný súd SR, I. ÚS 241/07, I. ÚS 30/2018, I. ÚS 314/2015). Uvedená zásada nullum tributum sine lege je takisto súčasťou práva Európskej

Pri ukladaní a vymáhaní daní a poplatkov podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd. Inak povedané, v prípade pochybností sú povinné (orgány verejnej moci) postupovať miernejšie - in dubio mitius (Ústavný súd SR, I. ÚS 241/07; Ústavný súd ČR, IV. ÚS 666/02, I. ÚS 621/02, Najvyšší súd SR, 6Sžfk/30/2017 (R 39/2018) a obdobne 4Sžf/53/2016. 5Sžf/12/ 2010, 5Sžf/4/2009, 5Sžf/108/2009, 5Sžf/8/2009, 4Sžf/58/2016, 6Sžf/68/2009). - dôležitým výkladovým pravidlom a postupom v oblasti verejného (daňového) práva vyplývajúcim zo zásady zákonnosti je princíp in dubio pro libertate (v pochybnostiach v prospech slobody). Podľa tohto princípu platí, že ak je k dispozícii viacero výkladov verejnoprávnej normy alebo súboru verejnoprávnych noriem, je treba uprednostniť ten výklad, ktorý vôbec, resp. čo najmenej zasahuje do dotknutého základného práva a slobody (v kontexte

Je vecou a zodpovednosťou štátu (zákonodarcu), aby v prípade, že chce určitú daň a poplatok zaviesť a vyberať, určil podmienky stanovenia a výberu tejto dane a poplatku jednoznačne a určito. Ak sa mu to nepodarí, musí počítať s tým, že pri výklade príslušného ustanovenia daňového a poplatkového predpisu súd uprednostní tú alternatívu, ktorá nezasahuje, resp. čo najmenej zasahuje do vlastníckeho práva daňového subjektu / poplatníka, a to aj v prípade, že taký výklad bude v rozpore so základnými (štrukturálnymi či inými) princípmi príslušnej dane (Najvyšší správny súd ČR, 7Afs/54/2006. 7Afs/301/2016).

Pre situácie, v ktorých by text písaného daňového a poplatkového práva pripúšťal rôzny výklad, je potrebné sa prikloniť v zmysle zásad nullum tributum sine lege, in dubio mitius a in dubio pro libertate k takému postupu, ktorým sa daňová povinnosť nerozšíri (Najvyšší správny súd ČR, 10Afs/178/2015).

možno priemyselne vyrábať kovy, a to aj kovy zlato alebo striebro“. Ak mal normotvorca taký úmysel, aký mu prisúdil SS BB, mal to vyjadriť jednoznačným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom. To však neurobil, nejasnosti spôsobené normotvorcom viedli práve k predmetnému sporu a SS BB tieto nejasnosti preklenul práve v náš neprospech. - správny súd „preklenul“ neistotu a neurčitosť spôsobenú nejasnou terminológiou samotnej právnej úpravy (v náš neprospech), a následne v druhom kroku (opätovne v náš neprospech) a prehliadajúc existujúcu neistotu a vytvárajúc fikciu, že jeho závery sú jediným a nevyhnutným záverom interpretácie v tejto veci, dospieva k záveru, že výroky rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru sú jednoznačne subsumovateľné (len) pod Položku c).

Uvedenie aj rúd zlata a/alebo striebra v rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru popri ostatných nerastoch, či kovoch, vychádzajúc zároveň z právnej úpravy, ktorá nepovoľuje tzv. delenú sadzbu, neumožňuje jednoznačnú, jasnú a vopred predvídateľnú subsumpciu práve a len pod Položku c), a teda jednoznačný záver o nutnosti uplatnenia vyššej sadzby. - kontrola, po ktorej nasledovalo vydanie prvostupňového rozhodnutia, bola v poradí druhou kontrolou vo vzťahu k danému obdobiu. Predchádzajúce kontroly, ktorých predmetom bola kontrola výpočtu úhrad za to isté obdobie, neidentifikovali nesprávnosť použitia sadzby úhrady. Z dôvodu opakovanej kontroly - ktorej dôvody nám neboli nijakým spôsobom vysvetlené - boli podklady pre vydanie prvostupňového rozhodnutia nezákonné. Žalovaný argumentoval tým, že banský zákon neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by určovali pravidlá a obmedzenia pre prípadnú opakovanú kontrolu správnosti výpočtu úhrad. Porovnával to práve s daňovým poriadkom, ktorý vymedzuje osobitné podmienky pre daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, u toho istého daňového subjektu.

Skutočnosť, že banský zákon neupravuje podmienky pre vykonanie opätovnej kontroly, znamená, práve to, že banskí inšpektori nemajú právomoc vykonávať opätovnú kontrolu. Sťažovateľ pritom poukázal na nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 334/02 zo dňa 13. 5. 2003. - správny súd sa podľa sťažovateľa odmietol zaoberať konfliktom záujmov v osobe predsedu Hlavného banského úradu s tým, že poukázal na skutočnosť, že predseda HBU bol v čase vydania Rozhodnutia HBU členom dozornej rady spoločnosti KAMEX a.s. v likvidácii, ktorej predmetom činnosti je ťažba, spracovanie a úprava nerastných surovín, teda je našim

aplikovať závery publikovaného rozhodnutia R 11/2004, hoci išlo tiež o výklad plynutia prekluzívnej lehoty. V rozhodnutí sp. zn. 1SVs/5/2022 veľký senát NSS SR práve odmietol automaticky vychádzať z toho, že premlčanie vo verejnom práve môže mať rovnaké účinky ako preklúzia práva vo verejnom práve. Odmietol tiež uplatniť automaticky princípy premlčania zo súkromného práva a prioritne nachádzal odpovede vo verejnom práve (a to aj v trestnom práve, ktoré práve SS BB v napadnutom rozsudku odmietol). NSS SR v predmetnom rozhodnutí sp. zn. 1SVs/5/2022 skúmal to, či k premlčaniu práva na vyrubenie poistného dochádza len na námietku účastníka konania alebo aj bez námietky.

úvahy. - závery NSS SR z predmetného rozhodnutia sp. zn. 1SVs/5/2022 preto nemožno bez ďalšieho vztiahnuť na prekluzívnu lehotu podľa § 32b ods. 2 banského zákona. A to práve preto, že účinky premlčania a preklúzie sú odlišné. Keď chcel správny súd urobiť dôsledný výklad lehoty podľa § 32b ods. 2 banského zákona, mal predovšetkým dôsledne rozlišovať prekluzívnu a premlčaciu lehotu. Banský zákon hovorí o zániku práva na vyrubenie nedoplatku po uplynutí lehoty, t.j. o prekluzívnej lehote. Preto je skôr na mieste vychádzať z publikovaného rozhodnutia NS SR R 11/2004, ktoré je nutné považovať za ustálenú judikatúru. Veľký senát NSS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 19SVs/6/2023 (na ktoré odkazoval SS BB v bode 54 napadnutého rozsudku) vrátil vec predkladaciemu senátu, a teda platí, že doposiaľ nedošlo k prekonaniu názoru, ktorý vyslovil NS SR v rozhodnutí R 11/2004. - v žalobe namietal, že Hlavný banský úrad požiadal MH SR o predĺženie lehoty na rozhodnutie o odvolaní napriek tomu, že takýto postup nemá v právnej úprave žiadnu oporu,

vadu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. b) vyjadrenie žalovaného 29. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v minulosti boli spísané zápisnice z 31. 07. 2019 a 04.02. 2020 o výkone kontrol výpočtu úhrad za dobývací priestor Banská Hodruša, Banská Štiavnica VII a Banská Štiavnica, v ktorých OBÚ BB konštatoval, že „pri kontrole neboli zistené nedostatky a kontrolovaný subjekt (pozn. žalobca) platí sadzbu úhrady za vydobyté nerasty podľa prílohy č. 2 písm. b) nariadenia vlády vo výške 0,1%“.

30. Podľa žalovaného zásada in dubio pro libertate - tento princíp vychádza z premisy, že v prípade existencie viacerých výkladov tej istej verejnoprávnej normy sa má uprednostniť ten z nich, ktorý vôbec, prípadne čo najmenej zasahuje do základných práv a slobôd subjektu, ako konštatoval Správny súd v Banskej Bystrici na jej uplatnenie nevzhliadol dôvody.

III. Konanie na kasačnom súde

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

IV. Právne posúdenie kasačného súdu

nerasty, b) prírodné liečivé vody a prírodné stolové minerálne vody, aj keď sa z nich môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty, ďalej liečivé bahná a ostatné produkty prírodných liečivých zdrojov, c) rašelina, d) bahno, piesok, štrk a okruhliaky v korytách vodných tokov, pokiaľ neobsahujú vyhradené nerasty v dobývateľnom množstve, e) kultúrna vrstva pôdy, ktorá je vegetačným prostredím rastlinstva.

i) granit, granodiorit, diorit, gabro, diabas, hadec, dolomit a vápenec, pokiaľ sú blokovo dobývateľné a leštiteľné, a travertín, j) technicky použiteľné kryštály nerastov a drahé kamene, k) halloyzit, kaolín, keramické a žiaruvzdorné íly a ílovce, sadrovec, anhydrit, živce, perlit a

b). (2) Ostatné nerasty sú nevyhradené nerasty. (3) Pri pochybnostiach, či niektorý nerast je vyhradeným alebo nevyhradeným nerastom, rozhodne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. 34. Podľa § 32a ods. 2, 4, 8 a 14 banského zákona; (2) Organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, platí úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor

(4) Úhrady podľa odsekov 1 a 2 vypočíta organizácia, ktorá má určený dobývací priestor; úhradu za uskladňovanie plynov alebo kvapalín podľa odseku 3 vypočíta organizácia, ktorá má povolenú túto banskú činnosť. (8) Úhrada za vydobyté nerasty a úhrada za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa platí štvrťročne vždy do konca tretieho mesiaca nasledujúceho štvrťroku.

35. Podľa § 32b banského zákona; (1) Správou úhrad sa rozumie evidencia a registrácia organizácií povinných platiť úhrady, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie úhrady, konanie o úhradách, kontrola výpočtu úhrad, evidovanie úhrad vrátane vysporiadania preplatkov a nedoplatkov, vymáhanie úhrad a ďalšie činnosti správcu úhrad

36. Podľa § 3 nariadenia o úhradách; (1) Úhrada za vydobyté nerasty sa za každý štvrťrok kalendárneho roka vypočíta ako súčin podielu nákladov na dobývanie nerastov k celkovým nákladom na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, tržieb dosiahnutých za odpredané výrobky zhotovené z vydobytých nerastov a sadzby úhrady. Sadzba úhrady za vydobyté

(4) Ak organizácia nerast vydobytý z dobývacieho priestoru upravuje a spracúva na výrobky a spolu s vydobytým nerastom upravuje a spracúva aj ten istý druh nerastu nadobudnutý ako tovar od iného dodávateľa, organizácia musí v prílohe č. 1 a) do kalkulácie nákladov podľa jednotlivých položiek, ktoré boli zahrnuté do celkových nákladov na úpravu a zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, zahrnúť len položky na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov bez nákladov na úpravu a spracovanie zakúpeného nerastu od iného dodávateľa, b) do špecifikácie tržieb podľa druhov odpredaných výrobkov a výrobkov použitých na vlastnú potrebu uviesť iba tržby za výrobky vyrobené z nerastu vydobytého z dobývacieho priestoru bez tržieb za výrobky zhotovené zo zakúpeného nerastu. (5) Na účel uvedený v odseku 4 je organizácia povinná viesť potrebnú evidenciu. (6) Ak sa vydobytý nerast bez jeho úpravy a zušľachťovania a ďalšieho spracovania priamo odpredáva ako výrobok, náklady na dobývanie sú totožné s celkovými nákladmi na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov. (7) Do tržby za výrobky zhotovené z vydobytých nerastov v príslušnom štvrťroku sa zaratúva

Predpokladaná tržba za výrobky použité na vlastnú potrebu sa ocení vo výške ceny výrobku odpredaného v príslušnom štvrťroku. (9) Súčasťou výpočtu úhrady za 4. štvrťrok je aj zúčtovanie úhrad za kalendárny rok.

38. Podľa Prílohy č. 2 k nariadeniu o úhradách je sadzba úhrady za vydobyté nerasty podľa druhu nerastu, podľa písm. b) a c) :

39. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení správneho súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.

41. V prvom rade kasačný súd reaguje na sťažovateľovu námietku nesprávneho právneho posúdenia zo strany správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a musí uviesť, že sa s ňou nemôže stotožniť. Kasačný sťažovateľ v danej časti poukazoval na princíp „in dubio pro libertate“ (v pochybnostiach v prospech slobody), resp. princíp in „dubio mitius“, ktoré sa majú aplikovať v oblasti verejného práva (dane a poplatky) s podporne uvádzanou judikatúrou.

Navyše v danom prípade niekoľko subjektov poukazovalo na nejednoznačnosť právnej úpravy v Prílohe č. 2 k nariadeniu o úhradách podľa písmena b) a c), ktorá bola platná a účinná v rozhodujúcom období. Ako konštatoval aj správny súd v bode č. 66 rozsudku, nejednoznačnosť uviedol aj žalovaný vo svojom vyjadrení, ako aj Najvyšší kontrolný úrad SR v protokoloch a správach z kontrolnej činnosti. Pritom došlo aj k legislatívnej zmene nariadenia vlády SR č. 50/2002 Z. z. o úrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a o úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v znení neskorších predpisov.

K tomu musí zodpovedať aj nejednoznačná textácia zákona, ktorá tieto interpretácie umožňuje. Tieto podmienky podľa záverov kasačného súdu v danom prípade absentovali. Pri výklade sporných ustanovení Prílohy č. 2 k nariadeniu o úhradách podľa písmena b) a c), platnej a účinnej v relevantnom období, kasačný súd nevedel dospieť k inému záveru, ako prezentoval správny súd; teda že vždy existoval záujem štátu na určení sadzby úhrady za jednotlivé nerasty a to podľa významnosti jednotlivých druhov nerastov. Je pritom podľa Prílohy č. 2 evidentné, že nerasty obsahujúce zlato a striebro mali byť zaťažené vyššou sadzbou a to bez ohľadu na skutočnosť, že v nariadení v Prílohe č. 2 písm. c) bol použitý pojem „ruda“.

43. Pri interpretácii akejkoľvek spornej právnej normy je totiž možné vytvárať rôzne právne závery, pravda aj s rôznym stupňom absurdnosti. Kasačný sťažovateľ v tomto smere ponúkol alternatívnu interpretáciu dotknutých ustanovení nariadenia o úhradách. Argumentoval, že normotvorca zreteľne a dôsledne rozlišuje medzi označením rudy a nerasty.

meradle dobývať kovové súčasti s prospechom, a teda použitie pojmu „ruda“ závisí aj na komerčných, technických, dopravných podmienkach ťažby a jej následnej technologickej úpravy. Aj zo žalovaným vymedzeného pojmu „ruda“ vyplýva, že nie každý nerast je rudou, ale iba taký nerast, z ktorého možno vyrobiť ten-ktorý kov v priemyselne využiteľnom meradle a s očakávaním ekonomického zisku“. S touto interpretáciou kasačný súd nemohol súhlasiť ako s konkurujúcou, pretože účelovo zamieňa pojmové vymedzenie, kde charakterizuje rudu Au a rudu Ag ako kvalitatívne významnejšiu ako nerasty Au a Ag, čo odporuje verejne dostupnej terminológii a právnej tradícii. Nariadenie vlády č. 532/1992 Zb. obsahuje v Prílohe termín „rudy zlata a striebra“ a rovnako nariadenie vlády č. 155/1994 Z. z. v Prílohe č. 2 uvádza pojem „rudy zlata a striebra“. V geológii sa „ruda“ chápe ako hornina, z ktorej je možné hospodárne získať kov. Aj keď je zlato (Au) chemicky samostatný prvok a nachádza sa aj samostatne, z pohľadu ťažby sa spravidla samostatne nevyskytuje, ale vyskytuje sa v tzv. zrudnených horninách a ťaží sa ako „zlatonosná ruda“ . To isté platí aj pre striebro

Napriek tomu, že niekoľko subjektov pripúšťalo nejednoznačnosť právnej úpravy, žiaden z nich nepredložil kvalitatívne akceptovateľný možný výklad sporného ustanovenia, preto kasačný súd nemohol túto námietku sťažovateľa vyhodnotiť ako relevantnú.

pomôcok). Podľa kasačného súdu sa prekluzívna lehota posudzuje vo vzťahu k relevantnému procesnému úkonu v danom prípade k rozhodnutiu (a zákon výslovne neupravuje iný procesný úkon) a to vo vzťahu už k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Teda sa viaže na orgán prvého stupňa a ak tento orgán vydal rozhodnutie v lehote, povinnosť rozhodnúť bola týmto splnená. Odvolacie konanie je pokračovaním toho istého konania, ale už v rámci opravného prostriedku a teda lehota sa naň takto nevzťahuje (obdobne ako pri správne daní a poplatkov), preto odvolací orgán môže rozhodnúť aj po uplynutí 5 ročnej lehoty. Kasačný súd nemohol akceptoval túto sťažovateľovu námietku, pretože by „preskočil“ do režimu správneho trestania, čo nebol tento prípad.

Okrem právneho posúdenia a výkladu sporného ustanovenia v Prílohe č. 2 k nariadeniu o úhradách podľa písmena b) a c), správny súd reagoval aj na námietku preklúzie vyrubenia nedoplatku v lehote do piatich rokov odo dňa predloženia priznania úhrady. Správny súd reagoval aj na námietku absencie zákonného rámca na predĺženie lehoty a žiadosti na Ministerstvo hospodárstva SR a jej relevancie vo vzťahu k zákonnosti vydaného rozhodnutia a konaniu, ktoré tomuto vydaniu predchádzalo (ods. 48 rozsudku správneho súdu). K uvedenému kasačný súd nemá výhrady. Rovnako správny súd reagoval aj na podľa jeho záverov nedôvodnú námietku o konflikte záujmov, resp. vysvetlil, prečo nepovažoval za reálne preukázaný konflikt záujmom na základe skutočností, ktoré boli uvedené v žalobe. Osobitnú otázku v tomto smere predstavuje prípadné porušenie ustanovenia § 112 ods. 9 zákona o štátnej službe, ktoré však nemá samo o sebe vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Sťažovateľ pritom poukazoval na ustanovenie § 9 ods. 1 Správneho poriadku až v kasačnej sťažnosti a úvahy či predseda žalovaného mohol byť

Pritom sťažovateľ podporne uvádzal postup a podmienky podľa § 44 Daňového poriadku, kedy zákon síce umožňuje vykonať opakovanú kontrolu, ale iba za splnenia zákonných podmienok. K tomu kasačný súd uvádza, že zákon č. 44/1988 Zb. síce neobsahuje osobitné ustanovenia o tzv. opakovanej kontrole, ale zákon č. 51/1988 Zb. upravuje pôsobnosť orgánov štátnej banskej správy a osobitne v ust. § 39 zákona upravuje hlavný dozor nad dodržiavaním banského zákona, zákona č. 51/1988 Zb. a predpisov vydaných na ich základe s tým, že organizácie sú povinné orgánom štátnej banskej správy na účely ich hlavného dozoru kedykoľvek umožniť vstup do objektov, zariadení a na pracoviská, predložiť potrebné materiály, dokumentáciu, odborné posudky a podať požadované informácie a vysvetlenia. Pod dozorom je podľa kasačného súdu nevyhnutné rozumieť aj kontroly a prehliadky, ako nevyhnutný nástroj na naplnenie účelu zákona. Dozor v banskej správe predstavuje osobitný inštitút, ktorý nie je upravený v daňových predpisoch. Preto aj túto námietku nepovažoval kasačný súd za opodstatnenú.

organizačne začlenená do štruktúry Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Kasačný súd zastáva názor, že existuje prípustnosť predĺženia lehoty samotným odvolacím orgánom a túto je možné vyvodiť z § 60a a § 61 ods. 3 Správneho poriadku. Preto v takom prípade o predĺžení lehoty na rozhodnutie vo veci v odvolacom konaní rozhoduje sám orgán, ktorý vo

žalovaného.