3Sžfk/12/2020

I. A Daňová kontrola a rozhodnutie správcu dane

3. Daňová kontrola bola prerušená od 15. októbra 2013 z dôvodu potreby medzinárodnej výmeny informácií do 11. novembra 2014. Dňa 1. decembra 2014 správca dane oznámil výsledok daňovej kontroly, kde vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január 2011 uviedol, že neuznáva právo odpočítať daň z pridanej hodnoty z faktúry č. FV 110001 z 3. januára 2011, kde predmetom dodania žalobcovi od spoločnosti Export Timber Group, s.r.o., bola dubová podlaha. Toto oznámenie bolo doručené žalobcovi 23. decembra 2014, neúspešný pokus o doručenie bol uskutočnený dňa 4. decembra 2014, pričom z administratívneho spisu nie je zrejmé, kedy správca dane zásielku vypravil na doručenie žalobcovi. 4. Z vykonanej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 9812401/5/5323617/2014/Baj z 5. decembra 2014 a daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu a výzvy na vyjadrenie sa k nemu dňa 27. decembra 2014. V protokole vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január 2011 správca dane uviedol, že spoločnosť Export Timber Group, s.r.o., nedodala žalobcovi predmetný tovar, a že žalobca nepoužil predmetný tovar na dodávky tovaru ako platiteľ. 5.

Dňa 31. októbra 2015 žalobca zmenil sídlo z adresy Kysucká 16, 040 11 Košice, na adresu uvedenú v záhlaví tohto rozsudku. Toto v poradí prvé rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného z 25. januára 2016 č. 102429228/2016. Listom z 2. marca 2016 č. 220514/2016 Daňový úrad Košice odstúpil spis žalobcu Daňovému úradu Prešov.

Z vykonaného dokazovania mal správca dane preukázané nasledujúce skutočnosti vo vzťahu k ekonomickým transakciám prebiehajúcim medzi žalobcom, jeho odberateľom (spoločnosť P.B_O_ Delta, a.s., Praha), a jeho dodávateľom (spoločnosť Export Timber Group, s.r.o.) v roku 2011. Dodávateľ žalobcu (spoločnosť Export Timber Group, s.r.o.)

V priebehu daňového konania tento svedok opakovane odmietol vypovedať z dôvodu, že vo veci prebieha aj trestné konanie pred košickým okresným súdom. 9. Po pánovi W. K. bola konateľkou spoločnosti pani O. K., tá však vypovedala, že sa ňou stala, aby si finančne prilepšila, a o aktivitách spoločnosti nemala poznatky.

K.. 10. Rozdiel medzi množstvom tovaru dodaného žalobcovi jeho dodávateľom a množstvom tovaru dodaného žalobcom jeho odberateľom (spoločnosť P.B.O. Delta, a.s., Praha) je 1067,07 m2. Podľa vyjadrenia žalobcu sa zvyšná časť tovaru nachádza v skladových priestoroch spoločnosti OPAL - BUILDING, s.r.o. 11. Pán W. K. v pôvodnej daňovej kontrole vypovedal, že tovar, ktorý mal nadobudnúť od spoločnosti HERES, s. r. o., dodal žalobcovi. Odberateľ žalobcu (spoločnosť P.B.O. Delta, a.s., Praha) 12. Odberateľ žalobcu, P.B.O. Delta, a.s., Praha, je nekomunikujúcou spoločnosťou, od roku 2012 je jej jediným akcionárom spoločnosť so sídlom v Seychelskej republike a od toho istého roku nemá uvedená spoločnosť štatutárny orgán. Pani S. M. bola členom štatutárneho orgánu tejto spoločnosti do 5. októbra 2011. Táto osoba potvrdila dodanie tovaru od žalobcu na knihe pohľadávok v stave ku dňu 26. februára 2012. 13. Následný pohyb tovaru od odberateľa žalobcu sa mal ďalej udiať medzi personálne prepojenými spoločnosťami. Česká finančná správa nepotvrdila nadobudnutie tovaru odberateľom žalobcu. 14. Žalobca eviduje voči odberateľovi nesplatené záväzky vo výške 269199,70 € ku dňu 26. februára 2012 a po zohľadnení zúčtovaných kurzových rozdielov. Uvedená pohľadávka sa podľa vyjadrenia konateľa žalobcu rieši. Preprava tovaru 15. Česká finančná správa nezistila pohyb tovaru v roku 2011 na území Českej republiky. Preprava tovaru sa mala realizovať pre žalobcu externe prostredníctvom spoločnosti EMAS- SK, s.r.o., a pána B. J., podnikajúceho pod obchodným menom Peter Fotta - AUTODOPRAVA- SK. Prepravcovia prepravu tovaru potvrdili. 16. Správca dane overil pohyb motorových vozidiel na území Slovenskej republiky a Českej republiky prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., resp. prostredníctvom výpisu mýtnych transakcií z mýtneho systému Českej republiky dodaného v rámci medzinárodnej výmeny informácií s Českou republikou. 17. Dopravca B. J., podnikajúci pod obchodným menom Peter Fotta - AUTODOPRAVA-SK, mal prepravovať na územie Slovenskej republiky aj tovar (dubové podlahy) z Maďarska od spoločnosti OMEGA-HUA BT. Skladovania tovaru (v skladoch spoločnosti OPAL - BUILDING, s.r.o.) 18. Spoločnosť, ktorá mala skladovať tovar, uviedla, že pre žalobcu nikdy neposkytla skladovacie priestory. 19. Na neskoršom miestnom zisťovaní bolo zistené, že v skladových priestoroch tejto spoločnosti sa nachádzajú dubové podlahy neznámeho pôvodu, označené štítkom žalobcu. Zamestnanec spoločnosti, ktorá mala skladovať tovar, na tomto druhom miestnom zisťovaní uviedol, že ide o zvyšky tovaru žalobcu, ktorý tam bol ale uskladnený bez vedomia konateľov spoločnosti. Zamestnanec tejto spoločnosti ďalej uviedol, že uskladnený tovar sa v priestoroch nachádzal už niekoľko rokov dozadu a že k uskladneniu došlo na základe bezplatnej kamarátskej dohody. Finančné zdroje použité na úhradu dodaného tovaru 20. Časť faktúr za dodaný tovar (dubové podlahy), a to vo výške 172595,83 €, mala byť uhradená započítaním na pôžičku poskytnutú žalobcom svojmu odberateľovi celkovo v sume

I. B Odvolanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného

31. V podanom odvolaní žalobca namietal, že správca dane oprel svoje závery len o výpovede pána W. K. v trestnom konaní, nezákonne použité v daňovom konaní, že neprihliadal na vyhlásenie pani S. M., že nesprávne a len na základe domnienok vyhodnotil, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, že mu postupom podľa § 45 ods. 6 (správne malo byť uvedené § 46 ods. 5 - poznámka kasačného súdu) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) neboli oznámené žiadne pochybnosti, a že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca namietal taktiež dĺžku trvania daňovej kontroly.

I. C Správna žaloba a napadnutý rozsudok správneho súdu

Poukázal na to, že prvé rozhodnutie správcu dane vo veci bolo vydané Daňovým úradom Košice, ako aj na to, že túto námietku vzniesol v odvolaní proti v poradí druhému rozhodnutiu správcu dane. 39. Ďalej namietal, že správca dane vychádzal len z výpovede pána W. K. v trestnom konaní, ktorú však nemohol použiť ako listinný dôkaz. Tým mu bolo znemožnené klásť svedkovi otázky a bola porušená zásada bezprostrednosti. Výpoveď pána W. K. považuje za nevierohodnú, pretože je v rozpore s tým, čo vypovedal počas skoršej daňovej kontroly, ako aj pre to, že v daňovom konaní opakovane odmietol vypovedať. Žalobca tiež namietal, že táto výpoveď bola jediným dôkazom, na ktorom správca dane založil svoje závery, pričom s touto výpoveďou nebol riadne oboznámený.

41. Mal za to, že nebol dôvod, aby správca dane neprihliadal na vyhlásenie pani S. M., keďže táto mohla aj ako bývalá štatutárna zástupkyňa jeho odberateľa potvrdiť skutočnosti vzťahujúce sa na čas, keď bola vo funkcii. 42. Žalobca ďalej namietal dĺžku daňovej kontroly. Prerušenie daňovej kontroly za účelom medzinárodnej výmeny informácií nepovažoval za efektívne, najmä z dôvodu, že relevantné informácie už mal správca dane k dispozícii v spise zo skoršej daňovej kontroly. To má za následok neprihliadanie na takéto prerušenie. Daňová kontrola následne s prerušením trvala viac ako jeden rok, čo spôsobuje nezákonnosť protokolu z nej vyhotoveného. 43. Žalobca argumentoval, že splnil všetky podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zdaňovacom období január 2011.

44. Namietal, že správca dane ho na svoje pochybnosti postupom podľa § 45 ods. 6 (správne malo byť uvedené § 46 ods. 5 - poznámka kasačného súdu) Daňového poriadku neupozornil. 45. Žalobca uviedol, že zrejme sa stal obeťou daňového podvodu. O tomto však nemal žiadnu vedomosť, ani nemal úmysel participovať na daňovom podvode, pričom dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach leží na správcovi dane. Mal za to, že nebol povinný plniť akékoľvek povinnosti nad rámec tých uvedených v zákone. 46. Žalobca napokon namietal, že prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie žalovaného sú vnútorne na viacerých miestach rozporné a tiež nepreskúmateľné.

47. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým žalobu zamietol, odkazujúc na obdobnú vec podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), konkrétne na rozsudok toho istého správneho súdu z 10. septembra 2019 č.k. 5S/28/2018-140 [poznámka: kasačná sťažnosť žalobcu v tej veci je vedená na tunajšom súde pod sp.zn. 5Sžfk/ 12/2020 a nebolo o nej k dnešnému dňu rozhodnuté].

50. Pokiaľ ide o potrebu vyčkať na výsledok súvisiaceho trestného konania, bolo poukázané na odlišný účel daňového konania a trestného konania. Ak by aj nedošlo k preukázaniu viny v trestnom konaní, nič to nemení na povinnosti správcu dane zisťovať, či boli naplnené hmotnoprávne podmienky na priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

52. Následne bolo uvedené, že čestné vyhlásenie nie je možné v daňovom konaní považovať za dôkaz, pričom poukázal napr. na rozhodnutie sp.zn. 3Sžf/37/2016. Postup správcu dane neprihliadajúci na čestné vyhlásenie pani S. M. bol správny.

54. Napokon pokiaľ ide o dĺžku daňovej kontroly, tak bolo uvedené, že sa doba prerušenia daňovej kontroly do celkovej lehoty daňovej kontroly nezapočítava, a teda daňová kontrola v súdenej veci netrvala viac ako rok. Rovnako porušenie lehôt ustanovených pre poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií nemožno pričítať žalovanému.

II. Argumentácia účastníkov konania

58. Namietal, že prvostupňové rozhodnutie vydal miestne nepríslušný správca dane, pričom poukazoval na to, že nedošlo k delegácii podľa § 8 Daňového poriadku, že aj pre miestnu príslušnosť správcu dane platí zásada perpetuatio fori a že novela Daňového poriadku vykonaná zákonom č. 267/2017 Z.z. len precizovala či zexplicitňovala už existujúce pravidlo o zachovaní miestnej príslušnosti správcu dane vo vyrubovacom konaní.

Poukázal na to, že W. K. vystupuje v trestnom konaní ako osoba, ktorej bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, pričom v trestnom procese nie je možné len na výpovedi takejto osoby založiť konštatovanie o vine. 61. V tejto súvislosti preto ešte uvádza, že nebolo možné závery správcu dane založiť na tejto výpovedi ako jedinom dôkaze, a to navyše v situácii, keď nebol s týmito výpoveďami riadne oboznámený, nemohol svedka konfrontovať a svedok v daňovom konaní odmietol vypovedať.

Sťažovateľ argumentuje, že pani S. M. mohla podať informáciu k skutočnostiam vzťahujúcim sa na obdobie, keď bola štatutárnym zástupcom odberateľa žalobcu. 64. Sťažovateľ sa ďalej venuje dĺžke daňovej kontroly a jej prerušenia a uvádza, že toto nebolo účelné, pretože správca dane už mal zisťované informácie v spise z predchádzajúcej daňovej kontroly, a pretože k nemu pristúpil tesne pred uplynutím lehoty na vykonanie daňovej kontroly a informácie požadoval po častiach. Sťažovateľ v tomto kontexte považuje celú opakovanú daňovú kontrolu za neefektívnu. Ďalej poukazuje na prekročenie lehôt ustanovených na poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií, a z toho vyvodzuje, že po uplynutí týchto lehôt odpadol dôvod na prerušenie daňovej kontroly.

66. Sťažovateľ v tejto súvislosti ďalej argumentuje, že rizikovosť subjektov či ich nekontaktnosť mu nemôže byť na ťarchu a nijako nespochybňuje dodanie tovaru. 67. Sťažovateľ opätovne poukazuje na to, že sa zrejme stal obeťou karuselového podvodu. Dôkazné bremeno o jeho účasti na ňom, resp. o jeho vedomosti o ňom u iného hospodárskeho subjektu však leží na správcovi dane.

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

71. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky v správnom kolégiu (čl. 154g ods.

72. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP), a rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 73.

74. Na úvod kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23. mája 2019, č.k. 2S/27/2018-130, na ktorý ako sťažovateľovej žalobe vyhovujúci a protichodný s rozsudkom vydaným v práve rozhodovanej veci a s rozsudkom v ňom odkazovaným poukazuje sťažovateľ, bol rozsudkom Najvyššieho správneho súdu z 31. mája 2022, sp.zn. 8Sžfk/83/2020, zasadajúcim v tom istom senáte ako v práve súdenej veci, zrušený a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. V uvedenom rozsudku kasačný súd zatiaľ vyriešil skoro všetky sporné skutkové a práve otázky spojené s obchodnými transakciami žalobcu týkajúcimi sa dubových podláh medzi jeho odberateľom (spoločnosť P.B_O_ Delta, a.s., Praha), a jeho dodávateľom (spoločnosť Export Timber Group, s.r.o.) v roku 2011.

rovnakých účastníkov konania a totožnú daňovú kontrolu. V posudzovanom prípade, však správny súd rozhodol skôr a preto odôvodnenie jeho rozhodnutia pochopiteľne zdôvodnenie odklonu neobsahoval. 76. Prihliadajúc práve na princíp právnej istoty, je dôležité, aby takéto rozpory boli odstraňované v inštančnom postupe (už citovaný rozsudok veľkého senátu, bod 25).

83/2020, postupom podľa § 464 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a práve s poukazom na nižšie citovaný rozsudok považuje sťažnostné body, okrem jedného, za nedôvodné. 78. Z rozsudku Najvyššieho správneho súdu z 31. mája 2022 sp.zn. 8Sžfk/83/2020 kasačný súd pre túto vec s nevyhnutnými úpravami a prípadnými zdôrazneniami uvádza:

získania nadmerných odpočtov platiteľom DPH a zúčastnených subjektov. 74. [. . .] So záverom [sťažovateľa o miestnej nepríslušnosti správcu dane] je namieste súhlasiť a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžfk/26/2017 z11. septembra 2018 (bod 21 až 23), avšak kasačný súd má za to, že táto vada konania, sama o sebe, nezakladá nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, na ktoré napadnuté rozhodnutie nadväzuje, nakoľko sa nejedná o nulitné rozhodnutie. Daňový poriadok v ustanovení § 64 ods. 2 určuje, ktoré rozhodnutie sa považuje za nulitné, pričom skutočnosť, že rozhodnutie vydal orgán (s výnimkou, ak je správcom dane obec) na to miestne nepríslušný nulitu nezakladá. Nulitným (ničotným) rozhodnutím vo vzťahu k príslušnosti je rozhodnutie, ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný a ak ide o správcu dane, ktorým je obec, tak sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný.

Príslušnosť správcu dane na vykonanie vyrubovacieho konania je a bola osobitne upravená v § 68 ods. 1 daňového poriadku tak, že vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku vykoná a rozhodnutie vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Teda v danom prípade Daňový úrad Košice. Uvedené je logické, nakoľko správca dane, ktorý vykoná daňovú kontrolu, je najviac znalý veci a konanie je tak hospodárnejšie a efektívnejšie.

78. K [námietke o potrebe počkať na výsledok súvisiaceho trestného konania] kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžfk/72/2019 z 25. novembra 2019, v odôvodnení ktorého najvyšší súd v bodoch 19 skonštatoval nasledovné: „Žalobca poukázal na súbežne vedené trestné konanie. Vo vzťahu k tejto námietke sa kasačný súd stotožňuje so závermi krajského súdu, ako aj žalovaného, že ide o samostatné, nezávislé konanie, ktorého vedenie, ako aj výsledok je nezávislý od daňového konania z dôvodu odlišného účelu resp. objektu jednotlivých druhov konania, rozdielnej subjektívnej stránky, ktorá má byť v konaniach preukázaná, ako aj iných procesných režimov a s tým spojených rozličných princípov. Nakoľko výsledok daňového konania nie je podmienený výsledkom trestného konania, kasačný súd je presvedčený, že správca dane v tomto prípade postupoval v súlade so zákonom a prebiehajúce trestné konanie nemožno považovať ani za predbežnú otázku v zmysle § 22 daňového poriadku. Týmto ustanovením je upravené, že ak sa vyskytne pri správe daní otázka, ktorá nepatrí do kompetencie správcu dane a už o nej právoplatne

občana. V danom prípade sa jednalo o vyrubenie spotrebnej dane, čo jednoznačne spadá do kompetencie správcu dane. Cieľom súbežného trestného konania je objasniť podozrenie zo spáchania trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 Trestného zákona v súbehu s trestným činom nepovolenej výroby liehu podľa § 253 Trestného zákona, spoľahlivo zistiť páchateľov a uložiť im primeraný trest. Cieľom daňového konania však bolo chrániť finančné záujmy štátu prostredníctvom vyrubenia a výberu dane, ako tomu bolo v tomto daňovom konaní. Už len z takto rozdielneho cieľa jednotlivých konaní vyplýva, že prvostupňový orgán je pri zisťovaní skutkového stavu oprávnený brať do úvahy odlišné skutočnosti, aké by bral do úvahy orgán príslušný pre trestné konanie, nakoľko je sám schopný vyhodnotiť, ktoré skutkové podklady sú relevantné pre vydanie rozhodnutia. V tomto smere tak námietku žalobcu, že správca dane neprihliadaním na trestné konanie nezabezpečil úplné zistenie skutkového stavu a neprihliadal na všetko, čo vyšlo v súvislosti s vecou najavo, možno hodnotiť ako nedôvodnú.“

záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený.

V rámci prenosu dôkazného bremena, pokiaľ správca dane spochybní (nemusí preukazovať) uskutočnenie zdaniteľných plnení, je na daňovom subjekte, aby tieto pochybnosti odstránil s tým, že pokiaľ pochybnosti neodstráni, nárok na odpočítanie DPH mu nemôže byť priznaný.

81. [K námietke dostatočne zisteného skutkového stavu kasačný súd uvádza, že] [s]právca dane v časti D/ prvostupňového rozhodnutia objasnil dôvody, pre ktoré nepovažoval za potrebné vypočuť S. M.. Konkrétne uviedol, že na základe MVI Finančná správa Českej republiky nepotvrdila intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a už odpoveďou v roku 2012 oznámila správcovi dane, že vzhľadom na nekontaktnosť spoločnosti nevykonala daňovú kontrolu dodajúc, že v odpovedi na žiadosť o MVI v roku 2014 sa uvádza, že spoločnosť P.B_O_ Delta, a.s. Praha nemá žiadneho zástupcu, s ktorým by bolo možné uskutočniť jednanie.

Taktiež správca dane k nevykonaniu požadovaného výsluchu uviedol, že preprava tovaru a čestné prehlásenie štatutára spoločnosti S. M. pri odsúhlasení pohľadávok nepotvrdzujú nákup tovaru - drevených podláh a následné dodanie tohto tovaru do ČR. V tejto súvislosti ešte správca dane zastal názor, že práve naopak, preprava vykonaná prepravcom B. J., ktorý deklaruje prepravu drevených podláh medzi nekomunikujúcou spoločnosťou Omega-hua BT/HU a DREVOEX s.r.o., Kendice/SK potvrdzuje existenciu určitého množstva podláh na území SR, ale nie pôvod deklarovaného nakúpeného tovaru, ktorý mal byť prepravený na územie ČR do spoločnosti P.B_O_ Delta a.s.

82. Vo vzťahu k ostatným [sťažnostným] bodom, je potrebné dodať, že tieto [kasačný] súd vyhodnotil za nedôvodné. V tejto súvislosti má relevanciu najmä námietka, ktorou žalobca namietal zákonnosť a použiteľnosť výsluchu svedka W. K., ktorý bol získaný v trestnom konaní a následne použitý v daňovom konaní, pričom správny súd ju označil za nedôvodnú, a ako dôvod označil aj skutočnosť, že konateľ žalobcu bol o výsluchu svedka v trestnom konaní upovedomený a mohol sa výsluchu zúčastniť prostredníctvom svojho obhajcu, teda mal možnosť svedka konfrontovať a klásť mu otázky. S poukazom na uvedené bolo použitie výpovede správcom dane odobrené správnym súdom, pričom W. K. vo svojej výpovedi presne popísal spôsob fungovania obchodných vzťahov, aj medzi spoločnosťou Export Timber Group, s. r. o., ktorej bol konateľom a žalobcom. Z tejto výpovede vyplýva skutočnosť, že sa jednalo o fiktívne faktúry a obchodovalo sa len s určitým množstvom tovaru.

. .]. 84. Kasačný súd však v súvislosti s bodom 83 dodáva, že s rozsahom dôkazného bremena však pochopiteľne úzko súvisí aj prenos dôkazného bremena, najmä pokiaľ ide o okamih jeho prenosu. Práve vo vzťahu k uvedenému žalobca namietal porušenie ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku [.

85. Obdobne za irelevantnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že bol v jeho prípade správca dane povinný preukázať existenciu karuselového podvodu a jeho vedomosť o tom, že je jeho súčasťou, pretože v prejednávanej veci bolo správcom dane spochybnené samotné dodanie tovaru, respektíve jeho existencia, a to na základe výpovede uvedenej v bode 82 [.

. Zamestnanec B. Č. W.. tiež uviedol, že tovar bol uskladnený bez vedomia konateľov spoločnosti, tento sa tam nachádzal niekoľko rokov dozadu, pričom tento údaj spresnil W.. V.I_ B., že od roku 2011. Rovnako uviedol, že s predmetnou spoločnosťou mali ústnu dohodu s tým, že ak to nepredá do konca roka 2017, tak si to odnesie z uvedených priestorov na vlastné náklady do iného skladu.

87. Kasačný súd opakovane zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane či podmienok na oslobodenie od DPH na jednej strane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom na strane druhej (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Platí pritom, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 45 - 49). Jedným zo znakov účasti alebo vedomosti daňového subjektu

. .] V ďalšom konaní bude [. . .] povinnosťou správneho súdu opätovne posúdiť dôvodnosť správnej žaloby vo vzťahu k [zostávajúcemu žalobnému bodu], [. . .] pokiaľ ide o namietané porušenie ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku. Konkrétne, či v posudzovanom prípade došlo zákonným spôsobom k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, teda či bol žalobca riadne oboznámený s konkrétnymi pochybnosťami správcu dane práve v zmysle už zmieneného ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2022, sp.zn. 1Sžfk/10/2020, body 30 a 31).

80. Na tomto mieste kasačný súd dopĺňa, že sa môže javiť, že česká finančná správa neposkytla v rámci medzinárodnej výmeny informácií žiadne nové informácie oproti tým, ktoré už poskytla v rámci skoršej daňovej kontroly (číslo 61 dokumentu administratívneho spisu z daňovej kontroly za mesiace január a február 2011).

81. Po vrátení veci bude úlohou krajského súdu posúdiť, či v danom prípade bolo relevantne naplnené ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku, nakoľko sa túto, z pohľadu kasačného súdu relevantnú žalobnú námietku opomenul. Konkrétne bude jeho úlohou posúdiť obsah administratívneho spisu so zameraním na to, či a akým spôsobom bol žalobca v priebehu daňovej kontroly oboznámený s pochybnosťami správcu dane v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku, napríklad pokiaľ ide o obsah oznámenia o výsledku daňovej kontroly z 1. decembra 2014 (číslo 65 dokumentu administratívneho spisu z daňovej kontroly za mesiace január a február 2011) a moment jeho odoslania žalobcovi vo väzbe na vyhotovenie protokolu z posudzovanej daňovej kontroly. Uvedené skutočnosti krajský súd posúdi vo svetle už citovaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu, ktorý bol schválený na publikovanie v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu na zasadnutí pléna tohto súdu 27. júna 2022 s touto právnou vetou: „I. Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu

II. Výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu.

III. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena nedochádza.“.