3Sžfk/18/2020
ECLI:SK:NSSSR:2021:8018200190.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/21/2018
- IČS
- 8018200190
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej PhD., LL.M v právnej veci žalobcu: Y.B. T., D. W. XXX, D. W., IČO: 43319017, právne zastúpený advokátkou JUDr. Valériou Brečkovou, Daľkovská 470/ 14, Snina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100171434/2018 zo dňa 18.1.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/21/2018-67 zo dňa 30.10.2019, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi finančnej správy
1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) na základe výsledkov daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) vykonanej u žalobcu vydal dňa 27.9.2017 rozhodnutie č. 102049310/2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2013 v sume 3.300 eur, pretože na základe dokazovania mal za preukázané, že tovar (náhradné dielce) uvedený v žalobcom predložených faktúrach od spoločnosti AGRODREVO s.r.o. so sídlom Zubné 481 (ďalej aj „AGRODREVO“) nebol uvedenou spoločnosťou žalobcovi dodaný a odpočítanie dane zúčtované v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bolo v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) nezákonné. 2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100171434/2018 z 18.1.2018 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom sa stotožnil s jeho záverom, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z tovarov, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť.
II. Konanie na krajskom súde
3. Proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a navrhol rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. 4. Po prejednavaní veci na nariadenom pojednávaní správny súd rozsudkom č. k. 5S/21/ 2018-67 vyhláseným dňa 30.10.2019 postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správnu žalobu zamietol. 5. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že v prerokúvanej veci postupoval podľa § 140 SSP, a keďže na základe rovnakých skutkových okolnostiach vo veci totožných účastníkov konania už krajský súd rozhodoval v konaniach vedených pod sp. zn. 6S/20/2018 a 3S/21/ 2018, poukazujúc už len na závery vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 6S/20/2018 z 31.4.2019 (konkrétne odseky 40 až 55, 57 a 58 až 70).
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) SSP pre porušenie práva na spravodlivý proces postupom krajského súdu, ďalej pre nesprávne právne posúdenie veci a tiež pre odklon napadnutého rozsudku od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Navrhol rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne ho zmeniť tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie a vec sa vráti na ďalšie konanie žalovanému.
7. Sťažovateľ namietal, že na preukázanie svojich tvrdení o dodaní tovaru v priebehu daňového konania predložil doklady, pričom viackrát navrhoval vykonanie ďalších dôkazov v súlade s § 24 ods. 1 a ods. 4 daňového poriadku a § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, ako napríklad výsluch svedkov. Tieto však správca dane opakovane neakceptoval. Sťažovateľ
nesúhlasil so závermi žalovaného, že v priebehu daňovej kontroly nepreukázal reálne dodávky deklarovaného tovaru od spoločnosti AGRODREVO. Na podporu svojich tvrdení poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/2007, v zmysle ktorého sú orgány verejnej moci povinné v pochybnostiach postupovať voči daňovému subjektu miernejšie, pričom nie sú oprávnené nadradiť záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nad povinnosť dodržiavať a rešpektovať práva daňového subjektu.
8. Sťažovateľ zaujal názor, že správca dane a rovnako tak žalovaný i krajský súd odôvodňujú svoje rozhodnutia len výpoveďou konateľa spoločnosti AGRODREVO T. T., ktorú menovaný učinil dňa 24.10.2014 v rámci iného konania a dňa 03.06.2016 pred správcom dane.
Poukázal na to, že tieto ústne výpovede sú v rozpore s jeho čestným vyhlásením o uskutočnení predmetných obchodov, ktoré sťažovateľ v konaní predložil správcovi dane. Podľa názoru sťažovateľa správca dane pochybil, keď odmietol vykonať ním navrhovaný dôkaz znaleckého preskúmania zdravotného stavu T. T. v čase svedeckej výpovede a čestného prehlásenia, teda v aktuálnom čase v roku 2016, ktorý by bol zameraný na psychologické a psychiatrické aspekty stavu tohto svedka. K tejto námietke sa krajský súd podľa sťažovateľa žiadnym spôsobom nevyjadril. Svedecká výpoveď uvedeného svedka z dôvodu jej nedôveryhodnosti a spornosti nemala byť podľa sťažovateľa braná v procese rozhodovania do úvahy.
9. Sťažovateľ ďalej namietal nesprávne posúdenie rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní tvrdiac, že toto bremeno niesol v celom rozsahu sťažovateľ. Podľa jeho názoru dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. K námietke neexistencie sídla spoločnosti tvrdil, že s týmto sa mali vysporiadať príslušné úrady a registrový súd pri registrácii spoločnosti, udelení povolenia na podnikanie a vydaní osvedčenia o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla. 10.
Sťažovateľ poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/192/2016 z 15.2.2017, v ktorom boli podľa jeho názoru posudzované obdobné otázky iného žalobcu - spoločnosti SUNDERMANN s.r.o. Tá podľa sťažovateľa obchodovala so spoločnosťou AGRODREVO v rozhodnom období a Daňový úrad Bratislava jej (podobne ako sťažovateľovi Daňový úrad Prešov) nechcel uznať právo na odpočet dane z pridanej hodnoty a vyrubil jej tam uvedený rozdiel dane. Podľa názoru súdu však žalovaný a ani správca dane pri ustálení skutkového stavu veci nevykonali potrebné dokazovanie v kontexte s dokladmi a vyjadreniami žalobcu. Podľa sťažovateľa skutková podstata a skutkové okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri formulovaní rozsudku sp. zn. 6S/192/2016 z 15.2.2017, sú takmer identické ako v prípade sťažovateľa. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na zásadu jednotného postupu správcu dane pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch resp. zásadu legitímneho očakávania. 11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach, s právnym posúdením veci krajským súdom sa stotožnil a námietky uvedené v kasačnej sťažnosti považoval za neopodstatnené.
IV. Závery kasačného súdu
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 3Sžfk/18/2020. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „senát Najvyššieho správneho súdu“ alebo „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote [§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP] a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.
14. Kasačný súd poukazuje na to, že v obdobnej veci sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/36/2019 z 18.6.2020 zamietol jeho kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/22/2018-64 z 29.1.2019 vo veci vyrubenia rozdielu dane za zdaňovacie obdobie marec 2013. Skutkové okolnosti v uvedenej veci sú obdobné ako v súdenej veci, ktorá sa týka DPH za zdaňovacie obdobie jún 2013; právne posúdenie krajského súdu odkazuje na skoršie rozhodnutia v obdobných veciach a sťažnostné body sú prakticky identické, pričom podstata veci spočívala v tom, že sťažovateľ nepreukázal, že fakturovaný tovar mu bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach vystavených spoločnosťou AGRODREVO a teda odpočítanie dane bolo v rozpore so zákonom o DPH. Z rovnakých skutkových okolností a právneho posúdenia vychádzali aj ďalšie senáty kasačného súdu, ktoré rozhodovali o kasačných sťažnostiach toho istého sťažovateľa proti rozhodnutiam krajského súdu vo veciach vyrubenia dane sťažovateľovi za ostatné mesačné zdaňovacie obdobia 2013, ktoré boli predmetom rovnakej daňovej kontroly. Ide o rozhodnutia vo veciach sp. zn. 5Sžfk/70/2019 z 6.10.2020 a 3Sžfk/77/2019 z 25.1.2021, 1Sžfk/35/2019 z 27.4.2021, 10Sžfk/52/2019 z 26.5.2021 v ktorých konajúce senáty v zmysle § 464 ods. 1 SSSP poukázali na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/36/2019 z 18.6.2020. 15. Podľa § 464 ods. 2 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať. 16. Rovnako i senát Najvyššieho správneho súdu sa stotožňuje a odkazuje na uvedené rozhodnutia kasačného súdu v obdobných veciach tých istých účastníkov. Vzhľadom na skutočnosť, že v súdenej veci kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti, ktorá už bola v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti totožného sťažovateľa, senát Najvyššieho správneho súdu už ďalšie dôvody pre enunciát rozhodnutia nebude prezentovať ( § 464 ods. 2 SSP). 17. Z uvedených dôvodov kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti. 18. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 16. decembra 2021