3SžNSS/1/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:1018200831.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-7Sa/54/2018
- IČS
- 1018200831
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35790164, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou PRK Partner s. r. o., so sídlom Suché mýto 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35978643, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 6190/17, 842 13 Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konanie zastavuje. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
1. Žalobou podľa § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „OSP“) o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) dňa 07.08.2015, sa žalobca domáhal, aby súd rozsudkom: - zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcu, najmä práva na ochranu súkromia, vo veci kontroly vykonanej v priestoroch žalobcu v jeho prevádzke v Liptovskom Mikuláši dňa 18.07.2015; - zakázal žalovanému najmä používať podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch žalobcu v jeho prevádzke v Liptovskom Mikuláši dňa 18.07.2015 v ďalšom konaní a aj používať akúkoľvek informáciu získanú z týchto podkladov a dôkazov pri ďalšej činnosti žalovaného, a to ani ako dôvod na vykonanie novej kontroly voči žalobcovi; - uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred nezákonným zásahom v podobe kontroly vykonanej v priestoroch žalobcu v jeho prevádzke v Liptovskom Mikuláši dňa 18.07.2015;
- zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 7Sžnz/5/2015-147 zo dňa 20.10.2016 vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému na ďalšie konanie s poukazom na v tom čase nové znenie ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), v spojení s § 13 ods. 1 SSP, § 10 SSP a § 491 ods. 1 SSP, ktoré nadobudli účinnosť po začatí súdneho konania dňa 01.07.2016.
3. Správny súd v Bratislave v rámci skúmania podmienok konania (§ 97 SSP) prihliadol na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k otázke vecnej príslušnosti súdu v konaniach o ochrane pred nezákonným zásahom začatých za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v ktorých bola daná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa uvedeného predchádzajúceho procesného predpisu. V obdobnej veci bol
Ústavným súdom SR (ďalej len „ústavný súd“) vydaný nález, sp. zn. II. ÚS 202/2017 zo dňa 25.07.2017, v ktorom ústavný súd okrem iného konštatoval: „V okolnostiach prerokúvanej veci bolo nevyhnutné, aby výklad a aplikácia práva zo strany najvyššieho súdu boli v súlade so základným účelom základného práva na zákonného sudcu, ktorým je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový (k účelu základného práva na zákonného sudcu pozri napr. IV. ÚS 479/2013). Odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, pri ktorom absentuje systematický výklad ustanovení Správneho súdneho poriadku a ktorý obchádza všeobecne uznanú zásadu perpetuatio fori, je podľa názoru ústavného súdu za hranicou ústavnej udržateľnosti, keďže výklad a aplikácia príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku najvyšším súdom v napadnutom konaní popiera zároveň základný účel základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.
Pri uplatňovaní základného práva na zákonného sudcu správnymi súdmi totiž neprichádza do úvahy jeho zužujúci výklad a ani také interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho arbitrárne (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).“ Okrem nálezu ústavného súdu, uvedeného v predchádzajúcom bode odôvodnenia, boli Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky vydané v obdobných prípadoch rozhodnutia, sp. zn. 5Spp/1/2023 zo dňa 16.08.2023 a sp. zn. 8Spp/1/2024 zo dňa 27.06.2024.
V odôvodnení druhého z uvedených rozhodnutí Najvyšší správny súd SR v bode 18. uviedol: „Najvyšší správny súd vychádzajúc z citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uzavrel, že formálna záväznosť uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžnz/2/2016 zo 4. októbra 2016, keď toto nebolo zrušené zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky, odpadla práve vydaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky.“
4. Správny súd dospel k záveru, že formálna záväznosť uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 7Sžnz/5/2015 - 147 zo dňa 20.10.2016, o postúpení predmetnej veci Krajskému súdu v Bratislave na základe vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, odpadla. V čase začatia konania bol v predmetnej veci podľa § 246 ods. 2 písm. b) OSP vecne príslušným súdom Najvyšší súd SR (Štátna veterinárna a potravinová správa SR je iným orgánom s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky), pričom podľa zákonnej zásady perpetuatio fori (§ 11 ods. 1 OSP, § 9 ods. 1 SSP) sa dané okolnosti vecnej príslušnosti nezmenili, a to ani po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku.
Výklad prechodného ustanovenia § 491 ods. 2 SSP, ktorý viedol Najvyšší súd SR k postúpeniu veci Krajskému súdu v Bratislave, je potrebné považovať za nesúladný s Ústavou SR a vo svojich dôsledkoch znamená porušenie základného práva účastníka konania, ako to konštatoval aj ústavný súd (obdobne bod 21. uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 8Spp/1/2024 zo dňa 27.06.2024).
5. Podľa § 246 ods. 2 písm. b) OSP „Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.“
6. Podľa § 101e zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) „Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.“
7. Podľa § 452 SSP na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa ustanovenia § 63 SSP žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie
zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej. 9. Podľa § 99 ods. 1 písm. a) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. 10. Žalobca podaním zo dňa 14. januára 2025, doručeným správnemu súdu dňa 15. januára 2025, ktoré súd posúdil podľa jeho obsahu (§ 55 ods. 3 SSP), vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.
11. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol, správny súd konanie podľa § 99 ods. 1 písm. a) SSP zastavil.
12. O náhrade trov konania správny súd rozhodol s poukazom na § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené a správny súd nezistil podmienky na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 171 SSP. 13.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 5. júna 2025