41Do/1/2024

1. Disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „disciplinárny senát“) rozhodnutím sp. zn. 32D/9/2024 zo dňa 14. októbra 2024 podľa § 40 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „disciplinárny súdny poriadok“ alebo „DSP“) v spojení s § 22 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov dočasne pozastavil výkon funkcie sudcu disciplinárne obvineného C.. G. V., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/ X, XXX XX G., sudcovi Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „disciplinárne obvinený“). 2. Disciplinárny senát mal v konaní za preukázané, že návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu voči disciplinárne obvinenému bol podaný oprávneným subjektom, predsedníčkou Súdnej rady SR, ktorá je súčasne disciplinárnou navrhovateľkou v disciplinárnom konaní sp. zn. 32D/3/2023, vedenom voči disciplinárne obvinenému za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu. Disciplinárne konanie vedené na Najvyššom správnom súde pod sp. zn. 32D/3/2023 nebolo ku dňu vydania rozhodnutia právoplatne skončené, avšak dňa 2. októbra 2024 disciplinárny senát vo veci rozhodol tak, že disciplinárne obvineného uznal za vinného zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s výkonom funkcie sudcu podľa § 116 ods. 3 písm. c) zákona o sudcoch a prísediacich a uložil mu disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich, odvolanie z funkcie sudcu. 3. V odôvodnení rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu poukázal disciplinárny senát na závažnosť skutku riešeného v konaní 32D/3/2023, ktorého sa mal disciplinárne obvinený dopustiť, keď nemal byť spôsobilý hodnoverným spôsobom preukázať statočnosť pôvodu svojho majetku v konaní podľa osobitného predpisu. Týmto došlo u disciplinárne obvineného zásadným spôsobom k spochybneniu jeho morálneho štandardu a spoľahlivosti, pričom tieto skutočnosti sú spôsobilé nabúrať nielen dôveru verejnosti v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov, ale aj dôveru konkrétnych účastníkov konania v spravodlivé rozhodovanie disciplinárne obvineného sudcu. Disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu preto s poukazom na závažnosť skutku, ktorého sa mal disciplinárne obvinený dopustiť, vyslovil záver o dôvodnosti návrhu podaného predsedníčkou Súdnej rady SR a disciplinárne obvinenému dočasne pozastavil výkon funkcie sudcu. 4. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sp. zn. 32D/9/2024 zo dňa 14. októbra 2024 boli účastníci poučení, že proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. Toto

poučenie

korešpondovalo s právnou úpravou § 37 ods. 1 DSP a contrario.

III. Konanie pred odvolacím disciplinárnym senátom

7. Spisový materiál bol disciplinárnym senátom predložený na rozhodnutie o podanom odvolaní dňa 26. novembra 2024 a bol náhodným výberom pridelený na prejednanie a rozhodnutie senátu 41Do, ktorý podľa rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2024 rozhoduje o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov (ďalej aj „odvolací disciplinárny senát“). Po vysporiadaní sa s oznámeniami časti pôvodne určených členiek senátu, ohľadne skutočností zakladajúcich dôvodnosť ich vylúčenia z vykonávania úkonov v prejednávanej veci bolo stanovené zloženie senátu zahŕňajúce aj zákonným spôsobom určené zastupovanie a aktuálne zloženie senátu (vrátane údajov o dôvodoch a spôsobe určenia zastupujúceho sudcu), bolo písomne oznámené navrhovateľke aj disciplinárne obvinenému dňa 03.02.2025. 8. Sťažnosť spolu s doplnením bola doručená na vyjadrenie predsedníčke Súdnej rady SR, ktorá vo vyjadrení zo dňa 24. apríla 2025 poukázala na význam a dôvody vydania rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu v nadväznosti na konanie o návrhu a pozastavenie výkonu funkcie sudcu, neprípustnosť podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o pozastavení výkonu funkcie sudcu, neuvedenie žiadnych konkrétnych dôvodov pre zrušenie rozhodnutia o pozastavenie výkonu funkcie sudcu, irelevantnosť poukazov na nepodanie návrhu na pozastavenie výkonu funkcie sudcu zároveň s disciplinárnym návrhom, nedôvodnosť argumentácie poukazujúcej na prípad prokurátora, ktorému podľa medializovaných informácií generálny prokurátor zrušil dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora, nakoľko toto konanie bolo založené na odlišnej právnej úprave a odlišnom skutkovom základe. Vzhľadom k tomu, že nepominuli dôvody, na základe ktorých bolo disciplinárnym senátom rozhodnuté o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, navrhla vyhodnotiť predmetnú sťažnosť ako nedôvodnú a návrh na zrušenie rozhodnutia zamietnuť. 9. Predsedníčka odvolacieho disciplinárneho senátu určila termín neverejného zasadnutia odvolacieho disciplinárneho senátu na deň 9. júna 2025.

10. Podľa § 4DSP, ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách trestného konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného konania, o dokazovaní, o rozhodnutiach súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, o obnove konania a o trovách trestného

12. Podľa § 41 DSP , o návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, ak nie je podaný spolu s disciplinárnym návrhom, rozhoduje disciplinárny senát určený náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti.

14. Podľa § 316 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

16. Disciplinárne obvinený sa domáhal preskúmania rozhodnutia o návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu podaného podľa § 40 DSP po podaní disciplinárneho návrhu, postupom podľa § 37 ods. 1 písm. a) DSP dožadujúc sa per analogiam s úpravou § 37 ods. 1 DSP prípustnosti podania opravného prostriedku, pričom spochybňoval splnenie zákonných dôvodov pre vydanie rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, zdôrazňujúc nepodanie návrhu na pozastavenie výkonu funkcie sudcu spolu s disciplinárnym návrhom a skutočnosť, že od podania disciplinárneho návrhu do podania návrhu na pozastavenie výkonu funkcie sudcu nedošlo k žiadnej zmene okolností, ktorá by osvedčovala dôvodnosť vyhovenia návrhu na pozastavenie výkonu funkcie sudcu. K dôvodom prípustnosti analógie v otázke prípustnosti podania opravného prostriedku sa disciplinárne obvinený vyjadril tak, že vzhľadom na znenie ustanovenia § 37 ods. 1 písm. a) DSP s poukazom na zásadu prezumpcie neviny rozhodnutie disciplinárneho senátu nemôže samé o sebe zakladať dôvodnosť na postup podľa § 40 DSP.

Tento záver vyplýva tak z logického, systematického aj účelového výkladu platnej právnej úpravy DSP. Ustanovenie § 37 ods. 1 DSP upravujúce prípustnosť preskúmavania rozhodnutí o samotnom disciplinárnom návrhu smerujúcom k uloženiu disciplinárneho opatrenia, spočívajúceho v prípade sudcu v zbavení výkonu funkcie sudcu, stanovuje dva výlučné prípady prípustnosti prieskumu rozhodnutia o disciplinárnom návrhu na uloženie najprísnejšej disciplinárnej

18. V zmysle príslušnej časti dôvodovej správy: „Disciplinárna pôsobnosť najvyššieho správneho súdu pritom nemá povahu typickej právomoci správneho súdu vo všeobecnosti, ale predstavuje vhodným riešením úpravy disciplinárnych konaní voči osobám vykonávajúcim verejnú moc v rámci širšieho ponímania justície. Disciplinárne trestanie určitých profesijných skupín sa svojou povahou pohybuje na pomedzí vyvodzovania trestnoprávnej a pracovnoprávnej zodpovednosti. Práve táto skutočnosť je určujúca vo vzťahu k aplikácií ustanovení dohovoru. Kedy uprednostniť trestnoprávny a kedy pracovnoprávny pohľad by sa zrejme malo odvíjať od povahy hroziacej, resp. uloženej sankcie. Z pohľadu dohovoru by sa mal disciplinárny poriadok predovšetkým vysporiadať s požiadavkou inštančného postupu. Na jednej strane je vo všeobecnosti dané právo na účinný opravný prostriedok v občianskoprávnych (teda aj pracovnoprávnych) i trestných veciach (čl. 13 dohovoru) a súčasne nie je dané právo na odvolanie v trestných veciach, ak v prvom stupni rozhodoval najvyšší súd (čl. 2 protokolu č. 7 k dohovoru). Vzhľadom na svoj dopad je najprísnejšou sankciou ukladanou v disciplinárnom konaní zbavenie funkcie.

V takomto prípade bude oprávnený podať odvolanie disciplinárne obvinený; navrhovateľ v tomto prípade nemá a ani nemôže mať právny či iný záujem na podaní odvolania, pretože jeho návrhu disciplinárny senát vyhovel. Z hľadiska vyvážania procesného postavenia účastníkov konania sa však právna úprava neobmedzuje na podanie odvolania len v prípade rozhodnutia, ktorým sa ukladá najprísnejšia sankcia. Existencia systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti nie je samoúčelná, ale má prispieť k ochrane záujmu, ktorým je záujem na čistote toho ktorého profesijného stavu.

19. Pokiaľ by sa aj odvolací disciplinárny súd chcel vysporiadať s argumentáciou ohľadne prípustnosti analógie, ktorej sa disciplinárne obvinený dovolával, treba uviesť, že žiadna relevantná právna argumentácia uvedená nebola. Disciplinárne obvinený sa v zásade obmedzil iba na tvrdený rozpor záveru o neprípustnosti podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o pozastavení výkonu funkcie sudcu so zásadou prezumpcie neviny. K tomu treba uviesť, že pozastavenie výkonu funkcie sudcu na základe návrhu podaného spolu s disciplinárnym návrhom podľa § 13 DSP alebo samostatne neskôr, postupom podľa § 40 DSP, predstavuje inštitút, účelom ktorého je v prebiehajúcom disciplinárnom konaní vo veci disciplinárneho previnenia, za ktoré môže byť odvolaný z funkcie sudcu, zabezpečiť právo občanov na rozhodovanie len takými sudcami, vo vzťahu ku ktorým niet pochybnosti, že pre výkon funkcie sudcu spĺňajú všetky zákonné a etické predpoklady. Vyhodnotenie dostatočnej presvedčivosti dôvodov na pozastavenie výkonu funkcie sudcu uvedených v podanom návrhu vo vzťahu k prebiehajúcemu disciplinárnemu konaniu je plne v kompetencii disciplinárneho senátu a v prejednávanej veci sa s nimi disciplinárny senát vysporiadal v bodoch 6. - 8. svojho rozhodnutia.

20. Otázka viny bude v prejednávanej veci jednoznačne ustálená až momentom vydania rozhodnutia odvolacieho disciplinárneho senátu v konaní vo veci disciplinárneho previnenia. Z toho vyplýva, že pri požadovanej (podľa názoru odvolacieho disciplinárneho senátu nedôvodnej) aplikácii nespochybnenej zásady prezumpcie neviny na danú vec by bola už možnosť vydania rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie sudcu absolútne vylúčená a celá právna úprava pozastavenia výkonu funkcie sudcu by bola obsolentná.