41Do/1/2025

1. Prvostupňový disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodnutím č. k. 32D/3/2023-390 zo dňa 2. októbra 2024 (ďalej aj „napadnutým rozhodnutím“) postupom podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „disciplinárny súdny poriadok“) disciplinárne obvineného sudcu výrokom I. uznal

víkendu v Tatrách, pričom z jeho dovolenkových lístkov, ktoré odovzdal predsedovi W. U. P. X., ako aj z jeho následného vyjadrenia vyplýva, že po roku 2013 absolvoval s rodinou minimálne tri dovolenkové pobyty a to v Chorvátsku, na Menorke a v Chorvátsku na ostrove

teda v bode 1 zavinene porušil svoju povinnosť uvedenú v ustanovení § 32 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je sudca povinný deklarovať svoje majetkové pomery pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje uvedené v predmetných ustanoveniach,

čím spáchal disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a v bode 3 zavinene porušil svoju povinnosť byť spôsobilý preukázať statočnosť pôvodu svojho majetku s odkazom na ustanovenie § 32 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov v spojení s § 27ha a nasl. zákona č. 185/ 2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

2. Výrokom II. napadnutého rozhodnutia prvostupňový disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu disciplinárne obvineného podľa § 34 ods. 2 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku oslobodil spod disciplinárneho návrhu podaného predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky dňa 9. februára 2023 pre závažné disciplinárne previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. b) v spojení s § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že vo svojich písomných alebo ústnych prednesoch pred kontrolnou komisiou uvádzal rôzne verzie toho, prečo vo svojich majetkových priznaniach až do majetkového priznania podaného za rok 2020, nikdy neuviedol žiadny hnuteľný majetok alebo majetkové práva alebo záväzky, keď najprv vo svojom nedatovanom vyjadrení adresovanom predsedníčke kontrolnej komisie, doručenom Kancelárii Súdnej rady Slovenskej republiky dňa 8. apríla 2022 tvrdil, že prostriedky na účtoch detí sú vo vlastníctve rodičov, avšak aj tak ich do majetkového priznania za rok 2020 uviesť

3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový disciplinárny senát ozrejmil, že voči disciplinárne obvinenému podal na Najvyššom správnom súde predseda Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj ako “disciplinárny navrhovateľ“) dňa 9. februára 2023 návrh na začatie disciplinárneho konania pre podozrenie zo spáchania závažných disciplinárnych previnení podľa § 116 ods. 2 písm. c) a § 116 ods. 2 písm. b) v spojení s § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. vedeného pod sp. zn. 32D/3/2023. Následne dňa 15. februára 2023 podal na Najvyššom správnom súde disciplinárny navrhovateľ návrh na začatie disciplinárneho konania proti disciplinárne obvinenému pre podozrenie zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 3 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z. vedeného pod sp. zn. 31D/3/2023.

5. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový disciplinárny senát uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi disciplinárneho konania sporné a síce: (I) disciplinárne obvinený je majiteľom účtu vedeného v O. X. , H..U.. IBAN:

vo výške 335.000,- Eur a na účet XXXX sumu vo výške 335.000,- Eur, ktoré sumy boli na uvedených účtoch aj ku 31. decembru 2020. 6. Prvostupňový disciplinárny senát v odôvodnení rozhodnutia k tvrdeniam disciplinárne obvineného, že peňažné prostriedky nachádzajúce sa na účte XXXX a na účte XXXX nie sú v jeho vlastníctve ani vo vlastníctve jeho detí, ale sú vo vlastníctve rodičov disciplinárne obvineného, a že následne tieto peňažné prostriedky previedol z účtov XXXX a XXXX na účet svojej matky, disciplinárny senát uviedol, že po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že majiteľom peňažných prostriedkov na účtoch XXXX a XXXX bol ku 31. decembru 2020 disciplinárne obvinený, resp. jeho maloleté deti. Tomuto záveru podľa disciplinárneho senátu svedčali všetky vykonané listinné dôkazy a to samostatne, resp. vo vzájomnej súvislosti, prirodzene zohľadňujúc zákonnú úpravu vzťahu medzi bankou a klientom.

7. Prvostupňový disciplinárny senát v napadnutom rozhodnutí uviedol, že disciplinárne obvinený, ako pred kontrolnou komisiou Súdnej rady Slovenskej republiky, pred Súdnou radou Slovenskej republiky a nakoniec ani v samotnom disciplinárnom konaní nepreukázal, že by nebol (on resp. jeho maloleté deti) ku 31. decembru 2020 majiteľom peňažných prostriedkov na účtoch XXXX a XXXX. V tejto súvislosti uviedol, že ustanovenia zákona č. 385/2000 Z. z. týkajúce sa povinnosti sudcu deklarovať svoje majetkové pomery sú koncipované kategoricky, zrozumiteľne a bez akýchkoľvek pochybností o možnom alternatívnom výklade z nich vyplýva, že pokiaľ má sudca alebo jeho maloleté deti na účte peniaze, je povinný túto skutočnosť reflektovať vo svojom majetkovom priznaní. Pre prípad, že by mal sudca potrebu čokoľvek v súvislosti s údajmi uvádzanými v majetkovom priznaní komentovať (doplniť/ vysvetliť/vyjadriť pochybnosť a pod.) môže to uviesť v jeho záverečnej (nezverejňovanej) časti ako poznámku.

9. Otázku formy samotného zavinenia, vyhodnotil prvostupňový disciplinárny senát ako úmyselné zavinenie. Disciplinárne obvinený je podľa disciplinárneho senátu osobou práva znalou, majetkové priznanie v roku 2020 nevypĺňal prvý raz v živote, teda poznal ustanovenia § 32 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z., vedel, aké má povinnosti.

11. Tento senát ďalej poukázal na vyjadrenie disciplinárne obvineného na ústnom pojednávaní konanom dňa 16. novembra 2023 ohľadne otázok týkajúcich sa dovoleniek a výletov absolvovaných disciplinárne obvineným a tým spojených nákladov. Ďalej poukázal aj na jeho vyjadrenie na ústnom pojednávaní konanom dňa 4. apríla 2024.

Prvostupňový disciplinárny senát sa taktiež zaoberal tvrdením (obranou) disciplinárne obvineného, že vzhľadom na ním namietané okolnosti jeho výpovede pred kontrolnou komisiou, keď tvrdil, že si jednoducho nevedel spomenúť na vyššie uvedené letecké dovolenky s celou rodinou pri mori, vyhodnotil ako účelové a značne iracionálne.

13. Otázku formy samotného zavinenia prvostupňový disciplinárny senát vyhodnotil ako úmyselné zavinenie. Podľa prvostupňového disciplinárneho senátu disciplinárne obvinený odpovedal pred kontrolnou komisiou dňa 21. júla 2022 na otázku týkajúcu sa jeho nákladov na rekreácie po roku 2013 nepravdivo. Pokiaľ si bol disciplinárne obvinený schopný na ústnom pojednávaní konanom dňa 4. apríla 2024 pamätať, že „bol s rodinou v Tatranskej Lomnici a tam v Tatrách bol rezort za 9 € na noc“, tak bolo málo pravdepodobné, že by si dva roky pred tým nevedel spomenúť na niekoľko leteckých zájazdov s rodinou k moru, ale spomenul by si výlučne na nejaké víkendy v Tatrách.

15. Prvostupňový disciplinárny senát vychádzajúc z tvrdení disciplinárne obvineného uviedol, že čo sa týka pôvodu peňažných prostriedkov alokovaných na účty XXXX a XXXX, tieto mali zodpovedať jednak jeho príjmom z výkonu funkcie sudcu, jednak mali byť akumulované z prostriedkov brata resp. zo sumy, ktorá bola na účet disciplinárne obvineného pripísaná dňa 13. septembra 2017 (105.449,76,- Eur).

K začatiu plynutia lehoty podľa § 14 disciplinárneho súdneho poriadku teda môže dôjsť buď v prípade, ak sa sudca k otázkam/pochybnostiam nevyjadrí, alebo vtedy ak sa vyjadrí, avšak spôsobom „nehodnoverným“. Vychádzajúc z uvedeného, dospel prvostupňový disciplinárny senát k záveru, že disciplinárny návrh č. 2 bol podaný včas. Za relevantný moment disciplinárny senát považoval 21. júl 2022, kedy disciplinárne obvinený vypovedal pred kontrolnou komisiou, po tom, ako sa k veci opakovane písomne vyjadroval a napriek svojmu vypočutiu a obsahu predošlých podaní vzbudil a následne neodstránil dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu jeho majetku. 17.

Podstatou predmetného disciplinárneho previnenia totiž nie je treťou osobou preukázaná nestatočnosť pôvodu majetku sudcu (teda napr. dôkaz o tom, že svoj majetok nadobudol v rozpore so zákonom, prípadne je dôsledkom páchanej trestnej činnosti sudcu), ale naopak neschopnosť sudcu hodnoverne preukázať statočnosť pôvodu svojho majetku. Dôkazné bremeno je v tomto prípade de facto obrátené a je to práve sudca, ktorý bol povinný jednak deklarovať svoj majetok, jednak byť schopný uviesť, ako (z akých zdrojov) ho nadobudol a v širšom slova zmysle, z akých zdrojov žije (on a jeho najbližšia rodina) a žil. Túto schopnosť možno od sudcu podľa disciplinárneho senátu spravodlivo očakávať, najmä s ohľadom na jeho povinnosti podľa § 32 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z. 18. Ďalej prvostupňový disciplinárny senát vo svojom rozhodnutí poukázal aj na skutočnosť, že na ústnych pojednávaniach pred Najvyšším správnym súdom a v následnom rozsiahlom dokazovaní dal disciplinárne obvinenému priestor presvedčiť disciplinárny senát o tom, že sa disciplinárny navrhovateľ zmýlil, keď usúdil, že disciplinárne obvinený nie je spôsobilý hodnoverným spôsobom preukázať statočnosť pôvodu svojho majetku.

Vychádzal pritom primárne z konštatovania disciplinárne obvineného, že peňažné prostriedky nachádzajúce sa na účtoch XXXX a XXXX nie sú ani jeho, ani jeho maloletých detí, ale patria jeho rodičom. Disciplinárny senát na tomto mieste poukázal na nepravdivosť tvrdení disciplinárne obvineného a nad rámec sa zaoberal taktiež „právnym konštruktom“, ktorým disciplinárne obvinený svoje závery odôvodňoval a ktorý prvostupňový disciplinárny senát vyhodnotil ako nezodpovedajúci tvrdenej funkcii.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že súčet mesačných dôchodkových dávok rodičov disciplinárne obvineného v roku 2020 nedosahoval sumu 1.600,- Eur. Inými slovami, rodičia dávali svojmu synovi mesačné hotovostné príspevky vo výške, ktorá jeho štvorčlennú rodinu držala neďaleko nad hranicou hmotnej núdze a to za cenu, že museli žiť v podstate rovnako „striedmo“. Táto skutočnosť, sama o sebe podľa disciplinárneho senátu stavala tvrdenia disciplinárne obvineného do roviny nehodnoverných.

V tomto bode disciplinárny senát poukázal aj na ďalšie tvrdenia disciplinárne obvineného o nadmieru triezvych nákladoch jeho rodiny, ktoré však kolidovali s jeho ďalším opisom štandardu rodiny, so skutočnosťou, že bol vlastníkom „záhradnej chatky“ stojacej na cudzom pozemku, za ktorý platil ročný nájom vo výške 350,- až 500,- Eur, so skutočnosťou, že v relevantnom čase absolvoval minimálne tri celorodinné dovolenky k moru, ako aj so skutočnosťou, že v relevantnom čase v podstate pravidelne absolvoval pobyty v Rajeckých Tepliciach, náklady na ktoré, by si za ním opísanej finančnej situácie rovnako nemohol dovoliť.

23. V časti oslobodenia disciplinárne obvineného spod časti disciplinárneho návrhu č. 1 pre závažné disciplinárne previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. b) v spojení s § 116 ods. 1 písm.

25. Proti rozhodnutiu podal disciplinárne obvinený písomným podaním zo dňa 5. decembra 2024 odvolanie, a to proti výroku I. v časti bodu 1) o spáchanom závažnom disciplinárnom previnení podľa § 116 ods. 2 písm. c) zákona o sudcoch a prísediacich, v časti bodu 2) o spáchanom disciplinárnom previnení podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich a v časti bodu 3) o spáchanom závažnom disciplinárnom previnení nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 3 písm. c) zákona o sudcoch a prísediacich, ako aj proti výroku o uloženom disciplinárnom opatrení podľa ust. § 117 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich. Zároveň navrhol, aby odvolací disciplinárny senát podľa ust. § 37 ods. 3 disciplinárneho súdneho poriadku rozhodnutie v napadnutej časti zrušil, a aby sám rozhodol tak, že: (I) v bode 1. disciplinárneho návrhu disciplinárneho navrhovateľa z 09.02.2023 sa disciplinárne obvinený oslobodzuje, (II) v bode 2 disciplinárneho návrhu disciplinárneho navrhovateľa z 09.02.2023 sa disciplinárne obvinený oslobodzuje a

Zdôraznil, že mu vo vzťahu k predmetnému skutku nebolo preukázané úmyselné zavinenie, pričom poukázal na § 17 Trestného zákona. Disciplinárny senát sa podľa neho fakticky obmedzil len na konštatovanie, že formu zavinenia vyhodnotil ako úmyselné zavinenie a to bez bližšej úvahy, na základe čoho dospel k tomuto záveru. Z uvedeného dôvodu

28. K napadnutému výroku 1. bodu 3 rozhodnutia disciplinárne obvinený namietal, že išlo len o subjektívne hodnotenie kontrolnej komisie Súdnej rady a členov Súdnej rady a následne aj disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu. Uviedol, že závery kontrolnej komisie, ako ani podnet orgánov činných v trestnom konaní nepreukázali domnelú nelegálnosť, resp. nestatočnosť nadobudnutia majetku jeho osobou, pričom poukázal na to, že pojem statočnosť pôvodu majetku je pojem neurčitý a v žiadnej právnej norme nie je bližšie špecifikovaný. Podľa disciplinárne obvineného disciplinárny návrh nekonkretizoval, v čom majú spočívať pochybnosti disciplinárneho navrhovateľa, pričom skutková veta návrhu nespĺňala podmienku nezameniteľnosti. Na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti nemôže podľa neho postačovať subjektívna pochybnosť bez existencie dôkazov preukazujúcich nečestnosť, nezákonnosť, prípadne nelegálnosť nadobudnutia majetku. Mal tiež za to, že na ústnom pojednávaní preukázateľne poskytol vysvetlenie ohľadom pôvodu svojho majetku a sporných finančných

30. Disciplinárne obvinený ďalej namietal, že podľa neho disciplinárny senát porušil vo vzťahu k jeho osobe prezumpciu neviny, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dôkazné bremeno bolo v tomto prípade obrátené a spočívalo na disciplinárne obvinenom. Podľa neho je otázne, či bol disciplinárny senát bez ďalšieho viazaný stanoviskom Súdnej rady o nepreukázaní statočnosti pôvodu majetku sudcom hodnoverným spôsobom, keďže základnou zásadou disciplinárneho konania je dôsledné rešpektovanie prezumpcie neviny stíhanej osoby, čo znamená, že len štát znáša dôkazné bremeno o preukázaní zavinenia sudcu.

31. Ako ďalší dôvod odvolania disciplinárne obvinený uviedol, že nebol zo strany disciplinárneho navrhovateľa dodržaný postup uvedený v § 27ha zákona o Súdnej rade, keď predseda Súdnej rady podal návrh zo dňa 9. februára 2023 bez zriadenia kontrolnej komisie, ako i bez hlasovania Súdnej rady SR o jej záveroch, pričom pôvodne išlo o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcu, čím disciplinárny navrhovateľ obišiel Súdnu radu a postup uvedený v § 27ha zákona o Súdnej rade. Taktiež namietol, že vzhľadom na ustanovenie § 118 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich sa disciplinárny návrh mohol týkať iba majetkových priznaní podaných za roky 2020 a 2019 a nie za obdobie od rokov 2013 tak, ako je uvedené v disciplinárnom návrhu. Zároveň v tomto bode uviedol, že považuje disciplinárny návrh zo dňa 15. februára 2023 za podaný oneskorene, keď nebola zachovaná subjektívna lehota na jeho podanie.

Podľa neho disciplinárny senát v zásade sám viedol dokazovanie, pričom si zaobstaral dôkazy, ktoré strany nenavrhli a zároveň neboli podstatné pre rozhodnutie vo veci. Uviedol, že výsluch disciplinárne obvineného podľa neho nespĺňal postup uvedený v § 258 a nasl.

Porušenie zásady rovnosti strán, či zásady nezávislosti a nestrannosti súdu nemôže ospravedlniť ani hľadanie tzv. objektívnej pravdy. Záverom v tomto bode dodal, že disciplinárny senát neprípustne, v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, zasahoval do priebehu konania a vystupoval ako pomocník disciplinárneho navrhovateľa.

34. Disciplinárny navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré doručil súdu dňa 19. decembra 2024, uviedol, že odvolanie disciplinárne obvineného je len sumárom doterajších jeho vyjadrení pred kontrolnou komisiou Súdnej rady a Najvyšším správnym súdom, pričom neobsahuje nič, s čím by sa disciplinárny senát vo svojom rozsudku už spoľahlivo nevysporiadal.

Tomuto záveru podľa disciplinárneho navrhovateľa svedčali všetky vykonané listiny. Disciplinárne obvinený, ako pred kontrolnou komisiou, pred Súdnou radou a nakoniec ani v samotnom disciplinárnom konaní nepreukázal, že by nebol majiteľom peňažných prostriedkov na uvedených účtoch.

ustanovenia zákona č. 385/2000 Z. z. týkajúce sa povinnosti sudcu deklarovať svoje majetkové pomery sú koncipované jasne, kategoricky a bez akýchkoľvek pochybností. Jednoznačne z nich vyplýva, že pokiaľ má sudca alebo jeho maloleté deti na účte peniaze, je tento povinný reflektovať túto skutočnosť v majetkovom priznaní.

Uviedol, že tvrdenia disciplinárne obvineného vychádzajú z nepochopenia právnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach zákona o sudcoch a prísediacich, ako aj § 27ha zákona o Súdnej rade. Dodal, že v priebehu konania bolo jasne preukázané, že disciplinárne obvinený nebol schopný preukázať z akých finančných prostriedkov uhrádzal svoje pobyty v Rajeckých Tepliciach a dovolenky, pôžičku susedovi a rovnako z akých finančných prostriedkov uhrádzal svoje náklady na život.

K tvrdeniam disciplinárne obvineného, že disciplinárny návrh č. 2 bol podaný oneskorene konštatoval, že uvedené už vyvrátil v záverečnej reči v disciplinárnom konaní zástupca disciplinárneho navrhovateľa. Rovnako sa vyjadril aj k tvrdeniam disciplinárne obvineného ohľadne nedodržania postupu podľa § 27ha zákona o Súdnej rade, keď uviedol, že predseda Súdnej rady má úplnú návrhovú legitimáciu, ktorá je iba v určitých prípadoch podmienená stanoviskom Súdnej rady podľa § 27ha ods. 8 alebo § 27hb ods. 6 zákona č. 185/2002 Z. z o Súdnej rade.

konania. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací disciplinárny senát odvolanie disciplinárne obvineného zamietol.

Berthotyová, PhD., podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Na základe rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu účinného ku dňu rozhodnej skutočnosti pre rok 2025 bola ďalším zastupujúcim členom senátu sudkyňa JUDr. Anita Filová, ktorá je však podľa § 31 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 4 disciplinárneho súdneho poriadku vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, nakoľko rozhodovala ako členka senátu v prvostupňovom disciplinárnom konaní, sp. zn. 32D/3/2023. Z uvedeného dôvodu pristúpil Najvyšší správny súd s prihliadnutím na rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu v znení účinnom k 15. máju 2025 k vygenerovaniu člena senátu náhodným výberom zo senátov č. 31 až 33 s výnimkou sudcov, ktorí v uvedenej veci už rozhodovali. Z úradného záznamu zo dňa 15. mája 2025 vyplýva, že náhodným výberom bola za člena disciplinárneho odvolacieho senátu zvolená sudkyňa JUDr. Viola Takáčová, PhD., LL.M.

Zuzana Šabová, PhD. 44. Na základe vyššie uvedených skutočností o prejednávanej veci rozhodol odvolací disciplinárny senát 41Do v zložení predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej, JUDr. Zuzany

45. Verejné zasadnutie odvolacieho disciplinárneho senátu sa konalo dňa 8. júla 2025. 46. Poverená pracovníčka disciplinárneho navrhovateľa na verejnom zasadnutí uviedla, že k veci viac nič nemá a pridržiava sa všetkých svojich doterajších ústnych aj písomných vyjadrení. 47.

- V bode 1. návrhu 32D/3/2023 z 9.2.2023 sa disciplinárne obvinený sudca Y.. T. S.a oslobodzuje, podľa § 34 ods. 2 písm. b) disciplinárneho súdneho poriadku, - V bode 2. návrhu 32D/3/2023 z 9.2.2023 sa disciplinárne obvinený sudca Y.. T. S. oslobodzuje podľa § 34 ods. 2 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku, - V zmysle § 26 ods. 1 písm. a) sa zastavuje disciplinárne konanie začaté na návrh z 15.02.2023 sp. zn. 31D/3/2023, alternatívne, že - Disciplinárne obvinený sudca Y.. T. S. sa oslobodzuje podľa § 34 ods. 2 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku, spod návrhu z 15.02.2023 sp. zn. 31D/3/2023.

48. Podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich, sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito. 49. Podľa § 32 ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich, sudca je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, sudca deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov. 50. Podľa § 32 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich, údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa odsekov 1 až 4 sudca oznamuje súdnej rade v elektronickej podobe, pričom súdna rada preverí majetkové pomery sudcu postupom podľa osobitného predpisu. 51. Podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich, disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu. 52. Podľa § 116 ods. 2 písm. c) zákona o sudcoch a prísediacich, závažným disciplinárnym previnením je opakované nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie podľa § 32 ods. 1 ani v dodatočnej lehote určenej súdnou radou, úmyselné uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení podľa § 32. 53. Podľa § 116 ods. 3 písm. c) zákona o sudcoch a prísediacich, závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať statočnosť pôvodu majetkového prírastku alebo statočnosť pôvodu samotného majetku v konaní podľa osobitného predpisu. 54. Podľa § 117 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich, disciplinárnym opatrením za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je vždy odvolanie z funkcie sudcu. 55. Podľa § 27ha ods. 1 zákona o Súdnej rade, Súdna rada preveruje úplnosť majetkových priznaní sudcov. Na tento účel súdna rada spomedzi svojich členov zriaďuje trojčlenné kontrolné komisie, ktorých členmi je vždy aspoň jeden člen súdnej rady zvolený sudcami a aspoň jeden člen súdnej rady, ktorý nie je sudcom; predsedu komisie súdnej rady určí súdna rada. 56. Podľa § 27ha ods. 2 zákona o Súdnej rade, ak na základe vyhodnotenia majetkového priznania komisia súdnej rady zistí u sudcu majetkový prírastok prevyšujúci jeho príjmy v súčte aspoň o 5000 eur, alebo nadobudne dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu samotného majetku, sudca je povinný na základe výzvy komisie súdnej rady preukázať ich pôvod. O svojich zisteniach komisia súdnej rady informuje všetkých členov súdnej rady. 57. Podľa § 27ha ods. 8 zákona o Súdnej rade, ak sudca hodnoverným spôsobom nepreukáže statočnosť pôvodu majetkového prírastku alebo statočnosť pôvodu samotného majetku, predseda súdnej rady podá disciplinárny návrh. Disciplinárny návrh podá predseda súdnej rady na základe stanoviska súdnej rady o nespôsobilosti sudcu hodnoverným spôsobom preukázať statočnosť pôvodu majetkového prírastku alebo statočnosť pôvodu samotného majetku prijímaným vo forme uznesenia na návrh komisie, ktorá preverovala úplnosť majetkového priznania sudcu.

56. Podľa ustanovenia § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku v spojení s ust. § 317 ods. 1 Trestného poriadku Najvyšší správny súd ako odvolací disciplinárny súd preskúmal odvolanie a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia disciplinárneho senátu 32D a konštatoval, že odvolanie nie je dôvodné.

58. V tejto súvislosti odvolací senát disciplinárneho súdu vykonal doplnenie dokazovania dopytom na Krajský súd v Bratislave, z ktorého podania zo dňa 22.05.2025 doručeného tunajšiemu súdu dňa 22.05.2025 vyplýva, že Y.. T. S. sudca W. U. P. X. pracuje v justícii od 01.07.1995 do 21.06.1999 ako justičný čakateľ bývalého Mestského súdu v Bratislave. Od 22.06.1999 do 31.12.2007 bol sudcom bývalého Okresného súdu Bratislava IV a od 01.01.2008 doposiaľ pracuje ako sudca W. U. P. X. (predseda senátu).

01.01.2001. 59. Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa ust. § 32 ods. 5 citovaného zákona sa oznamovali predsedovi príslušnej Sudcovskej rady, ktorý zabezpečil vyhodnotenie majetkových priznaní príslušnej rade na účely zistenia prírastku majetku sudcu a na ich uchovávanie, súčasne tieto údaje boli oznamované aj ministrovi.

Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. 61. Z vyššie uvedeného je dostatočne zrejmé, že disciplinárne obvinený sa s otázkou majetkového priznania stretával už od 01.01.2001, tzn. že jeho obsah, forma, ako aj spôsob vyplnenia a odovzdávania majetkového priznania mu musela byť pri jeho vzdelaní dostatočne zrejmá.

Je veľmi málo pravdepodobné, aby nebol schopný vyplniť majetkové priznanie. 62. Čo sa týka formálneho pochybenia senát odvolacieho disciplinárneho súdu uvádza, že samozrejme formálne pochybenie pri vypĺňaní majetkového priznania je možné pripustiť, avšak menovaný disciplinárne obvinený mal niekoľko možností, aby tieto formálne chyby, nedostatky, či nedorozumenia, dostatočným spôsobom ozrejmil, resp. vyvrátil.

Uvedené nezrovnalosti boli monitorované od roku 2013 do roku 2020, t. j. do času, kým sa nezačalo preverovanie na základe podnetu od NAKA. 63. Z písomných vyjadrení disciplinárne obvineného, ako aj z jeho ústnych výpovedí pred Kontrolnou komisiou Súdnej rady č. 3 mal disciplinárny senát za preukázané, že jeho vyjadrenia sú nepresné, neúplné, zavádzajúce, veľmi často používal zvrat „nepamätám sa“. Odvolací disciplinárny senát zhodne s prvostupňovým disciplinárnym senátom videl úmysel disciplinárne obvineného práve v opakovaní sa nepravdivého deklarovania svojich majetkových pomerov. V zhode s právnym názorom prvostupňového disciplinárneho senátu v predložených vyjadreniach disciplinárne obvineného rovnako identifikoval viaceré nedostatky, ktoré významne ovplyvňujú vierohodnosť a informačnú hodnotu týchto vyjadrení.

Pre prípad, že by sudca mal potrebu čokoľvek v súvislosti s údajmi uvádzanými v majetkovom priznaní doplniť, resp. vyjadriť, môže to uviesť v jeho záverečnej (neverejnej) časti ako poznámku. Disciplinárne obvinený tak neurobil a neurobil to aj napriek opakovaným výzvam Súdnej rady na vysvetlenie danej situácie a neurobil to v konečnom dôsledku ani v súdnom konaní pred prvostupňovým disciplinárnym senátom Najvyššieho správneho súdu.

sudcov a túto právomoc dal Súdnej rade ústavný zákon. Verejnosť právom očakáva, že každý sudca bude nielen odborne zdatný a nezávislý, ale predovšetkým čestný a dôveryhodný. Tieto očakávania sú základom dôvery spoločnosti v súdny systém ako celok. Zvlášť citlivo je preto potrebné hodnotiť alebo sa hodnotí transparentnosť sudcu v otázkach jeho majetkových pomerov. Sudca by mať byť vzorom osobnej integrity. Povinnosť podávať majetkové priznanie

67. Zo súdneho spisu je zrejmé, že prvostupňový senát vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, dožiadaním na Sociálnu poisťovňu, ústredie, od ktorej si vyžiadal informácie o výške všetkých dôchodkových dávok, ktoré boli rodičom disciplinárne obvineného poskytnuté z dôchodkového poistenia v rokoch 2013 až 2020 a to v štruktúre podľa jednotlivých rokov, a ktoré sú založené v súdnom spise. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 4. apríla 2024 disciplinárny senát vykonal listinné dôkazy podľa obsahu súdneho spisu a následne disciplinárne obvinený odpovedal na otázky členov senátu, disciplinárneho navrhovateľa a svojho obhajcu.

Na ústnom pojednávaní konanom dňa 9. septembra 2024 disciplinárny senát vykonal ďalšie listinné dôkazy podľa obsahu súdneho spisu, ako aj dokazovanie zvukovým záznamom z vypočutia disciplinárne obvineného konaného dňa 21. júla 2022. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 2. októbra 202 disciplinárny navrhovateľ ako aj obhajca disciplinárne obvineného predniesli svoje záverečné reči.

1. Správne vyplnené majetkové priznanie je nevyhnutné na to, aby bolo možné preukázať skutočný stav príjmov a výdavkov. V tomto prípade však došlo k zrejmým nesprávnostiam, keďže sudca vo svojom majetkovom priznaní neuviedol pravdivé informácie. Takéto konanie môže byť považované za úmyselné skreslenie údajov, čo je v rozpore s povinnosťou sudcu, konať transparentne a v súlade so zákonom. Úmysel znamená, že osoba koná vedome a zámerne s cieľom dosiahnuť konkrétny výsledok. Ak sudca nesprávne vyplní majetkové priznanie úmyselne, teda vedome, uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje opakovane, je to jednoznačne nutné považovať za disciplinárne pochybenie.

73. K odvolacej námietke ohľadom svojvoľného postupu Súdnej rady, resp. jej predsedu, odvolací disciplinárny senát uvádza, že ani s touto námietkou nie je možné sa stotožniť. Ako bolo povedané vyššie, v zmysle ust. § 27ha ods. 1 o Súdnej rade je táto právomoc zverená Súdnej rade, resp. zriadenej komisii pri Súdnej rade, ktorá ak v prípade vyhodnotenia majetkového priznania zistí u sudcu majetkový prírastok prevyšujúci jeho príjmy v súčte aspoň 5.000 Eur, alebo nadobudne dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu samotného majetku, vyzve sudcu, aby preukázal ich pôvod.

Je zrejmé, že zákon pritom zabezpečuje aj spravodlivý postup preverovania, keďže sudcovi je umožnené vyjadriť sa k podozreniam obhájiť zdroje svojho majetku. Ako bolo povedané vyššie disciplinárne obvinenému bola v súlade so zákonom poskytnutá možnosť vyjadriť sa k zisteniam týkajúcich sa jeho majetkových pomerov a predložiť vysvetlenia či relevantné

75. Odvolací senát nesúhlasil ani s uplatnenou námietkou prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny je zakotvená v čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a znamená, že každý je považovaný za nevinného, pokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Jeho výsledkom bolo podanie disciplinárneho návrhu, o ktorom bolo riadne a zákonne rozhodnuté v konaní pred prvostupňovým senátom Najvyššieho správneho súdu rozhodnutím, ktoré bolo vydané po riadnom dokazovaní. 76. K namietanej porušenej zásade kontradiktórnosti konania odvolací disciplinárny senát udáva, že ani s touto nie je možné sa stotožniť. Zásada kontradiktórnosti je jedným zo zásadných princípov súdneho konania. Podľa právnej teórie znamená, že strany konania majú právo oboznámiť sa s dôkazmi a návrhmi druhej strany, majú právo sa k nim vyjadriť, majú právo navrhovať a vykonávať vlastné dôkazy a že konanie prebieha s rovnosťou zbraní medzi stranami.

vykonávaní. Skutočnosti namietané disciplinárne obvineným v podanom odvolaní, že disciplinárny senát sám zaobstarával a vykonával dôkazy, nemôže odvolací disciplinárny senát vyhodnotiť ako relevantnú námietku. Disciplinárny senát môže v rámci svojho konania v zmysle Disciplinárneho poriadku navrhovať a vykonať dôkazy, najmä za situácie, ak slúžia na objasnenie veci. Toto samo o sebe nie je možné hodnotiť ako porušenie zásady kontradiktórnosti, pokiaľ sú splnené vyššie uvedené procesné podmienky, tzn. že disciplinárne obvinený sudca či jeho právny zástupca bol prítomný pri vykonávaní dôkazov, mal možnosť sa ku všetkým dôkazom vyjadriť, resp. že disciplinárny senát nevyvodil žiadne rozhodujúce závery z dôkazov, ktoré by boli obstarané bez vedomia či účasti obvineného sudcu. Skutočnosť, že prvostupňový disciplinárny senát v konaní zabezpečoval dôkazy (listiny od iných orgánov, výsluchy svedkov) samo o sebe nemožno hodnotiť ako porušenie zásady kontradiktórnosti, pretože všetky dôkazy, ktoré tento senát vykonal boli obstarané a vyhodnotené s vedomím disciplinárne obvineného ako aj jeho právneho zástupcu, ktorí po celý čas mali pri hodnotení dôkazov byť prítomní, mali právo sa k nim vyjadriť.

77. S odvolacou námietkou ohľadom otázky procesného pochybenia v konaní pred Súdnou radou a s tým spojené oneskorené podanie disciplinárneho návrhu, teda podanie návrhu po uplynutí subjektívnej lehoty, tiež nie je možné súhlasiť. Z obsahu spisu je dostatočne zrejmé, že predseda Súdnej rady má návrhovú legitimáciu, ktorá je iba podmienená stanoviskom Súdnej rady v prípade disciplinárneho previnenia podľa ust. § 116 ods. 3 písm. c), g) zákona č. 385/ 2000 Z. z. podľa § 27ha ods. 8, 6 zákona o Súdnej rade. V danom prípade predseda Súdnej rady využil svoju návrhovú legitimáciu danú vyššie citovaným zákonom a dňa 09.02.2022 podal na Najvyšší správny súd disciplinárny návrh pre skutok, uvedený v ust. § 116 ods. 2 citovaného zákona, ku ktorému sa teda nevyžaduje postup podľa osobitného zákona. K námietke, že disciplinárny návrh, ktorý bol podaný dňa 09.02.2023 bol teda podaný oneskorene, je potrebné uviesť, že disciplinárny návrh bol podaný riadne a včas.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.