41Do/2/2023

1. Rozhodnutím disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej „NSS SR“) bol disciplinárne obvinený podľa § 34 ods. 1 Disciplinárneho súdneho poriadku (z. č. 432/2021 Z. z.) uznaný vinným, že 1) dňa 1. marca 2021 v pojednávacej miestnosti č. 18 na P. Z. S. R. v čase o 10:00 h, po tom, čo vyvolal vec sp. zn. 6Ps/4/2020 a prokurátorka v postavení účastníčky konania ho upozornila, že nemá prekryté horné dýchacie cesty rúškom, uviedol, že si rúško nezabudol nasadiť, že je zdravý, rúško nepotrebuje a žiadny zákon mu takúto povinnosť neukladá, že rúško nenosí ani vo verejnom priestranstve a že i naďalej bude pojednávať bez neho, hoci mu povinnosť používať preventívnu ochrannú pomôcku za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest ukladala v danom čase účinný § 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad verejného zdravotníctva“) č. 11/2020 V. v. v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení

zastupujúcemu sudcovi vnútornou telefonickou linkou oznámil, že mu navrhovateľkou nie je bez použitia respirátora umožnené vykonať pojednávania stanované ním na tento deň, hoci mu povinnosť používať preventívnu ochrannú pomôcku za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest ukladala v danom čase účinný § 1 ods. 2 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 111/2021 V. v. v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, a zastupujúcemu sudcovi oznámil, že zrejme tieto pojednávania bude musieť vykonať on, pričom tieto pojednávania boli zastupujúcim sudcom na základe pokynu navrhovateľky následne odročené, hoci sa po túto dobu disciplinárne obvinený nachádzal vo svojej kancelárii v budove P. súdu, 4) dňa 12. apríla 2021, potom čo bol navrhovateľkou o 8.35 h. upozornený na jeho pohyb po budove súdu bez prekrytia horných dýchacích ciest respirátorom a zároveň na otázku navrhovateľky uviedol, že v tento deň vykoná pojednávania, respirátor si na dýchacie cesty nenasadí a to ani v pojednávacej miestnosti, pretože „absolútne nemá zákonnú povinnosť

5) dňa 13. apríla 2021 v dopoludňajších hodinách o 7.55 h pri vstupe do budovy súdu si až na vyzvanie člena justičnej stráže prekryl horné dýchacie cesty respirátorom, ďalej sa premiestnil do svojej kancelárie, keď bezprostredne po tom, čo prešiel zónou justičnej stráže si tento respirátor z dýchacích ciest sňal, hoci mu povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest použitím respirátora ukladal v danom čase účinný § 2 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 133/2021 V. v. v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, pričom následne navrhovateľke na je výzvu odmietol predložiť k nahliadnutiu potvrdenia o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu na ochorenie COVID-19 nie starší ako 7 dní, a odmietol predložiť aj doklad, že sa na neho nevzťahuje zákaz vstupu podľa § 2 ods. 5 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 132/2021, hoci mu takáto povinnosť vyplývala z § 2 ods. 2 účinnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 133/2021 V. v., a následne napriek výzve navrhovateľky odmietol disciplinárne obvinený opustiť budovu

zdravotníctva č. 133/2021 V. v., pričom následne bol navrhovateľkou zakázaný disciplinárne obvinenému vstup na pracovisko alebo do iných priestorov zamestnávateľa, teda svojím konaním uvedeným v bodoch 1 až 6 úmyselne porušil svoju povinnosť sudcu · pri výkone funkcie sudcu sa zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu a ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov vyplývajúcu z § 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „zákon o sudcoch“), · pri výkone funkcie sudcu dodržiavať podľa § 30 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch ust. čl. III bod 1 zásad sudcovskej etiky, a konaním v bodoch 1 a 3 úmyselne porušil aj povinnosť sudcu · plniť svoje povinnosti svedomito vyplývajúcu z § 30 ods. 4 zákona o sudcoch, · konať tak, aby akýmkoľvek spôsobom neznemožňoval výkon súdnictva vyplývajúcu z § 30 ods. 8 zákona o sudcoch, a s ohľadom na mieru zavinenia, spôsob konania a opakovanie je škodlivosť jeho konania zvýšená,

roka. 3. Proti časti výroku o vine ohľadne právnej kvalifikácie skutku a proti výroku o treste podal odvolanie navrhovateľ. V časti výroku o vine ohľadne skutkovej vety navrhovateľ odvolanie nepodal a s týmto výrokom sa stotožnil. Navrhovateľ mal za to, že sa jedná o disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu, pretože u disciplinárne obvineného došlo k strate jeho morálneho štandardu a integrity sudcu. Poukázal na stanovisko Súdnej rady SR prijaté uznesením č. 132/2022 z 15.06.2022. Uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že disciplinárne obvinený dlhodobo vykonával funkciu sudcu na svojom pracovisku bez toho, aby nosil respirátor tak, ako to ukladali platné vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, teda platné právo a z neho vyplývajúce povinnosti. Tým sudca verejne prezentoval, že právne predpisy nemusia byť rešpektované a vytváral negatívny vzor narúšajúci dôveryhodnosť justície.

Navrhovateľ mal za to, že i na tieto rozšírené skutky je potrebné prihliadnuť, pretože sú súčasťou celkového disciplinárneho konania. S poukazom na prezentované názory disciplinárne obvineného nemožno do budúcna očakávať, že by toto svoje stanovisko zmenil. Je preto irelevantné konštatovanie, že k porušeniu povinností disciplinárne obvineného nedošlo v súvislosti s rozhodovaním sudcu. K rozhodnutiu disciplinárne obvineného predsa len došlo, síce nie v merite veci, ale jednalo sa o procesné rozhodnutia, keď uložil poriadkové pokuty predsedníčke súdu a príslušníkom polície. Bolo by nespravodlivé, aby z rovnakého dôvodu „obyčajný občan“ prišiel o zamestnanie, pričom sudca, ktorý sa správal rovnako, ba i horšie (medializácia), by mal byť postihnutý len stratou plného príjmu na určité obdobie.

veci. Navrhol, aby odvolací disciplinárny senát zrušil prvostupňové disciplinárne rozhodnutie a sám vo veci rozhodol tak, že disciplinárne obvinený sa svojím pokračujúcim konaním popísaným v bodoch 1 až 6 disciplinárneho návrhu dopustil závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. f) a písm. i) a ods. 3 písm. d) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov a navrhol uložiť disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5 cit. zákona a to odvolanie z funkcie sudcu.

predĺženia. Vyjadril sa k ukladaniu povinností počas druhého núdzového stavu, počas ktorého od 1. marca do 14. apríla 2021 mali byť spáchané jednotlivé skutky. Podrobne opisoval proces prijatia čl. 51 ods. 2 Ústavy SR (prvé čítanie, druhé čítanie, pozmeňujúci návrh, tretie čítanie), ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2002. Toto ustanovenie podľa neho znamená, že nielen obmedzenie základných práv a slobôd počas núdzového stavu, ale aj rozsah povinností umožnil ústavodarca uložiť výlučne ústavným zákonom. Podľa neho nebol dôvod začatia disciplinárneho konania voči nemu. Navrhovateľ nepreukázal, že by všetci sudcovia požiadali navrhovateľa, aby voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, ako to uvádza v odvolaní.

NSS). V tomto smere poukázal na právne názory doc. JUDr. Jána Drgonca, DrSc. uvedené v publikácií Ústava Slovenskej republiky, Veľké komentáre. Teória a prax. Druhé prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, týkajúce sa téz materiálneho právneho štátu.

K vyjadreniu disciplinárne obvineného zo dňa 22.01.2023 sa vyjadril navrhovateľ podaním nazvaným Doplnenie odvolania navrhovateľky zo dňa 22.02.2023. Hoci podanie nazval ako doplnenie odvolania, toto podanie podľa svojho obsahu nie je doplnením odvolacích dôvodov, ale vyjadrením k vyjadreniu disciplinárne obvineného. Uviedol, že odporúčanie ostatných sudcov P. R. podať odvolanie navrhovateľ dal v odvolaní disciplinárne obvinenému len na

7. Navrhovateľ na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrváva na obsahu podaného odvolania. Poukázal na rozhodnutie NSS SR o zrušení dočasného pozastavenia výkonu funkcie disciplinárne obvineného. Disciplinárne obvinený je vo výkone, aktuálne pracuje.

Hoci P. Z. R. v súčasnosti nemá pridelenú pracovno-právnu agendu, niektoré veci ešte dobiehajú a u disciplinárne obvineného ako civilného sudcu by bolo zaujímavé sledovať, ako by riešil veci s problematikou covidu v konkrétnych veciach. 8.

9. Podľa § 37 ods. 3 Disciplinárneho súdneho poriadku ak príslušný senát odvolanie nezamietne, rozhodne sám vo veci; nemôže však zrušiť disciplinárne rozhodnutie a vrátiť vec disciplinárnemu senátu na nové prejednanie a rozhodnutie.

konania. 11. V prvom rade je potrebné konštatovať, že navrhovateľ odvolaním nenapadol skutkovú vetu výroku o vine, ale napadol len právnu kvalifikáciu týchto skutkov. V tejto časti odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim súdené disciplinárne previnenie žiadne námietky zo strany odvolateľa neboli vznesené. Vzhľadom na primerané použite § 317 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku odvolací disciplinárny senát preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov prvostupňového disciplinárneho rozhodnutia, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie.

12. Navrhovateľ v odvolaní namietal právnu kvalifikáciu skutkov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí, majúc za to, že na správne zistený skutkový stav prvostupňový senát nesprávne aplikoval uvedené ustanovenia, keď podľa neho nesprávne rozhodol, že disciplinárne obvinený sa dopustil pokračovacieho závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a ) v spojení s ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z., kým podľa navrhovateľa sa dopustil závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. f) a písm. i), ods. 3 písm. d) cit. zákona. Navrhovateľ tiež namietol výrok o treste, keď podľa neho malo byť uložené disciplinárne opatrenie nie podľa § 117 ods. 3 písm. b) a ods. 6 citovaného zákona, ktoré uložil prvostupňový senát, ale podľa § 117 ods. 5 citovaného zákona.

14. Podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu. 15. Podľa § 116 ods. 2 písm. b) citovaného zákona závažným disciplinárnym previnením je konanie uvedené v odseku 1 okrem konania uvedeného v písmenách c) a d), ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená.

sudcu. 18. Podľa § 116 ods. 3 písm. d) citovaného zákona závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je konanie uvedené v odseku 2 písm. a), c), i) a j), ak je vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti nezlučiteľné s funkciou sudcu.

prvostupňový disciplinárny senát dospel k záveru, že disciplinárne obvinený sa dopustil závažného disciplinárneho previnenia, a to zavineného nesplnenia alebo porušenia povinnosti sudcu (§ 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch), ktorá spočívala v nerešpektovaní § 51 ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia a vo výroku špecifikovaných povinností stanovených vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva v spojení so skutočnosťou, že škodlivosť konania disciplinárne obvineného vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia a opakovanie je zvýšená (§ 116 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch).

Uviedol, že základným predpokladom pre naplnenie tejto skutkovej podstaty je, aby disciplinárne obvinený prestal spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu. Prvostupňový senát teda skúmal, či prestal spĺňať morálny štandard a integritu sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie, ako aj to, či nemá obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu. O strate morálneho štandardu a integrity možno hovoriť vtedy, ak konanie sudcu svedčí o tom, že stratil túto schopnosť, teda nie je schopný rozlišovať medzi správnym a nesprávnym, prípadne voliť to, čo je pri výkone funkcie sudcu správnejšie. Jedným z dôvodov takého konania môže byť aj masívne a svojvoľné nerešpektovanie platného právneho poriadku, osobitne, ak je motivované celkom neprípustnými dôvodmi. Na druhej strane, stratu predpokladov sudcovskej spôsobilosti nemôže spôsobovať každé konanie, ktoré ohrozuje dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Prvostupňový disciplinárny senát uzavrel, že v prípade disciplinárne obvineného sa nejednalo o konanie, ktorého dôsledkom by bola strata morálneho štandardu a integrity.

Nebolo preukázané, že by posudzoval a diskriminoval účastníkov na základe toho, či sami mali prekryté horné dýchacie cesty, prípadne či sami súhlasili alebo nesúhlasili s jeho názorom. Jeho konanie nemalo dopad na kvalitu a zákonnosť ním vydaných rozhodnutí.

21. Naproti tomu navrhovateľ mal za to, že disciplinárne obvinený svojim správaním, ktoré je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového disciplinárneho rozhodnutia, mal porušiť § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. f), písm. i) a ods. 3 písm. d) zákona o sudcoch. Na preukázanie tejto právnej kvalifikácie navrhovateľ v odvolaní uplatnil viaceré námietky, s ktorými sa odvolací senát nestotožnil a vyhodnocuje ich ako nedôvodné.

22. K námietke, že u disciplinárne obvineného došlo k strate jeho morálneho štandardu a integrity sudcu, čo navrhovateľ odôvodnil poukazom na stanovisko Súdnej rady SR prijaté uznesením č. 132/2022 zo dňa 15. júna 2022 k porušeniu článku III. bodu 1 Zásad sudcovskej etiky odvolací disciplinárny senát uvádza, že aj z obsahu uvedeného uznesenia vyplýva (bod 15), že nerešpektovanie protiepidemiologických opatrení (najmä nenosením respirátora pri úkonoch súdu, bez zákonom ustanoveného ospravedlnenia) znižuje morálnu integritu sudcu. Teda samotné uznesenie nešpecifikuje toto protiprávne konanie ako konanie, ktoré má za následok totálnu stratu morálnej integrity sudcu, ale len jej zníženie. Argument navrhovateľa, že práve toto uznesenie kvalifikuje porušenie povinnosti rešpektovať protiepidemiologické opatrenia ako previnenie, ktorým dochádza k úplnej strate morálneho štandardu a integrity sudcu, je tak nepriliehavé.

S týmito argumentami sa v plnom rozsahu stotožnil prvostupňový disciplinárny senát, keď v bodoch 63 až 66 prihliadol na všetky tieto skutočnosti tým, že jeho konanie naplnilo skutkovú podstatu § 116 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch, teda kvalifikovanú skutkovú podstatu závažného disciplinárneho previnenia, keďže bolo preukázané, že vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia a opakovanie tohto konania je jeho škodlivosť

24. K námietke, že k strate morálneho štandardu a integrity sudcu došlo u disciplinárne obvineného aj tým, že si vnútorne vyhodnotil vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva ako v rozpore s právnymi predpismi a od počiatku sa nimi neriadil, aj táto námietka je nedôvodná. Pokiaľ disciplinárne obvinený nerešpektoval konkrétne vyhlášky, umožnil účasť účastníkom konania bez prekrytia horných dýchacích ciest a sám túto skutočnosť prezentoval tým, že nemal prekryté dýchacie cesty, toto konanie mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Toto jeho konanie bolo správne posúdené ako naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch, pretože bolo preukázané, že takýto spôsob konania disciplinárne obvineného za týchto skutkových okolností a dlhodobé pokračovanie v disciplinárnom delikte je takou priťažujúcou okolnosťou, ktorá túto skutkovú podstatu napĺňa. 25. Ďalšia odvolacia námietka tkvela v tom, že disciplinárne obvinený takto konal už od októbra 2020, nielen od obdobia ohraničenia prvého skutku uvedeného vo výroku

Preto je táto námietka právne irelevantná. 26. V ďalšej odvolacej námietke navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že nemožno od disciplinárne obvineného do budúcnosti očakávať, že by svoje stanovisko zmenil. Túto námietku vyhodnotil odvolací disciplinárny senát ako čisto hypotetickú, ktorá nemá vplyv na posúdenie právnej kvalifikácie preukázaných dielčích útokov pokračovacieho disciplinárneho previnenia. Názor disciplinárne obvineného ním prezentovaný pred prvostupňovým disciplinárnym senátom o tom, že podľa jeho vnútorného presvedčenia vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva nemusel rešpektovať, bol jednou z priťažujúcich okolností, pre ktorú bola škodlivosť jeho konania kvalifikovaná ako zvýšená. Samotné budúce názory disciplinárne obvineného na túto otázku nie sú v súčasnosti zrejmé.

28. V ďalšej odvolacej námietke navrhovateľ porovnával situáciu „obyčajného občana“, ktorý by prišiel o zamestnanie z dôvodu porušenia protiepidemiologických opatrení a sudcu, ktorý by v rovnakej situácii mal byť postihnutý len stratou plného príjmu na určité obdobie, čo je podľa navrhovateľa nespravodlivé. Odvolací disciplinárny senát z takto formulovanej námietky vydedukoval, že by sa mohlo jednať o námietku diskriminácie fyzickej osoby v pracovnom pomere oproti sudcovi v prípade nedodržiavania protiepidemiologických opatrení oboch týchto subjektov. Čo sa týka zásady zákazu diskriminácie, táto sa odvodzuje z ustanovenia článku 12 ods. 2 Ústavy SR. Nie je však možné tento ústavný imperatív vykladať tým spôsobom, že akákoľvek osoba má nárok na čokoľvek, na čo má nárok akákoľvek iná osoba.

29. V tejto súvislosti navrhovateľ vzniesol odvolaciu námietku, že môže nastať situácia, keď práve spor ohľadne skončenia pracovného pomeru z dôvodu porušovania protiepidemiologických opatrení by mal rozhodovať disciplinárne obvinený s tým, že by bolo zaujímavé takéto konanie sledovať. Táto námietka je taktiež len hypotetická, pretože je odôvodnená tým, že nejaká skutočnosť môže v budúcnosti nastať. V prvom rade medzi jednotlivými dielčími útokmi, za ktoré bol disciplinárne obvinený uznaný vinným, nie je žiaden takýto prípad a jednak takáto hypotetická úvaha je právne irelevantná pre posúdenie právnej kvalifikácie riadne zistených jednotlivých dielčích útokov disciplinárneho previnenia.

31. Odvolací disciplinárny senát tak všetky odvolacie námietky vo vzťahu k namietanej nesprávnej právnej kvalifikácii disciplinárneho previnenia vyhodnotil ako plne nedôvodné. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnou kvalifikáciou prvostupňového disciplinárneho senátu, že sa jedná o pokračovacie závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch, pričom nevyšli najavo také závažné priťažujúce okolnosti, ktoré by mali za následok právnu kvalifikáciu podľa § 116 ods. 2 písm. i) citovaného zákona, 32. Ďalej sa odvolací disciplinárny senát zaoberal výrokom o treste, ktorý bol taktiež odvolaním napadnutý. Prvostupňový senát uložil disciplinárne obvinenému disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a to zníženie funkčného platu o 60% na obdobie jedného roka. Naproti tomu navrhovateľ v odvolaní žiadal uložiť disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5 citovaného zákona a to odvolanie z funkcie sudcu.

34. Podľa § 117 ods. 5 citovaného zákona disciplinárnym opatrením za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je vždy odvolanie z funkcie sudcu. 35. Vzhľadom na to, že disciplinárny odvolací senát nezistil nezákonnosť výroku o vine prvostupňového disciplinárneho senátu v časti jeho právnej kvalifikácie, je potrebné skutok disciplinárne obvineného kvalifikovať ako závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 citovaného zákona, a nie ako závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 3 písm. d) citovaného zákona. Ako už bolo vyššie uvedené, porušenie povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu v prípade disciplinárne obvineného nebolo preukázané a skutková podstata § 116 ods. 2 písm. i) cit. zákona preto nebola naplnená. Potom je však odvolací návrh na uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 117 ods. 5 citovaného zákona (odvolanie z funkcie sudcu) nedôvodný, pretože predpokladom odvolania z funkcie sudcu je (okrem iného) preukázané konanie uvedené v odseku 2 písm. i) cit. ustanovenia.

Samotný preventívny (výchovný) charakter uloženého disciplinárneho opatrenia nie je u disciplinárne obvineného možné vylúčiť vzhľadom na to, že mu bolo uložené v hornej hranici zákonnej sadzby - z možného rozpätia 50% až 70% na obdobie troch mesiacov až jedného roka mu bolo uložené zníženie funkčného platu vo výmere 60% na obdobie jedného roka, z čoho musí byť disciplinárne obvinenému zrejmé, že jeho disciplinárne previnenie bolo závažné a je výslovne nežiadúce, aby sa v budúcnosti opakovalo.

Odvolací disciplinárny senát považuje uložené disciplinárne opatrenie za primerané a uložené v súlade s kritériami uvedenými v § 117 ods. 6 zákona o sudcoch. 38. K vyjadreniu disciplinárne obvineného zo dňa 22.01.2023 k odvolaniu navrhovateľa odvolací disciplinárny senát uvádza, že podľa § 37 ods. 1 písm. a) Disciplinárneho súdneho poriadku disciplinárne obvinený môže podať odvolanie len vtedy, ak mu disciplinárne rozhodnutie ukladá disciplinárne opatrenie v prípade sudcu spočívajúce v odvolaní z funkcie. Pokiaľ mu bolo uložené disciplinárne opatrenie iné ako odvolanie z funkcie sudcu, zákonodarca neumožňuje disciplinárne obvinenému účinne vznášať odvolacie námietky, teda ani vo vyjadrení k odvolaniu. Na rozdiel od trestného konania, v ktorom obžalovaný má právo podať odvolanie pre nesprávnosť každého výroku, ktorý sa ho priamo týka, v súdnom konaní podľa Disciplinárneho súdneho poriadku právo podať odvolanie patrí disciplinárne obvinenému iba vtedy, ak sa mu ukladá disciplinárne opatrenie spočívajúce v odvolaní z funkcie, čo nie je daný prípad. V tu prejednávanom prípade disciplinárne tak obvinený nemá

39. Keďže disciplinárne obvinený vo vyjadrení k odvolaniu vo svojej podstate uplatňoval odvolacie námietky voči prvostupňovému disciplinárnemu rozhodnutia a nevyjadroval sa k podstate odvolacích dôvodov, o čom svedčí aj to, že žiadal, aby bol v celom rozsahu oslobodený (a nie aby odvolanie bolo zamietnuté), odvolací senát jeho námietky vyhodnotil ako právne irelevantné. Osobitne k námietke, že pokiaľ neexistuje opravný prostriedok v jeho právnej veci, ide o porušenie doktríny pozitívneho záväzku štátu, ktorý vyplýva z Ústavy SR a Článku 13 Dohovoru, odvolací disciplinárny senát konštatuje, že disciplinárne obvinený bez ďalšieho len cituje vyjadrenia doc.

40. Odvolací disciplinárny senát NSS SR z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní navrhovateľa rozhodol pomerom hlasov 5:0 tak, že jeho odvolanie podľa § 37 ods. 3 Disciplinárneho súdneho poriadku uznesením zamietol pri primeranej aplikácii § 162 ods. 1 Trestného poriadku.

V Bratislave dňa 31. októbra 2023