42Do/1/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200005.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31D/11/2023
- IČS
- 9624200005
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v odvolacom disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M., sudkýň JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., a sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v disciplinárnom konaní, vedenom na návrh predsedníčky Okresného súdu Zvolen ako navrhovateľky, proti disciplinárne obvinenému K.. A. K., sudcovi Okresného súdu U., narodenému XX. S. XXXX, bytom Š. X, A. R., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. i), ods. 3 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 31D/11/2023-165 zo 14. novembra 2023, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 12. septembra 2024, takto
rozhodol:
Odvolanie navrhovateľky sa podľa § 319 Trestného poriadku v spojení s § 37 ods. 3 Disciplinárneho súdneho poriadku zamieta.
Odôvodnenie
I. Rozhodnutie disciplinárneho senátu
1. Disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „disciplinárny senát“) rozhodnutím č. k. 31D/11/2023-165 zo 14. novembra 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) uznal podľa § 34 ods. 1 Disciplinárneho súdneho poriadku disciplinárne obvineného vinným, že potom, čo Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 31D/9/2023 zo 14. júla 2023 zrušil s účinnosťou od 15. júla 2023 uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 31D/18/2021 z 22. februára 2022 spolu s rozhodnutím disciplinárneho senátu č. 3Ds/1/2021 z 28. apríla 2021, ktorými mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, a o prijatí uznesenia sp. zn. 31D/9/2023 bol upovedomený už 14. júla 2023 okolo 13:00 hod. zaslaním kópie zápisnice o neverejnom zasadnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo 14. júla 2023 o 11:15 hod. na jeho emailovú adresu a s touto zápisnicou sa oboznámil, následne od 18. júla 2023 do 10. augusta 2023 odmietol vykonávať svoje pracovné povinnosti na Okresnom súde U. a začal ich
vykonávať až 11. augusta 2023, teda počas 18 pracovných dní z nedbanlivosti porušil svoju povinnosť vykonávať svoje povinnosti svedomito podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov a povinnosť plniť svoje povinnosti riadne a včas aj v prípade povolenia práce v domácom prostredí podľa § 30 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z. z., hoci už predtým spáchal závažné disciplinárne previnenie, za ktoré bol uznaný vinným rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 31D/7/2022 z 22. novembra 2022 v spojení s uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 41Do/2/2023 z 31. októbra 2023, a vzhľadom na to je škodlivosť jeho konania zvýšená, čím sa dopustil pokračovacieho závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. Za to mu podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona č. 385/ 2000 Z. z. uložil disciplinárne opatrenie - zníženie funkčného platu o 50 % na obdobie troch
mesiacov. 2. Disciplinárny senát konal na základe disciplinárneho návrhu predsedníčky Okresného súdu U. zo 7. augusta 2023, doplneného a pozmeneného 16. augusta 2023. Vychádzal z ním vykonaného dokazovania. Uzavrel, že skutok sa stal v zásade tak, ako je opísaný v disciplinárnom návrhu; inak ho však právne kvalifikoval.
3. Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd“) č. k. 31D/9/2023-101 zo 14. júla 2023 (ďalej aj „uznesenie zo 14. júla 2023“), ktorým boli zrušené rozhodnutia zakladajúce dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu u disciplinárne obvineného, posúdil disciplinárny senát tak, že v zmysle § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku v spojení s § 184 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku nastali objektívne, okamihom jeho prijatia a vyhlásenia na neverejnom zasadnutí 14. júla 2023, a to bez ohľadu na jeho oznámenie či neoznámenie podľa § 179
Trestného poriadku. 4. Podľa zistení disciplinárneho senátu disciplinárne obvinený vedel od 14. júla 2023 o prijatí tohto uznesenia, ktorým bolo zrušené dočasné pozastavenie výkonu jeho funkcie sudcu s účinnosťou od 15. júla 2023 od 00:00 hod.
5. Zároveň disciplinárny senát dospel k záveru, že dôvod, pre ktorý sa disciplinárne obvinený domnieval, že voči nemu osobne nadobudne toto uznesenie účinky až jeho oznámením v súlade s § 179 Trestného poriadku, a teda, že svojím konaním neporušuje ani neohrozuje zákonom chránený záujem, nemožno považovať za primeraný, pretože nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia.
6. Disciplinárny senát kvalifikoval takto ustálené zavinené porušovanie povinností disciplinárne obvineným ako naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej „zákon o sudcoch a prísediacich“). Ďalej s prihliadnutím na dĺžku neplnenia si povinností disciplinárne obvineným (18 pracovných dní), a fakt, že sa disciplinárne obvinený už v roku 2021 dopustil viacnásobného závažného disciplinárneho previnenia, po závere o zvýšenej škodlivosti konania disciplinárne obvineného kvalifikoval jeho konanie ako pokračujúce závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich, v spojení s § 122 ods. 10 Trestného zákona.
7. Disciplinárny senát sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že disciplinárne obvinený porušil povinnosť zdržať sa ako sudca pri výkone funkcie všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov; rovnako odmietol tvrdenie, že disciplinárne obvinený porušil povinnosť spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu.
8. Disciplinárny senát sa nestotožnil ani s názorom navrhovateľky, že v prerokúvanej veci je naplnená skutková podstata závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich. Pripustil, že zákon síce bližšie nevymedzuje, čo sa rozumie „uloženým“ disciplinárnym opatrením, avšak musí ísť o disciplinárne opatrenie uložené právoplatne. Už z domnienky (prezumpcie) neviny vyjadrenej v ustanovení § 2 ods. 4 Trestného poriadku, ktoré sa ako základná zásada trestného konania podľa § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku použije aj v disciplinárnom konaní, vyplýva, že osobu možno považovať za vinnú až právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím.
Až do právoplatnosti rozhodnutia o vine a disciplinárnom opatrení tak nemožno hovoriť o tom, že by toto disciplinárne opatrenie bolo uložené. Okrem toho sa podľa § 150 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sudcu primerane použije prvá časť Trestného zákona. Podľa ustanovenia § 128 ods. 7 Trestného zákona, ktoré na účely disciplinárneho konania najbližšie zodpovedá kvalifikačnému znaku „uložené disciplinárne opatrenie“ sa odsúdeným na účely tohto zákona rozumie páchateľ, ktorý bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného. Preto niet dôvodu vykladať pojem „uložené disciplinárne opatrenie“ v § 116 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich inak, než ako právoplatne uložené disciplinárne opatrenie.
V zmysle § 183 ods. 1 Trestného poriadku rozsudok, proti ktorému je prípustné odvolanie a toto odvolanie bolo podané, nadobudne právoplatnosť až zamietnutím odvolania. 9. Rozhodnutie sp. zn. 31D/7/2022 napadla odvolaním navrhovateľka, a preto nenadobudlo právoplatnosť až do 31. októbra 2023. V čase skutku disciplinárne obvineného (júl a august 2023) tak ešte právoplatné nebolo. V tomto smere neobstoja podľa disciplinárneho senátu ani odkazy navrhovateľky na použitie tzv. nepravej recidívy. Týmto pojmom sa totiž cielene označuje recidíva ako protiklad k súbehu trestných činov, t. j. označuje spáchanie trestného činu po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa, kedy sa už neukladá súhrnný trest podľa § 42 Trestného zákona, ale samostatný trest. Na účely kvalifikačného znaku „odsúdenia“ podľa § 128 ods. 7 Trestného zákona však takáto forma recidívy nepostačuje.
II. Odvolanie navrhovateľky
10. Proti napadnutému rozhodnutiu disciplinárneho senátu podala predsedníčka Okresného súdu U. v postavení navrhovateľky odvolanie vo vzťahu k výroku o vine i vo vzťahu k výroku o disciplinárnom opatrení. Navrhla, aby odvolací disciplinárny senát zrušil napadnuté rozhodnutie a sám rozhodol vo veci tak, že vysloví, že disciplinárne obvinený sa svojím pokračujúcim konaním popísaným v skutkovej vete a s poukazom na právnu kvalifikáciu v zmysle disciplinárneho návrhu dopustil pokračovacieho závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. i), ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich, pretože vzhľadom na povahu porušených povinností, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená a takto konal napriek tomu, že mu bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie. Navrhla disciplinárne obvinenému uložiť disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich, a to odvolanie z funkcie sudcu.
11. Navrhovateľka nesúhlasila so záverom disciplinárneho senátu, že disciplinárne obvinený konal z nedbanlivosti. Tvrdila, že rozdiel medzi úmyselným a nedbanlivostným zavinením je kvalitatívny, pri zavinení z nedbanlivosti zložka vôle vo vzťahu k následku chýba.
12. Navrhovateľke nebolo zrejmé, z akých dôvodov konanie disciplinárne obvineného kvalifikoval disciplinárny senát ako nedbanlivostné. Poukázala na okolnosti vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia, že disciplinárne obvinený vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem, ktorý zákon chráni v § 30 ods. 4 a 5 zákona o sudcoch a prísediacich, že dôvod, kvôli ktorému sa spoliehal, že svojím konaním neporušuje ani neohrozuje chránený záujem, v žiadnom prípade nemožno považovať za primeraný; ďalej na to, že disciplinárne obvinený preukázateľne prejavil svoju vôľu konať spôsobom popísaným v skutkovej vete napádaného rozhodnutia (teda odmietol vykonávať svoje povinnosti sudcu svedomito, riadne a včas, a to počas 18 pracovných dní); pričom podľa nej nebolo preukázané, že by nebol spôsobený následok zamýšľal, a ani že by s ním nebol uzrozumený (naopak, nielenže bol podpredsedníčkou súdu na následky takéhoto jeho konania upozornený, čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 17. júla 2023, ale ďalej bol aj opakovane písomne vyzývaný dňa 19. a 20. júla 2023 na oznámenie dôvodu neprítomnosti na pracovisku a napokon aj zo zdôvodnenia
napádaného rozhodnutia vyplýva, že dôvod, kvôli ktorému sa spoliehal, že svojím konaním neporušuje ani neohrozuje chránený záujem, v žiadnom prípade nemožno považovať za primeraný); dodala, že u disciplinárne obvineného sa nejedná o laika v oblasti práva, ale o osobu, ktorá už 32 rokov vykonáva funkciu sudcu, a je teda znalá práva.
Naviac, disciplinárne obvinený je ako sudca opakovane hodnotený stupňom „výborný“. 13. Navrhovateľka uviedla, že konanie disciplinárne obvineného je potrebné posúdiť ako úmyselné a to minimálne vo forme nepriameho úmyslu, pretože vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený. Dodala, že aj z hľadiska vymedzenia miery opatrnosti, ktorú disciplinárne obvinený bol schopný a aj mohol vynaložiť (s poukazom na funkciu, ktorú vykonáva, jeho vzdelanie, znalosti, skúsenosti, schopnosti a aj možnosti), bol schopný dostatočne zhodnotiť prípadné následky svojho konania. Podľa navrhovateľky mu nič a nikto nebránil, aby sa bol informoval na informačnom centre NSS SR ohľadom právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, čo však odignoroval a sám si uznesenie zo 14. júla 2023 vyložil tak, ako to následne vyplynulo z jeho konania. 14. Ďalej navrhovateľka nesúhlasila s tým, že disciplinárny senát nepovažoval konanie disciplinárne obvineného za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich.
15. Poukázala na právnu vetu napadnutého rozhodnutia, kde sa uvádza, že „. . . hoci už predtým spáchal závažné disciplinárne previnenie, za ktoré bol uznaný vinným rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 31D/7/2022 z 22. novembra 2022 v spojení s uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 41Do/2/2023 z 31. októbra 2023, a vzhľadom na to je škodlivosť jeho konania zvýšená“. Nesúhlasila, že
v bode 31. napadnutého rozhodnutia disciplinárny senát poukazuje na prezumpciu neviny a nemožnosť subsumovania konania disciplinárne obvineného aj podľa § 116 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich, keď podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje spáchanie závažného disciplinárneho previnenia napriek tomu, že už mu bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie.
Gramatickým výkladom možno mať podľa navrhovateľky za to, že v prípade nepravej recidívy postačí, že dané disciplinárne opatrenie bolo uložené. 16. Disciplinárne obvinený podľa nej spáchal nový - opäť závažný - disciplinárny delikt (absenciu) po vyhlásení disciplinárnym senátom v inom disciplinárnom konaní, že sa dopustil pokračujúceho závažného disciplinárneho previnenia a uložil mu za to disciplinárne opatrenie, avšak pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Konal tak (absentoval na pracovisku), hoci mal vedomosť o tom, že bol uznaný za vinného zo závažného disciplinárneho previnenia a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie (pretože bol prítomný pri vyhlásení tohto odsudzujúceho rozhodnutia a rovnako mu bolo toto rozhodnutie doručené i v písomnej forme).
Pritom odvolanie mohla podať len navrhovateľka - predsedníčka súdu, ktoré aj podala a podala ho v neprospech disciplinárne obvineného. 17. Z týchto dôvodov navrhovateľka nesúhlasila s konštatovaním disciplinárneho senátu, že v danom prípade nie je možné aplikovať koncept tzv. nepravej recidívy a potom v nadväznosti na uvedené, že nie je možné v danom prípade aplikovať aj ustanovenie § 116 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich a v konečnom dôsledku ukladanie disciplinárneho opatrenia podľa § 117 ods. 5, ods. 6 zákona o sudcoch a prísediacich. 18. Svoju argumentáciu podložila poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Tdo 888/2020 z 9. decembra 2020, podľa ktorého činy spáchané po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku do doby jeho právoplatnosti je nutné posúdiť obdobne ako recidívu; a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo/40/2020 z 8. novembra 2021, v zmysle ktorého (mutatis mutandis R 52/1971), nejde o súbeh a ani recidívu, keď páchateľ po vyhlásení rozsudku súdom prvého stupňa, ale ešte pred nadobudnutím jeho právoplatnosti spácha ďalší trestný čin. V takom prípade ide o tzv. mnohosť sui generis, resp. nepravú recidívu, ktorá má bližšie k pravej recidíve než k súbehu, keďže páchateľ bol hoci ešte neprávoplatným rozsudkom varovaný, aké trestnoprávne následky má jeho predchádzajúca trestná činnosť. Nepravou recidívou sa kladie dôraz na výchovnú silu rozsudku bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Inými slovami vychádza sa z toho, že ak sa páchateľ aj po takejto forme varovania dopustí ďalšieho trestného činu, potom si zasluhuje, aby bol z hľadiska jeho osoby považovaný za recidivistu.
III. Vyjadrenie obhajcu a disciplinárne obvineného
19. Obhajca disciplinárne obvineného vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že právny názor disciplinárneho senátu vzal disciplinárne obvinený na vedomie. Za subjektívny a ničím nepodložený považoval názor navrhovateľky, že disciplinárne obvinený pri svojej neprítomnosti v práci nekonal v nedbanlivosti. Celé odvolanie má podľa neho základ len v názoroch navrhovateľky, bez náznaku reality. Navyše považoval odvolanie za predčasné. V súvislosti s označením disciplinárne obvineného za osobu, ktorá už predtým spáchala závažné disciplinárne previnenie, za ktoré bol uznaný vinným, poukázal na to, že voči prvému disciplinárnemu rozhodnutiu podal ústavnú sťažnosť. Navrhol zamietnutie odvolania.
20. Disciplinárne obvinený vo svojom vyjadrení z 8. septembra 2024, ktoré zároveň označil ako odvolanie, uviedol, že skutok, z ktorého bol uznaný vinným, nebol správne právne posúdený disciplinárnym senátom. 21. Tvrdil, že na nezákonnom postupe nie je možné založiť zákonné rozhodnutie, čo dal do súvisu s tým, že pôvodne sa (prvé) disciplinárne konanie voči nemu začalo pred disciplinárnym senátom Súdnej rady Slovenskej republiky, čím bolo porušené jeho právo na zákonného
sudcu. Všetky rozhodnutia v prvom disciplinárnom konaní (vo vzťahu ku ktorému mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie) tak podľa neho trpia neodstrániteľnou vadou z dôvodu nezákonného postupu. Preto podľa neho nemohlo dôjsť ani k recidíve, ani k nepravej recidíve.
22. Opakoval svoju obhajobu, že disciplinárne senáty Najvyššieho správneho súdu nemajú právo vykonávať neverejné zasadnutie v disciplinárnom konaní, preto vo veci návrhu disciplinárne obvineného na zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu mal disciplinárny senát rozhodovať na ústnom pojednávaní, pričom disciplinárne obvinený mal záujem sa na ňom zúčastniť. 23. Ďalej tvrdil, že zápisnica o neverejnom zasadnutí nemá žiadne právne účinky vo vzťahu k disciplinárne obvinenému, keďže mu neukladá žiadne povinnosti ani nepriznáva žiadne
práva. Mal za to, že zápisnicou sa výlučne fixuje priebeh procesného úkonu. Trval na tom, že zápisnica nie je rozhodnutím, ale len procesným úkonom, a namietal aj proti tomu, že mu bola táto zápisnica zaslaná iba na súkromný e-mail a nie podľa zákona o e-Governmente, alebo
poštou. E-mailovú komunikáciu zo strany súdu považoval za neprípustnú. 24. Disciplinárne obvinený argumentoval, že uznesenie zo 14. júla 2023 nemohlo doručením zápisnice o neverejnom zasadnutí do jeho súkromnej e-mailovej schránky nadobudnúť právne účinky (právoplatnosť a vykonateľnosť), ale právne účinky nadobudlo toto uznesenie až doručením písomného vyhotovenia uznesenia. Nevidel preto ani dôvod na disciplinárne konanie. Na základe svojho presvedčenia, že uvedené uznesenie má povahu procesne hmotnoprávnu, mal Najvyšší správny súd oznámiť uznesenie doručením rovnopisu uznesenia. Trval na tom, že ho Najvyšší správny súd e-mailom neoboznámil s uznesením, ale so zápisnicou z neverejného zasadnutia ako procesným úkonom. Ďalej uvádzal, že ustanovenie § 184 ods. 1 Trestného poriadku upravuje právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia, ktoré bolo riadne oznámené disciplinárne obvinenému. Ďalej namietal, že zo zápisnice nie je zrejmé ani to, či je proti tomuto uzneseniu prípustná sťažnosť.
25. Tvrdil, že zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu nenadobúda právoplatnosť doručením e-mailu o procesnom úkone, ktorého obsahom je iba informácia o prijatí uznesenia, pričom však prílohou nebolo žiadne uznesenie. Uznesenie podľa neho v čase rozhodnutia disciplinárneho senátu neexistovalo, existoval len výrok uznesenia vyjadrený v zápisnici o neverejnom zasadnutí.
26. Disciplinárne obvinený sa dovolával toho, že všeobecné súdy sú primárnymi ochrancami ústavnosti, poukazoval na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, a čl. 47 ods. 1 Charty základných práv EÚ. Namietal proti absencii opravného prostriedku proti rozhodnutiu o pozastavení výkonu funkcie i meritórnemu rozhodnutiu, a tvrdil povinnosť aplikovať ústavne konformný výklad, teda akceptovať prípadné podanie sťažnosti alebo odvolania a vysporiadať sa s ním.
Napokon naznačoval účelový výklad zákonných noriem navrhovateľkou i Najvyšším správnym súdom. 27. Disciplinárne obvinený navrhol, aby odvolací disciplinárny senát rozhodol sám vo veci podľa § 37 ods. 3 DSP tak, že ho oslobodí, keďže skutok nie je disciplinárnym previnením.
IV. Konanie pred odvolacím disciplinárnym senátom
28. Spisový materiál bol disciplinárnym senátom predložený na rozhodnutie o podanom odvolaní dňa 11. januára 2024 a bol náhodným výberom pridelený do senátu 42Do, ktorý podľa rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2024 rozhoduje o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov (ďalej aj „odvolací disciplinárny senát“) v zložení, uvedenom v záhlaví tohto uznesenia. 29. Predsedníčka odvolacieho disciplinárneho senátu nariadila termín verejného zasadnutia odvolacieho disciplinárneho senátu na 12. septembra 2024 a riadne o ňom upovedomila navrhovateľku, disciplinárne obvineného, jeho obhajcu, i úradné osoby v zmysle § 23 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku. 30. Disciplinárne obvinený e-mailom z 8. septembra 2024, doplneným listinným rovnopisom, doručeným Najvyššiemu správnemu súdu 10. septembra 2024, ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí, a dal súhlas, aby odvolacie konanie prebehlo bez jeho účasti. 31. Obhajca disciplinárne obvineného doručil elektronicky v deň verejného zasadnutia ospravedlnenie svojej neúčasti a návrh na odročenie pojednávania bez vecného prejednania a rozhodnutia vo veci. Pripojenú kópiu odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 04.09.2024, ako ani obhajcom uvádzané zhoršenie zdravotného stavu nepovažoval odvolací disciplinárny senát za preukázanie dostatočných dôvodov pre ospravedlnenie neúčasti na verejnom zasadnutí v zmysle § 120 ods. 2 per analogiam Trestného poriadku, pretože absentovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že obhajcovi jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu, alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Taktiež nemožno považovať ospravedlnenie za včasné, ak je učinené predložením týždeň starého dokladu o práceneschopnosti až tesne pred termínom verejného zasadnutia. Preto, a aj s ohľadom na súhlas disciplinárne obvineného konať v jeho neprítomnosti, i jeho obsiahle vyjadrenie k odvolaniu, odvolací disciplinárny senát nevyhovel žiadosti o odročenie verejného zasadnutia, keď nehrozilo porušenie práva na obhajobu. 32. Verejné zasadnutie odvolacieho disciplinárneho senátu sa vykonalo dňa 12. septembra 2024. 33. Na verejnom zasadnutí sa zrekapituloval stav konania a podstatný obsah odvolania i vyjadrení k nemu. Prítomná navrhovateľka sa pridržala svojho odvolania. 34. Po neverejnej porade odvolacieho disciplinárneho senátu bolo vyhlásené toto uznesenie.
V. Posúdenie veci odvolacím disciplinárnym senátom
35. Podľa ustanovenia § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách trestného konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného konania, o dokazovaní, o rozhodnutiach súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, o obnove konania a o trovách trestného konania. 36. Odvolací disciplinárny senát na základe odvolania podaného navrhovateľkou dňa 27. decembra 2023 proti rozhodnutiu vydanému disciplinárnym senátom pod č. k. 31D/11/2023-165 dňa 14.11.2023 prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku (ak bolo odvolanie podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala, alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné), pričom skutočnosti pre takéto rozhodnutie nezistil. 37. Podľa ustanovenia § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 38. Navrhovateľka svoje odvolanie smerovala proti výroku o vine, keď argumentovala, že disciplinárne obvinený nekonal v nedbanlivosti, ako vyriekol disciplinárny senát, ale tvrdila, že konanie disciplinárne obvineného treba posúdiť ako úmyselné. Tiež namietala proti tomu, že disciplinárny senát skutok posúdil (iba) ako závažné disciplinárne previnenie, pričom argumentovala v prospech kvalifikácie tohto skutku ako závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. i), ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich. V dôsledku takto vytýkaných pochybení namietala i proti výroku o disciplinárnom opatrení, pričom navrhla uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 117 ods. 5 zákona o súdoch a sudcoch. 39. Odvolací disciplinárny senát však vyhodnotil odvolanie navrhovateľky ako nedôvodné.
40. Navrhovateľka sa snažila svojím výkladom presvedčiť odvolací disciplinárny senát, že disciplinárne obvinený pri páchaní skutku vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom o sudcoch a prísediacich, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Odvolací disciplinárny senát však rovnako ako disciplinárny senát vyšiel zo skutkových záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorých sa disciplinárne obvinený skutočne mýlil (a to bez primeraného dôvodu) v otázke nastúpenia účinkov (voči jeho osobe), pokiaľ ide o rozhodnutie, ktoré sa týkalo výkonu jeho funkcie, čo dôvodil najmä z jeho obhajoby, ako i z jeho prejavov na porade 17. júla 2023, zachytených v zápisnici z tejto porady, a z listu z 31. júla 2023. Aj podľa odvolacieho disciplinárneho senátu je zrejmé, že myšlienka o právoplatnosti uznesenia až po jeho oznámení (doručení rovnopisu), na ktorej disciplinárne obvinený doteraz nástojí, zjavne nemá oporu v ustanoveniach Trestného poriadku, Disciplinárneho súdneho poriadku, ani zákona o sudcoch a prísediacich.
Preto, keď disciplinárne obvinený z doručenej zápisnice o neverejnom zasadnutí vedel o tom, že bolo vyhlásené uznesenie s účinnosťou od 15. júla 2023 od 00:00 hod., prinajmenšom mal ako dlhoročný sudca vedieť, aké účinky takéto uznesenie má, a to nielen objektívne (že ako právoplatné rozhodnutie efektívne ruší uznesenia zakladajúce dočasné pozastavenie výkonu jeho funkcie), ale aj subjektívne, teda že jemu osobne už obživla povinnosť vykonávať funkciu sudcu svedomite, vrátane povinnosti vykonávať svoju funkciu v úradnej miestnosti alebo v domácom prostredí.
41. Bližší výklad dôvodov takýchto účinkov uznesenia disciplinárneho senátu od jeho vyhlásenia, plynúcich z právneho poriadku, najmä § 184 Trestného poriadku, bol zrozumiteľne podaný v napadnutom rozhodnutí disciplinárneho senátu. Práve preto, že
disciplinárne obvinený prinajmenšom mal vedieť (teda nemal sa s ohľadom na svoje pomery mýliť), alebo ak aj vedel, že svojou neprítomnosťou na pracovisku a nevykonávaním sudcovskej funkcie môže porušiť záujem chránený zákonom o sudcoch a prísediacich, ale v dôsledku svojho nepodloženého omylu (pričom nešlo o právne zložitú otázku) sa spoliehal, že ho neporušuje, je namieste kvalifikácia jeho konania ako nedbanlivostného (teda zavineného).
42. Pre záver požadovaný navrhovateľkou, že disciplinárne obvinený bol aj skutočne uzrozumený s tým, ak bude svojou (neoprávnenou) absenciou a pasivitou voči funkčným povinnostiam porušovať záujem chránený zákonom, chýba relevantný dôkaz. Naopak, z vyššie označených listín vyplynulo, že sa skutočne mýlil o viazanosti svojej osoby účinkami uznesenia, ktorého rovnopis mu zatiaľ nebol doručený. Napokon aj sama navrhovateľka v odvolaní (s. 4) pripúšťa, že si disciplinárne obvinený vyložil rozhodnutie nesprávne.
43. Taktiež nie je relevantný argument navrhovateľky, že predsa nebolo preukázané, že by disciplinárne obvinený nebol spôsobený následok zamýšľal, a ani že by s ním nebol uzrozumený. V disciplinárnom konaní nestačí, že nebol preukázaný nedostatok takéhoto úmyslu alebo uzrozumenia, ktorý mu kladie navrhovateľka za vinu, naopak by bolo pre záver o úmyselnom konaní potrebné takúto skutočnosť bez rozumných pochybností zistiť z vykonaných dôkazov. 44.
Výklad navrhovateľky k ďalšej kľúčovej otázke, teda či v čase páchania skutku bolo disciplinárne obvinenému uložené disciplinárne opatrenie za závažné disciplinárne previnenie (§ 116 ods. 3 písm. b/ zákona o sudcoch a prísediacich), je tiež nesprávny.
Je skutkovo nesporné, že výrokmi rozhodnutia sp. zn. 31D/7/2022 z 22. novembra 2022 bol disciplinárne obvinený uznaný vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia, a bolo mu uložené aj zodpovedajúce disciplinárne opatrenie; ale tiež, že toto rozhodnutie v čase spáchania (druhého, teraz posudzovaného) skutku ešte nebolo právoplatné. Sporným činí navrhovateľka výklad slov „napriek tomu, že už mu bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie“.
45. Navrhovateľka vo svojej argumentácii vychádza okrem poukazu na gramatický výklad predovšetkým z toho, čo je podľa nej účelom prísnejšieho posudzovania recidívy. Preto aj poukazuje na vedomosť disciplinárne obvineného o tom, že bol, hoci neprávoplatne, uznaný za vinného zo závažného disciplinárneho previnenia. Takéto skoršie uloženie disciplinárneho opatrenia za závažné disciplinárne previnenie ako súčasť objektívnej stránky kvalifikovanej skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich je však potrebné posudzovať s prihliadnutím na zásadu prezumpcie neviny, ako aj s ohľadom na ustanovenie § 183 Trestného poriadku, upravujúceho právoplatnosť rozsudku, a primerané použitie ustanovenia § 128 ods. 6 Trestného zákona.
Ani pri riešení tejto otázky odvolací disciplinárny senát nevidí dôvod odchýliť sa od záverov a odôvodnenia disciplinárneho senátu uvedeného v bode 31 napadnutého rozhodnutia. 46. O uložení disciplinárneho opatrenia nebolo v čase spáchania skutku právoplatne rozhodnuté, rovnako ani o vine disciplinárne obvineného.
47. Je treba poznamenať, že pojem recidíva nie je v Trestnom zákone ani v zákone o súdoch a sudcoch legálnym pojmom; ide o doktrinálny konštrukt, reflektujúci právnu úpravu. Všeobecná recidíva je priťažujúcou okolnosťou v zmysle § 37 ods. 2 písm. m) Trestného zákona, špeciálna recidíva je pri niektorých trestných činoch uvedená ako znak základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu.
48. Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich je práve prípadom takejto špeciálnej recidívy, kedy sa vyžaduje, aby v čase spáchania závažného disciplinárneho previnenia bolo sudcovi už právoplatne uložené disciplinárne opatrenie za skoršie závažné disciplinárne previnenie, ktoré v tom čase ešte nebolo zahladené. Práve právoplatnosť, resp. vykonateľnosť disciplinárneho rozhodnutia, ktorá je na právoplatnosť naviazaná, spôsobuje, že nastupujú účinky určitého výroku rozhodnutia (o vine a uložení disciplinárneho opatrenia), a teda majú dopad na postavenie disciplinárne obvineného, jeho práva a povinností. To je aj dôvod, prečo pri súhrnnom treste ako špeciálnej úprave používa Trestný zákon v § 42 ods. 1 ako výnimku inak vyjadrenú hypotézu právnej normy „vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku".
49. Inak sa dá súhlasiť, že tzv. nepravá recidíva, teda spáchanie disciplinárneho previnenia po vyhlásení zatiaľ neprávoplatného rozhodnutia, ktoré obsahuje uloženie disciplinárneho opatrenia, môže byť zohľadnená pri ukladaní disciplinárneho opatrenia v zmysle § 117 ods. 6 zákona o sudcoch a prísediacich. Prípadne môže byť nepravá recidíva, podľa okolností prípadu, zohľadnená ako priťažujúca okolnosť odôvodňujúca kvalifikáciu určitého konania podľa ods. 116 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich ako závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich. To disciplinárny senát aj urobil, keď skutok disciplinárne obvineného kvalifikoval ako závažné disciplinárne previnenie.
50. Pretože odvolací disciplinárny senát nevyhodnotil v týchto bodoch odvolanie navrhovateľky ako dôvodné a teda nezmenil ani právnu kvalifikáciu disciplinárneho previnenia, a nepovažuje ho za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu v zmysle § 116 ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich, nebolo možné vyhovieť ani návrhu na uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 117 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich, teda odvolanie z funkcie sudcu.
51. Podanie disciplinárne obvineného z 8. septembra 2024, ktoré je označené aj použitím slova „odvolanie“, nie je podľa jeho obsahu odvolaním proti napadnutému rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ale vyjadrením k odvolaniu navrhovateľky. Preto odvolací disciplinárny senát nepristúpil k zamietnutiu tohto podania ako oneskorene alebo neoprávnenou osobou podaného odvolania.
52. Toto podanie obsahuje aj obhajobnú argumentáciu disciplinárne obvineného. V zmysle § 317 ods. 1 TP odvolací disciplinárny senát nepreskúmaval zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia na podklade argumentácie disciplinárne obvineného, ktorý odvolanie nepodal. Oboznámil sa s týmto jeho vyjadrením, ale ani tak nezistil chyby napadnutého rozhodnutia, ktoré by (analogicky) napĺňali dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 TP, čo by mohlo viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a novému rozhodnutiu vo veci.
53. Disciplinárne obvinený v podstate dôsledne pokračuje vo svojom nesprávnom výklade otázky právoplatnosti uznesenia vydaného podľa Trestného poriadku. V rozpore s právnou úpravou zmiešava povinnosť oznámenia uznesenia podľa § 179 ods. 1 Trestného poriadku s jeho právoplatnosťou podľa § 184 ods. 1 Trestného poriadku. Argumentáciou, že nebol viazaný účinkami uznesenia zo 14. júla 2023, kým mu nebolo toto uznesenie oznámené doručením rovnopisu jeho písomného vyhotovenia, sa snažil poprieť samotnú existenciu, a teda aj právoplatnosť tohto sporného uznesenia. Pre disciplinárny senát a rovnako aj odvolací disciplinárny senát však bolo kľúčové zistenie, že sa disciplinárne obvinený skutočne a hodnoverne dozvedel o existencii a obsahu takéhoto vyhláseného uznesenia už v deň jeho vyhlásenia, teda pred spáchaním skutku. Disciplinárny senát ani nevyvodzoval záver o okamžitej právoplatnosti uznesenia, proti ktorému nie je prípustná sťažnosť, práve z toho, že bola disciplinárne obvinenému zaslaná zápisnica o neverejnom zasadnutí e-mailom, ale správne z ustanovenia § 184 ods. 1 Trestného poriadku, v spojení s § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku. 54.
S ohľadom na to, že uznesenie podľa Trestného poriadku nadobúda právoplatnosť objektívne, bez ohľadu na to, komu všetkému bolo doručené, respektíve oznámené, o čom mal byť disciplinárne obvinený s ohľadom na svoju profesiu spôsobilý si urobiť správny záver, malo dokazovanie o tom, že sa disciplinárne obvinený oboznámil so zápisnicou z neverejného zasadnutia prostredníctvom e-mailu dňa 14. júla 2023, význam pre ustálenie zavinenia disciplinárne obvineného, a nie pre zistenie okamihu právoplatnosti uznesenia.
Z dokazovania vyplynulo, že disciplinárne obvinený nemal pochybnosť o samotnej existencii a obsahu tohto uznesenia pred jeho doručením, teda o pravdivosti obsahu zápisnice. Nie je dôvodná obhajoba disciplinárne obvineného, ktorý sa snaží vyvolať dojem, že podľa disciplinárneho senátu mu mali byť uložené nejaké povinnosti samotnou zápisnicou o neverejnom zasadnutí. Sudcovské povinnosti, za ktorých porušenie sa teraz vyvodzuje disciplinárna zodpovednosť, mu vyplývali z ustanovení zákona o sudcoch a prísediacich. Rovnako pochybnosť disciplinárne obvineného, či mohol rozhodnúť Najvyšší správny súd na neverejnom zasadnutí, nemá bez ďalšieho vplyv na samotnú existenciu a právoplatnosť uznesenia zo 14. júla 2023.
55. Odvolací disciplinárny senát z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní navrhovateľky rozhodol pomerom hlasov 5:0 tak, že jej odvolanie uznesením zamietol podľa § 37 ods. 3 Disciplinárneho súdneho poriadku, pri primeranej aplikácii § 319, § 162 ods. 1 Trestného
poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 12. septembra 2024