42Do/2/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v odvolacom disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M., a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., JUDr. Jany Hatalovej, PhD, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v disciplinárnom konaní vedenom na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti disciplinárne obvinenému S.. K. J., sudcovi Mestského súdu D. X. (predtým sudca Okresného súdu D. X.), dátum narodenia: XX. K. XXXX, bydlisko: F. XX, XXX XX D., pre závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 3 písm. b) v spojení s § 116 ods. 2 písm. f) zákona č. 385/ 2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení, konajúc o odvolaní proti rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 31D/17/2021 zo dňa 8. novembra 2022, na verejnom zasadnutí konanom 21. marca 2024, takto

rozhodol:

1. Prvostupňový disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 31D/17/2021-181 (ďalej aj „napadnutým rozhodnutím“) postupom podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „disciplinárny súdny poriadok“) disciplinárne obvineného sudcu uznal vinným, že ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde D. X. pod sp. zn. 15Cpr/5/2012 v rozsudku č. k. 15Cpr/5/2012-918 zo dňa 7. novembra 2018, v rozpore s ustanovením § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len „CSP“), čiastočne nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v uznesení J. súdu C. D. sp. zn. 5CoPr/14/2016 zo dňa 30. januára 2018, keďže predmetný rozsudok je sčasti totožný s predošlým rozsudkom sp. zn. 15Cpr/5/2012 zo dňa 8. júna 2016, ktorý odvolací súd zrušil, v dôsledku čoho Krajský súd C. D. uznesením sp. zn. 5CoPr/3/2019 zo dňa 29. októbra 2019 rozhodol o zrušení rozsudku Okresného súdu D. X., č. k. 15Cpr/5/2012-918 zo dňa 7. novembra 2018 a vrátil vec Okresnému súdu D. X. na nové prejednanie a rozhodnutie, čím menovaný sudca spôsobil ďalšie prieťahy v konaní, teda svojím konaním zavinene porušil povinnosť sudcu podľa § 391 ods. 2 CSP, spočívajúcu v jeho viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu, v dôsledku čoho zavinene porušil svoju povinnosť v pridelenej veci konať svedomito vyplývajúcu mu z § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sudcoch“) v účinnom znení, a to aj napriek tomu, že bol rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu č. 2Dso/8/2016 zo dňa 4. mája 2017 právoplatne uznaný vinným zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch v znení účinnom do 30. júna 2017, rozhodnutím disciplinárneho senátu č. 5Ds/1/2016-128 z 26. júna 2017 právoplatne uznaný vinným zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch v znení účinnom do 30. júna 2017, rozhodnutím disciplinárneho senátu č. 2Ds/4/2016 zo dňa 19. decembra 2017 právoplatne uznaný vinným zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. g) zákona o sudcoch v znení účinnom do 30. júna 2017, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch v účinnom znení. Za to disciplinárne obvinenému uložil podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch v účinnom znení disciplinárne opatrenie - zníženie funkčného platu o 30 % na obdobie šiestich mesiacov. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový disciplinárny senát opísal skutkové okolnosti spočívajúce v tom, že vo veci vedenej na Okresnom súde D. X. bola podaná dňa 23. augusta 2012 žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy (žalobkyňa: R. D., žalovaná: I., I..W..V..). Vec bola vedená pod sp. zn. 15Cpr/5/2012 a pridelená disciplinárne obvinenému. Disciplinárne obvinený vydal dňa 8. júna 2016 rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Krajský súd C. D. uznesením č. k. 5CoPr/14/2016-851 zo dňa 30.

Odvolací súd považuje celkovo rozhodnutie súdu prvej inštancie za zmätočné, nedôsledne odôvodnené a nepreskúmateľné. Pretože tieto nedostatky sú zásadné a predstavujú prekážku preskúmateľnosti rozsudku pre nezrozumiteľnosť, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu inštancie na ďalšie konanie zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti konania. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vo veci konať, vyporiadať sa s otázkami, na ktoré upozorňuje odvolací súd a svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodní.“

Disciplinárne obvinený na záver tejto časti konštatoval, že žalobkyňa nikdy súdu nepredložila doklad o doručení výpovede. Doručovaniu výpovede sa následne disciplinárne obvinený venoval v bodoch 12-15 rozsudku (str. 28-31), pričom poukázal aj na vybranú judikatúru. K zvyšku uviedol v bodoch 16-25 odôvodnenia rozsudku: „Čo sa týka povinnosti žalovaného ponúknuť žalobkyni iné pracovné miesto, súd v prvom rade trvá na tom, že v pôvodnom rozsudku dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo žalovaný nemohol a ani nemal právnu povinnosť ponúknuť žalobkyni iné pracovné miesto. A nevyviedol ho z jeho názoru ani odvolací súd, ktorý uvádza vo svojom odôvodnení zrušujúceho uznesenia, že súd prvej inštancie „nedostatočne a zmätočne rieši uvedenú otázku.“ Podľa názoru súdu totiž nie je možné tvrdiť, že odôvodnenie je nedostatočné a zároveň zmätočné. Pri zmätočnosti totiž nemôže byť niečo nedostatočné, pretože nedostatočnosť znamená už „určitú orientáciu,“ ktorá pri zmätočnosti v zásade ale nemôže byť. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že právne pojmy ako „nezrozumiteľnosť,

4. Ďalej prvostupňový disciplinárny senát v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že krajský súd C. D. vydal uznesenie č. k. 5CoPr/3/2019-978 zo dňa 29. októbra 2019, právoplatné dňa 20. decembra 2019, ktorým rozsudok disciplinárne obvineného zo dňa 7. novembra 2018 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu D. X. na ďalšie konanie.

Disciplinárnym konaním bolo zistené, že sudca spôsobil v konaní zbytočné prieťahy a postupoval vo veci nesústredeným a neefektívnym spôsobom. K meritórnemu posúdeniu krajský súd uviedol: Z obsahu súdneho spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý je preň záväzný, jeho rozhodnutie je prakticky totožné s rozhodnutím predošlým, ktoré odvolací súd už raz zrušil. .

5. Nálezom Ústavného súdu č. k. I. ÚS 266/2018-30 zo dňa 5. decembra 2018 bolo konštatované, že Okresný súd D. X. porušil právo žalobkyne na prerokovanie veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 5Cpr/5/2012 bez zbytočných prieťahov a prikázal Okresnému súdu D. X. konať bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd uviedol: „Ústavný súd konštatuje neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou napadnutého konania (viac ako 6 rokov) malo za následok zistenie zbytočných prieťahov. .

6. K osobe disciplinárne obvineného prvostupňový disciplinárny senát zistil, že bol 21. decembra 1988 zvolený za sudcu z povolania. Dňa 1. januára 1998 bol preložený na Okresný súd D. X.. Dňa 13. februára 2012 mu bolo predsedom Okresného súdu D. X. uložené písomné napomenutie pre porušenie § 30 ods. 4 zákona o sudcoch. Dňa 7. februára 2006 mu bolo predsedom Okresného súdu D. X. uložené písomné napomenutie pre porušenie § 30 ods. 4 zákona o sudcoch. Dňa 20. novembra 2007 mu bolo predsedom Okresného súdu D. X. uložené písomné napomenutie pre porušenie § 30 ods. 5 zákona o sudcoch.

Dňa 15. januára 2016 mu bolo predsedom Okresného súdu D. X. uložené písomné napomenutie pre porušenie § 30 ods. 4 zákona o sudcoch. V hodnotení sudcu Spr. č. 84/2015/Pers. zo dňa 21. decembra 2015 bolo disciplinárne obvinenému udelených 68 bodov, čo zodpovedá výroku

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej disciplinárny senátu uviedol, že rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu č. 2Dso/8/2016 zo dňa 4. mája 2017 bol disciplinárne obvinený uznaný vinným zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch v znení účinnom do 30. júna 2017. K zahladeniu tohto disciplinárneho postihu prišlo k 1. decembra 2020 (§ 134 ods. 2 zákona o sudcoch).

K zahladeniu tohto disciplinárneho postihu došlo 29. mája 2021 (§ 134 ods. 2 zákona o sudcoch). 9. Rozhodnutím disciplinárneho senátu č. 2Ds/4/2016 zo dňa 19. decembra 2017 bol disciplinárne obvinený uznaný vinným zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch v znení účinnom do 30. júna 2017.

11. Rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR č. k. 31D/4/2021-130 zo dňa 26. apríla 2022 v odvolacom konaní voči rozhodnutiu disciplinárneho senátu č. 4Ds/2/2018 zo dňa 15. apríla 2019 bol disciplinárne obvinený uznaný vinným z disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a), b) zákona o sudcoch v znení do 31. decembra 2020 a zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch v znení účinnom do 30. júna 2017, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch, a to zníženie funkčného platu o 60 % na obdobie desiatich

súdom SR pod sp. zn. 33D/4/2021. 13. Z odôvodenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že disciplinárny senát, pre rozpor v návrhu týkajúci sa označenia spisovej značky Okresného súdu D. X. vyzval navrhovateľa na opravu podľa § 19 ods. 3 Disciplinárneho súdneho poriadku. Po doručení opravy návrhu najvyšší správny súd konštatoval, že samotné vymedzenie skutku v pôvodnom návrhu opravou návrhu nebolo zmenené. Z tohto dôvodu disciplinárny senát vychádzal pri posudzovaní dodržania subjektívnej a objektívnej lehoty z dátumu, kedy bol podaný pôvodný návrh, a to 30. novembra 2020.

uviedol, že z uznesenia Krajského súdu C. D. zo dňa 30. januára 2018 vyplýva, že vo veci sp. zn. 15Cpr/5/2012 sa má Okresný súd D. X. vysporiadať so žalobkyňou predloženými dôkazmi, otázkou doručenia výpovede žalobkyni, otázkou ponúknuť žalobkyni iné pracovné miesto a svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodniť.

rozsudku. 15. Prvostupňový disciplinárny senát ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že s ohľadom na skutočnosť, že krajský súd bližšie neuviedol, akým smerom sa má Okresný súd D. X. uberať pri posudzovaní doručovania výpovede žalobkyni, Okresný súd D. X. v tejto časti postupoval v rozsahu právneho názoru stanoveného krajským súdom. Disciplinárny senát neposudzoval, či závery prezentované Okresným súdom D. X. v rozsudku zo dňa 7. novembra 2018 sú správne a zákonné. Pre posúdenie skutku s ohľadom na právne závery uznesenia Krajského súdu C. D. zo dňa 30. januára 2018 bolo podľa jeho názoru podstatné, že Okresný súd D. X. ponúkol vlastnú právnu argumentáciu na žalobnú námietku týkajúcu sa doručenia výpovede. V tejto časti preto Okresný súd D. X. vo svojom rozsudku zo dňa 7. novembra 2018 rešpektoval právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu C. D. zo dňa

. .v pôvodnom rozsudku túto otázku riadne posúdil a zároveň spochybnil právne závery odvolacieho súdu. Doslova uvádza, že ho nevyviedol z jeho názoru ani odvolací súd.“ Z uvedeného podľa disciplinárneho súdu vyplýva, že Okresný súd D. X. nerešpektoval v tejto časti právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu C. D. zo dňa 30. januára 2018, čím konal v rozpore s týmto uznesením. V tejto časti tak došlo k naplneniu skutku, ktorý sa disciplinárne obvinenému dáva za vinu.

Disciplinárny senát konštatoval, že s výnimkou častí týkajúcich sa posúdenia otázky doručenia výpovede, je rozsudok Okresného súdu D. X. zo dňa 7. novembra 2018 totožný s predošlým rozsudkom. Vo zvyšných častiach teda Okresný súd D. X. svoje pôvodné odôvodnenie nemodifikoval a ani nedoplnil. Tým nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu s výnimkou častí týkajúcich sa otázky doručenia výpovede. Čiastočne tak prišlo k spáchaniu skutku, ktorý sa kladie disciplinárne obvinenému za vinu.

19. K námietke disciplinárne obvineného, že k spáchaniu skutku nemohlo prísť aj v dôsledku vylúčenia disciplinárne obvineného z konania PDS uviedol, že aj prípadná pochybnosť o zaujatosti disciplinárne obvineného zakladajúca jeho vylúčenie (§ 49 ods. 1 CSP), ho nezbavuje povinnosti rešpektovať názor odvolacieho správneho súdu vyjadrený v uznesení zo dňa 30. januára 2018.

20. Disciplinárny senát konštatoval, že disciplinárne obvinený sa nerešpektovaním právneho názoru vyjadreného v uznesení Krajského súdu C. D. zo dňa 30. januára 2018 dopustil porušenia svojej povinnosti konať svedomito ustanovenej v § 30 ods. 4 zákona o sudcoch. Porušením tejto povinnosti spáchal disciplinárne previnenie spočívajúce v zavinenom porušení povinnosti sudcu podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch.

30. januára 2018. Prvostupňový disciplinárny senát prihliadol tiež na to, že právny názor Krajského súdu C. D. v zrušujúcom uznesení bol všeobecný a stručný. Osobitne zmätočnosť a nepreskúmateľnosť prvostupňového rozsudku bola v uznesení Krajského súdu C. D. len konštatovaná bez bližšieho zdôvodnenia, v čom Krajský súd C. D. vidí zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku disciplinárne obvineného. Krajský súd C. D. rovnako len vo všeobecnosti uviedol, že disciplinárne obvinený sa má vysporiadať so žalobkyňou predloženými dôkazmi. Z uznesenia tohto súdu zo dňa 30. januára 2018 však priamo nevyplýva, s ktorými dôkazmi sa disciplinárne obvinený vo svojom rozsudku zo dňa 8. júna 2016 nevysporiadal.

23. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prvostupňový disciplinárny senát zobral do úvahy aj to, že disciplinárne obvinený vo svojom rozsudku zo dňa 7. novembra 2018 nielenže nerešpektoval názor Krajského súdu C. D. vyjadrený v jeho uznesení zo dňa 30. januára 2018, ale s týmto názorom polemizoval a ho znevažoval. Napriek tomu, že disciplinárne obvinený nesúhlasil s právnym názorom nadriadeného súdu, tento názor s ohľadom na § 391 ods. 2 CSP bol povinný rešpektovať. Spochybňovaním tohto názoru tým, že odvolací súd mal svoj názor lepšie odôvodniť, že disciplinárne obvineného z jeho názoru nevyviedol ani odvolací súd, alebo že odvolací súd rozprestrel koberec, pod ktorý sa dá zamiesť všetko, vedie minimálne k stavu, kedy v hierarchii súdnych orgánov disciplinárne obvinený vnáša do celého systému nedôveru a svojvoľnosť. Disciplinárne obvinený svojím polemizovaním zo súdom vyššieho stupňa znevážil tento jeho názor. Konfrontácia prvostupňového súdu s odvolacím súdom, ku ktorej pristúpil disciplinárne obvinený, neprispieva podľa názoru prvostupňového súdu k právnej istote, ale len vnáša pochybnosti do systému súdnej ochrany,

Aj so zreteľom na skutočnosť, že disciplinárne obvinený si nepriznal žiadnu chybu, považoval prvostupňový disciplinárny senát, najmä s ohľadom na výchovný charakter disciplinárneho opatrenia, za potrebné zaťažiť disciplinárne obvineného takým postihom, aby sa disciplinárne obvinený v budúcnosti nerešpektovaniu právneho názoru odvolacieho súdu, a dokonca jeho spochybňovaniu vyvaroval. Z tohto dôvodu

25. Prvostupňový disciplinárny senát nad rámec uvedeného zdôraznil, že v plnom rozsahu si uvedomuje význam sudcovskej nezávislosti pri rozhodovaní v jednotlivých veciach. Táto sudcovská nezávislosť však nie je bezbrehá, pričom v súlade s § 2 ods. 3 je pri svojej činnosti

II.

26. Proti rozhodnutiu podal minister Spravodlivosti Slovenskej republiky, v procesnom postavení navrhovateľa písomným podaním zo dňa 19. decembra 2022 odvolanie, a to proti výroku o spáchanom disciplinárnom previnení podľa ust. § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich, aj proti výroku o uloženom disciplinárnom opatrení podľa ust. § 117 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich. Zároveň navrhol, aby odvolací disciplinárny senát podľa ust. § 37 ods. 3 disciplinárneho súdneho poriadku a ust. § 321 ods. 1 písm. b) a písm. e) Trestného poriadku per analogiam rozhodnutia zrušil, a to vo výroku o spáchaní disciplinárneho previnenia a vo výroku o uložení disciplinárneho opatrenia, a aby sám rozhodol, že disciplinárne obvineného uzná vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa ust. § 116 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich v spojení s § 116 ods. 2 písm. f) zákona o sudcoch a prísediacich a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa ust. § 17 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich - odvolanie z funkcie. 27. Navrhovateľ považoval za nepresvedčivú predovšetkým argumentáciu disciplinárneho senátu, podľa ktorej konanie sudcu nedosahovalo požadovanú mieru závažnosti. Podľa názoru navrhovateľa najvyšší správny súd paradoxne poukazoval na rozhodnutie iného disciplinárneho senátu sp. zn. 31D/4/2021 z 26. apríla 2022, v ktorom v obdobnom prípade senát jasne vyjadril, že ide o závažné disciplinárne previnenie, a to s ohľadom na bezvýnimočnú záväznosť rozhodnutí nadriadených súdov. 28. Odôvodnenie námietky, že disciplinárne obvinený neporozumel, v čom má byť jeho rozhodnutie podľa nadriadeného súdu arbitrárne, považoval navrhovateľ za neželaný judikatórny posun v rozhodovacej činnosti disciplinárneho senátu, o to viac, že ide taktiež o prípad toho stého disciplinárne obvineného.

III.

32. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len „CSP“) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 33. Podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito. 34. Podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu. 35. Podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch za disciplinárne previnenie disciplinárny senát uloží zníženie funkčného platu až o 30% na obdobie najviac troch mesiacov a pri opätovnom disciplinárnom previnení, ktorého sa sudca dopustil v čase pred zahladením disciplinárneho postihu, na obdobie najviac šiestich mesiacov.

IV.

37. Spisový materiál bol predložený odvolaciemu disciplinárnemu senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ( ďalej aj „odvolací disciplinárny senát“) na rozhodnutie o podanom odvolaní dňa 19. decembra 2022 a napadol na rozhodnutie do senátu 42Do, ktorý podľa platného rozvrhu práce na rok 2023 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhoduje v zložení predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M., a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., JUDr.

nerešpektovaní právneho názoru a rovnako aj nesúhlasí s matematickým kvantifikovaním previnenia sudcu. V ostatnom sa pridržiavala písomne podaného odvolania, ako aj ostatných písomných podaní, ktoré sú súčasťou spisu. 40. Disciplinárne obvinený sa verejného zasadnutia nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť. Uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších písomných podaní.

42. Odvolaciemu disciplinárnemu senátu zo spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 30. novembra 2020 voči disciplinárnemu obvinenému návrh na začatie disciplinárneho konania, ktorý opravil podaním zo dňa 3. júna 2022 tak, že opravil na niektorých miestach podaného návrhu nesprávne označenie sp. zn..

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 266/2018-30 zo dňa 5. decembra 2018, ktorým prikázal súdu konať bez zbytočných prieťahov, pričom tohto skutku sa dopustil napriek tomu, že bol uznaný za vinného zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia právoplatným rozhodnutím disciplinárneho senátu sp. zn. 5Ds/1/2016 zo dňa 26. júna 2017.

45. Rozhodnutie disciplinárneho senátu navrhovateľ napadol aj v časti výroku o spáchanom disciplinárnom previnení, aj proti výroku o uloženom disciplinárnom opatrení. 46. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že považuje za nepresvedčivú predovšetkým argumentáciu disciplinárneho senátu, podľa ktorej konanie sudcu nedosahovalo požadovanú mieru závažnosti. Podľa názoru navrhovateľa disciplinárny senát paradoxne poukazoval na rozhodnutie iného disciplinárneho senátu sp. zn. 31D/4/2021 zo dňa 26. apríla 2022, v ktorom v obdobnom prípade senát jasne vyjadril, že ide o závažné disciplinárne previnenie, a to s ohľadom na bezvýnimočnú záväznosť rozhodnutí nadriadených súdov.

48. Senát odvolacieho disciplinárneho súdu preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteľ aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a zistil nasledovný skutkový stav.

50. V súhrne vyššie uvedených skutočností dospel odvolací disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu k záveru, že konaním disciplinárne obvineného S.. K. J. popísaných v odvolaní navrhovateľa nedošlo k naplneniu materiálneho znaku skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia. Podstata skutku je určovaná účasťou obvineného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel následok. Totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná totožnosť konania alebo následku a spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený, a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z tohto hľadiska teda

názoru prvostupňového disciplinárneho senátu sa Okresný súd D. X. správnymi závermi uvedenými v uznesení Krajského súdu C. D. zo dňa 30. januára 2018 nevysporiadal, v čom videl prvostupňový disciplinárny senát spáchanie skutku.

Podľa názoru odvolacieho disciplinárneho senátu, ak má byť disciplinárne obvinený S.. J. potrestaný za spáchanie skutku, v tomto prípade nerešpektovanie právneho názoru nadriadeného súdu, musí k tomuto skutku nepochybne dôjsť. 54. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu C. D. č. k. 5CoPr/14/2016-851 zo dňa 30. januára 2018 vyplýva, že Krajský súd C. D. v konštatačnej časti rozsudku opísal predchádzajúci skutkový a právny stav a vlastné odôvodnenie rozhodnutia obmedzil len na odsek č. 37, v ktorom doslova uviedol: „.

Odvolací súd považuje celkovo rozhodnutie súdu prvej inštancie za zmätočné, nedôsledne odôvodnené a nepreskúmateľné, pretože tieto nedostatky sú zásadné a predstavujú prekážku preskúmateľnosti rozsudku pre nezrozumiteľnosť, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti konania. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vo veci konať, vysporiadať sa s otázkami, na ktoré upozornil odvolací súd a svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodní.“

Ako vyplýva z odseku č. 37 rozsudku Krajského súdu C. D., tento vrátil obvinenému sudcovi na konanie vec z dôvodu doplnenia dokazovania. 57. Za záväzný právny názor odvolacieho súdu nie je možné podľa názoru disciplinárneho senátu považovať jeho pokyny na ďalší postup súdu prvého stupňa po procesnej stránke, za ktoré možno považovať, napr. doplnenie dokazovania za účelom zistenia skutkového stavu. V danom prípade podľa názoru odvolacieho disciplinárneho senátu, nemohlo ísť o nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu, nakoľko v posudzovanom uznesení Krajského súdu C. D. žiaden právny názor vyslovený nebol.

Za situácie, že súd nižšieho stupňa by takýto právny výklad konkrétnej právnej normy nerešpektoval a rozhodol by v ďalšom konaní iným spôsobom než v naznačenom smere, bolo by možné uvažovať o nerešpektovaní právneho názoru súdu vyššieho stupňa.

59. Odvolací disciplinárny senát má za to, že okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom sa vecou riadne a opakovane zaoberal. Doplnil dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opakovane rozhodol spôsobom rovnakým ako v predchádzajúcom rozhodnutí.

Ako bolo uvedené vyššie, v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu C. D. nebol uvedený žiaden konkrétny, jasný, právny názor, ktorého nerešpektovaním by sa sudca okresného súdu mohol dopustiť disciplinárneho previnenia.

Z vysloveného právneho názoru musia jednoznačne vyplývať dôvody nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia. Ak má byť prvostupňový súd viazaný právnym názorom, tak tento musí byť náležite prezentovaný, určitý a najmä musí obsahovať dôvody.

spoločnosťou. 63. Funkciu ochrany spoločnosti plní disciplinárne opatrenie tak voči samotnému disciplinárne obvinenému, voči ktorému sa prejavuje tak moment represie, ako aj moment individuálnej prevencie (výchova k riadnemu plneniu si povinností), ako aj voči ďalším občanom - potenciálnym disciplinárne stíhaným, voči ktorým sa prejavuje moment generálnej prevencie (výchovné pôsobenie disciplinárneho opatrenia na ostatných členov spoločnosti).

Za nerešpektovanie právneho názoru je tak možné považovať nesprávnu aplikáciu právnych predpisov, teda nepoužitie správneho právneho predpisu alebo aplikovanie právneho predpisu a jeho nesprávnu interpretáciu, resp. nesprávne vyvodenie právnych záveroch správnych skutkových zistení. Za právne posúdenie, je teda možné považovať činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje určité právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nerešpektovaní takéhoto právneho záveru možno hovoriť vtedy, ak by súd nižšieho stupňa odignoroval konkrétny právny záver odvolacieho súdu na konkrétne skutkové zistenia. O takúto situáciu však v danom prípade nejde.

67. Vzhľadom na tú skutočnosť, že ust. § 37 ods. 3 nepripúšťa zrušenie disciplinárneho rozhodnutia a vrátenie veci disciplinárnemu senátu na nové prejednanie a rozhodnutie, postupoval odvolací disciplinárny senát podľa vyššie citovaného ust. § 37 ods. 3 a podľa vety pred bodkočiarkou rozhodol vo veci sám tak, že obvineného spod disciplinárneho návrhu ministra spravodlivosti oslobodil. 68.

69. O trovách konania rozhodne súd podľa ust. § 38 Disciplinárneho poriadku samostatným uznesením. 70. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 4:1. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.