42Do/4/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v odvolacom disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M., sudkýň JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., a sudcov Mgr. Petra Macha, PhD. a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v disciplinárnom konaní vedenom na návrh ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti disciplinárne obvinenému I.. Ľ. G., súdnemu exekútorovi so sídlom exekútorského úradu G.. G. XX/X, Š., pre závažné disciplinárne previnenia podľa § 220 ods. 1 prvej vety v spojení s § 220 ods. 2 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 32D/21/2022-362 zo dňa 21. apríla 2023, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 17. októbra 2024, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku v spojení s § 37 ods. 3 Disciplinárneho súdneho poriadku sa odvolanie navrhovateľky zamieta.

Odôvodnenie

3797/09, EX 645/09, EX 993/09, EX 5169/09, EX 5878/09, EX 6160/09, EX 2937/10, EX 2966/10, EX 6129/09, EX 5627/09, EX 4510/09, EX 4508/09, EX 5134/09, EX 4375/09, EX 1075/09, EX 823/09, EX 1189/09, EX 1414/09, EX 3279/09, EX 3979/09; (a) v období od 1. januára 2020 do 13. júla 2021 nevyhotovil upovedomenie o zastavení starej exekúcie a nezaslal ho oprávnenému, (b) v upovedomení o zastavení starej exekúcie zo dňa 13. júla 2021 si uplatnil paušálne trovy starej exekúcie, hoci upovedomenie o zastavení starej exekúcie vydal po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 233/2019 Z. z.“ alebo „ZOUNEK“) a na náhradu paušálnych trov starej exekúcie nemal nárok; - v bode 3 pre disciplinárne previnenie na tom skutkovom základe, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 1274/09 v období od 1. januára 2020 do 21. februára 2022 nevyhotovil upovedomenie o zastavení starej exekúcie a nezaslal ho oprávnenému;

nárok, pretože skutok, ktorého sa disciplinárne obvinený dopustil, nie je disciplinárnym previnením. 2. Výrokom II. napadnutého rozhodnutia disciplinárny senát podľa § 34 ods. 1 Disciplinárneho súdneho poriadku uznal disciplinárne obvineného vinným na tom skutkovom základe (pôvodne označený ako bod 5. disciplinárneho návrhu), že ako poverený súdny exekútor v exekučnom konaní sp. zn. EX 4478/09 v období od 22. marca 2013 do 31. augusta 2022 napriek právoplatnému rozhodnutiu o zastavení exekúcie súdu nevrátil poverenie na vykonanie exekúcie a súdu ani účastníkom konania nezaslal konečné vyúčtovanie exekučného konania, exekúciu nevymazal z Centrálneho registra exekúcií a v jej vykonávaní naďalej pokračoval, teda zavinene porušil povinnosti exekútora vykonávať činnosť podľa zákona čestne, zodpovedne a svedomito, s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí a bez zbytočných prieťahov, ktoré povinnosti mu vyplývajú z ustanovenia § 29 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

Za to mu disciplinárny senát uložil disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku - písomné pokarhanie. 3. Výrokom III. napadnutého rozhodnutia disciplinárny senát podľa § 38 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku uložil disciplinárne obvinenému povinnosť nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania vo výške 120,- eur, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti

exekúcie súdu; (ii) bez ďalšieho/z vlastnej iniciatívy zaslať súdu a účastníkom konania konečné vyúčtovanie exekučného konania; (iii) vymazať exekúciu z Centrálneho registra exekúcií a (iv) nepokračovať vo výkone exekúcie, to všetko v prípade, ak došlo k právoplatnému zastaveniu exekúcie ešte v roku 2013.

Pokiaľ by tomu tak bolo, zakladala by táto skutočnosť dôvod pre výnimku z ustanovenia § 2 ods. 1 ZOUNEK s následkom, že nedôjde zo zákona k zastaveniu starej exekúcie, teda súdny exekútor nebude povinný postupovať (v relevantnom čase) podľa § 5 ods. 1 a 3 ZOUNEK. Na druhej strane mal disciplinárny senát k dispozícii tvrdenia, resp. interpretáciu tejto právnej normy zo strany navrhovateľky (viď záverečná reč), podľa ktorej nemá byť podstatou diskusie riešenie otázky, čo je a čo nie je výťažkom. Je potrebné zamerať sa na cieľ ZOUNEK, ktorým (podľa dôvodovej správy) bola identifikácia nemajetných exekúcií, ktoré majú byť zastavené a v tejto súvislosti na postup disciplinárne obvineného v kontexte všetkých dotknutých exekučných konaní, t. j. kedy prišla úhrada, koľko úhrad bolo, koľkých konaní sa to týkalo, všetky plnenia sa uskutočnili v jeden a ten istý deň, išlo v jednotlivostiach o malé plnenia v rozsahu 20,- eur, avšak celkovo v sume 16.000,- eur, od tretej osoby, ktorá nebola nijako zainteresovaná na exekučných konaniach, pričom si treba klásť otázku, odkiaľ sa vlastne dozvedela správne čísla variabilných symbolov.

7. Pre potreby ustálenia prístupu k veci disciplinárny senát prihliadol na právne závery rozhodnutia v inej disciplinárnej veci sp. zn. 33D/3/2022 z 23. júna 2022, kde Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) o. i. judikoval, že: „Exekučný súd (hoci až neskôr), ako aj disciplinárne obvinená zhodne tvrdili, že problematika zastavenia starých exekúcií spôsobuje aplikačné problémy a zákonná úprava je nejednoznačná. Uvedené tvrdenia podľa najvyššieho správneho súdu potvrdzujú aj to, že samotné ministerstvo spravodlivosti považovalo za potrebné k aplikácii predmetného zákona vydať manuál, ktorý vykladá a v niektorých prípadoch aj výrazným spôsobom dopĺňa ustanovenia zákona. .

8. V kontexte s vyššie citovanou časťou rozhodnutia sp. zn. 33D/3/2022 z 23. júna 2022 disciplinárny senát poukázal na vyjadrenie disciplinárne obvineného k disciplinárnemu návrhu, kde o. i. uviedol, že: „Vo vzťahu ku kvalifikácii platieb, ktoré mi boli pripísané v decembri 2019 som postupoval podľa usmernenia, ktoré bolo na webovom sídle MS SR uverejnené ešte 20. decembra 2019, keď začal platiť ZOUNEK, ktorý spôsoboval mnoho interpretačných problémov. V tomto usmernení bolo okrem iného uvedené : „v bode 8, čo možno rozumieť pod pojmom „dosiahnutý výťažok“ (§ 2 ods. 2 písm. f), tu je povedané v druhom odstavci, presnejšie povedané dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017“. Tento § hovoril, že akákoľvek platba, ktorá sa rozúčtuje, sa považuje za dosiahnutý výťažok.“

by súdny exekútor musel plnenie (v konečnom dôsledku adresované oprávnenému) tretej osobe vracať (plnenie odmietať), čo je istou antitézou činnosti smerujúcej k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. 10. Disciplinárny senát neidentifikoval primárnu povinnosť disciplinárne obvineného (resp. súdneho exekútora ako takého) zisťovať súvis medzi treťou osobou a oprávneným, keď uvedené navyše ani neindikovali skutočnosti zaznamenané v obchodnom registri.

11. Z hľadiska posudzovania významu viacerých možných výkladov právnej normy disciplinárny senát poukázal taktiež na rozhodnutie sp. zn. 32D/13/2021 zo 7. novembra 2022, v ktorom sa zaoberal otázkou svojvoľnosti v rámci rozhodovacej praxe súdov a ktoré je v materiálnych rysoch aplikovateľné aj na prejednávanú vec. V predmetnej veci Najvyšší správny súd o. i. uzavrel, že: „Disciplinárny senát zastáva názor, že svojvôľa na účely disciplinárneho deliktu predstavuje jednu z najťažších vád rozhodnutia. Ide o také rozhodnutia, ktoré sú z pohľadu práva absolútne nepochopiteľné a neobhájiteľné.

Disciplinárny senát považuje za potrebné uviesť, že predmetný výpočet je demonštratívny a nepochybne možno nájsť aj iné situácie, v ktorých možno hovoriť o svojvôli na účely disciplinárneho deliktu. Ich jednotiacou líniou je však absolútna neobhájiteľnosť rozhodnutia z pohľadu práva (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 11Kss 5/2021 citované v predchádzajúcom bode rozhodnutia).“.

V predmetných konaniach exekučné súdy posudzovali výhrady a námietky povinného týkajúce sa aplikácie ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f) ZOUNEK zo strany disciplinárne obvineného v dvoch konkrétnych exekučných konaniach, v ktorých dňa 23.12.2019 boli na účet súdneho exekútora vykonané úhrady spoločnosťou Hypo Collector, s.r.o. bez vedomia povinného. Exekučné

13. Disciplinárny senát vyhodnotením dôkazov a argumentov prednesených v rámci disciplinárneho konania dospel k záveru o „udržateľnosti“ výkladu ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f) ZOUNEK zo strany disciplinárne obvineného, teda že podradenie platby od spoločnosti Hypo Collector, s.r.o. pod pojem „dosiahnutý výťažok“ nie je interpretáciou ani nepochopiteľnou ani neobhájiteľnou z pohľadu práva, ktorá interpretácia by porušovala jednoznačné znenie Exekučného poriadku alebo ZOUNEK, alebo by nerešpektovala ustálenú rozhodovaciu prax, alebo kasačnú viazanosť. Takémuto záveru podľa disciplinárneho senátu svedčí aj vyjadrenie disciplinárneho navrhovateľa, že „Postup disc. obvineného síce neodporuje zneniu zákona, ale sleduje ten cieľ, aby dodržaný nebol.“ Disciplinárny senát preto uzavrel, že skutky uvedené v disciplinárnom návrhu pod bodmi 1 až 4 nie sú disciplinárnym previnením. Vzhľadom na to už potom disciplinárny senát osobitne nevyhodnocoval skutočnosť, či bol disciplinárny návrh vo vzťahu k prvým dvom exekučným konaniam uvedeným v jeho bode 1 podaný včas, t. j. pred uplynutím subjektívnej lehoty.

Z hľadiska kvalifikácie disciplinárny senát identifikoval zavinené porušenie povinnosti disciplinárne obvineného vykonávať činnosť podľa zákona čestne, zodpovedne a svedomito, s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí a bez zbytočných prieťahov, ktoré povinnosti mu vyplývajú z ustanovenia § 29 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 60 ods. 1 písm. c), § 60 ods. 2 a § 211a ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Z hľadiska zavinenia vyhodnotil disciplinárny senát toto previnenie ako nedbanlivostné, pričom pre rozhodnutie o charaktere uloženého disciplinárneho opatrenia bola na jednej strane významnou skutočnosť, že išlo o porušenie zákona z nepozornosti s marginálnymi dopadmi, na druhej strane však stav porušenia trval neúmerne dlho (desať rokov), čo samo osebe indikuje deficity v organizácii práce disciplinárne

16. Proti napadnutému rozhodnutiu disciplinárneho senátu podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky ako navrhovateľka odvolanie proti výroku I. napadnutého rozhodnutia o oslobodení spod disciplinárneho návrhu. Navrhla, aby odvolací disciplinárny senát zrušil napadnuté rozhodnutie vo výroku I. a sám rozhodol vo veci tak, že disciplinárne obvineného uzná za vinného zo spáchania závažných disciplinárnych previnení na skutkových základoch špecifikovaných v bodoch 1. až 4. disciplinárneho návrhu a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa § 221 Exekučného poriadku, a to zbavenie výkonu funkcie exekútora.

18. Navrhovateľka disciplinárnemu senátu vytkla, že sa dostatočne nezaoberal jej námietkami a v podstate iba jednostranne prevzal a osvojil si obhajobné tézy produkované disciplinárne obvineným. Upriamila pozornosť na početnosť exekúcií vedených disciplinárne obvineným, v ktorých zo strany tej istej tretej osoby, nezúčastnenej na žiadnom z exekučných konaní, v rovnakom čase krátko pred účinnosťou ZOUNEK došlo k úhrade rovnakej sumy, a to buď presne 15,- eur alebo 20,- eur, pričom disciplinárne obvinenému muselo byť podozrivé, odkiaľ táto tretia osoba disponuje presnými informáciami o stovkách variabilných symbolov konkrétnych exekučných konaní bez existencie zjavného záujmu na poukázaní uvedených

S týmito ťažiskovými otázkami sa podľa navrhovateľky disciplinárny senát žiadnym spôsobom nevyrovnal. 19. Ako argumentačnú nevyváženosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vníma navrhovateľka citáciu len časti usmernenia ministerstva k pojmovému vymedzeniu „dosiahnutého výťažku“ v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) ZOUNEK, keď disciplinárny senát poukázal iba na časť: „Presnejšie povedané, dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017.“ Navrhovateľka pripomenula, že dotknuté stanovisko pokračuje ďalším textom: „Domnievame sa, že plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami, ktoré za zaplatenie dlhu zodpovedajú (ručiteľ, príp. záložný dlžník), mimo exekučného konania (napr. priamo oprávnenému), prípadne plnenia neidentifikované, na tieto účely za dosiahnutý výťažok považovať nemožno.“ Navrhovateľka za dôležitú považuje aj ďalšiu časť stanoviska: „Keďže stará exekúcia sa zastavuje zo zákona, tak oprávnený (resp. exekútor) si nepomôže tým, že „snáď omylom" pošle exekútorovi 15 eur.

20. K poukazu disciplinárneho senátu na rozhodnutia v exekučných veciach Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 36Er/2631/2009 a sp. zn. 36Er/2630/2009 a následne Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 18CoE/16/2022 a sp. zn. 18CoE/15/2022 navrhovateľka vyjadrila názor, že k tam prezentovaným záverom dospel exekučný súd a jeho nadriadený súd bez komplexnej znalosti situácie, t. j. nevediac, že súdny exekútor v rovnaký deň prijal platby vo výške 20,- eur nielen v konkrétnych dvoch exekučných veciach, ktoré sa stali predmetom rozhodovania exekučných súdov, ale v stovkách ďalších exekúcií.

Ak k takejto situácii príde, t. j. ak je platba jednoznačne identifikovaná, nie je úlohou súdneho exekútora skúmať vzťah medzi povinným a treťou osobou, ktorá plní namiesto neho, ako ani vzťah medzi treťou osobou a oprávneným, čo skonštatoval aj disciplinárny senát, ktorý nezistil ani existenciu povinnosti súdneho exekútora skúmať hospodársku kauzu konkrétnej transakcie.

23. K dvom konkrétnym exekučným veciam, na ktoré poukázal disciplinárny senát na podporu svojej argumentácie, ku ktorým sa navrhovateľka vyjadrila, že exekučné súdy rozhodovali bez komplexnej znalosti a pozadia týchto káuz, disciplinárne obvinený uviedol, že zo strany navrhovateľky ide o čisto hypotetické úvahy, resp. navodzovanie, že by rozhodnutia exekučných súdov boli iné, ak by tieto mali vedomosť, že disciplinárne obvinený prijal plnenia od tretích osôb aj v iných exekučných konaniach.

V disciplinárnom konaní neboli predložené dôkazy preukazujúce, že by disciplinárne obvinený poskytol tretím osobám údaje o variabilnom symbole alebo iné údaje týkajúce sa ním vedených exekúcií. 25. Svoje vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky disciplinárne obvinený uzavrel petitom navrhujúcim odvolaciemu disciplinárnemu senátu zamietnutie odvolania navrhovateľky, keďže napadnuté rozhodnutie disciplinárneho senátu považuje za zákonné a správne po skutkovej aj právnej stránke.

27. Predsedníčka odvolacieho disciplinárneho senátu nariadila termín verejného zasadnutia odvolacieho disciplinárneho senátu na 12. septembra 2024 a riadne o ňom upovedomila navrhovateľku, disciplinárne obvineného, jeho obhajkyňu, i úradné osoby v zmysle § 23 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku.

Predsedníčka odvolacieho disciplinárneho senátu túto žiadosť vyhodnotila ako podanú včas, obsahujúcu relevantné dôvody a určila nový termín verejného zasadnutia odvolacieho disciplinárneho senátu na deň 17. októbra 2024. 29. Verejné zasadnutie odvolacieho disciplinárneho senátu sa vykonalo dňa 17. októbra 2024 za účasti disciplinárne obvineného, jeho obhajkyne a splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky.

31. Podľa § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách trestného konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného konania, o dokazovaní, o rozhodnutiach súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, o obnove konania a o trovách trestného konania.

33. Odvolací disciplinárny senát na základe odvolania podaného navrhovateľkou proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu č. k. 32D/21/2022-362 zo dňa 21. apríla 2023 najskôr posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku (ak bolo odvolanie podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné), pričom skutočnosti pre takéto rozhodnutie nezistil.

Správne identifikoval podstatu disciplinárneho návrhu vo vzťahu ku skutkom opísaným v ňom v bodoch 1 až 4, ktorou je právna kvalifikácia plnení tretej osoby v prospech účtu disciplinárne obvineného s uvedením variabilných symbolov zodpovedajúcich konkrétnym exekučným

36. Navrhovateľka v odvolaní disciplinárnemu senátu vytkla, že pri pátraní po obsahu pojmu „dosiahnutý výťažok“ nepostupoval argumentačne korektne, keď z usmernenia ministerstva zverejneného na jeho webovej stránke k aplikácii ZOUNEK necitoval celý obsah vysvetlenia k pojmovému vymedzeniu „dosiahnutého výťažku“, ktoré je, ako zistil aj odvolací disciplinárny senát, stále publikované v (zrejme) nezmenenom rozsahu na stránke ministerstva https://www.justice.gov.sk/sluzby/exekutori/najcastejsie-otazky/ pod položkou „Čo možno rozumieť pod pojmom „dosiahnutý výťažok“? (§ 2 ods. 2 písm. f)“. Po oboznámení sa s touto časťou odvolacej argumentácie je však potrebné uzavrieť, že na právne závery disciplinárneho senátu to nemá relevantný vplyv. Z tej časti obsahu usmernenia MS SR, ktorú opomenul citovať disciplinárny senát a do diskurzu ju vniesla svojím odvolaním až navrhovateľka, totiž vyplýva, že za „dosiahnutý výťažok“ pre účely aplikácie § 2 ods. 2 písm. f) ZOUNEK nie je možné považovať také plnenia, ktoré boli poskytnuté mimo exekučného konania (napr. priamo oprávnenému), plnenia neidentifikované, alebo ak by plnil (sám sebe) oprávnený, resp. by

disciplinárnym senátom citované rozhodnutia exekučných súdov, ktoré sa dotýkali aj aplikácie ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f) ZOUNEK. Navrhovateľka v odvolaní síce spochybnila komplexnosť informácií, z ktorých exekučné súdy vychádzali v čase kreácie ich právneho názoru, naznačiac, že ich rozhodnutia mohli byť iné, ak by disponovali takým diapazónom informácií ako ona, treba však súhlasiť s disciplinárne obvineným v jeho vyjadrení k odvolaniu, že v tomto smere ide iba o hypotetický konštrukt.

Hoci odpoveď disciplinárneho senátu bola stručná a zhrnutá v ostatných vetách bodu 26 napadnutého rozhodnutia, bolo z nej zrejmé, že disciplinárny senát nevidel primárnu povinnosť disciplinárne obvineného zisťovať („investigovať“) súvis medzi treťou osobou a oprávneným, k čomu naviac nesmerovali ani informácie zistiteľné z obchodného registra.

S týmito právnymi závermi sa odvolací disciplinárny senát stotožňuje. 39. Bez toho, aby odvolací disciplinárny senát doslovne rekapituloval všetky závery a zistenia disciplinárneho senátu z napadnutého rozhodnutia, možno uzavrieť, že tento dôkazy vykonané v disciplinárnom konaní logicky analyzoval a vyvodil z nich správne právne závery, najmä záver o „udržateľnosti“ výkladu ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f) ZOUNEK zo strany disciplinárne obvineného. Aj odvolací disciplinárny senát zastáva názor, že v právnom názore disciplinárne obvineného nejde o interpretáciu ani nepochopiteľnú, ani neobhájiteľnú z pohľadu práva, ktorá interpretácia by porušovala jednoznačné znenie Exekučného poriadku alebo ZOUNEK, alebo by nerešpektovala ustálenú rozhodovaciu prax, alebo kasačnú viazanosť. V postupe disciplinárne obvineného, aký zvolil v dotknutých exekúciách, ani podľa odvolacieho disciplinárneho senátu nejde o svojvôľu, na čo už vhodne poukázal disciplinárny senát odkazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 32D/13/2021 zo dňa 07.11.2022.

Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku je disciplinárnym previnením exekútora zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie iných povinností podľa Exekučného poriadku, porušenie sľubu, správanie, ktorým exekútor narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní. Na túto legálnu definíciu, ktorá je pri posudzovaní dotknutej veci .

65. Pri ústavno-konformnom výklade zákona v demokratickom a právnom štáte existuje principiálny rozdiel medzi posúdením rozhodnutia orgánu verejnej moci ako vecne nesprávneho s možnými dôsledkami inštančno-procesnej eliminácie jeho účinkov (zrušenie, zmena) a medzi uplatnením disciplinárnej, prípadne trestnej zodpovednosti voči osobe disponujúcej predmetnou, pri rozhodovaní použitou právomocou, ktorá má personálny sankčný charakter.

67. Pojem „svojvôľa“ je neoddeliteľne spojený s vôľovým prvkom, ktorý je možný len pri úmyselnom zavinení zodpovedajúcom úprave priameho úmyslu [§ 15 písm. a) Trestného zákona] a nepriameho úmyslu [§ 15 písm. b) Trestného zákona] smerujúceho (chcením alebo uzrozumením) k porušeniu práva, pričom je potrebné dokázať skutkový podklad pre právny záver o úmyselnom zavinení s popísaným smerovaním. V opačnom vyjadrení právno- aplikačný omyl, ale ani omyl pri hodnotení dôkazov disciplinárnu zodpovednosť za konkrétne rozhodnutie nezakladajú.

Inými slovami a zjednodušene, ak by nesprávne rozhodnutie bez preukázaného manipulačného úmyslu pri rozhodovaní malo byť dôvodom na disciplinárny alebo trestný postih, boli by dôsledky takého prístupu (aj v súvislosti s úspešným uplatňovaním opravných prostriedkov, resp. prostriedkov nápravy) absurdné a v praxi nezvládnuteľné.“

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.