4Asan/10/2020

1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne rozhodnutím č. ORP-P-644/DI-TN-2017 z 24.7.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) na skutkovom základe, že dňa 25.10.2017 v čase cca o 08:15 hod. viedol motorové vozidlo zn. Fiat Ducato, EČ: H. po ulici Dlhé Hony v obci Trenčín smerom od ulice Soblahovskej, pričom prechádzal ku križovatke s ulicou Inovecká, pred ktorou sa vpravo nachádzalo viditeľné zvislé dopravné značenie P2 - Stoj, daj prednosť v jazde, žalobca následne začal vchádzať do križovatky, cez ktorú mal v úmysle prejsť priamo smerom k ul. Legionárskej, pričom po vojdení do križovatky nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu zn. VW Passat, EČ: H., ktoré po ceste označenej ako hlavná cesta, viedol smerom od ulice Soblahovskej vodič H. Z., v dôsledku čoho v križovatke uvedených komunikácií,

došlo ku zraneniu žalobcu, vodiča H. Z. a jeho spolujazdca H. N.. Pri dopravnej nehode došlo ku škode na motorových vozidlách zn. Fiat Ducato, EČ: H. a VW Passat Variant, EČ: H.. Pri dopravnej nehode došlo ku škode na majetku mesta Trenčín. Požitie alkoholických nápojov u vodičov zistené nebolo. Uvedeným konaním žalobca porušil ustanovenie § 20 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). Za spáchanie priestupku mu bola uložená pokuta 600 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiacov.

Podľa zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody z 25.10.2017 (aktualizovaná dňa 13.12.2017) sa miesto dopravnej nehody nachádza na 4-ramennej križovatke ulice Inovecká a Dlhé Hony, pričom ulica Inovecká je hlavná cesta. Od ulice Soblahovskej na ulici Inovecká sa nachádza prenosné dopravné značenie - zákaz vjazdu všetkých vozidiel v smere jazdy - B2, od križovatky Inovecká - Dlhé Hony je ulica Inovecká jednosmerná k ulici Soblahovskej.

ulicu. Križovatku pozná veľmi dobre a vedel, že ulica Inovecká je v smere od ulice Dlhé Hony na Soblahovskú urobená ako jednosmerka. Jeho vozidlo nemalo žiadne technické problémy. V čase nárazu mal zaradený 1. rýchlostný stupeň. Príčinou nehody bolo, že policajti jazdili v protismere v zákaze vjazdu. Pred vojdením do križovatky vozidlo polície nevidel.

Vozidlom bez signalizácie jazdili z priestorov garáže na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Trenčíne, išli okolo OC Masaryčky po ulici Legionárskej na ulicu Soblahovská. Pred križovatkou ulíc Soblahovská a Inovecká v smere ich jazdy bolo dopravné značenie zákaz odbočenia doprava a zákaz vjazdu vozidiel, keďže ulica Inovecká sa prerábala.

Počas jazdy na ulici Inovecká sa ku križovatke ulíc Inovecká a Dlhé Hony zľava približovalo modré dodávkové vozidlo, ktoré na stopke nezastavilo a pokračovalo plynule do križovatky. Na to začal služobným vozidlom brzdiť a volantom točiť doprava, pričom vodič dodávky neurobil nič, aby sa vyhol zrážke. Ľavou prednou časťou služobného vozidla narazil do pravej prednej časti dodávky. V dôsledku nehody nebol obmedzený na bežnom spôsobe života.

rýchlo. 7. Dňa 2.11.2017 bola spísaná zápisnica o vysvetlení so Z. T., ktorý uviedol, že 25.10.2017 v čase okolo 8:07 až 8:10 hod. čakal na autobusovej zastávke na ulici Dlhé Hony v Trenčíne na kolegyňu V. O.. Zazrel ako po ulici Inovecká od ulice Soblahovská prichádzajú policajti a od ulice Dlhé Hony vchádza do križovatky modrá dodávka. Následne došlo k zrážke.

Každá fotografia obsahovala údaj o dátume a čase jej vyhotovenia. Dátum aj čas bol na týchto fotkách zobrazený na dvakrát, raz červenou farbou a druhý krát bielou farbou (údaje v bielej farbe obsahovali aj informáciu o sekundách). V prehľade fotodokumentácie však chýba záber na palubnú dosku a ukazovateľ rýchlosti policajného vozidla VW Passat Variant.

On bol na mieste spolujazdca ako veliteľ hliadky. Okolo 8:00 hod. mu volal na jeho mobilný telefón operačný dôstojník, že po ulici Inovecká sa pohybuje autobus, ktorého vodič má byť pod vplyvom alkoholu a uviedol EČ autobusu. Z priestorom garáži na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru Trenčín vyrazili po ulici Legionárska, cez kruháč sa dostali na ulicu Soblahovská. Nakoľko bola premávka normálna, nepoužili svetelnú ani zvukovú signalizáciu.

10. Zo svedeckej výpovede Z. S. vyplynulo, že v čase nehody polieval na okne kvety, nehodu priamo nevidel ale zaznamenal ju ako veľký hluk na ulici. Pred nehodou nepočul žiadnu zvukovú signalizáciu policajného vozidla a po nehode nevidel, či boli na policajnom vozidle spustené svetelné majáky.

12. K dopravnej nehode z 25.10.2017 bol vyhotovený plán miesta dopravnej nehody, ktorý graficky zachytil miestne pomery, jednotlivé stopy a konečné polohy vozidiel účastných dopravnej nehody. 13. Zo záznamu o podaní vysvetlenia H. C. z 7.12.2017 bolo zistené, že nákladné motorové vozidlo Fiat Ducato EČ: H. je v jeho vlastníctve a toto v inkriminovaný deň požičal svojmu bratovi - žalobcovi. Uvedené potvrdzuje aj evidenčná karta vodiča k predmetnému vozidlu.

16. Vo veci ustanovený súdny znalec Ing. O. vypracoval na účel zistenia technickej príčiny vzniku dopravnej nehody a posúdenia techniky jazdy účastníkov dopravnej nehody, vrátane posúdenia technickej prijateľnosti ich verzií priebehu nehodového deja, znalecký posudok č. 8/ 2018 z 5.6.2018. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že po analýze podkladov v spise, t.j. fotodokumentácie z prvotných úkonov a zistení najpravdepodobnejšieho pohybu oboch vozidiel pred zrážkou na základe zhody dynamických polôh pri zrážke a konečných polôh dospel k záveru, že najpravdepodobnejšie nehodový dej prebiehal tak, že vodič Z. jazdil presne spätne nepreukázateľnou rýchlosťou po hlavnej ceste (ulici Inoveckej) v rozpore s prenosným dopravným značením, ktoré zakazovalo vjazd na ulicu Inoveckú z ulice Soblahovskej. Vo vzdialenosti blízkej 23 m pred polohou VW Passat pri výjazde mu z ľavej strany kolmým smerom, z vedľajšej cesty vošlo vozidlo Fiat žalobcu, ktorý taktiež nerešpektoval zvislé dopravné značenie (Stoj, daj prednosť v jazde). Na preukázanie toho, či vozidlo Fiat pred vojdením do križovatky stálo, alebo žalobca len znížil rýchlosť jazdy nie je dostatok

Spôsob jazdy vodiča Z. hodnotil ako nesprávny v tom, že počas jazdy prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť o najmenej 14 km/h. Prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti nemá vplyv na výsledok technického vyhodnotenia dania prednosti a ohrozenia žalobcom. Nerešpektovanie zákazu vjazdu do jednosmernej cesty mohlo u žalobcu vyvolať pocit spoľahnutia sa na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky zo strany iných účastníkov, čo mohlo byť praktickým dôvodom na to, že nevenoval dostatočnú pozornosť sledovaniu a vyhodnocovaniu situácie v jednosmernej časti cesty po jeho pravej strane. Vodič Z. nemohol vzniku dopravnej nehody zabrániť, pretože ani pri jazde dovolenou rýchlosťou a havarijným brzdením s maximálnym spomalením až 8,7 m.s-2 nebol schopný zastaviť vozidlo pred miestom zrážky. Vodič Santa udáva brzdenie pred zrážkou, nie je však možné objektivizovať dĺžku dráhy brzdenia a teda ani navýšiť rýchlosť pri zrážke o presne preukázateľnú hodnotu. Podiel vodiča na celkovom zavinení dopravnej nehody kvôli ignorovaniu zákazu vjazdu je vecou právneho náhľadu. Podľa fotodokumentácie z realizácie dopravnej nehody nie sú známe žiadne objektívne dôvody alebo prekážky, ktoré

Taký okamih mohol nastať v čase blízkom 1,3 s pred zrážkou, keď sa predný obrys Fiatu presunul za zvislú hranu smerových tabuľa na ľavej strane z pohľadu vodiča. Služobné vozidlo VW Passat Variant malo pri zrážke okamžitú rýchlosť najviac 64 km/h, ktorú vzhľadom na absenciu stôp po znižovaní rýchlosti pred zrážkou je potrebné stotožniť s maximálnou rýchlosťou

Pravdepodobnejšia je nižšia rýchlosť kvôli hodnotám zrýchlenia pri rozbiehaní na relatívne krátkej dráhe pred zrážkou. Z čisto technického hodnotenia príčinou vzniku dopravnej nehody bolo vojdenie vozidla Fiat žalobcu do jazdnej dráhy vozidla VW Passat v kritickej vzdialenosti, teda nedanie prednosti v jazde vodičovi Z. jazdiacemu na hlavnej ceste - aj keď v protismere.

Posúdenie podielu vodičov na celkovom zavinení dopravnej nehody je vecou právneho názoru. Pri formulovaní záveru o technickej príčine dopravnej nehody vychádzal z predpokladu, že žalobca bol povinný prispôsobiť spôsob jazdy technickému výkladu dania prednosti v jazde všetkým vozidlám na hlavnej ceste. Vplyv jazdy vodiča Z. v protismere jednosmernej cesty na vzniku dopravnej nehody nevedel exaktne technicky vyhodnotiť, čo je dôvod, prečo nie je zakomponovaný v hodnotení jeho spôsobu jazdy z technického hľadiska.

18. Prílohou administratívneho spisu bol zvukový záznam z 25.10.2017 zachytený na CD nosiči, vrátane jeho písomného prepisu, z ktorého vyplynulo, že operačné stredisko Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín dňa 25.10.2017 o 8:05 hod. prijalo hlásenie, že po ulici Inovecká v Trenčíne ako je okresný dopravný inšpektorát sa pohybuje autobus Karosa EČ: D., ktorého vodič je divný, asi pod vplyvom alkoholu. Následne operačné stredisko o 8:09 hod. kontaktovalo policajnú hliadku H., aby prijaté oznámenie preverili.

20. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním z dôvodu, že sa necítil byť vinným zo spáchania priestupku. Medzi odvolacími bodmi bola aj zmienka o ukazovateľovi rýchlosti vo vozidle VW Passat, ktorý ako žalobca videl, že sa zasekol na hodnote 85 km/h.

h. Počas doplňujúceho výsluchu z 10.9.2018 svedok L.. O. C. oznámil, že pri kontrole technického stavu služobného vozidla VW Passat po nehode bola ručička ukazovateľa rýchlosti na 0 km/h. 21. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát rozhodnutím č. KRPZ-TN-KDI-109/2018-P z 16.10.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stotožniac sa s jeho skutkovými a právnymi závermi.

22. Žalobca sa správnou žalobou včas podanou na Krajskom súde v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 23. Žalobca namietal predovšetkým, že: - napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov pre vyvodenie viny žalobcu, - zistenie skutkového bolo nedostačujúce a predčasné pre riadne posúdenie stavu veci, - skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ rozhodnutia, nemá oporu v samotnom administratívnom spise a na tomto podklade nemožno rozhodnúť o tom, že vina z vyššie označeného priestupku padá na žalobcu, - skutkové zistenia prvostupňového orgánu i žalovaného neboli správne vyhodnotené a nemajú jednoznačnú oporu v produkovaných dôkazoch, - dopravnú nehodu žalobca nezavinil, nakoľko vodič Z. jazdiaci na motorovom vozidle VW Passat (vozidlo polície) porušil povinnosti vyplývajúce zo zákona o cestnej premávke, keď vozidlo polície jazdilo v rozhodujúcom čase v protismere, teda vedome toto vozidlo vošlo do

h, pretože na takom krátkom dĺžkovom úseku od bodu zastavenia na značke STOP, do bodu stretu vozidiel nebolo možné dosiahnuť predmetnú rýchlosť. Tým, že bola rýchlosť vozidla VW Passat vyššia, než dospel znalec (podľa žalobcu sa jednalo o hodnotu 85 km/h), došlo vyvinutiu vyššej energie, čo spôsobilo, že vozidlo Fiat sa ocitlo od bodu stretu vozidiel až v mieste, kde bolo zdokumentované. V tejto súvislosti dal do pozornosti vyjadrenie znalca, ktorý konštatoval vo svojej výpovedi dňa 24.7.2018, že vychádzal pri posúdení rýchlosti vozidla Fiat (21 km/h) z nákresu križovatky. Následne však znalec uviedol, že nákres križovatky nie je celkom presný a základné línie ciest sú voči začiatku stôp (zdokumentovaných na mieste dopravnej nehody) nereálne posunuté, - významnou okolnosťou pre správne posúdenie zodpovednosti za dopravnú nehodu má okolnosť nepochybného preukázania existencie zvukovej a (alebo) svetelnej signalizácie motorového vozidla zn. VW Passat, - dôvodnosť, nevyhnutnosť a primeranosť porušenia zákazu vjazdu vozidlom polície s poukazom na § 140 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke, ktorý považoval pri nezapnutej signalizácii za nesprávny spôsob jazdy.

istú. Stotožnil sa so závermi znaleckého skúmania, ktoré vyvrátili žalobcom tvrdenú rýchlosť služobného vozidla 85 km/h. Žalobcovi nebolo kladené za vinu porušenie § 20 ods. 4 zákona o cestnej premávke (zastavenie na dopravnej značke ,,Stoj, daj prednosť v jazde!“), rovnako použitie zvláštneho výstražného svetelného a zvukového zariadenia, nemalo vplyv na posúdenie príčiny dopravnej nehody. Mal za to, že nepresnosť plánika miesta dopravnej nehody z 25.10.2017 neovplyvnila závery znaleckého posudku. Žalobca bol za každých okolností povinný rešpektovať § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke a dať prednosť služobnému vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste, na ktorej v mieste zrážky bola obojsmerná premávka. Žalobca mal a mohol očakávať aj vozidlá idúce po ulici Inovecká v smere od ulice Soblahovská ku OC Kaufland. Žalobné námietky považoval za účelovú obranu.

26. Krajský súd preskúmavané rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že: - poukázal na to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že policajné služobné motorové vozidlo VW Passat malo zapnuté svetelné alebo zvukové výstražné znamenia.

Tieto osoby boli pritom priamymi svedkami dopravnej nehody, možno ich považovať jednoznačne za objektívnych a preto bolo zo strany správnych orgánov nepochopiteľné, že ich výpovede boli odignorované. Okrem toho policajtmi nebolo o použitie svetelných alebo zvukových výstražných znamení požiadané operačné stredisko, - policajné služobné motorové vozidlo sa bez použitia svetelného a zvukového výstražného znamenia neoprávnene na ulici Inovecká pohybovalo v zákaze vjazdu a v protismere, čo je zjavné porušenie ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého oprávnené subjekty, vrátane polície, môžu nedodržiavať zákazy a príkazy, len ak použijú zvláštne výstražné znamenie, - žalobcovi boli známe miestne dopravné pomery a mal preto právo rozumne predpokladať, že keďže ide o jednosmernú cestu, tak z tohto smeru, resp. protismeru nepôjde vozidlo bez použitia výstražnej signalizácie, ktorým by upozornilo na svoju prítomnosť, - výpovede svedkov (policajtov) H. Z. a H. N. vyhodnotil ako účelové z dôvodu snahy vyviniť sa z prípadnej zodpovednosti za spôsobenú dopravnú nehodu.

To znamená, že k prvotnému porušeniu povinnosti došlo zo strany príslušníkov polície a uvedené krajský súd vyhodnotil ako bezprostrednú a nevyhnutnú príčinu dopravnej nehody. Na uvedených právnych záveroch nebol spôsobilý nič zmeniť ani vo veci obstaraný znalecký posudok z odboru dopravy, keďže úplne odignoroval výpoveď rozhodujúcej svedkyne dopravnej nehody

III. Konanie na kasačnom súde

28. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol kasačnému súdu preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie. 29. Podanie kasačnej sťažnosti sťažovateľ odôvodnil predovšetkým tým, že: i. krajský súd neodôvodnenie preferoval výpovede dvoch svedkov V. O. a Z. T. na úkor ostatných dôkazov, čím vytvoril neakceptovateľnú prezumpciu ich správnosti, ii. žalobca sa nemohol spoliehať, že mu z jeho pravej strany nebude prichádzať žiadne vozidlo, keďže na mieste neboli osadené príslušné dopravné značky, ktoré by upozorňovali na jednosmernú premávku, pričom v mieste dopravnej nehody bola už Inovecká ulica obojsmerná, iii. krajský súd mimo svoju právomoc skonštatoval konečný výrok o zavinení spáchaného priestupku a tak sám rozhodol vo veci, čo ale prináleží len správnemu orgánu, iv. krajský súd sa nedôvodne zaoberal správnosťou znaleckého posudku, hoci mal posudzovať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, v. vodič policajného vozidla H. Z. prekročil podľa znaleckého posudku rýchlosť o 14 km/ h, keďže išiel v obci rýchlosťou 64 km/h, za čo bol disciplinárne potrestaný, avšak toto pochybenie nemalo vplyv na vznik dopravnej nehody, vi. v danom prípade bola povolená výnimka podľa § 140 ods. 3 zákona o cestnej premávke, ktorú vydal prezident policajného zboru pod č. PPZ-ODPZ-50-142/2014 z 8.4.2014. Touto povolil okrem iného aj služobným vozidlám policajného zboru v období od 22.4.2014 do 21.4.2019 výnimku podľa § 140 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke pri plnení služobných úloh za predpokladu, že sa tým neohrozí bezpečnosť cestnej premávky na diaľniciach a cestách v Slovenskej republike. 30. Žalobca sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu, uplatnené sťažnostné body vyhodnotil v plnom rozsahu ako nedôvodné a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť, pričom si uplatnil náhradu trov kasačného konania.

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

33. V danom prípade ide o vyvodenie priestupkovej zodpovednosti za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, pričom porušeným všeobecne záväzným právnym predpisom o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v dôsledku ktorého vznikla dopravná nehoda, pri ktorej bola inému spôsobená škoda na majetku, bol § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke v znení účinnom do 31.3.2020, v zmysle ktorého „vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou ,,Daj prednosť v jazde“ alebo ,,Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.“

poriadok). Z pohľadu štrasburgskej judikatúry sa pod trestným obvinením upraveným v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) rozumie aj správny delikt, t.j. i priestupok. Aplikácia Dohovoru na priestupkové konanie je v zásade určovaná tzv. Engelovskými kritériami vyplývajúcimi z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Engel a ostatní proti Holandsku (sťažnosť č. 5100/71 a ďalšie, rozsudok z 8.6.1976). Pre aplikáciu Dohovoru v zásade stačí naplnenie čo i len jedného z týchto kritérií. V danom prípade je nesporné, že sa Dohovor bude aplikovať vzhľadom na prísnosť a povahu sankcie, ktorá bola žalobcovi uložená rozhodnutím žalovaného v nadväznosti na prvostupňové rozhodnutie, čo súčasne predstavuje naplnenie tretieho Engelovského kritéria.

Osobitnú povahu má pritom správne trestanie vo veciach dopravných priestupkov (priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky), ktoré je špecifické tým, že orgán objasňujúci a rozhodujúci o priestupku patrí medzi útvary Policajného zboru. Poukazujúc na analógiu s trestným konaním, pri priestupkovom konaní vo veciach dopravných priestupkov sa ako keby v orgáne verejnej správy rozhodujúcom vo veci kumulovalo postavenie vyšetrovateľa, prokurátora i sudcu súčasne. V rozhodovanej veci bola táto vrchnostenská kvázi anomália zvýraznená ešte aj tým, že druhým účastníkom dopravnej nehody bol príslušník Policajného zboru (H. Z.), ktorý viedol služobné motorové vozidlo pri výkone služobnej činnosti. Uvedený príslušník bol pritom formálne v služobnom pomere na Krajskom policajnom riaditeľstve Trenčín, teda útvare Policajného zboru zastrešujúcom aj činnosť žalovaného. Opísaná previazanosť preto musela byť veľmi citlivo zohľadňovaná i pri správnom súdnom prieskume predovšetkým s akcentom na vykonané dokazovanie a jeho vyhodnotenie zo strany žalovaného.

36. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ znenie § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke v rozhodnej dobe ustanovovalo povinnosť vodiča dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste, je potrebné za vozidlá prichádzajúce po hlavnej ceste považovať predovšetkým také, ktoré prichádzajú v súlade s dopravnými predpismi. Vozidlo prichádzajúce po hlavnej ceste v protismere však za takéto vozidlo nemožno považovať. Povinnosti vodiča sú totiž v zásade viazané na takú činnosť či konanie iných osôb, ktorá je vykonávaná súladne so zákonom o cestnej premávke, resp. inými všeobecne záväznými predpismi. Výnimkou by tu bol protismerný pohyb vozidla s právom prednostnej jazdy, ktorého povahu majú aj vozidlá Policajného zboru [§ 40 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke], pretože takéto vozidlo nemusí dodržiavať povinnosti a zákazy ustanovené zákonom o cestnej premávke vrátane zákazu vjazdu.

Vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa zvláštne výstražné znamenia (ďalej len ,,vozidlo s právom prednostnej jazdy“), je povinný dbať na potrebnú opatrnosť tak, aby iných účastníkov cestnej premávky neohrozil.“

Zákon explicitne neustanovuje, či musia byť zapnuté zvukové zvláštne výstražné znamenia súčasne so svetelnými. Zákonná textácia uvádzajúca používanie zvukových znamení - doplnených - svetelnými tomu však nasvedčuje, pričom priorizuje použitie zvukových znamení.

40. Z uvedeného je následne zrejmé, že skutočnosť, či policajné služobné motorové vozidlo malo v čase vzniku dopravnej nehody zapnuté zvláštne výstražné znamenia, je rozhodujúcou pre posúdenie veci. Len v takomto prípade totiž vzniklo tomuto vozidlu právo prednostnej jazdy spojené s možnosťou jazdy v protismere a tomu zodpovedajúca povinnosť žalobcu takúto prednostnú jazdu rešpektovať (§ 40 ods. 8 zákona o cestnej premávke). Použitie, resp. nepoužitie zvláštnych výstražných znamení bolo pritom v rámci dokazovania preukazované viacerými svedeckými výpoveďami. Svedkyňa L.. V. O., ako vodička motorového vozidla jazdiaceho za vozidlom žalobcu jednoznačne uviedla, že policajné vozidlo nemalo zapnuté ani zvukové ani svetelné výstražné znamenia. Svedok Z. T. v podanom vysvetlení uviedol, že policajné vozidlo zvukové znamenia nemalo zapnuté a svetelné znamenia skôr nemalo zapnuté, o čom si však nebol úplne istý. Nepoužitie zvukových znamení potvrdil aj svedok Z. S., ktorý sa k použitiu svetelných znamení nevedel vyjadriť. Naopak svedok H. Z. ako vodič policajného služobného vozidla vypovedal, že zapol len svetelné zvláštne výstražné

41. Vykonaným dokazovaním teda nebolo nesporne preukázané, že na policajnom vozidle boli v čase vzniku dopravnej nehody zapnuté zvukové aj svetelné výstražné znamenia. S odkazom na zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) preto nebolo možné túto rozhodujúcu skutkovú okolnosť považovať za preukázanú. Táto trestnoprávna zásada v širšom kontexte spojená s prezumpciou neviny predstavuje presne tú zásadu trestného konania, ktorá sa má aplikovať aj na priestupkové konanie a to nielen s odkazom na čl. 6 Dohovoru ale i v zmysle § 195 písm. c) SSP. Nemožno zabúdať, že aj v priestupkovom konaní platí, že obvinenému z priestupku má byť dokázaná vina a nie, že tento má dokazovať svoju

L.. V. O. a Z. T., len bolo správne poukázané, že títo svedkovia nemajú žiaden pomer k veci ani účastníkom dopravnej nehody a preto je možné ich vyhodnotiť ako objektívnych, zatiaľ čo u svedeckej výpovede H. Z. možno logicky očakávať snahu zbaviť sa prípadnej zodpovednosti a pri svedkovi H. N. možno predpokladať kolegiálny vzťah k vodičovi H. Z..

43. K druhému sťažnostnému bodu možno uviesť, že z výpovede žalobcu vyplýva, že mu bola dopravná situácia v mieste dopravnej nehody známa vrátane jednosmerného úseku na Inoveckej ulici. Nakoniec aj z porovnania miesta trvalého bydliska žalobcu s miestom dopravnej nehody je zrejmé, že býva neďaleko. Žalobca vyslovene uviedol, že sa automaticky nespoliehal na to, že z protismeru nemôže ísť žiadne vozidlo, len rátal s tým, že bude na to upozornený jeho zvukovými aj svetelnými zvláštnymi výstražnými znameniami.

44. Tretí sťažnostný bod je dôkazom toho, že sťažovateľovi nie je účel správneho súdnictva úplne zrejmý. Správny súd v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o priestupku nenahrádza orgán verejnej správy i keď v rámci sankčnej moderácie môže sám rozhodnúť o sankcií. To však zároveň neznamená, že nemôže dôjsť (napr. na podklade odlišného vyhodnotenia vykonaných dôkazov) k záveru, že sa priestupku nedopustila tá osoba, u ktorej to vyplýva z priestupkového rozhodnutia napadnutého správnou žalobou. Inak by totiž ochrana poskytovaná správnym súdnictvom nemala zmysel. Pri určitých typoch priestupkov spojených so súčasným protichodným konaním dvoch osôb (napr. pri dopravných nehodách) to logicky môže znamenať, že sa priestupku dopustila druhá osoba zúčastnená na priestupkovom deji. Krajský súd v preskúmavanom rozhodnutí v bode 53 odôvodnenia na podklade vykonaného dokazovania skonštatoval, že žalobca neporušil zákonnú povinnosť, ktorej porušenie sa mu kládlo za vinu a naopak boli to práve príslušníci polície, ktorí nepoužitím zvláštneho výstražného znamenia porušili zákaz vjazdu a zákaz odbočenia vpravo na ulicu Inovecká,

45. Pokiaľ žalovaný argumentoval postojom krajského súdu k znaleckému posudku, je potrebné poukázať na to, že otázka zavinenia dopravnej nehody je otázkou právnou a jej zodpovedanie neprináleží znalcovi ale orgánom verejnej správy a následne správnemu súdu. Znalecký posudok je vždy len jeden z dôkazov a v rámci slovenského správneho procesu ako i priestupkového konania nemá väčšiu dôkaznú silu než iné dôkazy. Ak teda krajský súd v preskúmavanom rozhodnutí namietal nesprávne závery znalca o technickej príčine dopravnej nehody, ktoré mali byť založené na nesprávnom vyhodnotení všetkých skutkových zistení (bod 55 odôvodnenia) predovšetkým z dôvodu nezohľadnenia svedeckej výpovede L..

47. Z rovnakého dôvodu je právne irelevantný aj šiesty sťažnostný bod odvolávajúci sa na rozhodnutie prezidenta policajného zboru č. PPZ-ODPZ-50-142/2014 z 8.4.2014 povoľujúce okrem iného aj služobným vozidlám Policajného zboru v období od 22.4.2014 do 21.4.2019 výnimku podľa § 140 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke.

48. Na základe opísaných skutočností sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožnil so závermi preskúmavaného rozhodnutia krajského súdu, v zmysle ktorých bol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, keďže orgánmi verejnej správy ustálený skutkový stav bol v rozpore s administratívnymi spismi. Žalovaný ale i prvostupňový orgán vo svojich rozhodnutiach nesprávne skonštatovali porušenie § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke zo strany žalobcu.

Takýto postup by bol neudržateľný v každom prípade, nie to ešte vo veci, keď policajné orgány fakticky rozhodujú o priestupku vzťahujúcemu sa k dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol aj policajt spadajúci pod ten istý policajný útvar ako ten, ktorý vec objasňoval a následne v nej rozhodol.

50. Z uvedených dôvodov preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú zamietol. 51. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči sťažovateľovi (žalovanému) priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

V Bratislave dňa 29. septembra 2022