4Asan/10/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): POWER BATTERY, s.r.o., so sídlom Majerská cesta 36, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47335009, právne zastúpený: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o, advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47244895, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00156906, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 4396002419/ 9333-46765/Kun zo dňa 10.12.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/25/2020-186 zo dňa 02.12.2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že z protokolu z kontroly nesporne vyplýva, že konateľ žalobcu ako kontrolovaného subjektu bol informovaný o predmete kontroly, účele a dobe trvania kontroly. Uvedená skutočnosť je poznamenaná v protokole, pričom konateľ žalobcu protokol podpísal. Právna úprava neupravuje ako konkrétne, akým spôsobom, či formou má byť kontrolovaný subjekt oboznámený o začatí kontroly, preto by žalobca musel preukázať, že nebol oboznámený o predmetných skutočnostiach, ak z protokolu svedčí opak, pričom uvedenú skutočnosť pri podpisovaní protokolu konateľ žalobcu nenamietal. Navyše svojim konaním, súčinnosťou pri vykonávaní kontroly len uznal, že akceptuje začatie kontroly za podmienok ako bola začatá. Žalobca v žalobe ani neuvádza ako a čím konkrétne by tvrdený nezákonný postup pri začatí kontroly mal spôsobiť ujmu na subjektívnych právach žalobcu, v čom by ujma mala spočívať, v čom by bol iný výsledok kontroly. 3.

4. Podľa názoru krajského súdu, neobstojí ani žalobný dôvod o nesprávnom právnom posúdení veci, ak podľa žalobcu žalovaný nesprávne aplikoval Zákon o odpadoch namiesto Zákona o kontrole v štátnej správe. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak rozhodujúci orgán nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prípade žalobnej námietky sa v zásade jedná len o nesúhlas žalobcu s vydaným rozhodnutí, o polemiku nad správnosťou výkladu aplikovaných právnych noriem.

do neho nahliadnuť. Odlišujúca sa právna úprava pri vykonávaní štátneho dozoru v oblasti odpadového hospodárstva sleduje väčšiu pružnosť a eliminovanie prekážok v riadnom výkone štátneho dozoru, ktoré by mohlo spôsobovať predkladanie poverenia na výkon kontroly. Navyše pri začatí kontroly nie je možné dopredu určiť napríklad dátum ukončenia kontroly, ktorý závisí aj od priebehu samotnej kontroly, je ovplyvnené aj činnosťou kontrolovanej osoby.

Napokon poukázal aj na neskôr prijatú právnu úpravu novely zákona o odpadoch vykonaná zákonom č. 460/2019 Z.z., ktorým sa od 27.12.2019 doplnil odsek 5 §-u 112 Zákona o odpadoch novou vetou v znení „Poverenie vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu podľa osobitného predpisu sa na výkon štátneho dozoru podľa tohto zákona nevyžaduje“. Je zrejmé, že právna úprava bola prijatá neskôr, po vykonaní kontroly, zákonnosť ktorej je posudzovaná v predmetnom súdnom konaní. Avšak aj v období pred prijatím predmetnej novely, zákon o odpadoch bolo potrebné vykladať a aplikovať tak, že osoba vykonávajúca štátny dozor v oblasti odpadového hospodárstva sa poverením nepreukazuje. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že uvedené doplnenie nezmenilo doterajší úmysel zákonodarcu, a to vylúčiť požiadavku písomného poverenia pri výkone štátneho dozoru podľa Zákona o odpadoch, ale ho iba potvrdzuje s cieľom eliminovať výkladové nejasnosti, či špekulácie.

Podľa názoru krajského súdu bolo zrejmé, že povinnosť držiteľa odpadu je určená všeobecne ako povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi. To, že zákon o odpadoch výslovne nezakazuje preradenie odpadu na iné kat. č. neznamená, že žalobca sa nedopustil porušenia povinnosti pri vedení evidencie odpadu, ak Zákon o odpadoch vrátane vyhlášky konkrétne stanovuje ako má žalobca túto evidenciu viesť tak, aby bola súladná s právnou úpravou. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že ak má držiteľ odpadu povinnosť zaradiť komunálny odpad do skupiny 20, je logické, že zároveň nemôže zaradiť komunálny odpad do inej skupiny ako skupiny 20. Ak tak urobí, poruší povinnosť viesť evidenciu o druhoch a množstve odpadov a nakladaní s nimi.

9. Správny súd mal za to, že žalovaný, aj prvostupňový orgán verejnej správy za zistené predmetné porušenie, ktoré bolo kladené žalobcovi za vinu, uložil správnu pokutu v zmysle § 117 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z.

Zároveň bola dodržaná tak subjektívna ako aj objektívna lehota pre možnosť začatia konania o uložení pokuty v zmysle § 116 ods. 1 Zákona o odpadoch.

10. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.: 23S/25/2020-186 zo dňa 02.12.2020 podal žalobca v postavení kasačného sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 06.02.2021 kasačnú sťažnosť podľa ustanovenia § 438 SSP, ktorou sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Sťažovateľ k takto novovzniknutému odpadu nadobudol postavenie pôvodcu podľa § 4 ods. 1 a 2 Zákona o odpadoch, ktorému z § 12 ods. 1 Zákona o odpadoch vyplývajú práva a povinnosti k odpadu, ktoré ma k držbe. Vzhľadom na uvedené správny súd nesprávne aplikoval ust. § 117 ods. 1 Zákona o odpadoch.

Rovnako sťažovateľ uviedol, že správny súd nesprávne právne posúdil skutočnosť, kto má povinnosť dokazovať neexistenciu oboznámenia sa so začatím kontroly, ako aj to, že súčinnosťou počas výkonu kontroly a následným podpisom v Protokole došlo k akceptovaniu začatia kontroly a potvrdeniu poučenia, ktorého obsah nie je nikde zachytený. K týmto kasačným námietkam kasačný sťažovateľ rozsiahlo poukazuje na negatívnu dôkaznú teóriu, a teda že bolo povinnosťou práve žalovaného preukázať, že sťažovateľa oboznámil o začatí kontroly, a zároveň na skutočnosť, že Protokol o vykonaní kontroly nemožno považovať za verejnú listinu v zmysle § 205 zákona č. 160/2015 Z.z., keďže na ich vydanie nemajú správne orgány právomoc. Takýmito listinami sú napr. rozhodnutia, potvrdenia, resp. iné konštitutívne akty, za to Protokol považuje sťažovateľ za pomocný dokument správneho orgánu.

Z tohto dôvodu vykonaná kontrola je nezákonná. 14. K podanej kasačnej sťažnosti sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 14.04.2021. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, námietka týkajúca sa preradenia odpadu z kat. č. 20 01 33 do kat. č. 16 06 01 je vyvrátená žalovaným, ako aj rozhodnutím správneho súdu, že zo strany sťažovateľa dochádzalo k svojvoľnému, vedomému a nezákonnému preradeniu za účelom ich prepravy mimo územia Slovenskej republiky do firmy UAB „Bateris“, Vilnius, Litva. Keďže sťažovateľ vykonával výkup odpadu, bolo jeho povinnosťou riadne evidovať tento odpad ako komunálny. 15. Žalovaný nesúhlasil ani s argumentáciou sťažovateľa o porušení ustanovení zákona o kontrole, a teda že by v administratívnom spise absentoval dôkaz preukazujúci oznámenie kontroly. Tieto skutočnosti vyplývajú z Protokolu o vykonaní kontroly.

16. K námietke sťažovateľa o absencii poverenia na výkon kontroly žalovaný odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, a zároveň uviedol že v zmysle § 11 ods. 2 písm. a/ zákona o kontrole je stanovená povinnosť pracovníka kontroly sa preukázať a/ poverením na vykonanie kontroly, b) dokladom totožnosti alebo služobným preukazom, pričom v zmysle zákona o kontrole sa vyžaduje preukázanie obomi dokumentmi. Zákon o odpadoch ako špeciálny zákon vo vzťahu k zákonu o kontrole stanovil výnimku z uvedeného pravidla, t.j. postačuje len preukázanie sa služobným preukazom zamestnanca. Podľa zákona o odpadoch sa totižto nevyžaduje existencia poverenia na výkon kontrole popri služobnom preukaze, čo bolo potvrdené aj prijatím zákona č. 460/2019 Z.z., ktorým sa doplnil zákon o odpadoch, účinný odo dňa 27.12.2019, o nasledovnú vetu: „Poverenie vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu podľa osobitného predpisu sa na výkon štátneho dozoru podľa tohto zákona nevyžaduje.“ Doplnenie uvedenej časti malo odstrániť výkladové problémy vo vzťahu k vyžadovaniu poverenia na vykonanie kontroly, pričom došlo len k zdôrazneniu skutočnosti, že zákon o odpadoch takéto poverenie nevyžaduje.

III. Konanie na kasačnom súde

zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety - dňa 01.08.2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

20. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že u sťažovateľa bola vykonaná kontrola dodržiavania právnych predpisov v súvislosti s odpadovým hospodárstvo, pričom výsledok bol zaznamenaný v Protokole č. 8236-36814/44/2017/Schl zo dňa 24.11.2017 (ďalej len „Protokol“), súčasťou ktorého bola zápisnica z prerokovania protokolu podpísaná dňa 22.12.2017.

Sťažovateľ ako príjemca nebezpečného odpadu neviedol správne evidenciu o prepravovanom odpade kat. č. 20 01 33 za obdobie 6-9/2017, keď nesprávne uvádzal miesto vykládky ako sídlo žalobcu a nie prevádzku zberu a tiež bolo zistené, že ako odosielateľ nebezpečného odpadu neviedol správne evidenciu o prepravovanom odpade kat. č. 20 01 33 za obdobie 6-9/2017, pretože nesprávne uvádzal v SLNO ako držiteľa a miesto nakládky svoju spoločnosť, a nie držiteľa odpadu a miesto, kde bol odpad naložený. Uvedeným konaním porušil ust. § 26 ods. 2 písm. a/ zákona o odpadoch v nadväznosti na § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 366/2015 Z.z.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky primárne v medziach kasačnej sťažnosti ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 23. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odpadoch“), každý je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ... 24. Podľa § 14 ods. 1 písm. f/ zákona o odpadoch, držiteľ odpadu je povinný viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi.

26. Podľa § 16 ods. 2, písm. a/ zákona o odpadoch, ten, kto vykonáva zber odpadu alebo výkup odpadu od fyzickej osoby, je okrem povinností podľa odseku 1 povinný a/ zaradiť odpad odobratý od takejto osoby ako komunálny odpad;.

Podľa § 26 ods. 2 písm. a/ zákona o odpadoch, odosielateľ nebezpečného odpadu a ten, komu je nebezpečný odpad určený (ďalej len "príjemca nebezpečného odpadu"), sú povinní a/ viesť a uchovávať evidenciu o prepravovanom nebezpečnom odpade.

31. Podľa § 112 ods. 2 zákona o odpadoch, ak orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba porušila povinnosť uloženú týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona, uloží jej pokutu podľa § 117.

34. Podľa § 116 ods. 2 zákona o odpadoch, pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania. 35. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z.z., kontrolu vykonávajú zamestnanci orgánu kontroly (ďalej len "pracovníci kontroly") na základe písomného poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

37. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení pokuty žalobcovi podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch vo výške 2200,- EUR, za porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. f/ a podľa § 26 ods. 2 písm. a/ zákona o odpadoch.

39. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré sťažovateľ namietal už v konaní pred správnym súdom a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

42. Kasačný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou ani úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav, či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v konaní pred správnym orgánom. Naopak jeho úlohou je posúdiť okrem iného to, či prvostupňový, či odvolací správny orgán postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy.

odpadmi, alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto rozhodnutím, to sa týka aj ich evidencie. Systém kasačného sťažovateľa má byť účinný natoľko, aby predišiel porušeniam zákona, pretože kasačný sťažovateľ ako prevádzkovateľ je zo zákona o odpadoch povinný dodržiavať požiadavky odpadového hospodárstva. Kasačný súd uvádza, že sťažovateľ ako podnikateľ je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, tzn. bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.

45. K námietke sťažovateľa, že vykonával kontrolu vhodnosti vykúpených akumulátorov podľa § 3 ods. 10 zákona o odpadoch (Príprava odpadu na opätovné použitie je činnosť zhodnocovania súvisiaca s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania), čím sa následne stal pôvodcom odpadu, preto mal povinnosť preradiť odpad do kat. č. 16 06 01, kasačný súd uvádza, že sťažovateľ ako prevádzkovateľ neprodukoval „nový“ odpad, ale vykupoval akumulátory ako komunálny odpad zaradený do kat. č. 20 01 33 za účelom vývozu mimo územia Slovenskej republiky a bol povinný ho evidovať podľa ust. § 16 ods. 2 písm. a/ zákona o odpadoch. Z tohto dôvodu sa kasačný súd nestotožňuje s argumentáciou sťažovateľa, že dochádzalo k vzniku „nového“ odpadu, ktorý by bolo potrebné evidovať pod iným katalógovým číslom. Zákon o odpadoch jednoznačne ustanovuje pre komunálny odpad kategóriu 20, čo v danom prípade nebolo zo strany sťažovateľa naplnené.

Kasačný sťažovateľ až následne začal namietať tieto skutočnosti a okrem tvrdenia, nepreukázal žiadnym spôsobom (nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie opaku) k akým okolnostiam došlo pri podpise Protokolu, ktoré by mohli vyvrátiť skutočnosti v ňom uvádzané. V tomto sa kasačný súd stotožňuje s argumentáciou správneho súdu, že právna úprava neupravuje ako konkrétne, akým spôsobom, či formou má byť kontrolovaný subjekt oboznámený o začatí kontroly, preto by sťažovateľ musel preukázať, že nebol oboznámený o predmetných skutočnostiach. Z protokolu je nesporné, že uvedenú skutočnosť pri podpisovaní protokolu konateľ sťažovateľa nenamietal. Navyše svojim konaním, súčinnosťou pri vykonávaní kontroly len uznal, že akceptuje začatie kontroly za podmienok ako bola začatá.

Novelou bolo k ust. § 112 ods. 5 dodané explicitne: „Poverenie vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu podľa osobitného predpisu sa na výkon štátneho dozoru podľa tohto zákona nevyžaduje.“. 49. Kasačný súd sa stotožnil s argumentáciou správneho súdu, keď uviedol, že orgán verejnej správy na zistený skutkový stav správne aplikoval predmetné ustanovenia Zákona o odpadoch, ktorý je vo vzťahu k Zákonu o kontrole v štátnej správe zákonom lex specialis.

50. Kasačný súd vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s ustanovením § 463 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.