4Asan/12/2020

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Inšpektorát životného prostredia Žilina žalovaného rozhodnutím č. 3397404418/ 6412-27538/Mac zo dňa 14. augusta 2018 (ďalej len „rozhodnutie inšpektorátu“) uznal žalobcu vinného z iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v účinnom znení (ďalej len „zákon o ochrane prírody“) a uložil mu pokutu 2.000,- €. Iného správneho deliktu sa mal žalobca dopustiť tým, že ako obhospodarovateľ lesa za účelom sprístupnenia lesných porastov a ťažby dreva realizoval výstavbu lesnej cesty s voľnou šírkou 4 m a šírkou jazdného pruhu 3 m o celkovej dĺžke 1.057 m na pozemkoch vedených v katastri nehnuteľnosti ako lesné pozemky mimo územia obce, na území Národného parku Nízke Tatry a na území európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry, kde platí tretí stupeň ochrany, bez súhlasu okresného úradu v sídle kraja. Žalobca sa voči rozhodnutiu inšpektorátu odvolal. 2. O odvolaní rozhodlo ústredie žalovaného rozhodnutím č. 3397001518/7651-34887/Ros, zo dňa 12. októbra 2018 (ďalej len „rozhodnutie ústredia“). Týmto rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“) ústredie žalovaného podané odvolanie zamietlo a rozhodnutie inšpektorátu potvrdilo.

II. Konanie o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 8. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 9. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

IV. I. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 31 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 27 ods. 2 časti vety pred bodkočiarkou SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

11. V zmysle § 6 ods. 1 SSP je úlohou správnych súdov preskúmať zákonnosť napadaných aktov orgánov verejnej správy. Správny súd nie je pokračovateľom správneho konania (pozri k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 5Sžfk/62/2019, zo dňa 2. júna 2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1018201796.1). Vo vzťahu k tejto námietke preto bolo úlohou správneho súdu posúdiť, či bol náležite zistený vyhodnotený skutkový stav, tak ako to predpokladá § 32 ods. 1 správneho poriadku. 12. Kasačný súd konštatuje, že žalovaný zaobstaral dostatok dôkazov pre prijatie záveru týkajúceho sa posúdenia charakteru spornej komunikácie. Jeho závery boli podporené aj nezávislým posúdením - odborným vyjadrením Národného lesníckeho centra z 12. marca 2018. 13. Kasačnému súdu neprináleží hodnotiť, prečo žalobca svoj geodetický elaborát, na ktorý sa odvolával v konaní pred správnym súdom, nedal vypracovať a nepredložil už v správnom konaní. Faktom však je, že v dôsledku tohto svojho postupu neumožnil žalovanému k nemu zaujať postoj vo svojich rozhodnutiach. Kasačný súd uvedené považuje za nedobrý postup zo strany žalobcu, ktorý neumožnil vysporiadať sa s ním už v správnom konaní. Takýmto spôsobom žalobca zamedzil tomu, že geodetický elaborát nemohli posúdiť orgány verejnej správy, ktoré okrem právnej erudície disponujú aj znalosťami v iných odboroch súvisiacich s posudzovanou vecou. 14. Kasačný súd pripomína, že správny súd síce môže vykonávať dokazovanie. To však len v rozsahu svojej nosnej úlohy, ktorou je v zmysle už uvádzaného § 6 ods. 1 SSP kontrola zákonnosti verejnej správy. Správny súd teda nie je zodpovedný za náležité vykonanie dokazovania. Dokazovanie v danej veci patrí žalovanému. Ten sa k problematike kategorizácie spornej komunikácie vyjadril po vykonaní dokazovania vo svojich rozhodnutiach, pričom poukazuje aj na závery odborného vyjadrenia Národného lesníckeho centra. 15. Kasačný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že objektom správneho deliktu uvedeného v § 90 ods. 1 zákona o ochrane prírody je ochrana prírody a krajiny. Je zrejmé, že do prírody a krajiny bolo činnosťou žalobcu výrazne zasiahnuté. 16. Z administratívneho spisu a rozhodnutí žalovaného je zrejmé, že žalobca sa venoval aj problematike sklonu posudzovanej komunikácie. Sklonu sa venovalo aj Národné lesnícke centrum vo svojom odbornom vyjadrení, pričom závery na oboch stranách boli rovnaké.

19. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom v tom, že ukladanie sankcie je vecou správnej úvahy správneho orgánu. Kasačný súd pritom nezistil, že by žalovaný pri ukladaní sankcie vybočil z medzí a hľadísk predpokladaných zákonom. 20. K predmetnej námietke kasačný súd dodáva, že na preskúmavanú vec nie je možné analogicky použiť ustanovenia zákona o priestupkoch. Tento zákon upravuje druhovo iný typ správnych deliktov, pri ktorých je subjektom výlučne právnická osoba a vyžaduje sa subjektívna zodpovednosť. V právnych predpisoch sa rovnako nenachádza žiadne ustanovenie, podľa ktorého by sa mal zákon o priestupkoch, prípadne jeho ustanovenia, primerane vzťahovať na iné správne delikty upravené v siedmej časti zákona o ochrane prírody. 21. Účinná právna úprava umožňovala žalobcovi uložiť len jeden druh sankcie, a to pokutu podľa § 90 ods. 1 zákona o ochrane prírody. Je pritom na žalovanom, aby pokutu uložil v rámci zákonného rozpätia v takej výške, aby mal trest pre žalobcu dostatočný výchovný účinok smerom do budúcna. Z rozhodnutí žalovaného je pritom zrejmé, že sa pri stanovovaní výšky pokuty zaoberal tak poľahčujúcimi ako aj priťažujúcimi okolnosťami. 22. Kasačný súd poznamenáva, že námietka žalobcu bola príliš všeobecná. Z podanej kasačnej sťažnosti nevyplýva, v čom vidí žalobca nezákonnosť úvah žalovaného pri určení konkrétnej výške pokuty. Z predmetnej námietky nie je zrejmé, ako inak by mali byť poľahčujúce okolnosti uplatniteľné a ako by sa táto skutočnosť mala premietnuť do uloženého trestu. 23. Kasačný súd tiež poznamenáva, že pre rozhodnutie o vine je irelevantné, či by mu bol udelený súhlas na vybudovanie komunikácie žalovaným, pokiaľ by o neho požiadal. Túto otázku je veľmi ťažké hodnotiť aj pri úvahách o výške trestu. Je si potrebné uvedomiť, že vybudovanie komunikácie v dĺžke niekoľkých stoviek metrov v národnom parku je veľmi vážnym zásahom do životného prostredia. Nepožiadanie o súhlas preto možno považovať za významné protispoločenské konanie na úseku životného prostredia. Žalovaný pritom v konaní na úseku správneho trestania nie je oprávnený prejudikovať, či by takýto súhlas bol žalobcovi udelený. 24. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti vyhodnotil kasačný súd predmetnú námietku ako nedôvodnú.