4Asan/12/2021

1. Inšpektorát práce Trnava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. R95/2019/SE, ROZ/2019/602, 2019/7531 zo dňa 09.05.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000 eur za porušenie povinností podľa § 2 ods. 1 písm. a) štvrtý bod zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej aj „zákon o inšpekcii práce“) v spojení s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej aj „zákon o nelegálnej práci“), t. j. za spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. 2. Prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu bez predchádzajúceho upovedomenia kontrolu dňa 11.10.2018, kedy o 8:45 ráno inšpektori práce navštívili administratívne a výrobné priestory žalobcu v Blatnej na Ostrove č. 199. Spáchania správneho deliktu nelegálneho zamestnávania sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 11.10.2018 o 8:45 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby I. O. (dohoda o vykonaní práce zo dňa 11.10.2018, ktorú začal vykonávať dňa 11.10.2018 o 7:30 hod.), ktorú neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (ďalej aj „register poistencov“) najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Táto kontrola pritom začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie zamestnanca do registra poistencov podľa ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon?o?sociálnom poistení“). 3. Na odvolanie žalobcu žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. PO/ BEZ/2019/4186 O-236/2019 zo dňa 17.07.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“).

4. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného správnou žalobou podanou na Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“). Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalovaný na skutkový stav síce aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, ústavne nekonformným spôsobom. Žalobca uviedol, že pána O. požiadal o urgentnú spoluprácu z dôvodu nevyhnutnosti vykonania prác na prednostnej zákazke pre klienta žalobcu.

čo možno najskôr. Učinila tak v rovnaký deň, t. j. 11.10.2018 o 09:59 hod., keďže to ráno sa zúčastnila konania na Daňovom úrade. Žalobca sa opakovane vyjadril, že v prípade prihlásenia pána O. do systému sociálneho poistenia išlo len o niekoľko desiatok minút trvajúce omeškanie (od 8:45 do 9:59 hod.), neplynúce z vôle žalobcu ako zamestnávateľa utajiť pracovnoprávny pomer s pánom O. či vyhnúť sa administratívnej a odvodovej záťaži. Toto omeškanie navyše

6. Krajský súd rozsudkom č. k. 20S/153/2019 zo dňa 28.10.2019 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“ alebo „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

8. K námietke žalobcu o potrebe zohľadniť konkrétne okolnosti prejednávanej veci a spoločenskú nebezpečnosť v tomto konkrétnom prípade krajský súd uviedol, že možnosť zohľadniť stupeň spoločenskej nebezpečnosti v prípade správneho deliktu nelegálneho zamestnávania poskytuje rozpätie výšky pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 zákona o inšpekcii práce (od 2.000 do 200.000 eur). Uloženie pokuty bolo voči žalobcovi maximálne ústretové - v jej najnižšej možnej hranici. Zákon na rozdiel od predpisov trestného konania inak stupne protiprávnosti konania nerozlišuje. Zjavne nedôvodným by bolo konštatovanie, že napriek nepochybnému postupu žalobcu pri registrácii zamestnanca v rozpore so zákonom a naplneniu znakov nelegálneho zamestnávania sa porušenia zákona nedopustil a jeho konanie nie je správnym deliktom.

10. Krajský súd ďalej odmietol označiť postup správnych orgánov ako šikanózny. Zo skutkových okolností podľa neho nie je dôvodné usudzovať, že by ich cieľom nebolo dosiahnutie účelu sledovaného zákonom a zabezpečenie dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, nejde o bezdôvodné opakované postihovanie žalobcu či postihovanie v rámci zákonnej úpravy neprimerané zistenému porušeniu zákona.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

13. Sťažovateľ opätovne zrekapituloval skutkový stav tak, ako ho uviedol už v správnej žalobe. Nesprávne právne posúdenie veci videl v tom, že krajský súd na skutkový stav síce aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, ústavne nekomforným spôsobom. Konštatácie krajského súdu podľa neho vychádzajú z nedostatku skúseností so živým prostredím výrobných spoločností. Poukázal na to, že právne normy majú okrem rigorózneho textu aj svoj zmysel a účel daný potrebou ochrany verejných záujmov či záujmov jednotlivcov a striktným aplikovaním textu právnej normy bez zohľadnenia jej esenciálnej podstaty dochádza k vydaniu nespravodlivého a neprávneho rozhodnutia.

14. Opätovne zopakoval svoju argumentáciu uvedenú už v správnej žalobe zdôrazňujúc, že sťažovateľ ako podnikateľský subjekt a zamestnávateľ nepôsobí v podmienkach ideálneho skutkového a právneho stavu. Sťažovateľ nemal objektívnu možnosť postupovať inak, ako postupoval, a s ohľadom na čas výkonu inšpekcie práce ani neexistovala šanca, aby mohol zamestnanca prihlásiť do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu inšpekcie práce.

16. Podľa sťažovateľa je potrebné vychádzať z úpravy zákona o priestupkoch, na ktorú odkazuje poznámka pod čiarou k § 7 ods. 3 písm. j) zákona o inšpekcii práce. Taktiež zdôraznil, že trestanie za správne delikty podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy, a teda pri správnom trestaní bol žalovaný povinný aplikovať materiálny korektív, teda posudzovať mieru závažnosti a stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania sťažovateľa, ktorý bol nepatrný, pretože konanie sťažovateľa nemalo žiadne následky pre zamestnanca či verejný záujem. 17.

Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/51/2011 z 22.08.2012, v ktorom bolo vyslovené, že: „Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu postup správnych orgánov oboch stupňov voči žalobcovi javí za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 takmer počítali hodiny pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni. Najvyšší súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny.“ 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku.

20. Najvyšší správny súd SR začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

21. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal kasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 2 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), za splnenia podmienok povinného zastúpenia podľa § 449 SSP a zároveň obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné (§ 439 SSP).

23. Podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona o inšpekcii práce: „Inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu.“ 24. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce: „Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 eur do 200000 eur .

26. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bodu 1 zákona o sociálnom poistení: „Zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca .

28. Skutkový stav medzi účastníkmi nebol sporný v tom, že sťažovateľ prihlásil zamestnanca do registra poistencov dňa 11.10.2018 o 9:59 hod. v čase po začatí výkonu jeho činnosti toho istého dňa o 7:30 hod. a rovnako aj po začatí výkonu kontroly o 8:45 hod.

29. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Kasačný súd konštatuje, že sa plne stotožnil so skutkovými závermi i právnym posúdením veci krajským súdom ako aj správnymi orgánmi. Hoci subjektívna nespokojnosť sťažovateľa s uložením pokuty môže byť za daných špecifických okolností prípadu azda aj ľudsky pochopiteľná, jeho kasačné námietky nemôžu byť po právnej stránke vyhodnotené ako dôvodné a spôsobilé privodiť nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov či krajského súdu.

To znamená, že ak si zamestnávateľ splní oznamovaciu povinnosť v?lehote?uvedených siedmich dní a stihne tak spraviť pred výkonom kontroly, kontrolný orgán nemôže konštatovať nelegálne zamestnávanie. Ak však uvedené nestihne spraviť pred výkonom kontroly, za nelegálne zamestnávanie zodpovedný bude.

32. K sťažnostnej námietke, že v uvedenom prípade nedošlo k porušeniu verejného či súkromného záujmu, keďže odvodové povinnosti si sťažovateľ splnil, kasačný súd podotýka, že zákon o nelegálnej práci v definícii nelegálneho zamestnávania v žiadnom prípade neustanovuje povinnosť správneho orgánu skúmať, či došlo alebo nedošlo k ukráteniu na

33. Kasačný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že právna úprava zákona o nelegálnej práci a?zákona o inšpekcii práce konštruuje zodpovednosť za správny delikt nelegálneho zamestnávania na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie.

34. Pokiaľ ide o námietku nezohľadnenia konkrétnych okolností prípadu zo strany správnych orgánov, správny súd správne podotkol, že tieto okolnosti mohli byť a aj boli zohľadnené pri stanovovaní výšky ukladanej pokuty, ktorá bola uložená na jej minimálnej hranici vo výške 2.000 eur. Kasačný súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na inštitút správneho uváženia a?limity jeho prieskumu (§ 27 ods. 2, 3 SSP), určené najmä tým, že súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť administratívneho rozhodnutia. Kasačný?súd sa tiež zhoduje s krajským súdom v tom, že v zmysle § 19 ods. 2 zákona o nelegálnej práci ide?o?obligatórne ukladanie pokút, t. j. inšpektorát práce pri zistení porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania je povinný (teda nie oprávnený) pokutu uložiť, a to najmenej vo výške 2.000 eur.

Napadnuté rozhodnutia i rozsudok krajského súdu preto treba považovať za zákonné a vecne správne, i náležite odôvodnené. 36. Poukaz sťažovateľa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/51/2011 z 22.08.2012 vyhodnotil kasačný súd ako irelevantný, nakoľko v citovanom rozsudku bol konštatovaný nedostatočne zistený skutkový stav zo strany správnych orgánov, pričom v prejednávanej veci bol skutkový stav správnymi orgánmi zistený dostatočne a nebol rozporovaný - namietaný bol len výklad príslušnej normy zákona.

38. Z dikcie zákona o nelegálnej práci účinnej po 01.01.2018 vyplýva, že ak zamestnávateľ splní povinnosť prihlásiť zamestnanca do siedmich dní od začatia jeho činnosti sám (na základe vlastného zistenia), nedopustí sa nelegálneho zamestnávania. Ak však k prihláseniu zamestnanca pristúpi síce v lehote siedmich dní, ale už na základe zistenia kontroly inšpekcie práce, ktorá bola v lehote siedmich dní začatá, nemá sa za to, že tak urobil sám, resp. dobrovoľne, a zo zodpovednosti za správny delikt nelegálneho zamestnávania už „vyňatý“

Pôvodným cieľom novely bolo nekvalifikovať ako nelegálne zamestnávanie využívanie závislej práce, keď zamestnávateľ splní povinnosť registrácie len s nepatrným oneskorením a učiní tak sám bez zistenia kontrolným orgánom. Za okolností ako v prejednávanej veci, kedy kontrola začala bezprostredne po začatí výkonu práce zamestnancom, zamestnávatelia nemusia mať danú možnosť, aby si svoju povinnosť splnili bez zistenia kontroly po tom, čo to bude pre nich objektívne možné (napr. po tom čo bude k dispozícii personálna pracovníčka).

39. Konštatovanie nelegálneho zamestnávania inšpektorátmi práce pre zamestnávateľov, resp. podnikateľské subjekty nespočíva len v uložení jednorazovej finančnej sankcie, v rámci ktorej je daný priestor pre správnu úvahu variovať výšku pokuty a uložiť ju v minimálnej hranici 2.000 eur pri „nepatrnom“ oneskorení. Spočíva aj v možnosti vylúčiť zamestnávateľa z účasti na verejných obstarávaniach (§ 40 ods. 8 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní) a vo vylúčení daného subjektu z čerpania štátnych dotácií a pomoci zo zdrojov Európskej únie (napr. príspevky na mzdu zamestnancov; § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, schémy štátnej pomoci, napr. na podporu udržania zamestnanosti v období situácie spôsobenej nákazou COVID-19). Tieto pre podnikateľský subjekt predstavujú často oveľa prísnejšie následky a pri týchto sa už nerozlišuje, za akých okolností zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Uvedené úvahy však kasačný súd uvádza len za účelom vyvolania prípadnej diskusie ohľadne primeranosti právnych následkov oneskoreného prihlásenia zamestnanca do registra poistencov v širšom kontexte a nastavenia legislatívneho rámca.

41. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne, ktoré v danom prípade nenastali. Preto kasačný súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 42. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. marca 2023