4Asan/15/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: E.. E. B., narodený X.X.XXXX, trvale bytom U. Č.. XXX/X, XXX XX R., zastúpený: JUDr. Valéria Vassová, advokátka, Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-88/2018 z 26.9.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/188/2018-65 z 28.5.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Odôvodnenie :

Policajného zboru (ďalej len „ÚPZ ÚHCP P PZ“) s tým, že jeho služobný pomer končí podľa ustanovenia § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., dňom doručenia rozhodnutia. 2. V zmysle odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Pri prejazde ľavotočivej zákruty z presne nezistených príčin prešiel vpravo mimo vozovku, následne v šmyku do protismeru, kde zišiel do trávnatej priekopy a odtiaľ opakovaným prevrátením vozidla skončil v poli. V rámci šetrenia dopravnej nehody bol žalobca v čase o 15.59 hod. podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu meracím prístrojom AlcoQuant 6020 plus číslo A09153 s výsledkom 0,86 mg/1 (v prepočte približne 1,79 %>o) a pri vykonanej opakovanej dychovej skúške v čase o 16.42 h bol výsledok 0,77 mg/1 (v prepočte približne 1,6 ‰).

OISV-SV-2018 z 12.3.2018, certifikát overenia analyzátora dychu č. 1667/321.08/17 z 12.3.2018, výsledok toxikologického vyšetrenia ČVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 metódou plynovej chromatografíe z 14.3.2018, úradný záznam ORPZ-TV-ODI-125/2018 o zaistení z 12.3.2018, znalecký posudok ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2018/602 vo veci prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ustanovenia § 289 Trestného zákona <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523289'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, dopravná nehoda na štátnej ceste 1/79 v úseku medzi obcou Veľaty a mestom Trebišov dňa 12.3.2018, na základe objednávky ČVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, SKIS, úrad inšpekčnej služby - odbor inšpekčnej služby Východ Košice vyhotovený Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, záznam dopravnej nehody ČVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 z 13.3.2018 s fotodokumentáciou, osobná evidenčná karta príslušníka PZ, prehľad o odmenách

4.6.2018, žiadosť na prerokovanie a zaujatie stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce vo veci návrhu na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ adresovaná Základnej organizácii OZP č. 10-12 pri OR PZ Trebišov z 4.6.2018, predvolania PPZ-HCP-SE-2018/025096-012 a PPZ-HCP- SE-2018/025096-013PZ k oboznámeniu s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka z 11.6.2018, súhlasné stanovisko Základnej organizácie OZP č. 10-12 pri OR PZ Trebišov OZ-1-02/KE6-2018 vo veci prepustenia zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ z 12.6.2018, oboznámenie sa s návrhom prepustenia zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ UPZC PPZ-HCP-SE- 2018/025096-014 z 20.6.2018, návrhy z 22.6.2018 a úradný záznam zástupcu riaditeľa UPZC PPZ- HCP- SE-2018/025096-016 k návrhom z 26.06.2018. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal neplatnosť napadnutého rozhodnutia vzhľadom na to, že skutočnosti, ktoré sa mu kladú za vinu, sú voči jeho osobe nedôvodné a neboli mu dostatočne preukázané. Namietal aj to, že nadriadený orgán a ani orgán, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal, sa nevysporiadali so všetkými jeho námietkami, uplatnenými pred jeho nadriadeným, ktoré spočívajú v porušení jeho základných práv na spravodlivý proces. Žalobca zároveň spochybnil spôsob získavania dôkazov zo strany nadriadeného z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť riadne a včas uplatňovať jeho zákonné práva ako účastníka konania. Predovšetkým namietal postup nadriadeného pri vykonávaní úradných záznamov o výpovediach svedkov, keďže sú podľa jeho názoru nezákonné a nepoužiteľné v personálnom konaní proti jeho osobe. Žalobca zotrvával na svojej nevine a ďalej namietal, že dňa 12.3.2018 neriadil predmetné motorové vozidlo. Uviedol, že v celom dokazovaní nebol voči nemu zachovaný zákonný procesný postup, ktorý by viedol k zisteniu skutočnej pravdy a prvostupňové rozhodnutie považoval za vykonštruované, účelové a nezákonné. Na základe uvedeného, tvrdil, že za danej procesnej situácie nebolo možné voči nemu použiť ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/ 1998 Z.z. Podľa žalobcu v konaní absentovalo vykonanie iných dôležitých dôkazov zo strany nadriadeného, čím boli porušené jeho ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 5. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“) rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-88/2018 z 28.9.2018 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. zamietlo a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Rozhodnutie odôvodnilo tým, že prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil dôkazy a správne posúdil konanie žalobcu ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prepustenia zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.

6. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou 5.11.2018 Krajskému súdu v Košiciach a týmto postúpenou 10.12.2018 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. 7. Žalobca vo svojej žalobe namietal predovšetkým nasledovné: - rozhodnutia žalovaného je nezákonné z dôvodu, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa na procesných úkonoch v dňoch 12.4.2018, 23.5.2018 a 28.5.2018 a klásť svedkom otázky a konfrontovať ich s nimi, čím došlo k zásahu do jeho práv na obhajobu.

dní, - že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ktorým by porušil základné povinnosti príslušníka PZ, a to porušenie prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom tak, že by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, - správne orgány nezadovážili dostatok skutkových podkladov a dôkazov v súlade s ustanovením § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='73/ 1998%20Z.z.%2523238'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, neexistuje jediný dôkaz o tom, že by sa

služobnej činnosti, - predmetné motorové vozidlo v daný deň neriadil a bol iba spolujazdcom. Naopak, v prípade, ak by predmetné motorové vozidlo riadil, tak by v rozpore s odborným vyjadrením mal prejsť celkom 15 km po ceste I. triedy počas frekventovanej špičky a prešiel by aj veľký kruhový objazd, čo je absolútne neakceptovateľné, že by v tomto stave dokázal vykonať, - neboli kumulatívne splnené dve zákonné podmienky pre prepustenie zo služobného pomeru

zamietnuť. 9. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a rozsudkom č.k. 1S/188/2018-65 z 28.5.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) ju zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137

10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol nasledovné: - k námietke žalobcu, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, a to z dôvodu, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa na procesných úkonoch a to klásť svedkom otázky a konfrontovať ich s nimi, krajský súd skonštatoval, že žalobcov nadriadený nemal zákonnú povinnosť mu oznamovať vykonávanie všetkých úkonov, nakoľko sa nejednalo o trestné konanie, - žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k začatiu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ a počas celého konania mohol navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy, ako aj oboznamovať sa s nimi a taktiež nahliadať do administratívneho

príslušníka PZ, boli v konaní jednoznačne preukázané, - k námietke žalobcu, že v správnom konaní boli použité dôkazy z trestného konania, krajský súd podotkol, že konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ je samostatným konaním, ktoré nemá povahu sankcie, ale je následkom určitého správania

Toto je o to závažnejšie, že sa ho žalobca dopustil aj napriek tomu, že bol s internými predpismi pravidelne preškoľovaný, - k námietke žalobcu, že v konaní neboli kumulatívne splnené dve zákonné podmienky, a to porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, krajský súd skonštatoval, že sa s ňou nemožno stotožniť, pretože príslušník PZ sa pri vzniku služobného pomeru zaväzuje, že bude čestný, statočný a disciplinovaný, svoje sily a schopnosti vynaloží na to, aby chránil práva občanov ich bezpečnosť a verejný poriadok a to aj s nasadením vlastného života a bude sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Sžo/175/2015 a sp.zn. 6 Sžo/26/2011.

- krajský súd mal konanie prerušiť do právoplatného skončenia trestného konania proti sťažovateľovi, svedkovia nemohli byť vypočúvaní skôr, než boli vypočutí v trestnom konaní, pričom doposiaľ neukončené trestné konanie voči sťažovateľovi viedol nezákonný orgán - inšpekčná služba Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, - sťažovateľ nemal možnosť byť pri výsluchoch svedkov a klásť im otázky, čím boli porušené jeho procesné práva a súčasne tieto svedecké výpovede sú účelové, protichodné a klamlivé, zároveň tým sťažovateľovi nebolo umožnené navrhovať dôkazy a obhajovať sa a správne orgány nezistili skutočný stav veci, - konania, ktoré sa mu kladie za vinu, sa nedopustil (motorové vozidlo neriadil) a zároveň sa nejednalo o porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti pri výkone pracovnej činnosti, - podľa odborného vyjadrenia E.. A. J. č. 27/2018 pri zistenom stupni opitosti by nebolo možné, aby v čase dopravnej špičky prešiel cca 15 km, čo dokazuje jeho tvrdenie, že motorové vozidlo neriadil, - v určenej dvojdňovej lehote sa z dôvodu jej krátkosti nebolo možné riadne vyjadriť k návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, - neboli kumulatívne splnené dve zákonné podmienky pre prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., a to porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pričom vo vzťahu k prvej podmienke nebol náležite zistený skutkový stav a pri druhej podmienke správne orgány a ani krajský súd neuviedli žiadny dôvod, prečo by sťažovateľovo zotrvanie v služobnom pomere malo byť na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, - krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom jeho vykonanie bolo potrebné a tým došlo k zásahu do sťažovateľových procesných práv. B) 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich tvrdeniach z napadnutého rozhodnutia a z vyjadrenia ku správnej žalobe a stotožniac sa s napadnutým rozhodnutím krajského súdu navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalobca - sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523443'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

17. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. „Policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.“ Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. „Policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa.“

Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 993 s.) bolo v danom prípade nesporné, že trestné konanie a konanie vo veci prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru neboli v takom vzájomnom pomere, ktorý by medzi nimi predstavoval prekážku

Vo vzťahu k predmetnej veci nie je pritom podstatné to, či sa sťažovateľ vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a následnou dopravnou nehodou dopustil trestného činu, ale to, že takýto skutok možno vyhodnotiť ako porušenia služobnej prísahy a služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom.

Rovnako nesprávny bol aj záver sťažovateľa o tom, že v administratívnom konaní mohli byť svedkovia vypočutí až po ich vypočutí v trestnom konaní. Takáto úprava totiž nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. a ani Trestného poriadku.

Jedná sa o osobitný druh administratívneho konania v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na ktorý sa subsidiárne nevzťahuje (okrem výkonu rozhodnutia) všeobecný predpis o správnom konaní (§ 247a zákona č. 73/1998 Z.z.), t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Zákon pre toto konanie neustanovuje (obligatórne) uskutočnenie ústneho pojednávania. Dôkazy, ktoré možno v konaní vykonať, sú vymedzené demonštratívne a príkladmo v § 238 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Zákon explicitne neustanovuje za dôkaz výsluch svedka, ako je tomu v § 34 ods. 2 a § 35 správneho poriadku, ale hovorí o výpovedi a vyjadrení. Pod takýmito pojmami možno preto akceptovať aj zaznamenanie výpovede svedkov vo formálnej podobe úradných záznamov. Tieto boli pritom okrem svedka podpísané aj dvomi príslušníkmi PZ, z ktorých jeden bol spracovateľom úradného záznamu.

Sťažovateľ sa síce neustále bránil tým, že motorové vozidlo neriadil, ale na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden relevantný dôkaz a ani neoznačil osobu, ktorá mala motorové vozidlo riadiť. Naopak zo svedeckých výpovedí jednoznačne vyplynulo, že to bol práve sťažovateľ, kto bol vodičom a tento záver bol podporený aj znaleckým dokazovaním týkajúcim sa analýzy DNA. V tomto smere neobstojí ani námietka sťažovateľa s odkazom na odborné vyjadrenie E.. A. J.P_ č. 27/2018, že v zistenom stave opitosti by nebol spôsobilý prejsť cca 15 km v čase dopravnej špičky. Z daného odborného vyjadrenia totiž nevyplýva absolútna nemožnosť viesť motorové vozidlo, resp. záver, že opitý vodič by s ním musel mať dopravnú nehodu bezprostredne po začatí jazdy. V odbornom vyjadrení bol totiž prezentovaný záver, že „v tomto stupni opitosti vo všeobecnosti dochádza k výrazným poruchám videnia, pozornosti, orientácie a koordinácie pohybov, čo znemožňuje bezpečné riadenie motorového vozidla“, pričom vodič trpí následne uvedenými symptómami. Z predmetnej citácie je teda zrejmé, že závery odborného vyjadrenia

Jej určenie je preto v diskrečnej právomoci správneho orgánu, pričom vzhľadom na povahu veci a rozsah administratívneho spisu možno zhodne s krajským súdom skonštatovať, že táto lehota bola primeraná. Nakoniec sťažovateľ sa mohol k veci vyjadrovať v plnom rozsahu aj v následne prebiehajúcom administratívnom konaní.

1998 Z.z. je aj sľub byť čestný, statočný a disciplinovaný a riadiť sa právnymi predpismi, pričom vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu predstavuje vo vzťahu k možným následkom nielen spoločensky vysoko nebezpečné konanie ale i hrubé porušenie zákona. Vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu aj mimo času služby je pritom internými predpismi PZ (časť I bod 3 rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 2/2002) definované ako porušenie služobnej povinnosti. Vo vzťahu k druhej podmienky prepustenia spočívajúcej v tom, že by ponechanie sťažovateľa v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, možno skonštatovať, že i táto bola naplnená a v tomto smere sa možno stotožniť s jej posúdením tak zo strany žalovaného ako i krajského súdu. I pri zohľadnení dovtedajšieho bezproblémového a svedomitého plnenia si služobných povinností zo strany sťažovateľa jeho jazda motorovým vozidlom v silnom stupni opitosti a následná dopravná nehoda predstavujú taký zásah do dôvery v čestnosť, statočnosť a disciplinovanosť sťažovateľa, ktorý znemožňuje zotrvanie v štátnej službe príslušníka PZ. Je neprípustné, aby v štátnej službe príslušníka PZ

Akceptácia takéhoto konania by súčasne mala za následok obavu zo zníženia úrovne disciplíny aj u ostatných policajtov. Takéto riziko poklesu dôveryhodnosti PZ ako i disciplinovanosti jeho príslušníkov nesporne predstavuje taký dôležitý záujem štátnej služby, ktorý by bol ohrozený v prípade, ak by sťažovateľ nebol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ.

Tomu zodpovedá povinnosť správneho súdu pojednávanie nariadiť, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania a to v zásade pri svojom prvom procesnom úkone [§ 107 ods. 1 písm. a), § 181 ods. 1 písm. g) SSP]. Pokiaľ však žiaden z účastníkov konania toto svoje procesné právo nevyužije, je výlučne na úvahe správneho súdu, či dôjde k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až d) SSP.

23. Záverom možno dodať, že sťažovateľ síce svoje sťažnostné body uviedol na 10 stranách a v 48 odsekoch, avšak tieto sa na viacerých miestach opakovali, resp. mali konštatačný charakter. Po ich preskúmaní došiel kasačný súd na základe vyššie uvedeného k záveru, že dané sťažnostné body sú nedôvodné a na ich podklade nedošlo k naplneniu uplatnených dôvodov kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Zo strany kasačného súdu nebolo teda zistené, že by krajský súd v konaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd tiež nezistil, že by nad rámec uplatnených sťažnostných bodov v zmysle § 453 ods. 2 SSP bolo v danej veci na mieste aplikovanie skutočností vyplývajúcich z § 195 písm. a) až e) SSP. 24. Z uvedených dôvodov preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523461'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ako nedôvodnú zamietol. 25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a contrario, žalobca - sťažovateľ v kasačnom konaní nemal úspech, preto mu právo na náhradu trov kasačného konania nevzniklo. Kasačný súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok pre postup súdu pri náhrade trov kasačného konania podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. 26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.