4Asan/18/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobkyne: O.. R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpenej: JUDr. Monika Marjanovič, advokátska kancelária so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP2-2018/025717/ HAV zo dňa 12.06.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.: 6S/96/2018 - 63 zo dňa 16. januára 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Žalobkyni pr iznáva voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

3. Dňa 10.04.2018 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. OU-KE-OCDPK-2018/ 006637 o uložení pokuty účastníčke konania vo výške 150,- EUR, za to, že sa dopustila spáchania správneho deliktu tým, že dňa 21.07.2016 v čase o 16:25:54 hod. užívala vymedzený úsek cesty Dl, 395,9 km, smer PO, vozidlom G. bez úhrady diaľničnej známky (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). 4. Účastníčka konania podala odvolanie a uviedla, že osobné motorové vozidlo CHEVROLET CRUZE, S.:G., od 05.10.2011 malo pridelené evidenčné číslo (EČ): H. a pre kalendárny rok 2016 malo aj riadne zakúpenú celoročnú diaľničnú známku. Na strane účastníčky konania došlo k zmene trvalého bydliska, čím následne došlo dňa 21.07.2016 aj k zmene evidenčného čísla. Účastníčka konania má zato, že zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu porušenia povinností, nakoľko podľa jej názoru pri zmene evidenčného čísla jeho vlastníkovi nevzniká povinnosť zakúpiť si ďalšiu celoročnú známku pre ten istý kalendárny rok. 5. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „odvolací orgán“), preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom. Odvolací orgán uzavrel, že na základe zisteného a potvrdeného stavu prvostupňový správny orgán výstupom z informačného systému Národnej diaľničnej spoločnosti hodnoverne preukázal, že prevádzkovateľ vozidla nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená zákonná povinnosť úhrady diaľničnej známky a účastníčka konania nepreukázala úhradu diaľničnej známky k vozidlu s evidenčným číslom G.. Skutočnosť, že síce disponovala platnou diaľničnou známkou u toho istého vozidla, ale s iným EČ (H.), je pre uloženie sankcie podľa zákona o diaľničnej známke nepodstatná. Vo vykonanom dokazovaní bolo jednoznačne preukázané, že prevádzkovateľ motorového vozidla I. G. dňa 21.07.2016 v čase o 16:25:54 hod. porušil povinnosť' podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke a táto skutočnosť bola pre uloženie sankcie určujúca. Podľa § 5 ods. 4 zákona o diaľničnej známke, služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky, teda Národná diaľničná spoločnosť vo svojich všeobecných obchodných podmienkach. Podľa čl. VI. ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky (účinnosť od 01.12.2015), mal prevádzkovateľ vozidla povinnosť vykonať zmenu údajov v evidencii úhrady diaľničnej známky z dôvodu zmeny evidenčného čísla vozidla. Nesplnením tejto povinnosti kontrolný systém úhrady diaľničnej známky, prevádzkovaný správcom výberu úhrady diaľničnej známky (NDS, a.s. - SkyToll, a.s.), vyhodnotí vozidlo, ako vozidlo bez úhrady diaľničnej známky.

7. Žalobkyňa sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného a argumentovala tým, že: - na vozidlo mala riadne zakúpenú a zaregistrovanú diaľničnú známku, a teda neužívala vymedzený úsek cesty DI bez úhrady diaľničnej známky; - diaľničnú známku zakúpila na svoje vozidlo dňa 09.06.2016, evidenčné číslo vozidla v čase zakúpenia známky bolo H., následne v priebehu roka 2016 z dôvodu, že pri uzatvorení sobáša zmenila priezvisko a došlo k zmene adresy jej bydliska, prehlásila vozidlo z okresu Trebišov do okresu Košice, v dôsledku čoho bolo pre vozidlo vystavené nové osvedčenie o evidencii vozidla a pridelené nové evidenčné číslo vozidla G.; - z osvedčenia o evidencii vozidla je zrejmé, že sa stále jedná o to isté vozidlo, ktoré nezmenilo majiteľa, ale došlo len k zmene osobných údajov vlastníka vozidla; - v danej veci došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, dané vozidlo malo riadne zakúpenú celoročnú diaľničnú známku

- podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky, žalobkyňa sa vzhľadom na vyššie uvedené nedopustila spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 tohto zákona; - žalovaný ako správny orgán nemôže ukladať pokutu na základe obchodných podmienok spoločnosti Národná diaľničná, a.s., či SkyToll, a.s., naviac so žiadnymi všeobecnými obchodnými podmienkami nebola oboznámená, tieto jej neboli zaslané ani dodatočne po

Podľa názoru žalobkyne zákon o diaľničnej známke zakotvuje v §10a ods. 1 skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorého objektívna stránka je založená na porušení povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 2. Ide o povinnosť prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej

neumožňuje žalovanému, aby sankcionoval žalobkyňu za to, že nedoložila kladný výsledok o preregistrovaní od spoločnosti SkyToll a.s. , aj prípadné neoznámenie zmeny evidenčného čísla vozidla spoločnosti SkyToll, a.s. podľa predstáv tejto spoločnosti je vzťahom medzi spoločnosťou SkyToll, a.s. a žalobkyňou, do ktorého žalovaný nemá právo a dôvod zasahovať a už vôbec nie ukladať pokutu žalobkyni; - žalobkyňa žiadala rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, žiadala tiež nahradiť trovy súdneho konania. Eventuálne podľa ust. § 196 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhla, aby súd v prípade nevyhovenia tomuto žalobnému návrhu uplatnil sankčnú moderáciu a rozhodol tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a upúšťa od uloženia sankcie s poukazom na § 198 ods. 1 písm. b) SSP.

splnená; - rozhodujúcou skutočnosťou bolo posúdenie zákonnosti uloženej pokuty za správny delikt vzhľadom k evidovanej úhrade diaľničnej známky k vozidlu s neplatným EČ H.; - vo vykonanom dokazovaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa ako prevádzkovateľka motorového vozidla s I. G. dňa 21.07.2016 v čase o 16:25:54 hod. bola podľa platnej právnej úpravy zodpovedná za porušenie povinnosti podľa § 10a ods. 1 zákona o

že potrebné parametre, ktoré je potrebné zadať do systému kvôli identifikácii úhrady diaľničnej známky pre dané vozidlo, zákonodarca ustanovil v zákone o diaľničnej známke v § 5 ods. l a účastník konania bol povinný tieto údaje bez výhrad akceptovať.

9. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadrila žalobkyňa a zotrvala na doterajšej argumentácii. K námietke žalovaného na zákonnú nevyvrátiteľnú domnienku znalosti právnych predpisov poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012: „Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany

Podľa ustanovenia § 5 ods. 4 zákona o diaľničnej známke zákonodarca upozorňuje, že služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach. V tomto prípade zákon o diaľničnej známke nevymedzuje a nekonkretizuje stanovenú povinnosť, teda neurčuje kedy a ako má prevádzkovateľ vozidla urobiť zmenu v evidencii úhrady diaľničnej známky, alebo v akom čase, prípadne ako postupovať pri oprave údajov v prípade chybného zadania evidenčného čísla a pod.

Z uvedeného teda vyplýva, že vykonávací predpis, a to VOP účinný od 01.12.2015 je vydaný v súlade so zákonom, a teda z tohto pohľadu VOP nie sú v rozpore s Ústavou SR. K uvedenému je potrebné poznamenať, že podľa § 3 ods. 1 prvá veta Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.

11. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dospel k záveru, že žalobe žalobkyne je treba priznať úspech. Aj keď posudzované konanie žalobkyne formálne napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu žalobkyne ako prevádzkovateľa motorového vozidla podľa ust. § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, správny súd považuje v tejto spojitosti za potrebné zdôrazniť, čo je v súlade aj s ustálenou judikatúrou správnych súdov Slovenskej republiky, že pri naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu je potrebné mať na zreteli, či došlo aj k naplneniu materiálnej stránky správneho deliktu, to znamená, či ide o také konanie žalobkyne, ktoré je spoločensky neprijateľné, vzhľadom na okolnosti prípadu.

následky. Tým by nebol naplnený účel správneho trestania a dochádzalo by aj k znižovaniu autority správnych orgánov. Argumentácia žalovaného správneho orgánu sa v uvedenom smere materiálnej stránky správneho deliktu v preskúmavanom rozhodnutí nevyskytuje (obdobne pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn . 14S/3/2017 z 25.04.2018, rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 8S/2/2018 z 20.09.2018, 6S/88/2018 z 11.04.2019) a preto ho súd považuje za také, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného pre uvedené nedostatky materiálnej stránky správneho deliktu vo veci žalobkyne má za následok nezákonnosť

14. Dôvodom zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia bola teda predovšetkým absencia materiálnych dôvodov potrebných k záveru, ktorý uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí, keď pri formálnom posudzovaní skutkového stavu nebral do úvahy významný aspekt spravodlivosti administratívneho konania, v ktorom sa zohľadňuje aj tzv. materiálny znak správneho deliktu. V tomto smere sa žalovaný nevysporiadal dôsledne s obsahom argumentácie žalobcu v podanom odpore, kde namietal, že predmetné motorové vozidlo malo zaplatenú diaľničnú známku za celý rok 2016, čo bolo v konaní nesporne preukázané.

III. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

17. Podľa sťažovateľa správny súd ústavne nekonformne vykladal a aplikoval ustanovenie § 10a ods. l zákona o diaľničnej známke. Namietal, že v uvedenom konaní ide o spáchanie správneho deliktu, nie o spáchanie priestupku, pričom s uvedenou skutočnosťou sa správny súd v celom konaní nevysporiadal a počas celého konania si tieto dva inštitúty zamieňal. V odôvodnení svojho rozhodnutia argumentuje podaným odporom, a touto situáciou akoby konanie ďalej nepokračovalo. Ani v najmenšom neprihliadol na zásadné námietky sťažovateľa v rozhodnutí a stanoviskách k žalobe, čo má za následok vydanie zmätočného, nepreskúmateľného a predovšetkým rozhodnutia, ktoré nemá oporu v zákone.

S poukazom na judikatúru súdov nižšieho stupňa správny súd v podstate len odkázal na odôvodnenie rozsudku týchto súdov, ktoré nemožno aplikovať na tento prípad. 19. Sťažovateľ mal za to, že správny orgán prvého stupňa obstaral všetky do úvahy pripadajúce dôkazy na základe ktorých bezpochyby ustálil skutkový stav. Sťažovateľ uviedol, že pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania, pre ktoré bola žalobkyni uložená pokuta, je potrebné vziať do úvahy viaceré právne skutočnosti, a síce, že zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie. Fakticky ide o zodpovednosť za výsledok, nakoľko subjektívna stránka (zavinenie) nie je súčasťou skutkovej podstaty prejednavaného správneho deliktu.

správne orgány postupovali správne, keď pri svojom rozhodovaní nebrali do úvahy materiálny korektív. 20. Sťažovateľ ďalej uviedol, že jemu ako orgánu štátu zo zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o správnom konaní predovšetkým vyplýva chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Nad rámec veci a na účely väčšej presvedčivosti svojho právneho záveru sťažovateľ považuje za potrebné uviesť, že je neprimerané prizerať sa na tento problém zo strany správneho súdu takouto jednoduchou optikou s tvrdením, že porušovaním povinností zo strany prevádzkovateľov vozidiel (nedôvodným ospravedlňovaním, až bagatelizovaním porušovania zákonom stanovených povinností) štátu nie je spôsobená žiadna škoda. Správny súd ako orgán štátu sa podľa názoru sťažovatelia musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty a nie iba s niektorými, žalobkyňou vybranými. Inak sa takého rozhodnutie stáva nepreskúmateľné. 21.

IV. Posúdenie kasačného súdu

24. Najvyšší správny súd ako súd kasačný v súvislosti s otázkou prípustnosti, resp. povinnosti zohľadnenia konštantnej judikatúry NS SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že konštantnú prax judikovanú NS SR možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

V predmetnom prípade sa medzi sťažovateľom a žalovaným stal sporným výklad skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke. Hoci správny delikt vo všeobecnosti nemá legálnu definíciu, je chápaný ako protiprávne a spoločensky škodlivé konanie zodpovednej osoby, ktorého znaky sú uvedené v zákone a s ktorým tento spája aj hrozbu sankcie trestnej povahy ukladanej v rámci výkonu verejnej správy (napr. HAMUĽÁKOVÁ, Z.; HORVAT, M.:

22. Vychádzajúc zo znenia § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke je zrejmé, že objektom, teda spoločensky chráneným záujmom, skutkovej podstaty sporného správneho deliktu je fiškálny záujem štátu na úhrade diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov ciest. Diaľničná známka má pritom charakter časovo limitovaného poplatku za užívanie vymedzených úsekov ciest konkrétnymi vozidlami alebo jazdnými súpravami (§ 1 ods. 1, § 2 ods. 1 a § 3 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 30. júna 2019 a § 2 ods. 1, 2 a 4 zákona o diaľničnej známke v aktuálnom znení).

24. Z hľadiska objektu a objektívnej stránky predmetného správneho deliktu je preto relevantná otázka, či bolo preukázané, že určitým vozidlom bol využívaný vymedzený úsek ciest bez toho, aby došlo k úhrade diaľničnej známky. 25.

Na tejto skutočnosti nič nemenia ani žalovaným vyvodzované úvahy zákonodarcu obsiahnuté v dôvodovej správe či usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 16. decembra 2016, ktoré nemajú oporu v texte zákona o diaľničnej známke.

vozidla v elektronickom systéme úhrady diaľničnej známky (nepochybne legitímne) uľahčuje systém kontroly úhrad diaľničných známok, v právnom poriadku Slovenskej republiky. Úprava skutkovej podstaty správneho deliktu postihujúca nesprávne uvedenie týchto povinných údajov do elektronického systému či opomenutie ich aktualizácie sa však v právnom poriadku Slovenskej republiky nenachádza.

Pokiaľ však označený páchateľ správneho deliktu v ďalšom procesnom postupe (napr. pri podaní odporu) označí a predloží dôkazy nasvedčujúce tomu, že diaľničná známka k vozidlu bola v danom čase uhradená (i keď správne evidenčné číslo vozidla nebolo vedené v elektronickom systéme úhrady), príslušný orgán je povinný tieto skutočnosti prešetriť v súlade s princípom materiálnej pravdy (§ 16 zákona o diaľničnej známke v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní; ďalej len „Správny poriadok“). Správny orgán nemôže odmietať relevantné a pre konanie významné dôkazy predkladané účastníkom konania len z dôvodu, že spochybňujú ním zistený skutkový stav alebo s odkazom na nehospodárnosť a nákladnosť riadneho šetrenia či na deklarovaný záujem štátu na sankcionovaní dotknutej osoby. Kasačný súd tiež zdôrazňuje, že žiadne z ustanovení zákona o diaľničnej známke či Správneho poriadku nebráni účastníkovi konania preukázať identitu vozidla, vo vzťahu ku ktorému bola uhradená diaľničná známka, aj prostredníctvom čísla VIN a tým preukázať splnenie povinnosti úhrady diaľničnej známky k vozidlu za užívanie

Tiež nedošlo ani k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu, keďže nedošlo ku konaniu spočívajúcemu v porušení povinnosti zabezpečiť pri užívaní vymedzených úsekov cesty vozidlom úhradu diaľničnej známky.

. .) Skutkovú podstatu správneho deliktu teda upravuje § 10a ods. 1 zákona č. 488/ 2013 Z. z., pričom jej objektívna stránka je vyjadrená v § 4 ods. 2. Podstatou, ku ktorej smeruje objektívna stránka je, aby prevádzkovateľ vozidla pri užívaní vymedzeného úseku ciest, uhradil diaľničnú známku. Jej súčasťou však nie je povinnosť týkajúca sa kvalifikovaného poskytnutia EČV. To znamená, že zákon č. 488/2013 Z. z. sankcionuje resp. považuje za správny delikt také omisívne konanie, akým je neuhradenie diaľničnej známky prevádzkovateľom vozidla pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom a teda nie nesprávne zadanie údajov (napr. EČV) o vozidle(.

neexistuje a teda logicky nemôže využívať diaľnicu, možno konštatovať, že žalobkyňa si splnila povinnosť úhrady pre vozidlo, ktoré diaľnicu reálne využíva a teda v dobrej viere mohla využívať svoje vozidlo so správnym EČV (líšiacim sa len v jedinej číslici) na diaľnici v domnení, že má naň zakúpenú diaľničnú známku.“

31. Kasačný súd nad rámec doteraz uvedeného dáva záverom do pozornosti tak žalovaného ako aj správneho súdu, že Všeobecné obchodné podmienky správcu výberu úhrady diaľničnej známky nemajú povahu všeobecne záväzného právneho predpisu publikovaného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Pokiaľ preto má dôjsť k ich aplikácií alebo odvolávaniu sa na ne, musia byť buď predmetom dokazovania (a teda obsiahnuté v administratívnom alebo súdnom spise) alebo musia byť posúdené ako všeobecne známa skutočnosť či skutočnosť známa príslušným orgánom z vlastnej činnosti (§ 122 SSP a § 32 ods. 2 Správneho poriadku). Skutočnosť zakladajúca ich zohľadnenie by však nepochybne mala byť zachytená v odôvodnení rozhodnutia žalovaného ako aj napádaného rozsudku správneho súdu.

V. Záver

27. Kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami účastníkov konania, svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Kasačný dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení nepovažoval kasačný súd za dôvodný z vyššie uvedených dôvodov. 28. Pokiaľ ide o výhrady sťažovateľa k procesnému postupu správneho súdu s uvedením, že sťažovateľ ponecháva na zvážení kasačného súdu, či k nedošlo aj k naplneniu kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačný súd uvádza, že je povinnosťou sťažovateľa presne špecifikovať kasačné dôvody a tieto relevantne podložiť. Kasačný súd nie je povinný za neho sťažnostné dôvody vyhľadávať. Kasačný súd preto vychádzal zo sťažnostného dôvodu riadne uvedeného a zdôvodneného a v tomto rozsahu rozhodnutie správneho súdu preskúmal. 29. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť. 30. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.