4Asan/21/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): VAON, s.r.o., Sibírska 6945/15, Prešov, IČO: 51208008, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, Vodná 6, Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/3515, O-156/2019 z 28. mája 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/98/2019-91 z 16. apríla 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania

2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/3515, O-156/2019 z 28. mája 2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) č. R318/2018/SE, ROZ/2019/340, 2019/2612 z 13. februára 2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod. 1 zákona č. 125/ 2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o inšpekcii práce“) uložená pokuta vo výške 10000,- € za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v štvrtom bode zákona o inšpekcii práce tým, že zamestnávateľ využíval dňa 16. apríla 2018 o 8:25 hod. na pracovisku v priestoroch

XX. L. XXXX, U. XX, XXX XX Q., E., Č.. U. V. XXXXXX, 3/ I. P., M.. XX. T. XXXX, U. XX, XXX XX Q., E., Č.. U. U. XXXXXX, 4/ P. K., M.. XX. J. XXXX, L. XX, XXX XX Q., E., Č.. U. N. XXXXXX, 5/ F. Q., M..

príslušníkov tretej krajiny, ktorí pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu - zatepľovanie fasády na kontrolovanom pracovisku v priestoroch Policajnej akadémie, objekt D, budovy Kriminálno-expertízneho ústavu, na Sklabinskej ulici v Bratislave a neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu - § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o službách zamestnanosti“), čím porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o nelegálnej práci“). 2.

sedem kusov. O výsledku inšpekcie bol spísaný protokol číslo ITA-76-53-2.4/P-B24,28-18, sp.č_1005/9606/2.4/2018 z 6. júna 2018 (ďalej aj len ,,protokol“), prerokovaný dňa 6. júna 2018 s konateľom žalobcu. K protokolu bol vypracovaný dodatok č. 1 č.1005/10453/2.4/2018 z 19. júna 2018 (ďalej aj len ,,dodatok k protokolu“), ktorého obsahom bolo aj písomné vyjadrenie konateľa žalobcu k protokolu.

budovy. Na základe tejto skutočnosti inšpektori zistili, že sedem pracovníkov - občanov Ukrajiny, vykonávalo v uvedený deň závislú prácu v priestoroch vyššie uvedeného objektu, pričom neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu (zákona č. 5/2004 Z.z., ani § 23a ods. 1 písm. u/ cit. zákona), čím žalobca ako zamestnávateľ týchto pracovníkov porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c/ zákona o nelegálnej práci.

Odmietal zistenia v protokole najmä vo vzťahu k tomu, že nebol prítomný v čase kontroly na pracovisku, kde sa vykonávali zatepľovacie práce, alebo že tam nebol prítomný niekto iný, ktorý by uvedené osoby zaškoľoval. Žalobca vo vyjadrení poukázal na to, že pracovný vzťah nebol uzatvorený na hlavný pracovný pomer ktorý si vyžaduje povolenie na prácu a kontrolovaní zamestnanci boli v procese zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín s miestom výkonu práce na území SR podľa § 23a ods. 1 písm. u/ zákona o službách zamestnanosti - plnenie informačnej

K tomu krajský súd poznamenal, že nebolo potrebné vykonať výsluch stavbyvedúceho, tak ako naznačil žalobca, pretože nie je spochybniteľné, že inšpektori tieto skutočnosti skutočne zistili a preniesli ich aj do protokolu, ku ktorému sa žalobca neskôr mohol vyjadriť.

Dohody boli uzatvorené na dobu určitú od 3. marca 2018 do 31. mája 2018 s dohodnutou odmenou 2,76 € na hodinu. Okrem týchto dohôd žalobca predložil aj informačné karty uvedených zamestnancov o vzniku pracovnoprávneho vzťahu štátneho príslušníka tretej krajiny podľa ust. § 23a ods. 1 písm. u/ zákona o službách zamestnanosti, pričom tieto boli predložené bez potvrdenia príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Krajský súd k tomu konštatoval, že pokiaľ žalobca predložil dohody o zvyšovaní kvalifikácie podľa § 155 zákonníka práce, bol povinný predložiť aj doklad, ktorý potvrdzuje existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom, ktorý si zvyšuje kvalifikáciu a zamestnávateľom ktorý mu to umožňuje. Uviedol, že z § 155 ods. 1 zákonníka práce vyplýva, že zvyšovanie kvalifikácie je možné len vtedy, ak uvedený zamestnanec má uzatvorený pracovnoprávny vzťah so zamestnávateľom a dohoda o zvýšení kvalifikácie je až ďalšou dohodou, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje, že zamestnancovi umožní ďalšie zdokonaľovanie sa v jeho pracovnej činnosti.

7. K námietke nezákonnosti rozhodnutia a postupu, ktoré spočívalo v tom, že v oznámení o začatí správneho konania prvostupňový orgán neuviedol okrem protokolu a dodatku k protokolu žiadne iné doklady, krajský súd uviedol, že práve protokol bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia a v tomto sú uvedené všetky podstatné skutočnosti, ktoré prevzal prvostupňový orgán do odôvodnenia svojho rozhodnutia, pričom krajskému súdu nie je známe, aké ďalšie doklady mal žalobca na mysli, ktoré podľa jeho názoru neboli mu predložené pri prerokovaní protokolu, resp. pri oznámení o začatí správneho konania.

Z hľadiska objektívnosti výsledkov dokazovania teda nebolo potrebné so žalobcom prerokovať dodatok k protokolu, hoci túto skutočnosť možno zohľadniť na ťarchu žalovaného, ktorý v rámci čistoty konania tento protokol mal predložiť žalobcovi na prerokovanie, avšak uvedené nemení žiadne podstatné skutočnosti zistené pri výkone inšpekcie a zachytené v protokole.

Skutočnosť, že opatrenia nie sú presne špecifikované, neovplyvňuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil pri zamestnávaní siedmich pracovníkov dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci.

Krajský súd poukázal na zásadu jednotnosti, v zmysle ktorej mohol žalobca podávať vyjadrenia, návrhy, námietky a navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení počas celého správneho konania, čo ako účastník konania aj využil. Žalobcovi bola daná možnosť sa vyjadriť aj k dôvodom konania ktoré sú popísané v protokole, resp. v oznámení o začatí správneho konania v súlade s § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj len „správny poriadok“), pričom žalobca nepredložil jediný dôkaz a neuviedol také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na prehodnotenie jeho porušenia zákona.

K tomu ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/262/2015 z 1. decembra 2016. 11. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku nezákonnosti protokolu, pretože z jeho obsahu je zrejmé, že sú v ňom zaznamenané všetky skutočnosti zachytené inšpektormi pri výkone inšpekcie na mieste kontroly, bola popísaná celá inšpekcia, vyhodnotený bol v súlade so zákonom o inšpekcii a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.

rozhodnutie, t. j. výrokovú časť, odôvodnenie a poučenie. 12. K námietke, že nebol odstránený rozpor medzi tvrdením žalobcu a tvrdením prvostupňového orgánu o prítomnosti žalobcu na mieste kontroly v čase kontroly, krajský súd uviedol, že inšpekcia bola vykonávaná štyrmi inšpektormi, ktorí skonštatovali, že na mieste kontroly nebola prítomná okrem stavbyvedúceho - zamestnanca inej spoločnosti, žiadna iná osoba, pričom vierohodnosť týchto výpovedí nemožno spochybňovať, keďže išlo o štyroch pracovníkov, ktorí jednoznačným a určitým spôsobom dokumentovali v protokole o výsledku inšpekcie všetky skutočnosti, ktoré zistili pri výkone kontroly a z obsahu spisu krajský súd nezistil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že niektorí z týchto inšpektorov, ktorí kontrolu vykonávali mal akýmkoľvek spôsobom úmyselne poškodiť žalobcu v súvislosti s vykonanou kontrolou.

II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zrušuje napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

. . Výkonom inšpekcie boli zistené inšpektorátom práce nedostatky, o čom bol spísaný Protokol č.: ITA-76-53-2.4/P-B24,28-18, zo dňa 06.06.2018 . . .“ a v závere ,,. . .účastník konania má možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu zisťovania, ako aj podať návrh na ich doplnenie vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov .

sťažovateľa bolo potrebné tieto podklady špecifikovať. Nestotožnil sa s vyhodnotením námietky ohľadom toho, že nie je zrejmé, kto oznámenie o začatí správneho konania podpísal, keďže podľa neho nie je jeho povinnosťou preukazovať, že niektorá osoba z prvostupňového správneho orgánu mala úmysel ho poškodiť, pretože je úlohou správneho orgánu preukázať, že za oprávnenú osobu podpisuje listiny osoba, ktorá má na takéto úkony oprávnenie.

Podľa sťažovateľa protokol a v ňom uložené opatrenia vo vzťahu k sťažovateľovi má povahu fiktívneho rozhodnutia. Pre vymožiteľnosť a vykonateľnosť týchto povinností, tieto musia byť náležite identifikované a špecifikované. Ďalej namietal nezrozumiteľnosť protokolu z dôvodu, že z jeho obsahu je zrejmé, že inšpektor v ňom nenariadil opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o inšpekcii práce a teda ani nemohol uložiť sťažovateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení a ani povinnosť predložiť prvostupňovému orgánu písomnú informáciu o prijatých opatreniach. Ďalej uviedol, že nenamieta to, že s ním nebol dodatok k protokolu prerokovaný, ale to, že dodatok neobsahuje stanovisko k jeho vyjadreniu k protokolu, v tejto súvislosti poukázal na obsah svojho vyjadrenia a vyjadrenie inšpektora v dodatku k protokolu a uviedol, že uvedené nepovažuje za dostačujúce a spĺňajúce požiadavky na stanovisko. Podľa sťažovateľa inšpektor nezaujal stanovisko, ale len prekopíroval časť textu z protokolu a nevyjadril sa ku všetkým skutočnostiam vo vyjadrení sťažovateľa k protokolu.

16. Nestotožnil sa s vyhodnotením námietky nesprávneho právneho posúdenia veci a s poukazom na bod 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku namietal, že krajský súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že sťažovateľ zamestnával cudzích štátnych príslušníkov, ktorí boli v čase kontroly v procese zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín s miestom výkonu práce na území SR podľa § 23a ods. 1 písm. u) zákona o službách zamestnanosti platného v čase kontroly, pričom krajský súd neskúmal ani neodôvodnil rozdiel v zákone o službách zamestnanosti s jeho neskorším znením. Namietal, že krajský súd ani žalovaný neposudzovali predmet konania komplexne, neprihliadali na ustanovenie osobitného predpisu, na ktoré toho času vtedajšia právna úprava odkazovala, ktorým je § 23 ods.2 a 6 zákona č. 404/ 2011 Z.z. Ďalej namietal, že krajský súd sa nevysporiadal s pojmom zvyšovania kvalifikácie a taktiež namietal, že bol ako zamestnávateľ prítomný pri zvyšovaní kvalifikácie na kontrolovanom mieste v čase výkonu kontroly.

podpisuje oprávnená osoba, ktorou je buď štatutár, alebo osoba poverená na základe interného aktu, pričom uvedené oznámenie podpísal L.Y_. L. Y., na základe poverenia hlavného inšpektora práce z 1. júna 2018. K námietkam týkajúcim sa opatrení v nariaďovacej časti protokolu a prerokovania protokolu a dodatku k protokolu aj s poukazom na svoju argumentáciu v odôvodnení uviedol, že popis nedostatku jasne, určito a zrozumiteľne uvádza deň, čas a miesto výkonu inšpekcie práce, paragrafové znenie ustanovenia predpisu, ktorý bol porušený, s presným uvedením času a spôsobu, akým bola povinnosť vyplývajúca z právneho predpisu porušená a identifikáciu osôb tak, aby skutok v ňom uvedený bol dostatočne určitý a nezameniteľný s iným skutkom. Vo vzťahu k nariaďovacej časti uviedol, že v predmetnej veci má zistený nedostatok taký charakter, pri ktorom nie je možné uložiť zamestnávateľovi povinnosť dodržať tú ktorú podmienku zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny na SR podľa zákona o službách zamestnanosti, ktoré v čase kontroly nelegálne zamestnával,

školiaceho procesu tak, ako to následne bolo zaznamenané v protokole. Keďže sa konateľ sťažovateľa nenachádzal na mieste kontroly, zoznam kontrolovaných osôb podpísal p. T. U. ako generálny dodávateľ stavby, ktorý následne poskytol inšpektorom kontakt na sťažovateľa. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie sťažovateľa, že sa nachádzal na mieste výkonu kontroly a realizoval proces školenia, potom by bol protokol podpísaný priamo ním.

19. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 30. októbra 2020 a bola zaregistrovaná pod sp.zn. 4Asan/21/2020.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky http://www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.

21. Podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zák.č_ 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania,22c) ak osobitný predpis neustanovuje inak,22ca).

23. Podľa § 3 ods. 2 zák.č_ 82/2005 Z.z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

25. Sťažovateľ namietal, že sa z oznámenia o začatí správneho konania nedozvedel, ktoré podklady, dôkazy správny orgán použije a ktoré naopak nepoužije pre vydanie rozhodnutia a túto skutočnosť sa dozvedel až z prvostupňového rozhodnutia, pričom podľa sťažovateľa bolo potrebné tieto podklady špecifikovať. K tejto námietke kasačný súd uvádza, že z oznámenia o začatí správneho konania je zrejmé, že ide o správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt vo vzťahu k nelegálnemu zamestnávaniu, taktiež je z neho zrejmé, ktoré právne predpisy mali byť porušené, taktiež je zreteľne uvedené, že toto porušenie je založené na zisteniach uvedených v protokole, z čoho vyplýva, že tento je jedným z podkladov pre rozhodnutie a v neposlednom rade predmetné oznámenie obsahuje poučenie v zmysle § 33 správneho poriadku, podľa ktorého má sťažovateľ ako účastník konania právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k podkladom pre rozhodnutie, k spôsobu zisťovania, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Kasačný

26. Kasačný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľ namietal, že v protokole mu bol inšpektor povinný uložiť konkrétne opatrenia, na čom založil aj podstatu svojich námietok týkajúcich sa nezákonnosti protokolu, uvedené neobstojí, keďže v zmysle judikatúry kasačného súdu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžk/12/2019 z 29. apríla 2020), ak inšpektor práce v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, o aké išlo aj v prejednávanej veci, uloží v protokole o výsledku inšpekcie práce kontrolovanému subjektu povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov, nie je povinný ani oprávnený kontrolovanému subjektu v tomto protokole zároveň určiť konkrétny spôsob vykonania nápravy, ale len cieľ, t.j. konečný výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Kasačný súd zároveň uvádza, predmetom súdneho prieskumu bol správny delikt sťažovateľa a uložené opatrenia, resp. ich formulácia v protokole, nemá vplyv na ostatné zistenia z protokolu, ktoré boli podkladom pre vyvodenie záverov o deliktuálnej zodpovednosti sťažovateľa.

úrazu. Vzhľadom na obsahové náležitosti dodatku k tomuto protokolu (vyjadrenie kontrolovaného subjektu k protokolu a stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu) dodatok nemá spôsobilosť priamo zasiahnuť do právnej sféry kontrolovaného subjektu, na rozdiel od samotného protokolu, ktorý je potrebné s kontrolovaným subjektom riadne prerokovať. V nadväznosti na uvedené a s ohľadom na kasačnú námietku sťažovateľa, že dodatok protokolu neobsahoval riadne stanovisko k jeho vyjadreniu kasačný súd uvádza, že po oboznámení sa s obsahom dodatku k protokolu je zrejmé, že inšpektor v ňom reagoval na vyjadrenie sťažovateľa k protokolu a dostatočne jasne uviedol, že zotrváva na zisteniach tak, ako boli uvedené v protokole, keďže sťažovateľ svojim vyjadrením nezmenil skutkový stav zistený v protokole.

jej objasneniu. Ustanovenie § 21 ods. 1 správneho poriadku teda dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť (ak osobitný zákon neustanovuje povinnosť nariadiť ústne pojednávanie), či k prejednaniu veci s ohľadom na jej povahu je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Ústne pojednávanie sa vo všeobecnosti v správnom konaní na rozdiel od súdneho konania nevyžaduje. Ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje len v prípadoch, ak to vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu považuje za potrebné za účelom zistenia a objasnenia skutkového stavu veci. Na ústnom konaní možno vykonať aj niektoré dôkazy. Ústne pojednávanie vo veci môže nariadiť prvostupňový aj druhostupňový správny orgán, čo však v danom prípade správne orgány v rámci svojho správneho uváženia s ohľadom na povahu zistení nepovažovali za potrebné. Cieľom ústneho pojednávania v správnom konaní je predovšetkým zistiť skutočný stav veci, odstrániť rozpory medzi tvrdeniami viacerých účastníkov správneho konania, prípadne vykonať ohliadku resp. výsluch svedkov.

je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci.“.

Z dôvodu marginálnej povahy zvyšných kasačných bodov pre výrok rozhodnutia kasačného súdu, kasačný súd o nich súhrne uvádza, že tieto samostatne ani kumulovane neboli pre vec podstatné, a preto ich kasačný súd detailnejšie v texte tohto odôvodnenia nehodnotí.

31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona.

V Bratislave dňa 26. apríla 2022