4Asan/22/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: S. N., narodený X.X.XXXX, trvale bytom N. S. XXX, XXX XX N. S., zastúpený: Mgr. Martin Lieskovský, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Farská č. 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-8/2018 z 22.5.2018 v spojení s personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 61 zo 7.11.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/116/2018-30 z 24.6.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. 2. Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru bola skutočnosť, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania napĺňajúceho všetky znaky zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy, pričom jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Konal tak v rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. d) <aspi://module='ASPI'&link='8/ 2009%20Z.z.%25234'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 17 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='8/ 2009%20Z.z.%252317'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a § 137 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='8/2009%20Z.z.%2523137'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“), podľa ktorých vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme, je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví, pričom za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom sa považuje jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Žalobca taktiež svojím konaním porušil aj ustanovenia § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona č. 8/2009 Z.z., pretože

4. Splnená mala byť aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený s opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov Policajného zboru, sa dopustil konania spočívajúceho vo vedení motorového vozidla po tom, čo preukázateľne požil alkoholické nápoje, spôsobil dopravnú nehodu majúcu za následok materiálnu škodu na svojom majetku, ako aj na majetku iného. Na činnosť príslušníkov Policajného zboru sú kladené vyššie nároky, tak počas priameho výkonu štátnej služby, ako aj

Inak povedané, prípadné pripustenie čo i len jedného porušenia služobnej prísahy v intenzite, v ktorej sa ho dopustil žalobca, by mohlo v budúcnosti predstavovať taký faktor, v dôsledku ktorého by sa zvýšilo riziko poklesu disciplinovanosti príslušníkov Policajného zboru v širšom rozsahu.

5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou 5.11.2018 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 6. Žalobca predovšetkým namietal, že - v rozhodnutí žalovaného a ani prvostupňovom rozhodnutí nebolo uvedené, či v priestupkovom konaní bolo riadne rozhodnuté o tom, že porušil ustanovenia zákona č. 8/ 2009 Z.z.

prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru dňa 18.09.2017 doručením hlásenia o vznesení obvinenia menovaného (t.j. žalobcu) ČVS: SKIS-64/OISZ-SV 2017.“, hoci uznesenie o vznesení obvinenia pod tým istým spisovým číslom bolo vyhotovené až dňa

- v administratívnom spise sa nachádza prezenčná listina pod č.: KRPZ- BA-B-21-009/2017 s konkrétne vypísanými zneniami zákonom a interných právnych aktov, s ktorými boli príslušníci Policajného zboru oboznámení, pričom o tom, že bol s uvedenými predpismi oboznámený aj žalobca, svedčí jeho podpis na danej prezenčnej listine, - k námietke o prizvaní tlmočníka na výsluch svedka menom B. K. uviedol, že k tomu nebol dôvod, pretože menovaný zrozumiteľne v slovenskom jazyku odpovedal na položené otázky a opísal všetky skutočnosti ohľadne nehody z 15.9.2017, pričom rovnako nebol dôvod na uskutočnenie výsluchu ďalších svedkov vypočutých bezprostredne po nehode, - vo vzťahu k odkazu na listinu ČVS: SKIS-64/OISZ-SV 2017 išlo len o jej nesprávne označenie, pretože sa nejednalo o uznesenie o vznesení obvinenia, ale daná písomnosť mala byť správne označená ako „Správa o stave konania“.

Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemožno podmieňovať spáchaním trestného činu. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='73/ 1998%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou, resp. priestupkovou zodpovednosťou príslušníka Policajného zboru. Skutočnosť, že personálne konanie je nezávislé (oddelené) od konania o trestnom čine alebo priestupku znamená, že správny orgán nemusí počkať na závery trestného alebo priestupkového konania, a to ani vtedy, ak je skutok podmieňujúci tieto konania totožný, - uvedené úvahy však neznamenajú, že správny orgán konajúci v personálnom konaní nie je povinný vykonať dokazovanie, ktoré objektívne preukazuje skutok, ktorý je predmetom personálneho konania a že nie je potrebné náležite zistiť skutkový stav.

Nebolo možné preto konštatovať, že by žalovaný nevykonal dôsledné prešetrenie veci.

A) 10. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, resp. zmenu rozsudku krajského súdu spočívajúcu v zrušení rozhodnutia žalovaného. Kasačnú sťažnosť sťažovateľ podal z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 11. Konkrétne pochybenia krajského súdu sťažovateľ vymedzil v sťažnostných bodoch, pričom namietal predovšetkým nasledovné sťažnostné body: - v prvostupňovom rozhodnutí bolo nesprávne skonštatované, že sťažovateľ „zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil materiálnu škodu“, hoci takýto záver v tom čase nevyplýval zo žiadneho právoplatného rozhodnutia vydaného priestupkovom alebo trestnom konaní, - rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie boli vydané predčasne, pretože v čase ich vydania ešte nebolo rozhodnuté v priestupkovom, resp. trestnom konaní vedenom proti sťažovateľovi, - krajský súd sa odklonil od záverov vyplývajúcich z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo/139/2015 z 14.6.2017 a sp.zn. 3Sžo/42/2011 z 1.12.2011, z ktorých vyplýva, že plnenie služobných povinností pod vplyvom alkoholu je absolútne neprijateľné, avšak v danom prípade išlo o skutok spáchaný mimo služby, - nebolo náležite preukázané, že sťažovateľ bol poučený, resp. preškolený v súvislosti s rozkazmi ministra vnútra Slovenskej republiky č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 63/2003, resp. nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 18/ 2008, - nebol uskutočnený výsluch svedka menom B. K., hoci sťažovateľ spochybňoval jeho znalosť slovenského jazyka, - u svedkov nebol uskutočnený výsluch, ktorého by sa sťažovateľ mal možnosť zúčastniť a klásť im v rámci neho otázky, a hoci túto skutočnosť namietal aj v správnej žalobe, krajský súd sa k nej vôbec nevyjadril, - krajský súd sa nevyjadril ani k žalobnému bodu týkajúcemu sa nesprávnosti časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, v ktorom bolo chybne poukazované na listinu ČVS: SKIS-64/OISZ-SV 2017 ako hlásenie o vznesení obvinenia, hoci uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané až 4.10.2017, pričom táto chyba v písaní mala byť opravená vydaním opravného uznesenia, k čomu nikdy nedošlo, - krajský súd sa náležite nevysporiadal s podstatnými argumentmi obsiahnutými v správnej žalobe, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené. B) 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a stotožniac sa s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

14. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523438'&ucin-k- dni='30.12.9999'>) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523439'&ucin-k-dni='30.12.9999'> preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalobca - sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523443'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

16. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. „Policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.“ Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. „Policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa.“

Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 993 s.) bolo v danom prípade nesporné, že trestné resp. priestupkové konanie a konanie vo veci prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru neboli v takom vzájomnom pomere, ktorý by medzi nimi predstavoval prekážku ne bis in idem. Inými slovami konanie vo veci prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru má samostatný charakter a preto neobstojí záver sťažovateľa, podľa ktorého rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie boli vydané predčasne. Vo vzťahu k predmetnej veci nie je pritom podstatné to, či sa sťažovateľ vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a následnou dopravnou nehodou dopustil trestného činu alebo priestupku, ale to, že takýto skutok možno vyhodnotiť ako porušenie služobnej prísahy a služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom.

18. Porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom bolo naplnené už tým, že sťažovateľ viedol pod vplyvom alkoholu motorové vozidlo a zavinil dopravnú nehodu. Pre tento záver bolo nerozhodným, či sa týmto konaním sťažovateľ súčasne dopustil aj trestného činu, resp. priestupku. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že v trestnom alebo priestupkovom konaní nebolo ešte rozhodnuté o tom, že „zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil materiálnu škodu“, je potrebné uviesť, že táto skutočnosť mala povahu predbežnej otázky, o ktorej si správne orgány na podklade vykonaného dokazovania boli oprávnené urobiť príslušný záver. Týmto záverom pritom neprejudikovali, že sa sťažovateľ dopustil trestného činu alebo priestupku, pretože takéto konštatovanie z ich rozhodnutí nevyplývalo.

ústneho pojednávania. Dôkazy, ktoré možno v konaní vykonať, sú vymedzené demonštratívne a príkladmo v § 238 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Zákon explicitne neustanovuje za dôkaz výsluch svedka, ako je tomu v § 34 ods. 2 a § 35 správneho poriadku, ale hovorí o výpovedi a vyjadrení. Pod takýmito pojmami možno preto akceptovať aj zaznamenanie výpovede svedkov vo formálnej podobe úradných záznamov. Tieto boli pritom okrem svedka podpísané aj dvomi príslušníkmi Policajného zboru.

21. Nedôvodný bol aj sťažnostný bod týkajúci sa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z rozhodnutí, na ktoré v ňom sťažovateľ poukazoval, totiž nevyplýval záver, že by porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemohlo byť naplnené i konaním mimo výkonu služby. V tejto súvislosti možno poukázať predovšetkým na internú úpravu obsiahnutú v prvej časti tretieho bodu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 63/2003, z obsahu ktorého výslovne vyplýva, že „ak je policajt účastníkom dopravnej nehody mimo času služby, ktorú zavinil a je pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, posúdi sa toto konanie ako porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, v dôsledku ktorého by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“. Táto interná úprava pritom nemá povahu uloženia úlohy, či povinnosti, podmienkou dodržiavania ktorých by bola predchádzajúca vedomosť o nej.

19 sa nachádza prezenčná listina č. KRPZ-BA-B-21-009/2017 z 23.5.2017, podľa ktorej sa preškolenia s rozkazom ministra vnútra č. 2/2002 a č. 63/2003 zúčastnil aj sťažovateľ, ktorý svoju účasť potvrdil vlastnoručným podpisom.

hrubým spôsobom. Judikatúra sa však priklonila k rovnakému vnímaniu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti, aká vyplýva aj z rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. V tomto smere možno poukázať na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Asan 15/2020 z 2.2.2022, podľa ktorého „z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že to bol práve sťažovateľ, kto pod vplyvom alkoholu viedol motorové vozidlo a zapríčinil dopravnú nehodu.

Vo vzťahu k druhej podmienky prepustenia spočívajúcej v tom, že by ponechanie sťažovateľa v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, možno skonštatovať, že i táto bola naplnená a v tomto smere sa možno stotožniť s jej posúdením tak zo strany žalovaného ako i krajského

Je neprípustné, aby v štátnej službe príslušníka PZ zotrval ten, kto bol riadne oboznámený s tým, že vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu sa považuje za hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti a napriek tomu sa takéhoto protiprávneho konania úmyselne dopustil.

policajtov. Takéto riziko poklesu dôveryhodnosti PZ ako i disciplinovanosti jeho príslušníkov nesporne predstavuje taký dôležitý záujem štátnej služby, ktorý by bol ohrozený v prípade, ak by sťažovateľ nebol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ.“

Zároveň sťažovateľom požadované vydanie „opravného rozhodnutia“, procesná úprava konania vo veci prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru (§ 231 až § 248 zákona č. 73/1998 Z.z.) vôbec nepozná. Ak rozhodnutie vydané v predmetnom konaní obsahuje chyby v písaní, tieto sa v zmysle § 241 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. opravujú neformálne a účastník konania sa o vykonanej oprave len vyrozumie.

25. Po preskúmaní dôvodov kasačnej sťažnosti a s nimi súvisiacich sťažnostných bodov preto kasačný súd došiel k záveru, že tieto sú nedôvodné. Kasačný súd nezistil, že by preskúmavaným rozhodnutím predovšetkým vo vzťahu k jeho odôvodneniu bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces, resp. že by krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci alebo sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Kasačný súd tiež nezistil, že by nad rámec uplatnených sťažnostných bodov v zmysle § 453 ods. 2 SSP bolo v danej veci na mieste aplikovanie skutočností vyplývajúcich z § 195 písm. a) až e) SSP.

O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a contrario, žalobca - sťažovateľ v kasačnom konaní nemal úspech, preto mu právo na náhradu trov kasačného konania nevzniklo. Kasačný súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok pre postup súdu pri náhrade trov kasačného konania podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.

V Bratislave dňa 14. apríla 2022