4Asan/23/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: T.. T.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-51/2015/ OPK zo dňa 17.09.2015, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/52/2020-148 zo dňa 14.07.2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Žalobcovi sa priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Krajský súd následne rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom č.k. 5S/52/2020-148 zo dňa 14.07.2020 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-51/2015/OPK zo dňa 17.09.2015 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove

(ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) v plnom rozsahu za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu zavineným porušením povinnosti z nedbanlivosti pri výkone štátnej služby, za čo mu bola podľa § 160 ods. 1, § 166 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. uložená povinnosť uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 425,27 eur.

Tým došlo k premlčaniu nároku služobného úradu na náhradu škody vo výške 425,27 eur voči zodpovednej osobe. 3. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že nebolo možné ustáliť, kto bol zodpovedným subjektom na uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní. Keďže žalobca nebol poverený a ani oboznámený so žiadnym poverením, nemohol uplatniť povinnosť uvedenú v čl. 18 a 19 v tom čase platného pokynu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č. 2/2010 zo dňa 28.05.2010 (platného od 10.07.2010 do platnosti pokynu č. 47/2014), ktorým sa upravuje, o.i. postup nadriadených v oblasti riešenia a likvidácie škôd spôsobených na majetku štátu v správe Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove (ďalej len „pokyn č. 2/2010“). Za týchto skutkových zistení krajský súd skonštatoval, že u žalobcu neboli naplnené predpoklady na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobného úradu tak, ako to predpokladá ust. § 160 ods. 2 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. a

správny. Uvedené nie je možné vyvodiť ani z rozhodnutia žalovaného, ktorý počas celého konania argumentoval a dôvodil, že túto zodpovednosť nesie žalobca. 4. Krajský súd odkázal na názor Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Asan/1/2019 zo dňa 04.02.2020, v zmysle ktorého žalobca nie je za neuplatnenie práva správcu na náhradu škody vzniknutú na majetku štátu v adhéznom konaní zodpovedný, vzhľadom k nepreukázaniu poverenia v zmysle čl. 18 pokynu č. 2/2010. Krajský súd poukázal na to, že žalovaný žiaden ďalší dôkaz po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/94/2017-84 zo dňa 14.11.2017 krajskému súdu nepredložil a ani z obsahu administratívneho spisu nie je možné ustáliť, kto bol za uvedenú škodu zodpovedný.

konaní. Podľa článku 18 ods. 4 uvedeného pokynu v konaní o náhrade škody spôsobenej zamestnancovi, ako aj v iných prípadoch, mala určená osoba uplatňovať práva KR PZ v

7. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť zo dňa 17.08.2020 z dôvodu podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, ktorou žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ trval na posúdení veci a svojich zisteniach, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe.

Tiež namietal argumentáciu krajského súdu, že za uvedeného stavu nebolo možné, aby správny súd ustálil, kto bol zodpovedným subjektom na uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní. Sťažovateľ je presvedčený, že v adhéznom konaní postupoval správne.

10. Argumentoval tým, že predmetná škoda na služobnom vozidle bola riešená v samostatnom škodovom konaní a jeho škodový spisový materiál mal na starosti žalobca, čo vyplýva zo samotného spisu a jednotlivých písomností, ktoré osobne vypracoval a podpisoval. Vedenie škodového konania nemal na starosti riaditeľ KR PZ v Prešove ani pracovník vnútorného odboru KR PZ v Prešove, nakoľko na daný odbor nebol žalobcom predložený škodový spis k jeho riešeniu. Dňa 21.09.2011 bola na žiadosť žalobcu na Pohotovostnej motorizovanej jednotky odboru Poriadkovej polície KR PZ v Prešove doručená správa zo šetrenia dopravnej nehody, v ktorej bolo oznámené, že zodpovedný subjekt svojim konaním spôsobil dopravnú nehodu, za čo bol uznaný vinným. Oznámenie o odložení výkonu rozhodnutia z dôvodu podania správnej žaloby zo strany zodpovedného subjektu sa podľa sťažovateľa vzťahovalo na výkon rozhodnutia vo vzťahu k uloženej pokute a trestu zákazu činnosti, nie však ku škode a povinnosti subjektu ju nahradiť. Takáto povinnosť nebola totiž

prerušené. 11. Sťažovateľ poukázal na to, že v zmysle platných vnútorných predpisov boli škodové komisie zriadené ako poradné orgány riaditeľa KR PZ v Prešove na prerokovanie a posudzovanie škôd. Škodová komisia, ktorej bol žalobca členom po celú inkriminovanú dobu, mala vo svojej pôsobnosti aj prejednanie a posúdenie zodpovednosti tretích osôb za škody na majetku v správe KR PZ v Prešove. V praxi viedli škodové spisy jednotlivé osoby.

12. Uviedol, že hoci žalobca nemal priamo vystavené poverenie na zastupovanie poškodeného v priestupkovom konaní, v zmysle pokynu č. 2/2010, tento pokyn stanoval postup ako si dané poverenie zabezpečiť. V tomto mal podľa sťažovateľa tiež konať žalobca, ktorý bol členom škodovej komisie a interný predpis č. 2/2010 upravoval postup nadriadených pre danú oblasť, čiže aj pre žalobcu. Vnútorný odbor KR PZ v Prešove nebol generálnou organizačnou zložkou na uplatňovanie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní ak sa škodové spisy viedli a nachádzali na príslušných útvaroch. 13. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.09.2020 ku kasačnej sťažnosti zastáva názor, že vzhľadom na nepreukázanie poverenia v zmysle čl. 18 pokynu č. 2/2010 riaditeľa, nebol poverený na uplatnenie práva správcu na náhradu škody vzniknutú na majetku štátu v adhéznom konaní.

III. Konanie na kasačnom súde

kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

rozhodnutím bol žalobca uznaný zodpovedným podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu zavineným porušením povinnosti z nedbanlivosti pri výkone štátnej služby, za čo mu bola uložená povinnosť uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 425,27 eur. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že dňa 16.11.2010 vznikla na služobnom cestnom vozidle, pridelenom na Pohotovostnú motorizovanú jednotku PZ pri dopravnej nehode škoda. Dňa 18.11.2010 bol žalobcom založený zberný spis vo veci predmetnej dopravnej nehody. Od dátumu 21.09.2011 do dňa 21.12.2012 nebol v škodovom konaní na Pohotovostnej motorizovanej jednotke Odboru poriadkovej polície KR PZ v Prešove, ktoré viedol žalobca, vykonaný žiadny úkon.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 21.

22. Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165.

24. Podľa § 166 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu. (2) Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

26. Podľa § 170 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta náhradu škody, za ktorú policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom.

28. Podľa Prílohy č. 1 bod 3 rozkazu riaditeľa KR PZ v Prešove č. 44/2010 bola zriadená škodová komisia riaditeľa krajského riaditeľstva na odbore poriadkovej polície krajského riaditeľstva, ktoré členom bol aj žalobca.

30. Podľa čl. 13 ods. 4 nariadenia MV SR č. 43/2010 o registratúrnom poriadku spracovateľ zodpovedá za vecnú a jazykovú správnosť, ako aj formálnu stránku vybavenia spisov. Ak si to vybavenie veci vyžiada, zabezpečí súčinnosť iných orgánov alebo úradov; ich stanoviská sú súčasťou spisu.

32. Podľa čl. 18 pokynu č. 2/2010 zo dňa 28.05.2010 nadriadení určia jedného policajta (ďalej len „určená osoba“), ktorý bude uplatňovať práva správcu na náhradu škody vzniknutú na majetku štátu a škody, ktoré vznikli vyplatením náhrad v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v adhéznom konaní v zmysle zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších spisov.

34. Podľa čl. 18 ods. 4 pokynu č. 2/2010, v konaní o náhrade škody spôsobenej zamestnancovi ako aj v iných prípadoch, mala určená osoba uplatňovať práva krajského riaditeľstva v príslušnej poisťovni.

36. Podľa čl. 27 pokynu č. 2/2010 škodové spisy odstúpené na vnútorný odbor s návrhom na súdne vymáhanie škody, ktorú spôsobila cudzia známa osoba, musia obsahovať: a) kópiu priestupkového spisu a trestného spisu, ktorým bola dokumentovaná škoda, b) všetky písomnosti, ktoré vznikli od vzniku poškodenia až po správu o výsledku objasňovania a jednej výzvy, vyčíslenie skutočnej škody, ktoré po využití budú vrátené späť, c) správu o vyšetrení škody s podrobným opisom vzniku udalosti s odôvodneným návrhom jej

obsahovať: a) kompletnú kópiu priestupkového spisu alebo trestného spisu, ktorým bola dokumentovaná škoda, b) správu o vyšetrení škody s podrobným opisom udalostí a odôvodneným návrhom na riešenie škody, c) odborné vyjadrenie oddelenia automobilovej služby ekonomického odboru k dôvodom nepriznania položiek zo strany poisťovne podložené dokladmi: zápisom o poškodení služobného cestného vozidla, objednávkou opravy, faktúrou s rozpisom vykonaných prác, písomným vyjadrením poisťovne aj Automobilových opravovní Ministerstva vnútra SR, a. s. 38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo posúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu

40. Nesprávne právne posúdenie veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

42. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva. Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich právoplatnosti. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné,

43. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci bolo, či bolo správnymi orgánmi preukázané, že práve žalobca bol zodpovedným subjektom na uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní. 44. Podľa názoru kasačného súdu, krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne zaoberal neunesením dôkazného bremena zo strany sťažovateľa (body 48-52 napadnutého rozsudku) a toto bolo v súlade s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/1/2019 zo dňa 04.02.2020 v predmetnej veci. Kasačný súd preto môže len odkázať na dôvody napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o neunesenie dôkazného bremena o existencii poverenia žalobcu za účelom uplatňovania práv na náhradu škody.

46. Z ustanovení pokynu č. 2/2010 a vyššie opísaných skutočností vyplýva, že určená osoba mala riadne a včas uplatniť právo na náhradu škody vo výške 425,27 eur voči zodpovednému subjektu, čím by bolo aj spôsobené prerušenie plynutia premlčacej lehoty až do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o jeho vine v priestupkovom konaní. V čl. 18 pokynu č. 2/ 2010 je uvedené, že nadriadení určia jedného policajta (ďalej len „určená osoba“), ktorý bude uplatňovať práva správcu na náhradu škody vzniknutú na majetku štátu a škody, ktoré vznikli okrem iného v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa čl. 19 pokynu č. 2/2010 nadriadení na určeného policajta predložia návrh na vydanie poverenia za účelom plnenia úloh v súvislosti s uplatňovaním škody v adhéznom konaní, ktorý zašlú na vnútorný odbor. V zmysle čl. 33 písm. a/ pokynu č. 2/2010 splnomocnil krajský riaditeľ Policajného zboru v Prešove riaditeľov organizačných zložiek krajského riaditeľstva

V zmysle tejto poznámky je nepochybné, ktorý subjekt bol povinný predložiť návrh na vydanie poverenia za účelom plnenia úloh vyplývajúcich z čl. 18 pokynu č. 2/2010. 47. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nemal pokynom č. 2/2010 uloženú úlohu predložiť návrh na vydanie príslušného poverenia, pretože nebol riaditeľom organizačnej zložky krajského riaditeľstva, týmto bol v zmysle napadnutého rozhodnutia riaditeľ Odboru poriadkovej polície KR PZ v Prešove. Žalobcu nemožno subsumovať pod termín nadriadený v zmysle poznámky č. 9 pokynu č. 2/2010 tak, ako to v kasačnej sťažnosti tvrdil sťažovateľ. Túto definíciu žalobca nespĺňa ani z titulu jeho členstva v škodovej komisii, ani z titulu funkcie veliteľa Pohotovostnej motorizovanej jednotky Odboru poriadkovej polície KR PZ v Prešove. Žalobca teda nemal uloženú povinnosť zaslať návrh na vydanie poverenia pre určenú osobu na uplatňovanie škody v rámci adhézneho konania na vnútorný odbor KR PZ v Prešove. Takýto predložený návrh by bol podkladom pre spracovanie poverenia na určenú osobu, ktorý schvaľoval riaditeľ KR PZ v Prešove.

48. K sťažovateľovej námietke, že v zmysle čl. 27 a 29 pokynu č. 2/2010, bolo žalobcovou povinnosťou predložiť škodový spis s návrhom na súdne vymáhanie na vnútorný odbor KR PZ v Prešove včas, kasačný súd konštatuje, že čl. 27 a 29 pokynu č. 2/2010 sú procesno-právnej povahy, upravujú náležitosti, ktoré musia obsahovať škodové spisy odstúpené na vnútorný odbor s návrhom na súdne vymáhanie škody, ktorú spôsobila cudzia známa osoba, resp. škodové spisy odstúpené na vnútorný odbor s návrhom na súdne vymáhanie škody z dôvodu nepriznaných položiek zo strany príslušnej poisťovne. Tieto procesno-právne normy nezakladajú povinnosť konkrétnej osobe škodové spisy predložiť na vnútorný odbor, ale upravujú, ktoré písomnosti majú predložené spisy obsahovať.

50. Pokiaľ sťažovateľ uviedol, že tiež nesúhlasí s názorom krajského súdu, že nastali pochybnosti o tom, kto bol subjektom zodpovedným za vznik škody, kasačný súd konštatuje, že v napadnutom rozsudku je toto tvrdenie uvedené len v zhrnutí žaloby, a nie v právnom posúdení veci.

subjektu. 52. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 53. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania pred kasačným súdom. 54. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.