4Asan/24/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: EUROKAPITAL, a. s. so sídlom Ružinovská 3, 821 02 Bratislava, IČO: 36759309, právne zastúpený: JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s. r. o. so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie so sídlom Grösslingová 5, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 1394001716/6286-26378/Kaf zo dňa 23.09.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/307/2016 - 82 zo dňa 27. augusta 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/307/2016 - 82 zo dňa 27. augusta 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

merateľné chemickou spotrebou kyslíka (CHSK)“, v rozpore s § 39 ods. 2 písm. a), b) a e) vodného zákona. 2. Skutok spočíval v tom, že v dňoch od 28.01.2016 do 05.02.2016 žalobca naviezol kal v množstve cca 450 t na parcely č. KN-C 2625/1 a KN-C 2625/8 v k. ú. T. B. - O. (chránená vodohospodárska oblasť J. S. I.). Navážkou kalu dochádzalo k nekontrolovateľnému a neovládateľnému úniku tekutej zložky znečisťujúcej látky do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou (v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 vodného zákona sú podzemnými vodami definované všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo pôdnym podložím) s následkom mimoriadneho zhoršenia podzemných vôd podľa § 41 ods. l vodného zákona, nakoľko predmetné parcely nie sú nepriepustné, nie sú odolné voči skladovanej látke a nemajú vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie úniku znečisťujúcej látky a žalobca do času vydania rozhodnutia o pokute (31.05.2016) neoznámil OIOV Žilina, že by navážku kalu z čistenia komunálnych odpadových vôd z uvedených parciel odstránil.

· prvostupňový orgán riešil mimoriadne zhoršenie vôd (ďalej len „MZV“) v k. ú. T. B. - O. (chránená vodohospodárska oblasť J. S. I.) na parcelách č. KN-C 2625/1 a KN-C 2625/ 8, ktoré bolo ohlásené dňa 02.02.2016. Príčinou vzniku MZV bola navážka kalu z čistenia komunálnych odpadových vôd.

4. K námietkam žalobcu v odvolaní žalovaný uviedol: · k námietke, že predmetnú činnosť žalobca vykonával plne v súlade s platnou legislatívou uviedol, že pre žalobcu nebolo vydané žiadne povolenie, vyjadrenie a ani súhlas na predmetnú činnosť podľa vodného zákona. Pre žalobcu boli vydané povolenia podľa iných právnych predpisov, ktoré ho však neoprávňovali porušovať právne predpisy platné na úseku ochrany vôd pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami (ustanovenia § 39 a § 41 vodného zákona); · žalobca mal vydané povolenie len na uskladnenie odpadu kat. číslo 170504 - zemina a kamenivo, 170506 - výkopová zemina, 100101 - popol, škvára a prach z kotlov a 100102 - popolček z uhlia uvedeného v katalógu odpadov podľa vyhlášky MŽP SR 284/2011 Z. z., ale nie na kal vznikajúci z čistenia komunálnych odpadových vôd;

na daných parcelách; · k projektu „Projekt biologickej rekultivácie územia stavby: Terénne úpravy T. B. - O.“, ktorý v januári 2016 vypracoval W.. Š. D. - PIAPS, Žilina žalobca nepredložil žiadne povolenia, súhlasy alebo vyjadrenia k jeho realizácii tak, ako to vyžadovala v súčasnosti platná legislatíva v oblasti životného prostredia. Žalobca predložil len: o stanovisko Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor č. j. OU ZA-PLO 2016/ 008147-02/Sá zo dňa 02.02.2016, z ktorého vyplývalo, že predmetný projekt riešil revitalizáciu nepoľnohospodárskej pôdy, ktorá aj po rekultivácii ostane nepoľnohospodárskou pôdou, preto tento projekt nemusel byť schválený orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy, o stanovisko Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, Regionálne pracovisko VÚPOP Banská Bystrica č. j. 25/2016/ 2170107 zo dňa 20.01.2016, z ktorého vyplývalo, že predmetný projekt riešil revitalizáciu nepoľnohospodárskej pôdy, ktorá aj po rekultivácii ostane nepoľnohospodárskou pôdou, a

W.. I. T. ako spracovateľ odborného stanoviska bol v tomto prípade v „konflikte záujmov“, nakoľko bol v prípade odberu kalov z čistenia odpadových vôd od producenta Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s. Žilina zainteresovanou osobou; · schválená projektová dokumentácia vypracovaná W.. C. P. v 2/2014, na základe ktorej bolo žalobcovi vydané povolenie na užívanie územia rozhodnutím č. j. Výst.229/2014/Ča zo dňa 04.04.2014, podľa ustanovenia § 39b stavebného zákona nepopisuje v žiadnej svojej časti „biologickú rekultiváciu územia“, tak ako to uvádzal žalobca, jej účelom bol návrh terénnych úprav na určenej ploche prostredníctvom zeminy 170504 - zemina a kamenivo a 170506 - výkopová zemina, bez zmienky o použití akéhokoľvek iného odpadu, resp. inej technológie ako mechanického ukladania povolených inertných odpadov 170504 - zemina a kamenivo a 170506 - výkopová zemina, zemín a hornín v rámci navrhovaných terénnych úprav; · k tvrdeniu, že nešlo o MZV, žalovaný uviedol, že podľa § 62 ods. 3 vodného zákona pri pochybnostiach, či ide o MZV, rozhodne inšpekcia. Inšpekcia vzniknutú udalosť posúdila ako

· podľa § 39 ods. 1 vodného zákona sa za zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami na účely vodného zákona považuje výrobný proces alebo iná činnosť, pri ktorej sa tieto látky vyrábajú, spracúvajú, používajú, prepravujú a skladujú alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom

Ak zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo neohrozili ich

orgánu štátnej vodnej správy; · žalobca na základe Zmluvy o dielo zo dňa 07.02.2014 uzavretej medzi obcou T. B. a ním a na základe Zmluvy o vykonaní určených činností na odber a zhodnocovanie odpadov uzatvorenej so subjektom New Green Company, družstvo (člen združenia - HYDROEKOL DK ZDRUŽENIE) zo dňa 25.01.2016 naviezol a uskladnil kal z čistenia odpadových vôd, teda znečisťujúcu látku na plochu, ktorá nebola nepriepustná, nebola odolná voči skladovanej látke a nemala vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie úniku znečisťujúcej

povrchových a podzemných vôd a vodných pomerov povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu; · pôvodcom MZV môže byť i právnická osoba „realizujúca stavebný projekt“, aj keď v tomto prípade tvrdenie žalobcu, že na predmetnej lokalite realizuje stavebný projekt bolo sporné; · žalobca na základe Zmluvy o dielo zo dňa 07.02.2014 a Zmluvy o vykonaní určených činností na odber a zhodnocovanie odpadov zo dňa 25.01.2016 i na základe objednávky č. 1/2016/

T. B. v množstve cca 450 t (podľa podkladov Severoslovenských vodární a kanalizácií, a.s.). Žalobca mal v tejto zmluve uvedené, že bola uzavretá za účelom navážky a skladovania určitých druhov odpadu v predmetnej lokalite, avšak nie kalu z čistenia komunálnych odpadových vôd.

č. 19 08 05; · kal z čistenia komunálnych odpadových vôd (kat. č. 19 08 05) je v zmysle § 2 písm. aa) vodného zákona znečisťujúcou látkou a v zmysle § 2 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z. z. sú stavbami a zariadeniami, v ktorých sa zaobchádza so znečisťujúcimi látkami i sklady

znaky MZV. V rámci riešenia MZV bolo preukázané, že pôvodcom MZV bol žalobca a preto mu aj boli uložené povinnosti - vykonať bezprostredné opatrenia a opatrenia na odstránenie jeho následkov a uvedenie zasiahnutého miesta, ak je to možné, do pôvodného stavu; · tvrdenie žalobcu, že mu bolo zo strany OIOV Žilina uložené opatrenie uvedené v protokole z došetrovania MZV č. 2676-3869/72/2016/Gan zo dňa 05.02.2016 v rozpore s vodným zákonom sa nezakladalo na pravde, nakoľko z administratívneho spisu OIOV Žilina vyplynulo, že prvostupňový orgán postupoval v súlade s § 62 ods. 5 vodného zákona a podľa § 41 ods. 4, 5, 6, 8 a 10 vodného zákona v spojitosti s § 6 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z. z., keď pôvodcovi MZV, t. j. žalobcovi prikázal vykonať bezprostredné opatrenie na zneškodnenie MZV ako aj opatrenia na odstránenie škodlivých následkov MZV, pretože len tak bolo možné zmierniť negatívne dôsledky na vodných ekosystémoch; · zákonnosť postupu OIOV Žilina pri riešení MZV a uložení bezprostredných opatrení na

zavádzajúce. Na základe objednávky OIOV Žilina vykonala spoločnosť INGEO - ENVILAB, s.r.o. Žilina, SNAS reg, No 103/S-008 odber priemernej zmesnej vzorky navezeného kalu, výsledky rozboru jednoznačne potvrdili, že kal uložený v k. ú. T. B. - O., bol podľa ustanovenia § 2 písm. aa) vodného zákona znečisťujúcou látkou; výsledky analýzy vzorky kalu potvrdili, že predmetný kal obsahoval tekutú zložku. · argument, že OIOV Žilina vychádzal z hlbokého nepochopenia a neznalosti ustanovení zákona č. 188/2003 Z. z., je zavádzajúci.

05.02.2016 a obsahu jeho odvolania bod 2. cit.: „v pripravovanom stavebnom zámere (vyššie uvedený projekt) sa riešia terénne úpravy územia historicky zdevastovaného nelegálnym vývozom TKO, neorganizovanou ťažbou štrkov a depóniami zemín (obdobie cca posledných 40 rokov)“.

ustanovené v § 19 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný plniť povinnosti aj podľa § 14 (povinnosti držiteľa odpadu), § 17 (povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie/ zneškodňovanie odpadov) a § 24 (účelová finančná rezerva) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Riešil rozšírenie technickej správy o dopracovanie geotechnických podmienok na predmetnej lokalite, preverenie vplyvov na povrchové a podzemné vody v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, aj pri umiestnení navážky stabilizovaných kalov z ČOV v rámci terénnych úprav na parcelách KN-C 2625/1, 2628/8, 2625/5, 3166 - ostatné plochy.

prác. Osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti (W.. I. L., G..), ani jeden zo zamestnancov (W.. C. O.; W.. L.S_ S., G.; W.. R. J.; W.. R. C.; W.. C. N.) a ani riešiteľ znaleckej činnosti (K.. W.. O. O., Q..) nemali špecializáciu v znaleckej činnosti v odbore 25000 Ochrana životného prostredia, resp. v odbore 290000 Poľnohospodárstvo. Uvedená znalecká organizácia a ani jeden z vyššie uvedených zástupcov znaleckej organizácie nebol uvedený v registri

ustanovenia viacerých zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov a všeobecne známych skutočností. Žalovaný preto nemohol akceptovať tento znalecký posudok v oblasti dotýkajúcej sa výkladu spôsobilosti ohrozenia kvality podzemných vôd v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách navážkou stabilizovaných kalov z ČOV v procese „biologickej rekultivácie“;

II. Rozhodnutie správneho súdu

· zákon č. 188/2003 Z. z. nestanovuje, že pri aplikácii kalov do poľnohospodárskej pôdy táto musí byť evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako poľnohospodárska pôda alebo lesný pozemok; · predložený znalecký posudok č. 18/2016 zo dňa 17.02.2016 ukázal, že navezená humusoidná vrstva so zapracovaným kalom z ČOV nemá vplyv na podzemné a povrchové vody, nebol zistený ani akýkoľvek vplyv realizovaných terénnych úprav na povrchové a podzemné vody na lokalite T. B. - O.; · prvostupňový orgán podal trestné oznámenie vedené OR PZ Čadca konanie ČVS:ORP-69/ 2-VYS-CA-2016, v tomto konaní bol vypracovaný ďalší znalecký posudok, ktorým bolo preukázané, že látka, ktorú uložil na skládku nijako neinteraguje so životným prostredím, nemá na životné prostredie nijaký vplyv a jej uložením nevzniká na životnom prostredí nijaká škoda. 7. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, zotrval na odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keďže žalobné námietky ktoré boli identické ako námietky voči prvostupňovému rozhodnutiu.

Správny súd mal za preukázané, že v dňoch 28.01.2016 až 02.02.2016 žalobca naviezol a uskladnil odpad - kalu z čistenia komunálnych odpadových vôd v rozsahu cca 450 t na pozemky v k. ú. T. B. - O., na ktorých mal vykonať projekt biologickej rekultivácie - terénne úpravy, pričom podľa súhlasu obce T. B. na danú činnosť nemohol použiť predmetnú navezenú odpadovú látku - kal. Nič ho k tomu neoprávňovalo a keď ho tam napriek všetkému naviezol, nemal na to žiadne zodpovedajúce povolenie. Žalobca mal povolenie obce T. B. na skladovanie odpadu zo dňa 16.09.2014 v rozsahu - zemina, kamenivo, výkopová zemina, ale nie kal z čistenia komunálnych odpadových vôd. 10. Žalobca v čase uskutočnenia navážky kalu nemal žiadne relevantné doklady preukazujúce nepriepustnosť podložia, na ktorom kal uskladnil a ani nemal vybudovaný žiadny kontrolný systém na včasné zistenie úniku znečisťujúcej látky. Zloženie navezeného kalu a jeho označenie za znečisťujúcu látku vyplýva aj z uskutočnenej analýzy jeho vzorky, ktorú zabezpečil prvostupňový orgán. Žalobca s kalom nakladal, prepravoval a uskladnil ho, z čoho

12. Správny súd sa však nepovažoval za dostatočne preukázaný správny delikt, z ktorého bol žalobca uznaný vinným. V prvostupňovom rozhodnutí bol žalobca uznaný vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i) v spojení s § 39 ods. 2 písm. a), b), e) zákona o vodách, a to tým, že jeho činnosťou - navezenie kalu v dňoch 28.01.2016 až 02.02.2016 v množstve cca 450 t došlo k nekontrolovanému a neovládateľnému úniku tekutej zložky znečisťujúcej látky do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou s následkom mimoriadneho zhoršenia podzemných vôd, pričom predmetné parcely neboli nepriepustné a ani odolné voči skladovanej látke a nebol vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie úniku znečisťujúcej látky.

Takáto skutočnosť však nebola v administratívnom konaní dostatočne preukázaná. Správny súd preto prisvedčil námietke žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci. 14. Správny súd zaviazal žalovaného riadne zistiť skutkový stav (výpovede svedkov, fotodokumentácia, z ktorých by vyplývalo MZV - v danom rozsahu, resp. inom znečistení napríklad zápach, sfarbenie, spenenie vôd, úhyn rýb), a to v zodpovedajúcom rozsahu na posúdenie veci a vydať nové rozhodnutie, ktoré náležite odôvodní a vysporiada sa v ňom so všetkými pre rozhodnutie podstatnými námietkami vznesenými žalobcom.

· touto vadou zmätočnosti došlo k nespravodlivému procesu a k porušeniu základných práv účastníka súdneho konania (právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). 17. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, spočívajúci v nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok odôvodnenia, sťažovateľ odôvodnil nasledovne: · jediným dôvodom zrušenia rozhodnutia bolo nepreukázanie znakov „mimoriadneho zhoršenia vôd“; · správny súd však náležite neodôvodnil, prečo má za to, že „neovládateľný únik znečisťujúcej látky“ nebol preukázaný.

vodách o ochrane vôd sú koncipované ako preventívne opatrenia na zamedzenie znečistenia a predchádzanie škôd na životnom prostredí; · správny súd neuviedol výklad pojmu „neovládateľný únik“, ani neuviedol, akým spôsobom má sťažovateľ túto skutočnosť preukázať; · znečisťujúce látky boli prítomné v rozbore vzorky odobratej z navezeného kalu a sú dôkazom pre naplnenie znakov MZV; · podľa § 62 ods. 3 druhá veta pri pochybnostiach, či ide o MZV, rozhodne inšpekcia; · v tomto prípade prvostupňový orgán pri riešení MZV identifikoval skládku odpadov z čistenia odpadových vôd, ktorá nebola vybudovaná v súlade s § 39 vodného zákona, ako možný zdroj ohrozenia kvality podzemnej vody. 19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.

20. Ohľadom právneho posúdenia veci a dostatočnosti odôvodnenia rozsudku správneho súdu so závermi správneho súdu súhlasil. Poukázal na znalecký posudok zo spisu ČVS:ORP-69/ 2-VYS-CA-2016, vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Odborom kriminálnej polície Čadca, ktorým navrhol v žalobe dožiadať. Získal ho až v priebehu konania a predkladá

IV. Posúdenie kasačného súdu

21. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

IV. A

26. V prípade vznesenia námietky miestnej nepríslušnosti alebo ak správny súd sám zistí, že nie je daná miestna príslušnosť, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu podľa § 18 ods. 2 SSP. V prípade nedostatku miestnej príslušnosti nedochádza k zastaveniu konania, ale len k postúpeniu veci inému správnemu súdu. Ide preto o odstrániteľný nedostatok podmienky konania. 27. SSP priamo neustanovuje, dokedy musí účastník konania námietku nedostatku miestnej príslušnosti uplatniť. Podľa § 25 SSP cit: „Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.“ Vzhľadom na to sa v správnom súdnom konaní použije § 42 CSP cit: „Ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ 28. Ak bola podaná žaloba na miestne nepríslušnom správnom súde a tento správny súd začal konať vo veci samej, alebo ak rozhodol vo veci samej bez pojednávania, tak už nemôže vysloviť svoju miestnu nepríslušnosť z vlastnej iniciatívy. Ak účastník konania neuplatnil námietku nedostatku miestnej príslušnosti pri prvom úkone, ktorý mu patril (t. j. ak ju neuplatnil vôbec alebo oneskorene), potom už miestnu príslušnosť nemožno skúmať a tento nedostatok je zhojený. 29. Ak účastník konania vznesie námietku miestnej nepríslušnosti a správny súd ju bude považovať za nedôvodnú alebo neuplatnenú včas a vysporiada sa s ňou v rozhodnutí, ktorým sa vec končí, nebráni to účastníkovi konania, ktorý vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, aby túto skutočnosť opätovne uviedol v kasačnej sťažnosti a namietal nedostatok miestnej príslušnosti. 30. V súdenej veci sťažovateľ namietal nedostatok miestnej príslušnosti v prvom úkone, ktorý mu patril - vo vyjadrení k žalobe. Správny súd na ňu v konaní nereagoval, ani sa s touto námietkou nevysporiadal vo svojom rozhodnutí. 31. Kasačný súd sa zaoberal posúdením, či táto vada konania a rozhodnutia predstavuje kasačný dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.“ 32. Hoci je nedostatok miestnej príslušnosti odstrániteľným nedostatkom podmienok konania, platí to len za podmienky, že účastník konania včas nevznesie námietku, ktorá by bola dôvodná. Ak účastník konania takúto námietku vznesie, je povinnosťou správneho súdu na ňu reagovať a pokiaľ ju nepovažuje za dôvodnú, náležite to odôvodniť v rozhodnutí. 33. V súdenej veci sa tak neudialo a teda bolo porušené pravidlo zakotvené Ústavou SR, bližšie vymedzené ustanoveniami SSP. Správny súd podľa kasačného súdu nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Toto porušenie je procesnou vadou odôvodňujúcou zrušenie rozhodnutia správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. f) v spojení s § 462 ods. 1 SSP.

K nedostatku odôvodnenia a k nesprávnemu právnemu posúdeniu 34. Hoci dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie je procesné pochybenie (IV.A), kasačný súd vzhľadom na celkovú dĺžku konania pred správnymi orgánmi aj súdmi, považuje za potrebné rámcovo sa vyjadriť aj k ďalším sťažnostným dôvodom. 35. Kasačný súd nepovažuje odôvodnenie zrušenia rozhodnutia správnych orgánov za dostatočne odôvodnené. Dáva do pozornosti správneho súdu relevantné ustanovenia zákona o vodách, ktoré na vec aplikoval sťažovateľ cit: § 74 Správne delikty (1) Orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe- podnikateľovi, ktorá ... i) porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami, ... § 39 Zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami .... (2) Ten, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä: a) umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza so znečisťujúcimi látkami tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiaducemu úniku týchto látok do pôdy, podzemných vôd alebo do stokovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiaducemu zmiešaniu s odpadovými vodami alebo s vodou z povrchového odtoku, b) používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd, c) zabezpečovať prevádzku stavieb a zariadení zamestnancami oboznámenými s osobitnými predpismi, bezpečnostnými predpismi a s podmienkami určenými na zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd, .... § 75 Pokuty .... (9) Ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť do 165000 eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt, v dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd. .... § 41 Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (1) Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len ,,mimoriadne zhoršenie vôd“) je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých rýb alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou. ....“

V. Záver

39. Vzhľadom na uvedené nedostatky kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 462 SSP). 40. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. apríla 2023