4Asan/8/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LLM. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: W. B., bytom Y.. I. Č.. X, XXX XX G., zastúpeného JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, Černyševského 26, Bratislava, proti žalovanému: náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaGŠ-147/3-237/2017-PravO zo dňa 25.01.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/58/2018-59 z 28.10.2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

1. Žalovaný rozhodnutím č. KaGŠ-147/3-237/2017-PravO zo dňa 25.01.2018 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 7805 zo dňa 14. 11. 2017, ktorým riaditeľ personálneho úradu prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Riaditeľ personálneho úradu ako prvostupňový správny orgán prepustil žalobcu zo služobného pomeru v súlade s § 83 ods. 1 písm. e) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o štátnej službe vojakov“), pretože bol právoplatne odsúdený za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom. Podľa trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava 1 spis. zn. 0T 139/2017 zo dňa 07.09.2017 bol žalobca uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona tým, že vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku (ďalej aj „trestný rozkaz“). Podľa znenia trestného rozkazu, ktorý bol doručený personálnemu úradu ozbrojených síl SR emailom dňa 28.9.2017, bol žalobca za uvedený trestný čin odsúdený nasledovne: „podľa § 289 ods. 3 Tr. zák., s použitím 36 písm. I), § 38 ods. 3 Tr. zák, § 353 ods. 2 Tr. por. k trestu odňatia slobody v trvaní 4 /štyri/ mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), 50 ods. 1 Tr. zák,. súd výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 12 /dvanásť/ mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému i trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 2 /dva/ roky.“ Prvostupňové rozhodnutie odkazovalo na trestný rozkaz aj s uvedením trestu uvedeného vyššie. Následne dňa 16.10.2017 bol trestný rozkaz spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti doručený personálnemu úradu ozbrojených síl SR, pričom znenie tohto doručeného trestného rozkazu obsahovalo iné (už správne) vymedzenie trestu, v zmysle ktorého sa žalobca odsudzuje nasledovne: „podľa § 289 ods. 1 Tr. Zák, § 56 ods. 2 Tr. Zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. Zák., § 353 ods. 2 Tr. Por. k peňažnému trestu vo výške 1000,- Eur /tisíc eur/. Podľa §57 ods. 2 Tr. Zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa §57 ods. 3 Tr. Zák, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje obvinenému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ mesiace. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. Zák. súd ukladá obžalovanému i trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.“

2. V podanej správnej žalobe žalobca namietal, že preskúmavané rozhodnutie trpí o. i. vadou nepreskúmateľnosti a zmätočnosti a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Preskúmavané rozhodnutie požadoval žalobca zrušiť. Žalobca mal za to, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu je založený dôvod prepustenia žalobcu na neexistujúcom rozhodnutí súdnej moci - trestnom rozkaze, pričom žalobca toto rozhodnutie považuje za neexistujúce, nulitné a teda nezákonné z dôvodu chyby pri uvedení výmery trestu. Žalobca namietal, že pred vydaním personálneho rozkazu upozornil riaditeľa personálneho úradu na túto skutočnosť, no jeho námietka nebola uznaná.

relevancie. 4. Krajský súd vo svojom rozsudku konštatoval, že z hľadiska skutkového stavu bolo nesporné, že žalobca bol trestným rozkazom uznaný za vinného zo spáchania úmyselného prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

Krajský súd dodal, že ak by súd pristúpil k zrušeniu napadnutých rozhodnutí na podklade námietky žalobcu, pri odstraňovaní nedostatku by sa zopakovalo administratívne konanie s rovnakým výsledkom (t. j. žalobca by reálne nedosiahol rozhodnutie vo svoj prospech) a tento postup vylučuje príslušná judikatúra. Na základe hore uvedených skutočností krajský súd vyslovil názor, že v predmetnej veci nie je možné konštatovať porušenie zákona zo strany žalovaného, resp. pochybenie takej intenzity, ktoré by malo za následok porušenie zákonných ustanovení a spôsobilo by nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Podľa názoru žalobcu nemožno túto skutočnosť bagatelizovať, ako to urobil krajský súd, keď túto skutočnosť vyhodnotil ako irelevantnú. Sťažovateľ má za to, že s dôvodmi prepustenia nebol riadne oboznámený, resp. bol oboznámený s nulitným trestným rozkazom, a na túto skutočnosť upozornil aj žalovaného, ktorý sa touto námietkou nezaoberal. Vo svojej kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na to, že vo svojich personálnych dokladoch je stále uvedený odkaz na pôvodný neexistujúci nulitný trestný rozkaz a táto skutočnosť má negatívny vplyv na život žalobcu, hoci odsúdenie je už zahladené. Z hore uvedených dôvodov navrhuje, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Najvyšší správny súd SR začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

7. Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP preskúmal napadnutý rozsudok, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

9. Podľa § 91 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe vojakov: „personálny rozkaz sa vydáva pri skončení štátnej služby prepustením podľa § 83 ods. 1, 2 a ods. 4 až 6, § 84 a § 98 ods. 4.“

11. Najvyšší správny súd poukazuje na skutočnosť, že pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu správny súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na vady, ktoré nie sú sťažovateľovi na ujmu, správny súd neprihliada. Z tejto skutočnosti vyplýva, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu by malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (k tomu pozri bližšie R 122/2003).

13. V tejto súvislosti kasačný súd považuje za potrebné taktiež poukázať na obsah kasačnej sťažnosti žalobcu (sťažovateľa), z ktorého je zrejmé, že ani on sám sa necíti byť priamo dotknutý na právach samotným výrokom preskúmavaného rozhodnutia spočívajúcom v prepustení jeho osoby zo služobného pomeru, ale dotknutie vidí až v následnej evidencii personálneho úradu ozbrojených síl SR a v praxi iných správnych orgánov (zodpovedných za vydanie zbrojného preukazu či vodičského oprávnenia), ktoré sa údajne na túto evidenciu odvolávajú. 14.

činom. Na základe tejto skutočnosti kasačný súd konštatuje, že síce preskúmavané rozhodnutie obsahuje formálnu vadu, ktorá spočíva v nesprávnom uvedení trestu, avšak výrok rozhodnutia je správny. V zmysle vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že žalovaný nepochybil, keď prepustil žalobcu podľa § 83 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe vojakov.

Len pre úplnosť kasačný súd poukazuje na tvrdenie žalobcu, podľa ktorého v personálnych dokladoch žalobcu (napr. osobná karta, potvrdenie o štátnej službe) je uvedený pôvodný neexistujúci, nulitný trestný rozkaz, na ktorý poukazujú iné štátne orgány.

16. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že predmetom tohto konania je posúdenie zákonností rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, pričom kasačný súd všetky zákonné podmienky pre vydanie tohto rozhodnutia považuje za splnené.

17. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľa, podľa ktorého ak odôvodnenie personálneho rozkazu nebude zmenené, k náprave v jeho personálnom spise nedôjde a evidencia nepravdivého odsúdenia zostane navždy zachovaná. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd SR poukazuje na fakt, že na osobnej karte žalobcu a potvrdení o štátnej službe je uvedená len skutočnosť, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe vojakov, pretože bol odsúdený za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, t. j. na osobnej karte/potvrdení o štátnej službe nie je uvedená konkrétna povaha a výška trestu.

Podľa § 108 ods. 1 hore uvedeného zákona: „Súd, ktorý rozhodol o vine za spáchaný trestný čin v súvislosti s vedením vozidla alebo uložil ochranné liečenie, je povinný túto skutočnosť oznámiť orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu osoby, ktorej sa to týka, a to najneskôr do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v takej

Z citovaného zákona ani zo spisu nevyplýva, že by preskúmavaným rozhodnutím došlo k priamemu dotknutiu na subjektívnych právach žalobcu súvisiacich s vrátením vodičského preukazu. 21. Obdobne ani zo zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zo spisu nevyplýva, že by preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti na účely získania zbrojného preukazu priamo vychádzalo z preskúmavaného rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru, a žeby žalobca bol preskúmavaným rozhodnutím priamo dotknutý na svojom subjektívnom práve získať zbrojný preukaz.

23. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva, pretože súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP.

V Bratislave dňa 2. februára 2022