4Asan/9/2021

1. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. ORPZ-RA-OPDP62-22/2018-Sk z 21.05.2018 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoP“), pre porušenie § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/ 2009 Z. z.“) na tom skutkovom základe, že dňa 06.02.2018 v čase o 17:30 hod. viedol ako vodič jazdnú súpravu zloženú z osobného motorového vozidla zn. J. X. ev. č. X. XXX W. a prívesu nákladného špeciálneho zn. K. G. ev. č. X. XXX N. po ceste II. triedy č. 532 na ulici

Podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 400,- Eur a tiež sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, pričom zákaz činnosti sa počíta odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Na ústnom prejednaní priestupku dňa 9.10.2018 bol žalobca rozhodnutím č. ORPZ-RA- OPDP62-22/2018-SK uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ ZoP na tom skutkovom základe, že dňa 06.02.2018 v čase o 17:30 hod viedol ako vodič jazdnú súpravu zloženú z osobného motorového vozidla zn. J. X. ev. č. X. XXX W. a prívesu nákladného špeciálneho zn. K. G. ev. č. X. XXX N. po ceste II. triedy č. 532 na ulici M. R. Štefánika v obci Revúca, kde bol pri čerpacej stanici GAS zastavený a kontrolovaný policajtom Okresného dopravného inšpektorátu, odboru poriadkovej a dopravnej polície ORPZ v Revúcej, kde počas kontroly bolo zistené, že viedol jazdnú súpravu podľa § 75 ods. 7 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z., ktorej najväčšia prípustná celková hmotnosť presahovala 3.500 kg a nepresahovala 4.250 kg, pričom takáto jazdná súprava môže byť vedená držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B s príslušným harmonizovaným kódom, ktorý možno udeliť, len ak absolvoval osobitný výcvik v autoškole alebo zložil osobitnú

žalobcovi uložená pokuta vo výške 300,- Eur a taktiež sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 12 mesiacov, pričom zákaz činnosti sa počíta od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

môže ohroziť. V zmysle zásady neznalosť zákona neospravedlňuje mal žalobca o tom, že na vedenie uvedenej jazdnej súpravy potrebuje vodičské oprávnenie skupiny B s príslušným harmonizačným kódom vedieť, nakoľko zákonné ustanovenie, ktoré sa zaoberá touto skutočnosťou bolo v zbierke zákonov uverejnené. Ďalej uviedol, že žalobcovi bola uložená sankcia pokuty vo výške 300,- Eur, čo je na dolnej hranici možnej sadzby za najprísnejšie postihnuteľný priestupok a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, čo je rovnako dolná hranica možnej sadzby za najprísnejšie postihnuteľný priestupok.

K námietke likvidačného charakteru uloženej sankcie zákazu činnosti uviedol, že sankcia pokuty bola uložená na minimálnej výške možnej sadzby za postihnuteľný priestupok, ako aj sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov bola uložená v minimálnej výške možnej sadzby za postihnuteľný priestupok.

II. Konanie pred správnym súdom

6. V podanej správnej žalobe najmä uviedol, že sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorá mu bola uložená je neprimeraná závažnosti skutku a osobe páchateľa, je nespravodlivá, pretože je preňho ako samostatne hospodáriaceho roľníka likvidačná.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. Námietku žalobcu týkajúcu sa nespravodlivého a likvidačného charakteru jemu uloženej sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vyhodnotil za nedôvodnú.

prípade sa premieta v rozhodnutí o druhu a rozsahu sankcie, ktorú vykonávateľ verejnej správy ukladá páchateľovi. . . . . Pri výbere druhu trestu sa uplatňuje princíp nulla poena sine lege. Primeranosť uloženej sankcie sa nepremieta len v druhu sankcie, ktorú správny orgán uložil, ale aj v jej výmere. Výmera sankcie (výška pokuty, dĺžka zákazu činnosti atď.) sa určuje na základe kritérií ustanovených zákonmi. Ak tak ustanovuje zákon v rámci výchovnej funkcie administratívnej zodpovednosti má správny orgán právomoc rozhodnúť o upustení od uloženia

Za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zákonodarca neumožnil orgánu verejnej správy možnosť výberu (alternatívy) jednej z viacerých sankcií, ale za priestupky, ktoré zahrnul v ustanovení § 22 ods. 1 písm. a) až c) zákona o priestupkoch ako priestupky s vysokou spoločenskou nebezpečnosťou ustanovil povinnosť uložiť sankciu vo forme pokuty (od 300 € do 1.300 €) a súčasne sankciu zákazu činnosti (od jedného do piatich

V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na uznesenie Ústavného súd Slovenskej republiky zo dňa 07.12.2011, sp. zn. I. ÚS 468/2011-9, z ktorého cituje: „Najvyšší súd už v minulosti skonštatoval, že plná jurisdikcia umožňuje správnemu súdu priamo ukladať aj sankcie, ktoré neboli pôvodne uložené rozhodnutím správneho orgánu, a preto za použitia logického výkladu (argumentum a maiori ad minus) môže súd zmierňovať uložené sankcie až na úroveň upustenia od potrestania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž 36/2006).

konaní. Kasačný súd preto nemohol postupovať inak, ako pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozsudku krajského súdu v zmysle § 462 ods. 1 SSP a k vráteniu veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní opakovane vec posúdiť, prihliadnuť na poľahčujúce okolnosti prípadu (napr. na skutočnosť, že žalobca disponoval vodičským oprávnením skupiny BE už v čase prejednania priestupku, žalobca svoje konanie oľutoval, konaním žalobcu nevznikla žiadna škoda na cudzom majetku, alebo zdraví, vedením jazdnej súpravy neohrozil plynulosť ani bezpečnosť cestnej premávky, atď. Následne zváži možnosť využiť moderačné právo a rozhodnúť o upustení od uloženia sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže žalobca už v priebehu konania zložil chýbajúcu skúšku a je držiteľom oprávnenia skupiny BE. Prihliadne aj na skutočnosť, akú prácu žalobca aktuálne vykonáva a či vedenie predmetného druhu jazdnej súpravy je nevyhnutné pri realizácii pracovnej činnosti žalobcu.“

300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov minimálne v uvedených výmerách, nakoľko žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ ZoP, ktorý spáchal porušením ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. Vzhľadom na to prvostupňový orgán a žalovaný v rámci správnej úvahy pri stanovení výmery uložených sankcií nevybočili z medzí a hraníc

Potom aj nevedomá nedbanlivosť (§ 4 ods. 1 písm. b/), predstavujúca najnižší stupeň zavinenia (ktorú žalobca v správnej žalobe sám uznal), na uznanie viny za tento priestupok postačovala. Pre úplnosť krajský súd poukázal aj na ust. § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Uvedená zákonná fikcia poznateľnosti právne záväzných aktov vyhlásených v zbierke zákonov všetkými, ktorých sa tieto aktu môžu dotknúť alebo dotkli na ich právach a povinnostiach, prípadne ich postavení a pod. (inak známa ako „neznalosť zákona neospravedlňuje“), pre žalobcu znamená to, že sa proti uznaniu viny za spáchaný priestupok nemôže úspešne brániť nevedomosťou o právnej povinnosti, ktorú svojim konaním porušil, pretože o nej ako vodič jazdnej súpravy (majúci povinnosť dodržiavať zákon č. 8/2009 Z. z.) mal a mohol vedieť. Z uvedených dôvodov uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil za nedôvodnú.

Uloženie sankcie môže byť fakultatívne, t. j. príslušný konajúci orgán verejnej správy môže a nemusí uložiť sankciu, resp. ju môže uložiť v ním stanovenom rozsahu. Uplatňujúc inštitút tzv. správnej úvahy tak rozhodnutím síce vysloví vinu páchateľa, ale sankciu neuloží (pretože k náprave páchateľa postačuje prejednanie priestupku), čo ho však nezbavuje povinnosti vydať odôvodnené rozhodnutie o priestupku so všetkými formálnymi náležitosťami.

To ilustruje rôzne variácie hraníc, v rámci ktorých je správny orgán oprávnený sa pohybovať pri úvahe o výške (v tomto prípade peňažnej) sankcie za správny delikt. To, ako je ustanovenie zákona o sankcii naformulované, je výlučne vecou a taktiež zodpovednosťou zákonodarného orgánu a moderácia správnej sankcie, či už správnym orgánom, alebo súdom, je možná len v rámci zákonodarným orgánom stanovených hraníc. Úradu zákon o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase jeho rozhodovania jasne zadefinoval, že za porušenie povinností uvedených v § 149 ods. 1 „úrad uloží“ (čiže nemá možnosť od uloženia sankcie upustiť) pokutu v presne a fixne stanovenej výške bez ponechania možnosti správnemu orgánu „pohybovať sa“ v určitom rozmedzí a bez možnosti uloženia alternatívnej sankcie.

Z už uvedeného jasne vyplýva, že zámerom zákonodarného orgánu v § 149 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní bolo rigidné ukladanie sankcií za porušenia povinností v ňom uvedených a vylúčenie možnosti úradu do výšky sankcií akokoľvek zasahovať. Ak by úrad, prípadne súd, uložil inú než v § 149 ods. 1 písm. k) stanovenú sankciu, konal by nielen ultra, ale aj contra legem, nerešpektujúc vôľu zákonodarcu“.

Správny súd tak nemal možnosť v súlade s § 198 ods. 1 písm. a/ SSP moderovať - zmierniť výšku sankcií, ktoré boli konajúcim orgánom verejnej správy uložené v rámci zákonom stanovených (kvantifikovaných) hraníc pre ich uloženie, v najnižšej možnej výmere.

Pokiaľ z formulácie normatívneho textu citovaného (obligatórneho) sankčného ustanovenia plynie, že uvedené sankcie bol prvostupňový orgán povinný uložiť, a nebolo tak možné podľa § 11 ods. 3 ZoP od ich uloženia v priestupkovom (administratívnom) konaní upustiť, s rešpektovaním limitov vyjadrených v ust. § 198 ods. 2 SSP tak nemohol urobiť ani správny súd, inak by prekročil svoju právomoc.

14. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, ako aj im predchádzajúceho postupu konajúcich orgánov verejnej správy, viazaný právnym názorom kasačného súdu, nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom. Súčasne dospel k záveru, že

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská

A/ 15. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nerešpektoval právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu. Sťažovateľ nesprávne právne posúdenie krajským súdom videl v tom, že krajský súd vyslovil názor, že upustiť od uloženia sankcie za priestupok podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch možno len vtedy, ak to zákon o priestupkoch alebo osobitný zákon v príslušných sankčných ustanoveniach zo zákona o priestupkoch nevylučuje, tzn ak zákon stanovuje fakultatívnu sankciu. Podľa sťažovateľa je takýto právny názor nesprávny, nakoľko zo zákona o priestupkoch nevyplýva, že ustanovenie § 11 ods. 3 je možné použiť len v prípadoch, keď priestupkový zákon alebo iný osobitný zákon ukladá len fakultatívne uloženie sankcie za priestupok.V týchto prípadoch, keď priestupkový zákon ukladá len možnosť uloženia sankcie vyplýva možnosť upustenia od uloženia sankcie priamo z danej dikcie bez potreby aplikácie § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch. 16. K uzneseniu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 387/2018 z 05.09.2018, na ktoré sa krajský súd odvolával sa týka ukladania sankcií podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. Uvedený zákon mal v uvedenom čase v jednotlivých ustanoveniach formulované rôzne sankcie s možnosťou ich fakultatívneho alebo obligatórneho uloženia, ako je to aj v priestupkovom zákone. Daný zákon však nemal všeobecnú klauzulu na upustenie od uloženia sankcie tak, ako je to v ustanovení § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch. Podľa sťažovateľa z uvedeného vyplýva, že priestupkový zákon ustanovením § 11 ods. 3 umožňuje nad rámec fakultatívneho ukladania sankcií upustiť od uloženia sankcie aj v prípadoch, keď zákon ukladá obligatórne uloženie sankcie. 17. Podľa sťažovateľa orgán verejnej správy mal v danom prípade možnosť rozhodnúť o upustení od uloženia sankcie, teda aj krajský súd mal možnosť v zmysle § 198 SSP rozhodnúť tak, že upustí od uloženia sankcie. 18. Sťažovateľ namietal, že krajský súd nerešpektoval právny názor vyslovený v rozsudku

Podľa § 22 ods. 1 písm. c/ ZoP priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca 3ba) alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak vedie motorové vozidlo autoškoly v kurze podľa osobitného predpisu, 3bb) podrobuje sa skúške z odbornej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu. Podľa § 22 ods. 2 písm. a/ ZoP za priestupok podľa odseku 1 písm. a/ až c/ sa uloží pokuta od 300 eur do 1.300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. Podľa § 11 ods. 3 ZoP od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak vedie motorové vozidlo autoškoly v kurze podľa osobitného predpisu, 8a) podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla, preskúšaniu odbornej spôsobilosti z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2. Podľa § 75 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z. do skupiny motorových vozidiel B patria a/ motorové vozidlá okrem vozidiel skupiny AM, A1, A2, AaT, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť nepresahuje 3.500 kg a ktoré sú konštruované a určené na prepravu najviac ôsmich osôb okrem vodiča; k motorovému vozidlu tejto skupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg, b/ motorové vozidlá podľa písmena a) s prípojným vozidlom, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 750 kg za predpokladu, že najväčšia prípustná celková hmotnosť jazdnej súpravy nepresahuje 4.250 kg. Podľa § 75 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z. z. do skupiny motorových vozidiel BE patria jazdné súpravy pozostávajúce z ťažného vozidla skupiny B a prípojného vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť nepresahuje 3.500 kg.

21. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

22. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. marca 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci

24. Priestupok sa prejednáva v správnom konaní a sankcia za priestupok sa ukladá vo forme správneho rozhodnutia. Správny orgán pri posudzovaní konkrétneho prípadu má možnosť vzhľadom na povahu spáchaného priestupku a s ohľadom na osobu páchateľa a okolnosti prípadu, od potrestania páchateľa upustiť. Na upustenie od uloženia sankcie nie je právny nárok. Uloženie sankcie správnym orgánom je teda fakultatívne, t. j. správny orgán môže a nemusí uložiť sankciu. Príslušný správny orgán tak rozhodnutím síce vysloví vinu páchateľa, ale sankciu neuloží. Uplatňuje sa inštitút tzv. správnej úvahy, ktorý môže správny orgán využiť.

26. Podľa kasačného súdu pri ukladaní sankcií však musí správny orgán rešpektovať odlišnosti stanovené v osobitnej časti ZoP a v osobitných zákonoch, zo znenia ktorých vyplýva, že správny orgán nemôže upustiť od uloženia sankcie. V praxi pôjde o formuláciu, že za priestupok sa sankcia (napr. pokuta) „uloží“ na rozdiel od formulácie „môže uložiť“, ako aj v prípadoch, ak v zákone o priestupkoch alebo v osobitných zákonoch je stanovená spodná hranica sankcie, prípadne sankcia je stanovená pevnou sumou. Upustiť od uloženia sankcie za priestupok teda možno len vtedy, ak to zákon o priestupkoch alebo osobitný zákon nevylučuje.

28. Z uvedeného vyplýva, že pokuta ako sankcia sa uloží vždy, okrem výnimky uvedenej v § 22 ods. 2 v písmene d) bod 1 a v písmene f) a v písmene h), kedy možno pokutu neuložiť, t. j. upustiť od uloženia sankcie. Ostatné písmená v § 22 ods. 2 ZoP sú tak ustanovením špeciálnym voči § 11 ods. 3 ZoP a v týchto prípadoch nie je možné od uloženia sankcie upustiť.

. . sa sankcia „uloží“ a nie je ustanovená možnosť vyjadrením „môže uložiť“, upustenie od uloženia sankcie podľa § 11 ods. 3 ZoP neprichádzalo do úvahy. 30. Krajský súd preto správne žalobu zamietol. Moderačné oprávnenie súdu v zmysle § 198 SSP neprichádzalo totiž do úvahy, nakoľko z vyložených dôvodov taký postup v danom prípade možný nebol ani na strane súdu. S krajským súdom je možné súhlasiť aj v tom, že v prípade, ak by správny súd mohol prikročiť k zmierneniu sankcie, resp. k upusteniu od jej uloženia aj v prípadoch, v ktorých tak nemohol urobiť príslušný orgán verejnej správy oprávnený priestupok prejednať, (okrem toho, že by išlo o postup priamo rozporný s ust. § 198 ods. 2 SSP) mohol by sa zo sankčnej moderácie stať prostriedok na dosahovanie priaznivejších rozhodnutí, než aké bolo možné dosiahnuť v administratívnom konaní.

Ak by správny orgán prípadne súd, upustil od uloženia sankcie, konal by nielen ultra, ale aj contra legem, nerešpektujúc vôľu zákonodarcu“.