4Sfk/10/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): SKCAT, s.r.o., so sídlom Pekná cesta 214/23, 930 39 Zlaté Klasy, IČO: 50399667, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36865281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103209439/ 2022 zo dňa 24.11.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/9/2023-164 zo dňa 11. októbra 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/9/2023-164 zo dňa 11. októbra 2023 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnymi orgánmi

2. Po ukončení daňovej kontroly správca dane vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie č. 102020405/2022 zo dňa 18.07.2022, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za rok 2019 v sume 105.778,00 eur a zároveň rozhodol o neuznaní vykázanej daňovej straty na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 v sume 11.394,22 eur.

Pri ostatných deklarovaných dodávateľoch (KAT Slovakia a Stanislav Bila) mal pochybnosti o tom, či sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak ako to bolo deklarované na predložených dokladoch. K deklarovaným dodaniam od spoločnosti KAT Slovakia a od Stanislava Bilu správca dane konštatoval, že dodacie listy vystavené dodávateľom nebolo potvrdené prevzatie tovaru odberateľom, neboli predložené prepravené doklady potvrdzujúce prepravu tovaru do sídla žalobcu, v sídle dodávateľa sa nachádzal schátralý opustený rodinný dom, kde sa nenachádzalo označenie spoločnosti KAT Slovakia. Ďalšou skutočnosťou hodnou zreteľa bolo, že platby poukázané z účtu žalobcu v roku 2019 boli z účtu spoločnosti KAT Slovakia a z účtu Stanislava Billu vyberané v hotovosti a platobnou kartou z bankomatov, pričom nebolo možné zistiť, kto finančné prostriedky z bankového účtu vyberal. Zabezpečeným podkladom bola aj výpoveď tvrdeného dodávateľa Stanislava Bilu, ktorý vo výpovedi uviedol, že údaje na predložených výdavkových pokladničných dokladoch, ktoré mali deklarovať výkup tovarov, nezodpovedajú skutočnosti a sám konkrétne osoby, od ktorých mal byť tovar nakúpený ani dátum nákupu, neidentifikoval.

4. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 103209439/2022 zo dňa 24.11.2022, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. V odôvodnení svojho rozhodnutia k tvrdeniu žalobcu, že katalyzátory boli nakúpené ako odpad žalovaný poukázal na to, že žalobca neposkytol vysvetlenie k spôsobu obstarania sporného tovaru, na ktoré zberné dvory bol tovar vyskladnený, nepreukázal spôsob prepravy

V opačnom prípade je daňový subjekt povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti dokladov.

6. Žalobca podal dňa 25.01.2023 na Krajský súd v Trnave správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103209439/2022 zo dňa 24.11.2022 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane č. 102020405/2022 zo dňa 18.07.2022, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

8. V odôvodnení rozsudku uviedol, že sa nestotožnil so žalobnými námietkami ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu, keď žalobca uviedol, že správca dane napriek opakovanej snahe nezohľadnil všetky okolnosti týkajúce sa zdaniteľných obchodov. Žalobca evidoval nákup 5292 ks a 563 kg použitých katalyzátorov v rôznych jednotkových cenách od dodávateľov - spoločnosti AUTOVRAKY, spoločnosť AUTOVRAKOVISKO, spoločnosť KAT Slovakia a Stanislav Bila s tým, že tovar bol nakúpený ako použité katalyzátory, pričom tento tovar bol predávaný v rámci predmetu podnikania „Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).“ Na predaj použitého tovaru, ktorý bol dodaný kontrolovanými dodávateľmi, nie je potrebné mať povolenie vydané príslušným Okresným úradom, odborom životného prostredia. Zároveň mal žalobca za to, že je nepochybné, že daný tovar bol dodaný odberateľovi do iného členského štátu. 9. Žalobca tvrdil, že nebolo zrejmé, u ktorého subjektu bola vykonávaná kontrola na zistenie

10. Správny súd námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu vyhodnotil ako nedôvodnú. Nestotožnil sa so žalobcom, že v rámci daňovej kontroly podal podrobné vysvetlenia k priebehom obchodov tak, aby boli naplnené podmienky pre uznanie daňových výdavkov. Uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly, a to ani po výzve nepredložil správcovi dane relevantné doklady, ktoré by potvrdili ním tvrdené skutočnosti, a teda si nesplnil svoju povinnosť tvrdenia. Zároveň žalobcom predložené dôkazy nepreukázali existenciu dodaných tovarov zo strany spoločnosti KAT Slovakia a Stanislava Bilu.

predloženie dôkazov a na naplnenie charakteru daňovej kontroly. Keďže tak nevykonal, správca dane postupoval v súlade s charakterom daňovej kontroly a vykonal dokazovanie na základe ním získaných dôkazov. Zo strany správcu dane tak v tomto smere k pochybeniu nedošlo.

Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžf/119/2013 zo dňa 06.05.2014). 13.

Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady však musia byť obrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného na daňových dokladoch a musia byť skutočne svojím účelovým určením potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v predmete jeho podnikania.

Daňový subjekt je povinný preukázať reálnosť plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými dokladmi a za tým účelom si obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukázali poskytnutie tvrdených služieb s tým, že správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k čomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom je opäť na daňovom subjekte vyvrátiť spochybnenie pôvodných dôkazov správcom dane predložením či navrhnutím ďalších dôkazov.

Skutočnosť, že predaj použitého tovaru, ktorý bol žalobcovi dodaný, má súvis s predmetom podnikania „kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod“)“, sama o sebe neznamená, že žalobca preukázal, že ním deklarované výdavky boli skutočne vynaložené. Odkaz na voľnú živnosť žiadnym spôsobom nepreukazuje/nedokazuje, že boli splnené materiálne podmienky pre uznanie

16. Správny súd vo vzťahu k spoločnosti KAT dospel k záveru, že ani žalobcom tvrdené skutočnosti (potvrdená spolupráca žalobcu a tohto dodávateľa; faktúry vystavené spoločnosťou KAT Slovakia boli riadne zahrnuté do daňového priznania; svedkyňa Silvia Bilová uviedla, že tovar bol nadobudnutý predchádzajúcim konateľom; svedok Karol Bila označil dodávateľov a podrobnosti) nepotvrdzujú, že žalobca preukázal, že výdavky boli skutočne vynaložené. Žalobcom prezentované skutočnosti sú všeobecné, bez akéhokoľvek dostatočného preukázania požadovaných skutočností - vynaloženia výdavkov. Ako poukázal správny súd vyššie, len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb a tovarov na daňové účely nepostačujúce. Žalobca podľa záverov správneho súdu poukázal len na formálne skutočnosti, bez preukázania skutočného nadobudnutia tovarov.

skutočného nadobudnutia tovarov. 18. Správny súd sa nestotožnil ani s opakovaným tvrdením žalobcu o tom, že správca dane opomenul uviesť, u ktorého daňového subjektu bola kontrola na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019

. .“. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia a vo vzťahu k samotnému konceptu tohto prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že daňovým subjektom sa myslí žalobca. Žalovaný následne v napadnutom rozhodnutí, napr. na strane 28 napadnutého rozhodnutia uviedol: „rovnako má odvolací orgán za preukázané, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019 bola vykonaná u kontrolovaného daňového subjektu.

19. Správny súd neprihliadal na žalobný bod týkajúci sa spoločnosti EKONOMU, keďže táto spoločnosť nebola v rámci predmetnej daňovej kontroly kontrolovaná a zároveň správca dane žiadnym spôsobom nepreveroval vzťah žalobcu a spoločnosti EKONOMU. Zo žaloby zároveň nie je zrejmé, v čom má tento žalobný bod súvis s prejednávanou vecou. Žalobca poukázal na všeobecné tvrdenie, že je „žiaduce vykonať daňovú kontrolu priamo u dodávateľa KAT Slovakia, s.r.o.“, a to bez toho, aby tento žalobný bod akýmkoľvek relevantným spôsobom bližšie odôvodnil.

21. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou týkajúcou sa nevykonania výsluchov žalobcom navrhovaných svedkov. Vychádzajúc z prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že ako správca dane, tak aj žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadali s návrhmi na doplnenie dokazovania a tieto správne vyhodnotili. Oba orgány verejnej správy v rozhodnutiach uviedli, na základe akého dôvodu nepristúpili k výsluchu navrhovaných svedkov. Žalovaný rovnako dostatočným a rozumným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré nepristúpil k výsluchu svedkov. Tento záver žalovaného je logický a nevymyká sa z hraníc logického uvažovania. Tu správny súd zdôraznil, že správca dane nevykonáva dokazovanie až do času, kým sa nepreukážu všetky tvrdenia deklarované

Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu správny súd uviedol, že správca dane pri vykonaní dokazovania nevybočil zo zákonných medzí, vec prejednal a svoje závery ohľadom nevykonania výsluchu daných svedkov dostatočným spôsobom odôvodnil, a preto nemožno žalobcovu námietku vyhodnotiť ako dôvodnú.

Keďže žalobca na uvedených častiach žaloby len citoval vybrané ustanovenia právnych predpisov a judikatúru, správny súd vyhodnotil túto časť žalobného bodu ako všeobecnú a nekonkrétnu, a preto aj nedôvodnú. Bolo povinnosťou žalobcu, zastúpeného právnym zástupcom, aby svoj žalobný bod dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v kontexte uplatneného žalobného bodu. Ak tak žalobca neurobil, nesie bremeno neúspechu pri prieskume tohto žalobného bodu, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať konkrétne dôvody žalobného bodu za žalobcu.

Takýto všeobecný prieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa s citáciou zákonných ustanovení, resp. s prostým vyjadrením nesúhlasu so správnym rozhodnutím a tými žalobcami, ktorí, splniac zákonné požiadavky, sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky proti niekoľkým konkrétnym postupom a záverom správneho orgánu ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Sžfk/47/2019 zo dňa 25.01.2021). Od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. Žalobcom podaná správna žalobca v časti uvedeného žalobného bodu neobsahovala konkrétne skutkové tvrdenia; tvrdenia predpokladané v § 182 ods. 1 písm. e) SSP nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností, odlíšiteľný popis. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so

25. Zároveň nie je v rozpore s Daňovým poriadkom, ak správca dane využije závery z protokolov z inej daňovej kontroly žalobcu, a to aj napriek tomu, že tieto konania neboli právoplatne skončené. Správca dane toto svoje konanie dostatočným spôsobom odôvodnil a vykonal to v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci.

26. Správny súd zdôraznil, že daňová kontrola bola zameraná na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2019 a nie na daň z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu tak nebolo možné na predmetnú daňovú kontrolu aplikovať judikatúru, ako aj právne aspekty, viažuce sa na daň z pridanej hodnoty ako to nesprávne domáhal žalobca, a to ani analogicky. Zároveň Smernica Rady 2006/112 /ES, na ktorú odkazoval žalobca, sa týka spoločného systému na dani z pridanej hodnoty, a preto je na prejednávaný prípad neaplikovateľná. Argumentácia žalobcu v tomto smere tak bola irelevantná a neaplikovateľná. 27. Žalobný bod týkajúci sa nesprávneho výroku prvostupňového rozhodnutia z dôvodu absencie rozhodnutia o nákladoch správy daní vyhodnotil správny súd rovnako nedôvodný, uvádza, že nie je možné sa stotožniť s názorom žalobcu, že sa s predmetnou skutočnosťou žalovaný nezaoberal, keďže žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal nesprávnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, a preto sa žalovaný k danej skutočnosti vyjadriť ani

29. Správny súd ďalej uviedol, že žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval, o aké náklady sa jedná, v akej výške a na koho strane tieto náklady mali vzniknúť, a teda, či vôbec existovala potreba o nákladoch rozhodnúť. Rovnako správnemu súdu nebolo zrejmé, akým spôsobom sa mala absencia uvedeného výroku negatívne prejaviť v právnej sfére žalobcu. V danom prípade tak správny súd znova odkazuje na povinnosť konkretizácie uplatneného žalobného bodu - žalobca výlučne vo všeobecnosti poukázal na vznik nákladov, ktoré však žiadnym relevantným spôsobom nešpecifikoval.

Len samotné odkazy na všeobecné práve vety nepostačujú k tomu, aby správny súd mohol meritórne preskúmať napadnuté rozhodnutie v určenom smere, pričom zodpovednosť za dostatočnú konkretizáciu žalobného bodu nesie výlučne žalobca.

32. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju zamietol.

33. Proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/9/2023-164 zo dňa 11. októbra 2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) SSP. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. 103209439/2022 zo dňa 24.11.2022 a súčasne zruší rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102020405/2022 zo dňa 18.07.2022 a vec vráti Daňovému úradu Trnava na ďalšie konanie. Sťažovateľ tiež žiadal priznať náhradu trov kasačného konania a konania pred správnym súdom. Alternatívne sťažovateľ, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie. 34. Sťažovateľ sa nestotožnil s vykonaným dokazovaním, jeho rozsahom a závermi. Správca dane vydaním napadnutého rozhodnutia porušil podľa jeho názoru zásadu zákonnosti, ktorá súvisí aj s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci tvoriacej predmet konania. Sťažovateľ poukazujúc na citované časti rozhodnutí správcu dane, žalovaného a správneho súdu namietal, že v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správcu dane absentuje aj vyhodnotenie dôkazov. 35. Sťažovateľ poukazujúc na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 5Sžf 45/2015 zo dňa 26.01.2017 spochybnil závery daňových orgánov, že pri sporných nákladoch nebolo preukázané, že boli vynaložené na daňové účely. Upozornil na to, že daňové orgány akceptovali skutočnosť, že účelom nadobudnutia tovaru od dodávateľov KAT Slovakia, s.r.o. a Stanislava Bilu bol následný predaj tohto tovaru obchodnému partnerovi KAT-RECYKLING GmbH. 36. Podľa názoru sťažovateľa dôvodom neuznania konkrétneho výdavku môže byť iba preukázanie, že výdavok je na základe konkrétneho dôkazu fiktívny (napríklad konkrétny tovar nebol dodaný) a tento záver je potrebné náležite odôvodniť. Úlohou daňových orgánov je vnímať výdavky vo vzťahu k zdaniteľným príjmom, teda aj posudzovať, akým spôsobom nadobudol žalobca tovar, z ktorého daňové orgány uznali žalobcovi príjem, a teda buď uznať uplatnené výdavky žalobcu alebo v prípade, ak žalovaný preukáže fiktívnosť výdavkov, to znamená, že daňové orgány preukážu, že tovar nebol dodaný, teda neexistoval, resp. posudzovať v akom rozsahu dodanie týchto tovarov bolo fiktívne.

39. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

43. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

47. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/ 431/20150101.html?ucinnost=07.10.2021>). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu, b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu, e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia, f) podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ ZZ/2002/431/20150101.html?ucinnost=07.10.2021>) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie, g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.

51. Podľa § 34 zákona o účtovníctve, ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu spôsobom podľa odseku 2.

53. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odo^vodneni´ rozsudku uvedie spra´vny su´d strucˇny´ priebeh administrati´vneho konania, strucˇne´ zhrnutie napadnute´ho rozhodnutia, podstatne´ zhrnutie argumentov zˇalobcu a vyjadrenia zˇalovane´ho, pri´padne dˇalsˇi´ch u´cˇastni´kov, oso^b zu´cˇastneny´ch na konani´ a zainteresovanej verejnosti, posu´denie podstatny´ch skutkovy´ch tvrdeni´ a pra´vnych argumentov, pri´padne odka´zˇe na usta´lenu´ rozhodovaciu prax.

V. Konanie na kasačnom súde

54. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods.

55. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

57. Hoci správny súd v primeranej miere až detailne opísal zistenia správcu dane počas daňovej kontroly a stanovisko správnych orgánov oboch stupňoch, v ratio decidendi jeho rozsudku na tieto zistenia nereagoval a konkrétne ich nehodnotil vo vzťahu k žalobným námietkam. Tým, že správny súd neposkytol svoj postoj k vzťahu medzi zisteným skutkovým stavom ním posudzovanej veci a aplikovanou normatívnou úpravou (podľa zákona č. 563/2009 Z. z. a daňového poriadku), jeho rozhodnutie nevysvetľuje prečo prijal záver o nedôvodnosti správnej žaloby a žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 58. Časť odôvodnenia rozsudku správneho súdu, v ktorej mal súd zhrnúť svoje úvahy týkajúce sa posúdenia zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov vo vzťahu k vzneseným žalobným námietkam, obsahuje zväčša len citácie alebo parafrázy rôznych súdnych rozhodnutí. Tieto z obsahového hľadiska môžu slúžiť nanajvýš ako východiskové tézy, sami o sebe sú však nešpecifické a je potrebné dať ich do kauzálneho súvisu s podmienkami súdenej veci a adresne pomenovať odraz právneho posúdenia skutkových

59. V danom kontexte je potrebné zdôrazniť, že konanie podľa piatej časti SSP o kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu nie je apeláciou. Prvostupňové súdne rozhodnutie je posudzované aj z hľadiska adekvátnosti jeho argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny súd vydal meritórne rozhodnutie. Je nad rámec povinností kasačného súdu hľadať resp. domýšľať spojitosť skutkového stavu vyplývajúceho zo súdneho spisu ba dokonca až z pripojeného spisu správneho orgánu so závermi správneho súdu uvedenými v jeho rozhodnutí.

súdu. Možnosť posúdenia zákonnosti je však úzko spätá s riadnym odôvodnením a naopak je vylúčená pri absentujúcom alebo nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. 60. V súvislosti s obsahom kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd poznamenáva, že kasačná sťažnosť sťažovateľa z podstatnej časti opakuje argumentáciu zo správnej žaloby. Sťažovateľova reakcia bola v danom prípade adekvátna nedostatkom odôvodnenia správneho súdu, kedy sťažovateľ v podstate na len všeobecné konštatovania správneho súdu reagoval obdobne.

61. V súvislosti so skutočnosťou, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo neuvádzal dôvod jej podania podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, kasačný súd poukazuje na záväzné právne závery (§ 466 ods. 3 SSP) rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu v uznesení sp. zn. 19SVs/6/2023 zo dňa 05. júna 2024, z ktorého vyberá: „28.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku správneho súdu, k právnemu posúdeniu otázky subjektívnej lehoty na uloženie sankcie nedošlo, hoci išlo o otázku namietanú sťažovateľkou a bol povinný ju skúmať aj z úradnej povinnosti. Jeho úvahy sú v tomto smere nepreskúmateľné.

30. Ak je rozhodnutie zmätočné pre nedostatok dôvodov, znamená to, že kasačný súd nie je schopný vecne ho preskúmať. Aj keby bolo možné na základe záverov rozhodnutia žalovaného formulovať právne závery, resp. zodpovedať právne otázky nastolené v žalobe, kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom smerujúcim voči už právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu a kasačný súd nie je oprávnený právne posúdenie správneho súdu

62. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu nedávalo možnosť posúdenia jeho vecnej správnosti a zákonnosti právneho posúdenia v danom konkrétnom prípade zisteného skutkového stavu. Správny súd v napadnutom rozsudku opomenul vyjadriť sa riadne a presvedčivo k právne relevantným skutočnostiam, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov, a to spôsobom porušujúcim právo účastníkov na spravodlivý proces.

64. Uvedený názor potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SŽfk/1/2019 zo dňa 29. 01. 2020, v ktorom súd konštatoval, cit.: „Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom krajský súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Správny súdny poriadok kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka správneho súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Krajský súd bol preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, bol povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou žalobnou námietkou nezaoberal. Ak tak krajský súd nepostupuje, porušuje právo účastníka správneho súdneho konania na spravodlivý proces garantovaný článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

66. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti senát kasačného súdu poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 110/07. V Náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.

68. Právna bezchybnosť rozhodnutia súdu spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené právnou úpravou súdneho konania. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov súdneho

Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi súd v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 69. Účastníci dotknutí rozhodnutím súdu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých súd ako orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

71. V správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých bodoch žaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať. 72. Úlohou kasačného súdu je preskúmať vecnú správnosť rozsudku a nie nahrádzať prieskumnú činnosť správneho súdu vrátane odôvodňovania rozhodnutia.

V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu prejednať vec v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe, znovu o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.