4Sfk/105/2022

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd alebo správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 7S/1/2020-110 z 30. marca 2022 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102481796/ 2019 z 31. októbra 2019. O trovách konania rozhodol podľa § 167 a 168 SSP a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

3. Správny súd uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Košice I sp. zn.: 26R/2/2018 zo 07. decembra 2018 bola na žalobcu ako dlžníka povolená reštrukturalizácia. Zároveň boli veritelia vyzvaní na prihlásenia svojich pohľadávok a to v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie. Uznesenie Okresného súdu Košice I bolo zverejnené v Obchodnom vestníku

Pre posúdenie tejto otázky považoval správny súd za zásadné posúdenie osobitne vzniku daňovej povinnosti (daňovej pohľadávky) a osobite splatnosť daňovej pohľadávky. 6. Krajský súd uviedol, že obdobie, ktoré predchádzalo povoleniu reštrukturalizácie (od 01. januára 2018 do 14. decembra 2018) za ktoré bolo podané Hlásenie o zrazených preddavkoch na daň príjmu predchádza povoleniu reštrukturalizácie, a preto sa môže javiť aplikácia § 56 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňové povinnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ako správna a jediná, tzn. záver, že daňová pohľadávka vznikla pred povolením reštrukturalizácie. Na druhej strane, vzhľadom na špecifické vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti a najmä s ohľadom na uplatnenie niektorých nezdaniteľných častí základu dane, vypočítať daň možno až pri ročnom zúčtovaní dane zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie.

8. Rozhodujúcim teda pre správne posúdenie vzniku daňovej povinnosti je práve výpočet dane, ktorý sa prejaví v Hlásení o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa § 5 ods. 8, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse (ďalej len „hlásenie“). Až výpočet dane, ktorý zohľadňuje odvedené, prípadne aj nesprávne odvedené alebo neodvedené preddavky na daň, predstavuje vznik daňovej povinnosti.

V predmetnej veci bolo, podľa názoru správneho súdu, nepochybné, že sťažovateľ podal hlásenie 30. apríla 2019, v ktorom najprv nevykázal žiaden daňový nedoplatok ani preplatok, avšak v Dodatočnom hlásení, ktoré podal 13. augusta 2019, vykázal daňový nedoplatok vo výške 39758,22 Eur. Daňová povinnosť v zmysle vyššie uvedeného sťažovateľovi vznikla až dňom podania hlásenia, t. j. 30. apríla 2019. Vzhľadom na to, že daňová povinnosť vznikla sťažovateľovi 30. apríla 2019 a v uvedenej lehote si svoju daňovú povinnosť ani nesplnil, nevzťahuje sa na ňu účinok začatia reštrukturalizačného konania vymedzený v § 114 ods. 1 písm. f) ZKR. Skutočnosť, že v danom prípade vznik a splatnosť daňovej povinnosti splývajú, vychádza zo špecifického vyberania a platenia preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej

11. Taktiež mal za to, že nebola v konaní dôvodná ani námietka žalobcu ohľadom nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Správny súd, rovnako ako žalovaný, vo svojom vyjadrení z 02. apríla 2020 poukázal na to, že podľa ust. § 2 pís. v) zákona č. 595/2003 Z. z. na účely tohto zákona je platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za

Preto je pasívne legitimovaný na to, aby zodpovedal za daňový nedoplatok pozostávajúci z neodvedených preddavkov na daň z príjmov.

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13. Sťažovateľ uviedol, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa konajúci súd vysporiadal s jeho tvrdeniami o tom, že daňová exekučná výzva je nepreskúmateľné rozhodnutie. Pritom v správnej žalobe napádal to, že z daňovej exekučnej výzvy nevyplýva z čoho pozostáva predmetný daňový nedoplatok, v dôsledku čoho je podľa sťažovateľa daňová exekučná výzva neurčitá a nepreskúmateľná. Rozhodnutie súdu považoval za nedostatočne odôvodnené, čím malo dôjsť k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti odkázal na judikatúru ústavného súdu III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03 a III. ÚS 209/04. 14. Sťažovateľ ďalej uviedol, že správny súd sa sústredil iba na posúdenie toho, kedy vznikla daňová povinnosť žalobcu, avšak ostatné dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia vôbec nepreskúmal a sťažovateľ nemá ani len stručnú odpoveď prečo. 15. Sťažovateľ vyjadril názor, že správny súd nesprávne právne posúdil otázku okamihu vzniku daňovej povinnosti sťažovateľa a možnosť žalovaného prihlásiť si pohľadávku do reštrukturalizácie a to aj v kontexte znaleckého posudku, na ktorý v ďalších bodoch poukázal odcitovaním žalobných námietok. Má za to, že správca dane mal dostatočne dlhé obdobie, aby prihlásil existujúcu pohľadávku do reštrukturalizácie, minimálne išlo o preddavok za mesiac 11/2018. Má za to, že pohľadávka správcu dane vo výške 30598,40 EUR vznikla v priebehu roka 2018, v dôsledku čoho mal správca dane vedomosť o jej výške z titulu neuhradenia dane z príjmov právnických osôb zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2018 už v roku 2018, pretože jeho pohľadávka vznikla priebežne v roku 2018 za jednotlivé mesiace. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Najvyšší správny súd ako kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 17. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré Krajskému súdu v Košiciach doručil dňa 19.09.2022 uviedol, že ako žalovaný nezistil pochybenie správcu dane pri začatí daňového exekučného konania a pri vydávaní daňovej exekučnej výzvy a konštatoval, že sťažovateľ nepreukázal žiaden z dôvodov uvedených v ust. § 91 ods.5 písm. a), b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pre ktorý by mala byť daňová exekučná výzva zrušená. Z obsahu spisu ako aj z predložených listinných dôkazov žalovaný dospel k záveru, že všetky námietky sťažovateľa uvedené v podanej žalobe ako aj v kasačnej sťažnosti nemožno akceptovať a považuje ich za neopodstatnené. K podanej správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva zo dňa 31.10.2019 podal písomné vyjadrenie, na ktorom v celom rozsahu zotrváva. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a účastníkom konania trovy konania nepriznal.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (§137 ods.2 a 3 SSP). 19. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/1/ 2020 zo dňa 30. marca 2022, ktorým tento podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102481796/2019 zo dňa 31.10.2019. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu v Košiciach č. 101904887/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorou daňový úrad vyzval žalovaného podľa § 91 ods. 2 písm. f) zákona č. 563/ 2009 Z. z. na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 30592,72 EUR. 21. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľ ako daňový subjekt podal u správcu dane hlásenie na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2018 dňa 30.04.2019, ku ktorému následne podal dodatočné hlásenie o dani z príjmov, z ktorého vyplynul daňový nedoplatok vo výške 30598,40 EUR. Na základe tohto bol správcom dane zostavený výkaz nedoplatkov č. 10181117/2019 ku dňu 25.07.2019 na sumu daňového nedoplatku vo výške 30598,40 EUR. Dňa 05.08.2019 začal správca dane daňové exekučné konanie a to vyhlásením rozhodnutia o začatí exekučného konania prikázaním pohľadávky k účtu v banke. 22. Daňový úrad Košice daňovou exekučnou výzvou č. 101904887/2019 zo dňa 08.08.2019 vyzval žalovaného ako daňového dlžníka podľa ust. § 91 ods. 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 30592,79 EUR a zároveň mu oznámil, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu v Košiciach č. 101811177/2019 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 25.07.2019 vo výške 30598,40 EUR bolo začaté daňové exekučné konanie. 23. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Košice č. 101904887/2019 z 08. augusta 2019, ktorou Daňový úrad vyzval žalovaného podľa § 91 ods. 2 písmeno f) zákona č. 563/2009 Z. z. na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 30592,79 EUR. 24. Voči tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ správnu žalobu, o ktorej bolo rozhodnuté preskúmavaným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach.

25. Podľa ust. § 158 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok). Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

28. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. 29.

30. Podľa ust. § 39 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať správcovi dane v lehote podľa § 49 a) prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „prehľad“), b) hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky (ďalej len „hlásenie“); hlásenie obsahuje aj meno a priezvisko osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, u daňovníka s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej únie identifikačné číslo na daňové účely, ak mu bolo pridelené, nezdaniteľné časti základu dane, poistné a príspevky, ktoré platí zamestnanec,

Ak bol zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný podať prehľad a tento nepodal do piatich dní po uplynutí lehoty uvedenej v § 49 ods. 2 na podanie prehľadu, správca dane použije postup podľa osobitného predpisu, ak zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, za tento kalendárny mesiac vznikla povinnosť odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo žiadal správcu dane o vyplatenie daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie.

na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu. 33. Podľa ust. § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov preddavkom na daň povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

35. K námietke sťažovateľa, v ktorej považuje rozsudok krajského súdu za nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený, senát kasačného súdu uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach považuje za dostatočne a podrobne odôvodnený.

36. K tvrdeniu sťažovateľa, že v danom prípade mal krajský súd vychádzať zo záverov znaleckého posudku, podľa ktorého mal posudzovať predmetnú pohľadávku za pohľadávku, ktorá vznikla pred reštrukturalizáciou, kasačný súd udáva, že s touto sťažnostnou námietkou nie je možné sa stotožniť. Znalecký posudok je jedným z úkonov znaleckej činnosti, v ktorom znalec z príslušného odboru podáva odborné stanovisko, odborné vyjadrenie a resp. vysvetlenie. Je potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok je dôkazom v spore, ktorý pomáha nájsť sudcom objektívnu pravdu o relevantných skutočnostiach sporu za pomoci odborných znalostí znalca. 37. Úlohou znalca je podať v danej veci odbornú expertízu a nie právny názor.

38. Krajský súd v preskúmavanom rozsudku dostatočným spôsobom správne vysvetlil, že predmetnú pohľadávku je nutné považovať za pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení reštrukturalizácie. Zdôvodnil, že v danej veci je rozhodujúcim pre správne posúdenie vzniku daňovej povinnosti výpočet dane, ktorý sa prejavil v hlásení o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti. Až tento výpočet, ktorý zohľadňuje odvedené prípadne aj nesprávne odvedené alebo neodvedené preddavky na daň, predstavuje vznik daňovej povinnosti. 39.

40. V predmetnej veci bolo podľa názoru správneho súdu nepochybné, že sťažovateľ podal hlásnenie 30.04.2019, v ktorom najprv nevykázal žiaden daňový nedoplatok ani preplatok, avšak v dodatočnom hlásení, ktoré podal 13.08.2019 vykázal daňový nedoplatok vo výške 39758,22 Eur (úkon dlžníka).