4Sfk/11/2022

1. Daňový úrad Poprad začal dňa 21. júna 2011 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia 1. až 4. štvrťrok 2010. O výsledkoch daňovej kontroly bol Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad (ďalej len „správca dane“) vyhotovený protokol č. 9712402/5/469676/2012/Tom zo dňa 21. mája 2012 (ďalej len „prvý protokol“), ktorý bol žalobcom osobne prevzatý dňa 4. júna 2012 a s ním prerokovaný dňa 19.

2. Správca dane dodatočným platobným výmerom č. 9712402/5/1440160/2012 zo dňa 2. júla 2012 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného č. 1100305/1/1282266/2012 zo dňa 6. decembra 2012 vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2010 v sume 6.386,23 €.

4. Správny súd tiež dal do pozornosti, že daňová kontrola vo veci žalobcu začala dňa 21. júna 2011 a skončila 19. júna 2012. V administratívnom spise sa však nachádza zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom U. M. zo dňa 13. augusta 2012, teda po ukončení daňovej kontroly. „Ak teda žalovaný na podporu svojich tvrdení správnosti a zákonnosti rozhodnutia rozhodnutia použil dôkazný prostriedok - zápisnicu z pojednávania zo dňa 13. augusta 2012 - t.j. úkon, ktorý bol vykonaný až po ukončení daňovej kontroly u žalobcu, neumožnil mu tak realizovať jeho práva uvedené v ust. § 15 ods. 5 písm. d) a f) zákona č. 511/1992 Zb., a preto sa v konaní vyskytla taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia.“

6. Správca dane v ďalšom konaní predvolal podľa ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) pána F. na výsluch, o čom upovedomil žalobcu a výsluch sa uskutočnil dňa 19. augusta 2014 (zápisnica č. 9712402/5/3909884/2014 zo dňa 19. augusta 2014). 7.

8. Správca dane preto opätovne vykonal potrebné dôkazy, vrátane výsluchu pána G., už s odkazom na zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) v nadväznosti na § 165 ods. 4 a 5 Daňového poriadku v znení výkladu správneho súdu.

vyhotovené. 11. Správca dane listom č. 1219975/2015 zo dňa 20. júla 2015 oznámil žalobcovi, že sa stotožňuje s jeho výkladom, avšak je viazaný názorom správneho súdu a v súlade s týmto aj bude postupovať. 12.

13. Správca dane následne vydal dodatočný platobný výmer č. 734646/2016 zo dňa 11. mája 2016, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2010 v sume 6.386,23 €. 14. Žalovaný rozhodnutím č. 103706259/2016 zo dňa 11. augusta 2016 zrušil predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný ustálil, že daňová kontrola v predmetnej veci bola začatá dňa 21. júna 2011 za účinnosti zákona o správe daní a v nadväznosti na § 165 ods. 4 a 5 Daňového poriadku bola dokončená podľa zákona o správe daní. Správca dane však v predmetnej veci nepostupoval v súlade s názorom správneho súdu. Vykonal síce úkony, na ktoré ho zaviazal súd, avšak postupom podľa zákona o správe daní.

15. V ďalšom konaní mal správca dane vykonať všetky úkony, na ktoré ho zaviazal správny súd, pričom mal postupovať podľa Daňového poriadku a následne vydať riadne odôvodnené rozhodnutie. 16. Správca dane oznámením č. 104233484/2016 zo dňa 28. októbra 2016 oznámil žalobcovi, že bude pokračovať vo vyrubovacom konaní a požiadal žalobcu o navrhnutie dňa konania ústneho pojednávania o priebehu a výsledkoch dokazovania.

18. Správca dane rozhodnutím č. 1518495/2017 zo dňa 19. decembra 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 6.386,23 € na DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2010. 19. Žalovaný rozhodnutím č. 101079637/2018 zo dňa 1. júna 2018 (ďalej len „žalované rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný konštatoval, že žalobca v podanom odvolaní nebrojil proti skutkovým zisteniam či hmotnoprávnej stránke veci, ale spochybňoval procesný postup správcu dane.

Touto svedeckou výpoveďou boli potvrdené zistenia uvedené v prvom protokole. Správca dane tak rešpektoval právny názor správneho súdu, vo vyrubovacom konaní vypočul svedka a umožnil žalobcovi zúčastniť sa ústneho pojednávania a klásť svedkovi otázky, čo žalobca nevyužil.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

29. Sťažovateľ zopakoval svoju argumentáciu, podľa ktorej nemožno konvalidovať vady výsluchu svedkov v daňovej kontrole vo vyrubovacom konaní. Svoju argumentáciu rozšírili o argumentáciu, podľa ktorej sporné výsluchy ani neboli konvalidované vo vyrubovacom konaní. Úkony, ktoré boli v predmetnej veci po predchádzajúcom rozhodnutí správneho súdu vykonané, boli podľa názoru sťažovateľa vykonané ako úkony pokračovania ukončenej daňovej kontroly, nie úkony vyrubovacieho konania. Vo vyrubovacom konaní nebol uskutočnený žiadny ďalší dôkaz.

31. Záverom sťažovateľ dal do pozornosti kasačného súdu, že iné senáty správneho súdu vo veciach týkajúcich sa 2., 3. a 4. štvrťroka 2010 rozhodnutia finančných orgánov zrušili (sp. zn. 2S 69/2018, 2S 70/2018 a 6S 70/2018). 32. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na argumentácii uvedenej vo svojom rozhodnutí, akcentoval zákonnosť napadnutého rozsudku a navrhol kasačnú sťažnosť

K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Peter Potásch, PhD. a JUDr. Zuzana Mališová (sudkyňa spravodajkyňa). Vec bola senátom 4 S následne bez rozhodnutia vrátená správnemu súdu na vykonanie ďalších úkonov a doplnenie súdneho spisu. Následne bola správnym súdom opätovne predložená dňa 31. januára 2022, pridelená senátu 4 S v tom istom zložení a bola jej určená sp. zn. 4 Sfk 11/2022.

(sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. 36. Kasačný súd sa oboznámil s rozsudkami správneho súdu sp. zn. 6 S 70/2018 zo dňa 14. januára 2020 a sp. zn. 2 S 70/2018 a 2 S 69/2018 zo dňa 25. júna 2019 vo veci sťažovateľa, kde správny súd zrušil rozhodnutia žalovaného s odôvodnením: „Zo spisového materiálu je zrejmé, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. - IV. štvrťrok 2010 bola začatá 21.06.2011 za vtedy účinného zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 4 a 5 č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov bola dokončená podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Správca dane v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s rozsudkom krajského súdu. Vykonal síce úkony, na ktoré ho zaviazal súd avšak postupoval pritom podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Daňová kontrola už bola podľa tohto zákona ukončená prerokovaním protokolu, preto správca dane nemohol pokračovať v daňovej kontrole a opätovne vydať ďalší protokol

IV. Posúdenie kasačného súdu

37. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 38. Sťažovateľ požadoval od kasačného súdu, aby posúdil právne otázky (i) či možno vo vyrubovacom konaní opakovaným vykonaním dôkazov konvalidovať vady vykonania dôkazov v daňovej kontrole a (ii) či prekročenie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní má povahu nezákonnosti, ktorá znemožňuje ukončenie daňového vyrubovacieho konania v neprospech sťažovateľky.

IV. 1.

Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

41. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom do 19. decembra 2017 správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Správny súd a žalobca tvrdili, že v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku a v kontexte rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016 platí vo vyrubovacom konaní prísna prejednávacia zásada, v zmysle ktorej správca dane nemôže vykonať ďalšie dôkazy vo vyrubovacom konaní, pokiaľ ich nenavrhol daňový subjekt (žalobca).

daňového subjektu. 31. Je možné ustáliť, že „účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný. V rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje, následne správca dane posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil alebo nie, pričom tento proces sa deje v súčinnosti s daňovým subjektom. Výsledkom daňovej kontroly je protokol obsahujúci zistenia správcu dane vrátane vyjadrení daňového subjektu. V rámci vyrubovacieho konania, sa reaguje na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole, pričom vyrubovacie konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly. Pokiaľ by to tak malo byť, je logické, že by nemalo význam ani časové ohraničenie dĺžky daňovej kontroly. Podľa názoru kasačného súdu, v rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom

32. Hoci sa je možné stotožniť s východiskom krajského súdu, že pre daňovú kontrolu je príznačná vyhľadávacia zásada a pre vyrubovacie konanie platí prejednávacia zásada, prejednaciu zásadu nemožno vykladať kategoricky a izolovane tak, ako to urobil krajský súd. Nemožno striktne a bezvýhradne tvrdiť, že vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní je možné len v rozsahu, ktorý navrhne dotknutý daňovník. V predmetnej veci bolo podstatné, že k doplneniu dokazovania došlo na základe námietok, ktoré žalobca uviedol v odvolaní voči prvému rozhodnutiu správcu dane, ktoré sa týkali porušenia jeho práv pri vykonaní dôkazov. Rovnako krajský súd v kontexte predmetnej veci opomenul, že samotný žalobca navrhol v súvislosti s ozrejmením technickej expertízy vypočuť zamestnancov finančnej správy, ktorí túto expertízu vykonali, a ktorým by mal možnosť klásť otázky (k tomu pozri bod 9 odvolania žalobcu zo dňa 28.12.2018).

pracovníkov. Z bodu 4 odvolania žalobcu zo dňa 28.12.2018 však vyplýva, že daňový subjekt - žalobca tvrdil, že „nemal možnosť byť pri rokovaní so svojimi zamestnancami (najmä v čase miestneho zisťovania s osobou Lenka Kičáková).

. .“ Podľa kasačného súdu nemožno následný príkaz sťažovateľa ako odvolacieho orgánu na vypočutie zamestnancov žalobcu či vykonanie tohto príkazu správcom dane hodnotiť ako svojvoľný či nezákonný postup. Tento príkaz na vykonanie dôkazov mal svoje opodstatnenie v konkrétnej odvolacej námietke žalobcu, pričom samotný žalobca namietal nezákonnosť vypočutia svojich zamestnancov a nemožnosť klásť im otázky, čo bolo možné - logicky - odstrániť práve nariadením výsluchov zamestnancov žalobcu. I keď uvedené

Rozsudok

najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016, na ktorom postavil svoje právne posúdenie krajský súd, v danej veci nie je aplikovateľný, pretože sa týkal vykonávania dokazovania správcom dane po tom, ako už súd právoplatne rozhodol, že nebola dodržaná zákonná lehota na výkon daňovej kontroly, pričom v tam citovanom prípade správca dane vykonal celé dokazovanie. Napokon, aj veta citovaná krajským súdom z bodu 4.25 rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016, v zmysle ktorej „Vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní je v takomto prípade možné, ale v rozsahu ktorý navrhne dotknutý daňovník, keďže aj tu platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia“ odkazuje na okolnosti konkrétneho prípadu. Hypotéza uvedenej vety odkazuje na okolnosti „v takomto prípade“, pričom v bode 4.24 uvedeného rozsudku je podrobne popísaná genéza tam uvedenej veci, čiže prípad, na ktorý sa veta z bodu 4.25 uvedeného rozsudku vzťahuje. Hoci v bode 4.24 tretia veta rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016 je uvedené, že „vo vyrubovacom

35. Právne posúdenie krajského súdu, ktorý konštatoval porušenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku rovnako neobstojí. Toto ustanovenie umožňuje daňovému subjektu predložiť pripomienky a návrhy na vykonanie dokazovania. Z normatívneho textu tohto ustanovenia nemožno vyvodiť absolútny zákaz vykonávania dokazovania vo vyrubovacom konaní bez návrhu daňového subjektu, ku ktorému záveru dospel krajský súd.

Odvolací orgán je tiež oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Aj z uvedených ustanovení je možné vyvodiť záver, že po podaní odvolania je možné vo vyrubovacom konaní vykonávať dokazovanie - v určitej, opodstatnenej miere, pričom rozsah dokazovania závisí od kontextu konkrétnej veci.“

44. S ohľadom na vyššie uvedené sa preto kasačný súd nemôže stotožniť s argumentáciou sťažovateľa postavenou na paušálnom odmietnutí možnosti vo vyrubovacom konaní odstraňovať procesné vady týkajúce sa vykonaných dôkazov v daňovej kontrole. Kasačný súd konštatuje, v zhode so správnym súdom, že aktuálna právna úprava nebráni správcovi dane v tom, aby v nadväznosti na procesnú obranu účastníka konania či záväzný pokyn nadriadeného orgánu/správneho súdu, vykonával vo vyrubovacom konaní dôkazy, resp. vykonával opakovane dôkazy, ktoré už boli (i keď procesne nesprávne) vykonané počas daňovej kontroly. Takto opakovane vykonané dôkazy sú pritom spôsobilé konvalidovať vady ich prvotne procesne nesprávneho vykonania v daňovej kontrole za predpokladu, že (i) takýmto dokazovaním nebude v podstatnej/zásadnej miere nahradená daňová kontrola (resp. dokazovanie v nej uskutočnené) a (ii) na procesne vadný dôkaz vykonaný počas daňovej kontroly nebude príslušný orgán pri vydávaní konečného rozhodnutia prihliadať.

V prvom prípade išlo o dôkaz vykonaný počas daňovej kontroly - výsluch pána F., ktorý bol vykonaný počas daňovej kontroly bez upovedomenia sťažovateľa (bod 3 tohto rozsudku), v druhom prípade išlo o to, že v administratívnom spise bola obsiahnutá zápisnica o ústnom pojednávaní s pánom U. M. (listinný dôkaz), ktorá však bola vyhotovená až po ukončení daňovej kontroly a sťažovateľ s ňou nebol oboznámený - nemohol sa k nej vyjadriť (bod 4 tohto rozsudku). Kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci ide len o dva dôkazy, ktoré na základe podanej žaloby správny súd v predchádzajúcom rozhodnutí vyhodnotil ako procesne

46. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 47. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

49. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že opakovane vykonaný výsluch pána G. zo dňa 6. marca 2015 (tretí v poradí) bol naďalej procesne chybný, keďže bol vykonaný s odkazom na ustanovenia nesprávneho právneho predpisu, kasačný súd dáva do pozornosti, že správne súdne konanie je ovládané okrem iného aj zásadou koncentrácie (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd nepodrobuje svojmu prieskumu v konaní o všeobecnej správnej žalobe celé rozhodnutie žalovaného (v rámci plnej jurisdikcie) a ani za žalobcu/sťažovateľa nevyhľadáva nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, okrem zákonom stanovených výnimiek (§ 134 ods. 2 SSP), o ktoré v danom prípade nejde. Prieskum správneho súdu sa sústreďuje na rozsah a dôvody (§ 134 ods. 1 SSP), ktoré žalobca/sťažovateľ prezentoval vo svojej správnej žalobe, resp. ich bol spôsobilý v súdnom konaní vzniesť do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby (§ 183 SSP). S týmto nastavením správneho súdnictva súvisí aj povinné právne zastúpenie v správnom súdnom konaní advokátom (§ 49 ods. 1 SSP) - osobou, ktorej znalosť

50. Kasačný súd si podrobne preštudoval správnu žalobu sťažovateľa a musí konštatovať, že v tejto sťažovateľ nevzniesol námietky proti procesnému spôsobu či obsahu opakovane vykonaných dôkazov. Takúto argumentáciu nepredostrel/nedoplnil sťažovateľ ani v lehote na podanie správnej žaloby. V správnej žalobe je síce obsiahnutý žalobcov opis priebehu administratívneho konania, skutková a právna argumentácia nesprávnosti rozhodnutia žalovaného (žalobné body - § 182 ods. 1 písm. e) SSP) sa však sústredí len na dva nosné argumenty - (i) otázka (ne)možnosti konvalidácie vád dôkazov vykonaných v daňovej kontrole vo vyrubovacom konaní a (ii) otázka dopadu prekročenia lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní na zákonnosť tohto rozhodnutia (body 23 a 24 tohto rozsudku).

51. Nad rámec doteraz uvedeného kasačný súd konštatuje, že aj keby pripustil argumentáciu sťažovateľa, táto by nebola dôvodná. Kasačný súd opätovne dáva do pozornosti, že správny súd „v prvom kole“ zrušil prvé rozhodnutia žalovaného z dôvodu (i) neupovedomenia žalobkyne s výsluchom pána F. a (ii) z dôvodu neoboznámenia žalobkyne so zápisnicou z výsluchu pána U. M. (bod 43 tohto rozsudku). V tomto smere dáva kasačný súd do pozornosti, že správca dane po zrušení predmetných rozhodnutí správnym súdom prvotne pokračoval (správne) vo vyrubovacom konaní pričom opätovne a procesne správne vykonal výsluch pána F. dňa 19. augusta 2014 (zápisnica č. 9712402/5/3909884/2014), ktorého sa však sťažovateľ nezúčastnil, napriek tomu, že o jeho uskutočnení bol preukázateľne dňa 29. júla 2014 upovedomený (upovedomenie o vypočutí svedka č. 9712402/5/3501318/2014/Skr zo dňa 16. júla 2014).

Odstránenie nedostatkov spočívajúcich v oboznámení sťažovateľa so zápisnicou o výsluchu svedka - pána M. vykonal správca dane zápisnicou o ústnom pojednávaní č. 102306997/2017 zo dňa 6. novembra 2017 (oboznámenie s výsledkami vyrubovacieho konania), pričom úkonu sa zúčastnil právny zástupca sťažovateľa a úkon bol vykonaný procesne správne. Správca dane preto procesne správne odstránil všetky nedostatky, ktoré mu vyčítal správny súd vo svojom prvom

Na druhej strane je však podstatné, že nemožnosť opätovného otvorenia daňovej kontroly v predmetnej veci a to, že na takto nesprávne vydaný protokol nemožno prihliadať, už konštatoval v predmetnej veci žalovaný vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí (č. 103706259/ 2016 zo dňa 11. augusta 2016), čo správca dane v ďalšom konaní rešpektoval.

obhliadky bez upovedomenia sťažovateľa dňa 19. apríla 2012 (zápisnica č. 9712402/1/30706/ 2012 zo dňa 19. apríla 2012), následne počas pokračovania vo vyrubovacom konaní po zrušení prvých rozhodnutí žalovaného, na základe správnej aplikácie právnych predpisov, po upovedomení sťažovateľa a bez jeho prítomnosti (zápisnica č. 9712402/5/3909884/2014 zo dňa 19. augusta 2014) a nakoniec v procesne chaotickom a nesprávnom procesne „pokračovania v daňovej kontrole“, po upovedomení sťažovateľa a bez jeho prítomnosti s odkazom na nesprávne právne predpisy (zápisnica č. 9712402/5/447111/2015 zo dňa 6. marca

54. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na ďalšie rozhodnutia správneho súdu v jeho veciach, kasačný súd sa s nimi oboznámil (bod 36 tohto rozsudku). Tieto rozhodnutia neboli predmetom posúdenia kasačného súdu (nebola proti nim podaná kasačná sťažnosť) a kasačný súd nemôže ich zákonnosť posudzovať ani v tomto konaní (nemôže preskúmať to, či správny súd nešiel nad rámec žalobných bodov, resp. preskúmať správnosť jeho argumentácie). Kasačný súd preto vo vzťahu k týmto rozhodnutiam môže len uviesť, že nie je viazaný rozhodovacou činnosťou správneho súdu a táto ani nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu činnosť relevantnú pre kasačný súd z hľadiska aktuálnej právnej úpravy (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 45/2020 zo dňa 24. novembra 2021, bod 24).

K prekročeniu lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní 55. Podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 19. decembra 2017 orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.

Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister. 57. Podľa § 65 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom do 19. decembra 2017 ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt.

59. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti ďalej namieta, že po zrušujúcom rozhodnutí žalovaného č. 103706259/2016 zo dňa 11. augusta 2016 (bod 14 tohto rozsudku) vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie až dňa 19. decembra 2017 (bod 18 tohto rozsudku), teda po uplynutí lehoty podľa § 65 Daňového poriadku a bez požiadania nadriadeného orgánu o predĺženie lehoty. Podľa názoru sťažovateľa je aj toto porušenie zákona dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného.

61. Kasačný súd sa nezhoduje so sťažovateľom v tom, že akákoľvek nezákonnosť má byť správnym súdom bez ďalšieho sankcionovaná zrušením žalovaného rozhodnutia. V prípade namietaného porušenia lehoty a postupu jej predĺženia podľa § 65 Daňového poriadku kasačný súd konštatuje, že ide o procesnú lehotu a procesné ustanovenie (ustanovenie o konaní pred správcom dane), keďže limituje časový aspekt procesu vedenia vyrubovacieho konania.

Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011 a iné)“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžk 27/2020 zo dňa 16. decembra 2021, bod 38).

Vyššie uvedené závery kasačného súdu pritom nespochybňujú záväznosť § 65 Daňového poriadku ako ani povinnosť príslušných orgánov túto lehotu a postup rešpektovať. Na druhej strane je však potrebné akceptovať, že zákonodarca tak v Daňovom poriadku ako ani v SSP s porušením predmetného ustanovenia nespája preklúziu - zánik právomoci rozhodnúť či povinnosť vydať rozhodnutie v prospech účastníka konania, ako nesprávne argumentuje sťažovateľ. Porušenie povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote zákonodarca sankcionuje prostredníctvom osobitných typov právnych prostriedkov a súdnych konaní, ktorých účelom je uložiť záväznú povinnosť vydať rozhodnutie (opatrenie proti nečinnosti podľa § 66 Daňového poriadku či žaloba proti nečinnosti podľa § 242 a nasl. SSP), prípadne prostredníctvom vzniku práva na náhradu škody alebo ujmy, ktorá v dôsledku porušenia zákonných lehôt, resp. nečinnosti orgánu verejnej správy vznikla (§ 9 ods. 1 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

V. Záver

65. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 66. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 67. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. apríla 2024