4Sfk/11/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200054.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/12/2021
- IČS
- 4021200054
- Citované
- 5× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): BAUMANN Nitra s.r.o. so sídlom Lehota 906, 951 36 Lehota, IČO: 47240768, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40887481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42499500, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101864614/ 2020 zo dňa 30.11.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/12/2021-107 zo dňa 20. júla 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/12/2021-107 zo dňa 20. júla 2022 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101864614/2020 zo dňa 30.11.2020 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a na kasačnom súde.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj ako „správca dane“) rozhodnutím č. 101006624/2020 zo dňa 09.06.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), určil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 2.765,79 eura za zdaňovacie obdobie apríl 2017, pretože dospel k záveru, že vznik daňovej povinnosti u dodávateľa nebol preukázaný a tiež nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľmi uvedenými na daňových dokladoch: - doklady z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len „ERP“) za tankovanie pohonných hmôt na čerpacej stanici SLOVNAFT, a.s., Chrenovská 20, Nitra, DPH 569,28 eura, - dodávateľská faktúra prijatá od dodávateľa BRS trade s.r.o. č. VF17/045 zo dňa 25.04.2017 za dodanie tovaru ECO DRAIN RD 150V monoblok 1m, ECO DRAIN RD 150V čistiaci 0,5 m, ECO DRAIN RD 150V liatinová mreža spolu v hodnote 13.179,06 eur, DPH 2.196,51 eura.
2. Správca dane uviedol, že z dokladov predložených spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. vyplýva, že predložené doklady z ERP o hotovostnom nákupe neboli vyhotovené ERP DKP 4002023979276001 umiestnenej na predmetnej čerpacej stanici. Mesačný záznam tankovania pohonných hmôt správca dane považoval za nehodnoverný, pretože obsahuje údaje na základe spochybnených pokladničných dokladov. Tiež poukázal na to, že na pokladničných dokladoch absentujú údaje o zákazníckych kartách, ktoré sa nachádzajú na kontrolných záznamoch a číselný kód sa nezhoduje s číselným kódom na kontrolných záznamoch. Čo sa týka návrhu na výkon výsluchov svedkov, ktorí mali potvrdiť tankovanie, žalobca neuviedol ich identifikačné údaje, t. j. nenavrhol výsluch žiadneho svedka.
3. Vo vzťahu k druhému dodávateľovi správca dane skonštatoval, že nebolo preukázané dodanie liatinovej mreže v dodávateľskom reťazci luTT s.r.o. - BRS trade s.r.o. - žalobca, nakoľko: - deklarovaný dodávateľ BRS trade s.r.o. je nekontaktný, - konateľ spoločnosti BRS trade s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu síce potvrdil dodanie tovaru, k svojim všeobecným tvrdeniam však nepredložil žiadne dôkazy, nakoľko účtovné a daňové doklady mal odovzdať novému konateľovi (Lajos Troll), s ktorým sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať, - overený podpis Lajosa Trolla na preberacom protokole zo dňa 11.01.2019 sa nezakladá na pravde, na Obecnom úrade Pusté sady bol overovaný jeho podpis na splnomocnení, nie na
protokole, - deklarovaný subdodávateľ luTT s.r.o. je nekontaktný, - konateľka spoločnosti luTT s.r.o. (v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu) síce potvrdila dodanie tovaru, k svojim všeobecným tvrdeniam však nepredložila žiadne dôkazy, - konateľka spoločnosti luTT s.r.o. sa vyjadrila, že doklady odovzdala novému konateľovi, protokol o odovzdaní účtovníctva ani žiadne výstupy z účtovníctva nepredložila (napriek tomu, že si účtovníctvo sama viedla),
- so súčasným konateľom spoločnosti luTT s.r.o. sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať, - samotné vyjadrenie svedkov - bývalej konateľky spoločnosti luTT s.r.o. a bývalého konateľa spoločnosti BRS trade s.r.o. nie je bez konkrétnych dôkazov možné považovať za preukázanie
skutočného dodania tovaru, - predložené fotografie nepreukazujú, že monobloky boli dodané deklarovaným dodávateľom a na uvedenej skutočnosti nemohlo nič zmeniť ani miestne zisťovanie na jednotlivých stavbách, v ktorých boli monobloky zapracované, - v zmysle faktúry a vyjadrenia konateľa žalobcu mal byť tovar prepravený vozidlom dodávateľa W. XXXD., - deklarovaný dodávateľ BRS trade s.r.o. mal v čase, keď s ním žalobca začal obchodovať (február 2017), len virtuálne sídlo, nemal žiadne priestory ani zamestnancov, skladové priestory mal prenajaté až od júna 2017, - správca dane nespochybňuje existenciu tovaru ako takého, vykonaným dokazovaním sa však nepreukázalo dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, - konateľ odberateľa žalobcu - spoločnosti BENSTAV s.r.o. potvrdil použitie dodaných tovarov a dodanie stavebných prác žalobcom, k tomu, ako žalobca nadobudol tovar zabudovaný do stavieb, sa ale vyjadriť nevedel, - ďalší svedkovia (I.. J., S.. J. a P.. F.) potvrdzovali manipuláciu s tovarom a jeho zapracovanie do stavieb, na otázky správcu dane však odpovedali len vo všeobecnej rovine a nejednoznačne, tiež nepredložili žiadne dôkazy.
4. Žalovaný rozhodnutím č. 101864614/2020 zo dňa 30.11.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 11S/12/ 2021-107 zo dňa 20. júla 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia.
6. Správny súd ustálil, že správca dane znížil nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017 z dôvodu, že žalobca (a tiež ani jeho dodávateľ) v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vierohodným spôsobom nepreukázal, že k dodaniu tovaru skutočne došlo tak, ako je to deklarované na spornej faktúre a dokladoch z ERP.
7. Doklady z elektronickej registračnej pokladnice predložené žalobcom k daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za apríl 2017, ktoré mali byť podľa žalobcu vystavené dodávateľom pohonných hmôt - spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., nepreukazujú podľa správneho súdu žalobcom deklarovaný nákup pohonných hmôt. Špecifické kódy, na základe ktorých je možné overiť pravosť dokladu sú na predložených dokladoch iné, nezhodné.
V tomto kontexte poukázal na vyjadrenie technického riaditeľa spoločnosti Datapac s.r.o. a prevádzkovateľa predmetnej čerpacej stanice. Žalobca teda nepreukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia. Vzhľadom na dôkaznú situáciu nebol podľa správneho súdu dôvod, aby správca dane vykonal ďalšie výsluchy svedkov a tiež miestne zisťovanie. Správca dane totiž nespochybňoval skutočnosť, že žalobca, resp. jeho zamestnanci, tankovali pohonné hmoty, ale nebola preukázaná zhodnosť s vystavenými dokladmi, čo by výsluchy svedkov samé o sebe neodstránili. Rovnako uvedené pochybnosti by neodstránili ani žalobcom navrhované miestne zisťovania v iných prevádzkach čerpacích staníc, pretože tie neboli predmetom daňovej kontroly v tomto zdaňovacom období. Správny súd uviedol, že je povinnosťou daňového subjektu skontrolovať si vystavené potvrdenie a zabezpečiť jeho autentickosť s vykonanou transakciou. 8.
Vo vzťahu k druhej spornej faktúre (dodanie monoblokov) správny súd poukázal na nekontaktnosť a nepredloženie dokladov deklarovaným dodávateľom a subdodávateľom a na absenciu priestorových a personálnych kapacít deklarovaného dodávateľa.
Skonštatoval, že žalobca si nemohol preveriť svojho dodávateľa v takom rozsahu, ako uviedol pri ústnom pojednávaní, nakoľko to nezodpovedá skutočnosti, že spoločnosť BRS trade s.r.o. do júna 2017 skladové priestory nemala. Nejasný je aj pôvod tovaru, keď ani jeden zo subjektov zainteresovaných v obchodnom reťazci neuviedol, odkiaľ tovar pochádza.
9. Ohľadom žalobcom namietaných svedeckých výpovedí správny súd uviedol, že predmetné výpovede boli všeobecné, preukazujúce existenciu tovaru, avšak nie jeho pôvod, dodávateľa a pod. V tejto súvislosti správny súd zdôraznil, že nie je podstatná len tá skutočnosť, že žalobca materiálnym plnením disponoval, ale podstatná skutočnosť je tá, aby toto materiálne plnenie bolo dodané dodávateľom uvedeným na faktúre.
10. Správny súd bol toho názoru, že nebol dôvod, aby správca dane vykonal ďalšie výsluchy svedkov a tiež miestne zisťovanie, pretože nebolo zrejmé, ako sa tovar do reťazca dostal. Uvedené neodstránili ani žalobcom navrhnuté výsluchy svedkov a ani preverovanie dodania stavebných prác, pretože nebolo sporné, že žalobca pracoval so stavebným materiálom, avšak nebolo zrejmé, odkiaľ ten materiál pochádzal.
11. Správnemu súdu z administratívneho spisu nevyplynulo, že by žalobca prijal opatrenia, aby zistil pôvod tovaru, a to i napriek tomu, že jeho dodávateľ nebol pôvodcom tovaru. Uviedol, že v predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľov. 12. Čo sa týkalo rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 (Vikingo Fővállalkozó), správny súd zaujal stanovisko, že neobstojí obrana žalobcu, ktorý namietal vyvodzovanie zodpovednosti voči nemu za porušovanie povinností iného daňového subjektu.
Závery vychádzajúce z judikatúry Súdneho dvora EÚ je potrebné aplikovať s ohľadom na konkrétne okolností prípadu. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako to deklaruje, v tomto prípade deklarovaným dodávateľom.
Uvedené závery pritom bolo možné primerane aplikovať aj na doklady z ERP, v rámci ktorých sa preukázalo, že neboli vystavené príslušnou registračnou pokladnicou.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko žalovaného
13. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal voči napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť. V kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Dôvody na podanie kasačnej sťažnosti oprel o § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. 14. Sťažovateľ namietal vyhodnotenie skutkového stavu a na to nadväzujúce právne posúdenie veci. Poukázal na výpoveď bývalého konateľa dodávateľa BRS trade s.r.o., ktorý potvrdil uskutočnenie obchodov, spôsob nadviazania spolupráce, podrobnosti obchodov, manipuláciu s tovarom, prepravu tovaru vrátane označenia vozidiel, ktoré prepravu vykonávali, čo bolo preverovaním správcu dane potvrdené, platby za tovar, ako aj zaúčtovanie obchodov, priznanie a odvedenie dane. Uviedol, že dodanie prác bolo potvrdené a konkretizované aj svedkami I.. J., S.. J. a P.. F.. Dodanie prác žalobcom popísal aj konateľ jeho odberateľa. Sťažovateľ je toho názoru, že tieto výpovede potvrdili uskutočnenie dodania prác po materiálnej stránke deklarovaným dodávateľom. Namieta však, že na tieto dôkazy orgány verejnej správy neprihliadali, resp. riadne nevyhodnotili všetky vykonané dôkazy (napr. str. 4, druhý odsek kasačnej sťažnosti, sťažnostný bod II, prvý odsek kasačnej sťažnosti a i., resp. napr. čl. II, posledný odsek, čl. III žaloby a i.). 15. Sťažovateľ sa ohradil aj voči záverom správneho súdu o tom, že si mal preverovať dodávateľov. Je toho názoru, že správny súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil jeho námietku, že daňový subjekt nemôže znášať zodpovednosť za subjekty, na ktoré nemá dosah a o ktorých nemá vedomosť. V tomto kontexte poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/ 1/2011. Argumentoval rozsudkami Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C 142/11 a tiež C-439/04 a
C-354/03. Zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-277/17 (Stehcemp), v zmysle ktorého nemožno zdaniteľnej osobe odmietnuť právo na odpočet DPH splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný z dôvodu, že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu účasti daňového subjektu na daňovom podvode. 16. Sťažovateľ mal za to, že od neho žalovaný požadoval dokazovanie nad rámec potrebného a nevyhnutného a že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne. Namietal, že žalovaný postupuje v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 (Vikingo Fővállalkozó), ktorým bola zodpovedaná otázka preukázania faktického dodávateľa plnenia. Zdôraznil, že ak došlo k dodaniu tovaru, potom skutočnosť, že sa reťazec plnenia spojený s dodaniami tovaru z ekonomického hľadiska nejaví ako zmysluplný či náležite opodstatnený, a tiež okolnosť, že niektorý z účastníkov tohto reťazca nesplnil svoje daňové povinnosti, nie sú samé o sebe znakom daňového úniku. Podľa žalobcu žalovaný v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie účasti na podvodnom konaní. 17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k správnej žalobe a na dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise. Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.
IV. Konanie pred kasačným súdom
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 19. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 20. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len „zákon o DPH“), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
22. Najvyšší správny súd úvodom tejto časti odôvodnenia konštatuje, že podstatná časť kasačných námietok sťažovateľa nebola dôvodná, keď tieto sa na vec nevzťahovali alebo boli neopodstatnené. Na strane druhej, kasačný súd prisvedčil tomu argumentu sťažovateľa, podľa ktorého správca dane, resp. žalovaný v rámci daňovej kontroly a nadväzujúceho vyrubovacieho konania, nevenovali v rámci hodnotenia dôkazov dostatočnú pozornosť všetkým vykonaným dôkazom, čo mohlo mať dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia správcu dane.
23. I keď je nesporné - ako to správne uviedol aj žalovaný - že svedecká výpoveď konateľa dotknutej spoločnosti má obmedzenú hodnotu ako svedecká výpoveď, nie je v okolnostiach veci možné opomenúť, že konateľ dodávateľa sťažovateľa výslovne potvrdil dodanie fakturovaného tovaru (V17/045). Obdobne dodanie tovaru spoločnosti BRS s.r.o. potvrdila aj konateľka spoločnosti luTT s.r.o., ktorá mala tento tovar dodať priamemu dodávateľovi
sťažovateľa. 24. Správca dane i žalovaný však tieto ich výpovede marginalizovali do tej miery, že tieto ešte nepreukazujú dodanie fakturovaného tovaru (deklarovaným dodávateľom). Pozornosti kasačného súdu však neušlo, že okrem ich výpovedí, dodanie fakturovaného tovaru, ako aj jeho zabudovanie do príslušných stavieb, potvrdili napr. aj svedkovia S.. J., I.. J. a P.. F..
Orgány verejnej správy síce uvádzajú, že ich odpovede na položené otázky boli všeobecné, nie je však možné opomenúť, že uvedení svedkovia vypovedali v prospech dodania fakturovaného tovaru, čo vyplýva aj z napadnutých rozhodnutí. Obdobne, nie je možné nechať bez povšimnutia to, že zabudovanie fakturovaného tovaru vo vzťahu k správcovi dane potvrdil aj odberateľ sťažovateľa, ako ani to, že v priebehu konania bola správcovi dane doručená fotodokumentácia, ktorá znázorňuje (niektoré) tovary tvoriace predmet spornej faktúry na stavbách, na ktorých sa tieto mali použiť. Všetky uvedené dôkazy pritom orgány verejnej správy vyhodnotili ako irelevantné. Naviac, orgány verejnej správy nevykonanie daňovým subjektom navrhnutého dôkazu (miestna ohliadka stavieb) - verifikácia dodania monoblokov - odôvodnili tým, že tento úkon by nepreukázal, že monobloky boli dodané deklarovaným dodávateľom BRS s.r.o.
25. Kasačný súd sa s týmto postupom orgánov verejnej správy nemohol stotožniť. Absencia adekvátneho odôvodnenia, prečo orgány verejnej správy dospeli k záveru, že tieto dôkazy sú vo veci bezpredmetné, dopadá na zákonnosť rozhodnutia, a to minimálne v otázke nedostatočného odôvodnenia, resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v uvedenej časti. Toto totiž sekundárne dopadá na to, či naozaj na základe vykonaných dôkazov neboli dostatočne vyvrátené pochybnosti o tom, že fakturovaný tovar bol sťažovateľovi naozaj
dodaný. Je pravda, že v priebehu konania nebol produkovaný žiadny priamy listinný dôkaz o existencii tovaru. Na strane druhej, tak konatelia dotknutých spoločností, ako aj viacerí svedkovia, ale aj existujúca fotodokumentácia svedčiace v prospech existencie fakturovaného tovaru, resp. jeho časti (ako základnej hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie nároku na DPH) zvyšujú nároky na orgány verejnej správy v tom, aby odôvodnili, prečo vykonané dôkazy (svedčiace v prospech daňového subjektu) tieto pochybnosti kvalifikovane nerozptýlili. Osobitne je pritom v tejto súvislosti potrebné poukázať aj na to, že preukázanie toho, že fakturovaný tovar dodal konkrétny - deklarovaný dodávateľ nie je možné považovať za hmotnoprávnu podmienku pre účely práva na priznanie nároku na odpočet DPH (k tomu pozri napr. rozsudok ESD/SDEÚ C-154/20 Kemwater ProChemie „Smernica Rady 2006/112/ ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba
sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie.“, ako aj bod 40 citovaného rozsudku „Odoprieť zdaniteľnej osobe uplatnenie práva na odpočítanie DPH z dôvodu, že skutočný dodávateľ dotknutých tovarov alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný a táto zdaniteľná osoba nepreukázala, že tento dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, hoci zo skutkových okolností jasne vyplýva, že uvedený dodávateľ mal nevyhnutne toto postavenie, by totiž bolo v rozpore so zásadou daňovej neutrality, ako aj s judikatúrou pripomenutou v bodoch 26 až 30 tohto rozsudku.
V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo uvádza vnútroštátny súd, nemožno od zdaniteľnej osoby v každom prípade vyžadovať, aby v prípade, že skutočný dodávateľ dotknutých tovarov alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný, preukázala, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, aby si mohla uplatniť toto právo.“).
26. V tejto súvislosti kasačný súd dopĺňa, že prípadná neexistencia listinných dôkazov (napr. z dôvodu nekontaktnosti niektorých dodávateľských, resp. subdodávateľských spoločností) nemôže byť per se pripisovaná na ťarchu daňového subjektu.
27. V súhrne preto kasačný súd uvádza, že je potrebné, aby žalovaný vo veci opätovne rozhodol. V novom rozhodnutí sa dôkladne vysporiada so všetkými vykonanými dôkazmi - s ich právnou a skutkovou relevanciou. Reálne uskutoční vyčerpávajúce hodnotenie dôkazov osobitne a aj v ich vzájomných súvislostiach. Následne ustáli, či takto uskutočnené hodnotenie vykonaných dôkazov akýmkoľvek spôsobom dopadá na skutkové okolnosti veci a ich nadväzujúce právne posúdenie a v zmysle tohto záveru uskutoční prípadne ďalšie procesné úkony a opätovne rozhodne.
28. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že uvedené výhrady, pre ktoré zrušil rozhodnutie žalovaného, sa týkajú primárne dokazovania, resp. odôvodnenia rozhodnutia v častiach, ktoré sa viažu na spornú faktúru V 17/045 dodávateľa BRS s.r.o.
. Záver orgánov verejnej správy vo vzťahu k neuznaniu výdavkov na pohonné hmoty v rozsahu tvoriacom predmet tohto konania považuje kasačný súd za vecne správny a primerane odôvodnený. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v predmetnom kontexte sťažovateľ kvalifikované dokazovanie vo svoj prospech nenavrhol vykonať, keď dôkazy ním navrhnuté boli orgánmi verejnej správy vyhodnotené ako nespôsobilé preukázať skutočnosti tvoriace predmet dokazovania.
Návrh sťažovateľa na výkon výsluchov svedkov neobsahoval ich identifikačné údaje, t. j. sťažovateľ fakticky riadne nenavrhol výsluch žiadneho svedka. Napokon kasačný súd v súvislosti s riešenou právnou otázkou (falošné účty z ERP) nemohol opomenúť, že obdobné právne otázky už boli predmetom konania na najvyššom správnom súde, pričom niektoré právne názory z uvedených rozhodnutí je možné analogicky aplikovať aj na súdenú vec (k tomu porovnaj napr. sp. zn. 4Sžfk/38/2020 zo dňa 28. septembra 2022: „Kasačný súd však má za to, že v skutkových okolnostiach veci po závere o nepravosti pokladničných blokov a zistenom nesúlade viacerých záznamov z knihy jázd bolo namieste považovať tento dôkazný prostriedok za nedostatočný a aj nevierohodný. Treba si totiž povšimnúť, že po vylúčení pravosti bločkov sú všetky nimi dokladované transakcie v podstate len tvrdením žalobcu. V takej situácii nemusí správca dane všetky druhovo rovnaké (obdobné) tvrdené obchody jednotlivo vyvracať, keď ich sám žalobca nevedel dôveryhodne dokladovať.“, resp. sp. zn. 1Sžfk/57/2020 zo dňa 16. februára 2022 „.
. .S poukazom na § 4 písm. a/ bod 8 zákona o ERP sa do fiškálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu. Z vykonaného dokazovania správcom dane nepochybne vyplynulo, že kontrolné kódy na žalobcom predložených pokladničných dokladoch uhradených v hotovosti boli rozdielne ako kontrolné kódy predložené servisnou organizáciou Datapac s.r.o. a SLOVNAFT a.s., u ktorých sa kontrolné kódy zhodovali.
Z uvedeného jednoznačne plynie záver, že žalobcom predložené doklady nesplnili zákonné kritérium o dostatočnej preukázateľnosti oprávnenia na odpočítanie dane a objektívne bola spochybnená ich vierohodnosť.“).
VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
29. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý
rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a vadou nedostatočného odôvodnenia (nepreskúmateľnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c). ods. 3 písm. a) a ods. 4 SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň však kasačný súd dopĺňa, že vec nevracia správcovi dane s právne záväzným názorom v tom zmysle, že by na strane sťažovateľa boli splnené podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH zo sporných obchodných transakcií (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie). 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Kasačný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred krajským súdom, ako aj pred kasačným súdom, a to vzhľadom na to, že sťažovateľ bol v konaní úspešný. Zmena výroku rozsudku krajského súdu má za následok zákonnú povinnosť kasačného súdu rozhodnúť aj o trovách konania pred krajským súdom podľa príslušných ustanovení SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 21. februára 2024