4Sfk/116/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: CASSIUS, s.r.o., Gorkého 3, Bratislava, IČO: 36473227, zastúpeného JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, Školská 3, Nitra, IČO: 42119987, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Bratislava, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 10147873/2020 zo dňa 17. septembra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/158/2020-160 zo dňa 31. mája 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Predmetom súdneho prieskumu v rámci konania pred krajským súdom boli rozhodnutia orgánov verejnej správy uvedené v bode 1 tohto odôvodnenia, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 31.840 Eur na dani z pridanej hodnoty v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2018. Orgány verejnej správy ako právny základ pre uvedený rozdiel na dani z pridanej hodnoty ustálili to, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočet dane; neuniesol súvisiace dôkazné bremeno, t. j. neoprávnene si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. 2018077 - DPH v sume 31.840 Eur - od spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. Predmetom fakturácie bola objednávka z 28.11.2018 za mesiac december

Osobitne krajský súd poukázal na to, že bývalá konateľka (P. J.) mala byť vypočutá priamo k faktúre č. 2018077, pričom v rámci jej výsluchu mal byť poskytnutý priestor žalobcovi ako daňovému subjektu klásť jej otázky, čo sa však nestalo.

Rovnako tak krajský súd považoval za nepostačujúce pre účely daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania v súdenej veci to, že nazretím do spisov spoločností IPM SOLUTIONS s.r.o. a DEFEND s.r.o. správca dane zistil, že bývalá konateľka spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. odovzdala všetky doklady novému konateľovi spoločnosti a že na väčšinu položených otázok odpovedala „nepamätám si“.

V bode 42 odôvodnenia rozsudku krajský súd ďalej orgánom verejnej správy vytýka, že tieto si v prvom rade mali ujasniť, či predmetom fakturácie bolo dodanie tovaru alebo služby a následne dokazovaním mali preveriť oprávnenosť nároku na odpočítanie dane.

7. Krajský súd napokon v napadnutom rozsudku uviedol, že výpoveď bývalej konateľky dodávateľskej spoločnosti nebude možné považovať za svedeckú výpoveď v pravom zmysle slova a že táto jej výpoveď bude mať skôr povahu procesnej obrany, ktorú je však potrebné náležite vyhodnotiť. V rámci doterajšieho konania daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach tento postup neuplatnili a bývalej konateľke dodávateľskej spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. (p. P. J.) nedali ani možnosť vyjadriť sa k spornej faktúre a možnosť svoje tvrdenia podložiť listinnými dôkazmi - napr. aj odkazom na ňou podané čestné vyhlásenie (pozn. kasačného súdu: žalobca mal orgánom verejnej správy doručiť čestné vyhlásenie P. J., z ktorého vyplýva, že v mesiacoch február 2018 až január 2019 mala jej spoločnosť žalobcovi dodávať služby a tieto riadne fakturovala).

9. Krajský súd napokon v bode 49 odôvodnenia napadnutého rozsudku upriamil pozornosť orgánov verejnej správy na to, že odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru platiteľom dane pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona o DPH bezpochyby ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či jej toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku

II. Administratívne konanie (relevantné zistenia najvyššieho správneho súdu)

11. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v rámci daňovej kontroly spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. za mesiac júl 2018 bolo z výpovede P. J. zistené, že uvedená spoločnosť - okrem iných - podnikala aj vykonávaním sprostredkovateľskej činnosti - roznášaním letákov (nazretie do spisu spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. - úradný záznam č. 100674048/2020).

13. Na strane druhej, nazretím do daňového spisu spoločnosti IPM SOLUTIONS, s.r.o. (realizovaného dňa 27.05.2020) v rámci daňovej kontroly za mesiac január 2019 - mal správca dane zistiť, že P. J. na otázku správcu dane, aké konkrétne služby, dodanie tovaru poskytovala spoločnosť LUKANA BUILDING s.r.o. pre spoločnosť CASSIUS s.r.o. a či zabezpečila dodanie služieb, tovaru z vlastných zdrojov alebo subdodávateľsky, mala táto odpovedať tak, že „si nepamätá konkrétne, ale ako subdodávateľ zabezpečovali roznášanie letákov a zabezpečovali ľudí ohľadne prípravy muzikálov, ale nepamätá si už ktorých muzikálov.

15. Na námietku žalobcu, že nebola vypočutá bývalá konateľka spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. (P. J.), správca dane dna str. 16 rozhodnutia uviedol, že tak neurobil z dôvodu, že „nahliadnutím do spisu Daňového úradu Prešov, ktorý vykonával daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie júl 2018, kde uvedená konateľka so správcom dane ku koncu daňovej kontroly prestala spolupracovať Správca dane uvedenú bývalú konateľku P. J. nepredvolal z dôvodu, že všetky účtovné doklady má nový konateľ, ktorý so správcom dane nekomunikuje.“.

spoločností. Osobne mala preberať a kontrolovať vytlačené plagáty a letáky, ktoré boli pripravené na distribúciu. Z príslušného prehlásenia ďalej vyplýva, že osobne sa zúčastňovala kontroly výlepu plagátov a rozdávania letákov. Dôkazy k uvedenému však poskytnúť nevie, keďže nimi už nedisponuje (spoločnosť LUKANA BUILDING s.r.o. má nového konateľa). Uvedené čestné prehlásenie správca dane nevyhodnotil ako dôkaz, keď v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že toto samo osebe nepotvrdzuje pravosť faktúr a vykonanie diela.

. .pani J. by za prítomnosti pána Tamaškoviča [poznámka kasačného súdu - konateľ žalobcu] určite nevypovedala inak, ani by neobjavila svoje účtovné doklady, ktoré odovzdala novému konateľovi, ani by sa jej nevrátila pamäť [. .

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti

27. Na str. 9 kasačnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že nie je jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca plnenie v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ho získal, pokiaľ skutkové zistenia správcu dane získané vykonaným dokazovaním nepreukazujú tvrdenie žalobcu o tom, že predmetné plnenie mu dodala ním deklarovaná spoločnosť. V tomto kontexte odkazuje sťažovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6Sžfk/39/2017 a na súvisiace pravidlo, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V tomto prípade dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. 28. V súvislosti so zistením krajského súdu, že orgány verejnej správy používajú v uvedenej veci pojmy „tovar“ aj „služby“ zmätočne, poukazuje sťažovateľ na to, že rovnako oba pojmy používala pri svojich výsluchoch aj P. J.. Sťažovateľ má za to, že takéto používanie oboch pojmov nedopadá na fakt, že žalobca nepreukázal, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, a teda žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie DPH zo spornej faktúry. 29. Aj v tejto súvislosti sťažovateľ opätovne pripomína, že bolo na žalobcovi, aby správcovi dane preukázal, že tovary, resp. služby mu boli poskytnuté práve deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou LUKANA BUILDING s.r.o., pričom svoje dôkazné bremeno v uvedenom rozsahu žalobca neuniesol. 30. Odôvodnenie žalobou napadnutých rozhodnutí považuje sťažovateľ za dostatočné a poukazuje na to, že nie je povinný reagovať na každú námietku žalobcu (daňového subjektu), pričom v závere kasačnej sťažnosti poukazuje na chybu v písaní v záhlaví napadnutého rozsudku krajského súdu, kde je nesprávne uvedené číslo rozhodnutia žalovaného (č. 10147873/2020 namiesto správneho č. 101457873/2020). 31. Opierajúc sa o argumentáciu uvedenú v kasačnej sťažnosti, sťažovateľ navrhuje, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 32. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 30.08.2020, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za spravodlivý a zákonný. Krajský súd dospel k „správnemu názoru a rozhodnutiu“. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť žalovaného zamietnuť.

a právne názory kasačného súdu 33. Kasačná sťažnosť bola Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) predložená dňa 19.10.2022 a náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky - bola vec pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S, ktorý o nej rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 4Sfk/116/2022.

35. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 5 Daňového poriadku, (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.

36. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

nim. 37. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu

39. Podľa § 45 ods. 1 písm. c), d) e) a f) Daňového poriadku, Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

42. Tento rozdiel dane za mesiac december 2018 sa pritom viaže na neuznanie jednej dodávateľskej faktúry od spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. s fakturovanou sumou 159.200 Eur + 31.840 Eur (DPH), t. j. 191.040 Eur s DPH. Správca dane predmetnú faktúru pre účely DPH neuznal z dôvodu, že nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, t. j. že daňový subjekt nepreukázal poskytnutie tovarov a služieb tvoriacich predmet faktúry deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou LUKANA BUILDING s.r.o.

44. Kasačný súd k uvedenému v prvom rade konštatuje, že predmetom vyrubovacieho konania v súdenej veci bolo nepriznanie odpočtu DPH za mesiac december 2018 z faktúry vystavenej spoločnosťou LUKANA BUILDING s.r.o. spoločnosti žalobcu (CASSIUS s.r.o.) - faktúra č. 2018077. Predmetom tejto faktúry pritom boli rôzne plnenia: „úprava grafického návrhu letákov“, „príprava pre tlač a tlač letákov“, „rozdávanie letákov“, „grafický návrh inzercie“ a „nový grafický návrh celej reklamnej kampane“, pričom jednotlivé tovary a služby boli viazané na rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Fakturované boli súhrnne, a to ako „1 ks“ za jednotkovú cenu 159.200 Eur + DPH.

46. Aj kasačnému súdu sa potom - v zhode s krajským súdom - javí, že závery orgánov verejnej správy sú vo viacerých smeroch predčasné, čo je do veľkej miery determinované zrejme tým, že - ako to poznamenal aj krajský súd - nebol dostatočne ustálený predmet kontroly (tovary c/a služby). Správca dane totiž na str. 19 prvostupňového rozhodnutia uvádza, že predmetom fakturácie bola dodávka na základe objednávky, pričom táto „znela na grafický návrh letákov, grafický návrh inzercie a grafický návrh celej reklamnej kampane.“.

48. Rovnako sa kasačnému súdu javí ako dôvodná aj tá výhrada krajského súdu adresovaná vo vzťahu k orgánom verejnej správy, podľa ktorej je v rámci predmetného konania a rozhodovania potrebné rozlišovať medzi odberateľskými a dodávateľskými vzťahmi, ktoré mali byť realizované v mesiaci december 2018 (v rámci spoločnosti CASSIUS s.r.o.). Významná časť rozhodnutia správcu dane (ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného) sa pritom týka obchodných vzťahov, v ktorých mal žalobca vystupovať ako dodávateľ určitých služieb (k tomu pozri napr. str. 3 a nasl. rozhodnutia správcu dane, kde tento špecifikuje zdaniteľné obchody žalobcu, ktoré v prevažnej miere „pozostávajú z fakturácie poskytnutia reklamného priestoru a podujatiach muzikál Matúš Čák Trenčiansky a Krysař“).

49. Keďže nedostatky vytýkané krajským súdom orgánom verejnej správy uvedené v bodoch 45 až 48 tohto rozsudku sa javia ako úvahy krajského súdu v režime obiter dictum, kľúčovým vo veci je záver krajského súdu, podľa ktorého skutkové okolnosti veci neboli orgánmi verejnej správy dostatočne zistené (k tomu pozri aj bod 34 napadnutého rozsudku, resp. bod 3 tohto odôvodnenia), keď tieto napriek žiadosti spoločnosti CASSIUS s.r.o., odmietli vypočuť bývalú konateľku dodávateľskej spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. vo vzťahu k spornej faktúre, resp. k sporným dodávkam tovaru a služieb, a to z dôvodu, že jej výpovede v rámci iných výsluchov (v iných daňových kontrolách) preukazujú, že táto by ani v súdenej veci - podľa orgánov verejnej správy - nebola schopná uviesť nič relevantné.

Odhliadnuc od toho, že je otázne, či by táto námietka sťažovateľa bola vôbec subsumovateľná pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP, dôležitým je totiž skutočnosť, že kasačný súd má preukázané, že orgány verejnej správy vo veci naozaj vopred dedukovali, ako by vypovedala bývalá konateľka spoločnosti, resp. že jej výpoveď by neprispela k objasneniu žiadnej relevantnej skutočnosti súvisiacej s vecou. Akokoľvek mohol tento záver orgánov verejnej správy vychádzať z ich predpokladov viažucich sa k výpovedi p. P. J. v iných daňových kontrolách, predpoklad orgánov verejnej správy o tom, že by jej výsluch v daňovej kontrole tvoriacej predmet tohto prieskumu k žiadnym relevantným zisteniam neprispel (k tomu pozri napr. str. 16 rozhodnutia správcu dane, tretí odsek zdola alebo str. alebo str. 16 rozhodnutia sťažovateľa/žalovaného, prvý odsek), je i napriek tomu len dedukciou, resp. prezumpciou, a to práve preto, že v skutočnosti bývalá konateľka spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. - p. P. J. - v daňovej kontrole žalobcu za mesiac december 2018, t. j. v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu, vypočutá nebola.

52. Kasačný súd dáva do pozornosti, že „Súčasťou a účelom práva na obhajobu v daňových veciach je podľa judikatúry Súdneho dvora pravidlo, že príjemcovi rozhodnutia, ktoré nepriaznivo zasahuje do jeho postavenia, sa musí umožniť, aby pred prijatím rozhodnutia predložil pripomienky, ako aj to, aby príslušný orgán rovnako účelne prihliadol na všetky relevantné skutočnosti (rozsudok Súdneho dvora zo 16. októbra 2019 vo veci Glencore Agriculture Hungary, C-189/18)“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023). „Pokiaľ správca dane opiera svoje závery o to, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol, musí mu predtým umožniť toto bremeno uniesť a vykonať ďalšie ním navrhované dôkazy, ak tieto smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia dodávok. V prípade objektívne podložených pochybnosti správcu dane, je potrebné tieto oznámiť daňovému subjektu, čo má viesť k tomu, aby sa daňovému subjektu vytvoril priestor, aby vysvetlil nejasnosti a pravdivosť údajov riadne preukázal“ (rozsudok Najvyššieho súdu

V tomto zmysle je bezpredmetné, že žalobca o týchto výsluchoch (v rámci iných daňových kontrol) nemusel byť upovedomený. Dôležitou je skutočnosť, že sám žalobca (o koho daňovú kontrolu, resp. rozdiel dane v súdenej veci ide), nemal nikdy možnosť klásť otázky bývalej konateľke spoločnosti, ktorá mala dodať žalobcovi služby a tovary zo spornej faktúry, ktorých reálnosť sťažovateľ spochybňuje.

55. Naviac, nie je možné opomenúť, že konateľka pre účely daňovej kontroly žalobcu produkovala aj čestné vyhlásenie, v ktorom potvrdila, že predmetnú dodávku tovarov a služieb jej spoločnosť vykonala. Bez ohľadu na irelevanciu čestného vyhlásenia ako dôkazu, aj kasačnému súdu sa javí - aj v kontexte tohto čestného vyhlásenia - ako dôvodná požiadavka, aby bola vypočutá bývalá konateľka spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. a aby tak bolo žalobcovi daná možnosť klásť jej otázky.

57. Príkladmo je v tejto v súvislosti možné poukázať napr. na str. 14 rozhodnutia správcu dane, kde sa uvádza, že konateľka v rámci svojej (inej) výpovede uviedla, že sa jej spoločnosť venovala stavebnej činnosti a roznáške letákov, pričom „rozdávanie letákov“ bolo súčasťou aj spornej faktúry spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. za mesiac december 2018 (k tomu pozri napr. aj body 13 a 14 tohto rozsudku).

59. V súdenej veci pritom orgány verejnej správy nielenže odmietli vykonať dôkaz navrhnutý žalobcom a len dedukovali, že by tento dôkaz k ničomu neprispel (ako to ustálil aj krajský súd), ale naviac predmetnú dedukciu odôvodnili okolnosťami, o ktorých je možné mať pochybnosti, či sú ešte subsumovateľné pod relevantnú právnu argumentáciu (napr. že by sa bývalej konateľke „nevrátila pamäť“ a pod.). Naopak, ako kasačný súd uviedol vyššie, výsluch svedkyne adresne vo vzťahu k súdenej veci a spornej faktúre orgánmi verejnej správy, ako aj samotným žalobcom - mohol viesť aj k iným záverom ako boli tie, ktoré už skôr bývalá konateľka prezentovala v iných daňových kontrolách. Orgány verejnej správy však na tento potenciál príslušného výsluchu úplne rezignovali a, paradoxne, svojím postupom odmietli vykonať výsluch jednej z najrelevantnejších osôb v predmetnom obchodnom vzťahu (bývalá konateľka dodávateľskej spoločnosti, ktorej faktúru správca dane pre účely daňové priznania žalobcu neuznal) a zároveň odmietli vykonať dôkaz, ktorým žalobca mienil preukázať svoje tvrdenia o tom, že predmetnú dodávku spoločnosť LUKANA BUILDING s.r.o. vo vzťahu k

61. Kasačný súd preto nemohol prisvedčiť postupu orgánom verejnej správy, ktoré - napriek návrhu daňového subjektu (žalobcu) na doplnenie dokazovania - nevypočuli pre účely daňovej kontroly žalobcu (za zdaňovacie obdobie december 2018), resp. v nadväzujúcom vyrubovacom konaní - bývalú konateľku dodávateľskej spoločnosti, ku ktorej sa viaže sporná faktúra.

62. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, kasačný súd súhlasí so závermi krajského súdu o tom, že je nevyhnutné uskutočniť úkony smerujúce k výsluchu L. Takáčovej (bývalej konateľky spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o.). V zhode s krajským súdom - v časti obiter dictum - má aj kasačný súd za to, že v novom vyrubovacom konaní bude potrebné riadne ustáliť predmet fakturácie (december 2018) a prípadné neposkytnutie tovarov a služieb skúmať v celom rozsahu v kontexte všetkých vykonaných dôkazov. Následne bude potrebné ustáliť, či právny záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok ako základu pre nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi, bol naozaj vykonanými dôkazmi dostatočne preukázaný, resp. spochybnený.

64. Naviac, keďže orgány verejnej správy budú vo veci rozhodovať opätovne, poukazuje kasačný súd na to [k tomu pozri napr. body 25 - 27, 29, 42 a i. tohto rozsudku], že v ostatnom období došlo k posunu v rozhodovacej praxi najvyššieho správneho súdu, a to aj pod vplyvom rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej nepreukázanie, že určitý tovar alebo službu daňovému subjektu dodal deklarovaný dodávateľ uvedený na dodávateľskej faktúre, nemusí bez ďalšieho viesť k záveru o tom, že daňovému subjektu právo na odpočítanie dane nevzniklo (k tomu pozri napr. rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-154/ 20 Kemwater ProChemie rozhodol, že „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie

V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo uvádza vnútroštátny súd, nemožno od zdaniteľnej osoby v každom prípade vyžadovať, aby v prípade, že skutočný dodávateľ dotknutých tovarov alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný, preukázala, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, aby si mohla uplatniť toto právo.“).

66. Kasačný súd záverom uvádza, že týmto rozsudkom vo vzťahu k daňovým orgánom nevyslovuje záväzný právny názor v tom zmysle, že by na strane žalobcu boli splnené podmienky na priznanie práva na odpočet DPH (zo spornej faktúry spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o., č. 2018077). Z uvedeného dôvodu potom nie je vylúčené, že aj po doplnenom dokazovaní a v rámci nového konania vo veci, dospejú orgány verejnej správy k záveru, že na strane žalobcu právo na odpočet dane nevzniklo.

68. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP, § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.