← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·17. 10. 2023

4Sfk/116/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200519.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
11S/158/2020
IČS
4020200519
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: CASSIUS, s.r.o., Gorkého 3, Bratislava, IČO: 36473227, zastúpeného JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, Školská 3, Nitra, IČO: 42119987, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Bratislava, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 10147873/2020 zo dňa 17. septembra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/158/2020-160 zo dňa 31. mája 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. 11S/158/2020-160 zo dňa 31. mája 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok krajského súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 101457873/2020 zo dňa 17.09.2020 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „rozhodnutie odvolacieho orgánu“), ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Levice (ďalej aj ako „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) č. 100956079/2020 zo dňa 28.05.2020 (ďalej aj ako „rozhodnutie správcu dane“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) a vec vrátil na ďalšie konanie správcovi dane. Žalobcovi tiež priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Predmetom súdneho prieskumu v rámci konania pred krajským súdom boli rozhodnutia orgánov verejnej správy uvedené v bode 1 tohto odôvodnenia, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 31.840 Eur na dani z pridanej hodnoty v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2018. Orgány verejnej správy ako právny základ pre uvedený rozdiel na dani z pridanej hodnoty ustálili to, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočet dane; neuniesol súvisiace dôkazné bremeno, t. j. neoprávnene si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. 2018077 - DPH v sume 31.840 Eur - od spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. Predmetom fakturácie bola objednávka z 28.11.2018 za mesiac december

2018. Objednávka znela na grafický návrh letákov, grafický návrh inzercie a grafický návrh celej reklamnej kampane. 3. Podstatnú časť žalobných námietok žalobcu krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalobcovi však krajský súd prisvedčil v tom, že rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci vzhliadol krajský súd najmä v tom, že orgány verejnej správy odmietli doplniť dokazovanie vo veci výsluchom bývalej konateľky spoločnosti LUKANA BUILDING, s.r.o., ktorý dôkaz žalobca riadne navrhol. Krajský súd ustálil, že ak správca dane spochybňoval reálne dodanie tovarov, resp. služieb spoločnosťou LUKANA BUILDING, s.r.o. a zároveň žalobcovi vytkol, že tento neuniesol dôkazné bremeno o tom, že mu tieto tovary/služby boli poskytnuté, pričom k týmto záverom dospeli orgány verejnej správy bez toho, aby bývalú konateľku uvedenej spoločnosti (i napriek návrhu žalobcu na jej vypočutie) vypočuli, potom je možné uviesť, že daňové orgány nemali vo veci dostatočne zistený skutkový stav.

Osobitne krajský súd poukázal na to, že bývalá konateľka (P. J.) mala byť vypočutá priamo k faktúre č. 2018077, pričom v rámci jej výsluchu mal byť poskytnutý priestor žalobcovi ako daňovému subjektu klásť jej otázky, čo sa však nestalo.

4. Krajský súd tiež podčiarkol, že na zhojenie nevykonania tohto dôkazu je nepostačujúce, aby správca dane výsluch P. J. nahrádzal jej výsluchom v konaní týkajúcom sa samotného daňového subjektu LUKANA BUILDING s.r.o. - za zdaňovacie obdobie júl 2018 (vrátane dokladov, ktoré boli pri tomto úkone poskytnuté správcovi dane za mesiac júl 2018).

Rovnako tak krajský súd považoval za nepostačujúce pre účely daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania v súdenej veci to, že nazretím do spisov spoločností IPM SOLUTIONS s.r.o. a DEFEND s.r.o. správca dane zistil, že bývalá konateľka spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. odovzdala všetky doklady novému konateľovi spoločnosti a že na väčšinu položených otázok odpovedala „nepamätám si“.

5. Obdobne krajský súd odmietol prístup správcu dane, ktorý z vyššie uvedených dôvodov v príslušnom rozhodnutí len uviedol svoje predpoklady smerujúce k tomu, ako by vyzerala výpoveď P. J., pričom orgány verejnej správy uzavreli, že jej výpoveď by neozrejmila žiadne skutočnosti dôležité pre predmetné konanie. Takýto záver daňových orgánov vyhodnotil krajský súd za predčasný a nesprávny, pretože nemožno dedukciou vyvodiť obsah výpovede svedka, ale je potrebné zvážiť navrhnutý dôkaz a jeho nevykonanie riadne odôvodniť, napr. tým, že svedok sa priamo obchodného vzťahu nezúčastnil, čo v danom prípade naplnené nebolo. 6.

V bode 42 odôvodnenia rozsudku krajský súd ďalej orgánom verejnej správy vytýka, že tieto si v prvom rade mali ujasniť, či predmetom fakturácie bolo dodanie tovaru alebo služby a následne dokazovaním mali preveriť oprávnenosť nároku na odpočítanie dane.

Pri vedení dokazovania je orgán verejnej správ autonómny, avšak nevykonanie dôkazu navrhnutého žalobcom mal orgán verejnej správy riadne odôvodniť a nie dedukovať, čo by „z nevykonaného dokazovania zistil“ (bod 43 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

7. Krajský súd napokon v napadnutom rozsudku uviedol, že výpoveď bývalej konateľky dodávateľskej spoločnosti nebude možné považovať za svedeckú výpoveď v pravom zmysle slova a že táto jej výpoveď bude mať skôr povahu procesnej obrany, ktorú je však potrebné náležite vyhodnotiť. V rámci doterajšieho konania daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach tento postup neuplatnili a bývalej konateľke dodávateľskej spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. (p. P. J.) nedali ani možnosť vyjadriť sa k spornej faktúre a možnosť svoje tvrdenia podložiť listinnými dôkazmi - napr. aj odkazom na ňou podané čestné vyhlásenie (pozn. kasačného súdu: žalobca mal orgánom verejnej správy doručiť čestné vyhlásenie P. J., z ktorého vyplýva, že v mesiacoch február 2018 až január 2019 mala jej spoločnosť žalobcovi dodávať služby a tieto riadne fakturovala).

8. Zo záveru napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že tento orgánom verejnej správy uložil v novom konaní povinnosť ujasniť si predmet fakturácie, t. j. či boli zo strany dodávateľa žalobcovi dodané tovary alebo služby, následne vyhodnotiť už vykonané dôkazy jednotlivo a tiež vo vzájomnej súvislosti, ako aj vykonať výsluch bývalej konateľky spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. - P. J. ku konkrétnej (spornej) faktúre a hodnotiť jej výpoveď v zmysle v rozsudku uvedených premís. Orgánom verejnej správy tiež nariadil rozlišovať medzi odberateľskými a dodávateľskými faktúrami, pričom tieto majú v novom konaní svoju pozornosť zamerať na spornú dodávateľskú faktúru.

9. Krajský súd napokon v bode 49 odôvodnenia napadnutého rozsudku upriamil pozornosť orgánov verejnej správy na to, že odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru platiteľom dane pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona o DPH bezpochyby ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či jej toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku

(sp. zn. 2Sžfk 31/2019, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, 31. január 2022).

II. Administratívne konanie (relevantné zistenia najvyššieho správneho súdu)

10. Správca dane uskutočnil u žalovaného daňovú kontrolu za mesiac december 2018, ktorá sa začala dňa 17.04.2019. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt deklaroval dodanie služieb na základe faktúry č. 2018077 zo dňa 27.12.2018, v celkovej sume 191040 Eur, základ dane v sume 159200 Eur a DPH v sume 31840 Eur.

11. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v rámci daňovej kontroly spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. za mesiac júl 2018 bolo z výpovede P. J. zistené, že uvedená spoločnosť - okrem iných - podnikala aj vykonávaním sprostredkovateľskej činnosti - roznášaním letákov (nazretie do spisu spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. - úradný záznam č. 100674048/2020).

12. Rovnako správca dane v rámci oboznámenia sa s výpoveďou p. P. J. uskutočnenej počas daňovej kontroly predmetnej spoločnosti za mesiac júl 2018 zistil, že táto mala uviesť, že spoločnosť LUKANA BUILDING s.r.o. sa nezaoberala výrobou grafických návrhov.

13. Na strane druhej, nazretím do daňového spisu spoločnosti IPM SOLUTIONS, s.r.o. (realizovaného dňa 27.05.2020) v rámci daňovej kontroly za mesiac január 2019 - mal správca dane zistiť, že P. J. na otázku správcu dane, aké konkrétne služby, dodanie tovaru poskytovala spoločnosť LUKANA BUILDING s.r.o. pre spoločnosť CASSIUS s.r.o. a či zabezpečila dodanie služieb, tovaru z vlastných zdrojov alebo subdodávateľsky, mala táto odpovedať tak, že „si nepamätá konkrétne, ale ako subdodávateľ zabezpečovali roznášanie letákov a zabezpečovali ľudí ohľadne prípravy muzikálov, ale nepamätá si už ktorých muzikálov.

Robila sa tiež k tým muzikálom grafika.“. Na ďalšie otázky správcu dane v rámci predmetnej daňovej kontroly mala P. J. v zásade odpovedať tak, že si relevantné skutočnosti nepamätá. 14. Aj z nahliadnutia do daňového spisu spoločnosti DEFEND s.r.o. (ktorú správca dane uskutočnil dňa 27.05.2020) vyplýva, že svedkyňa P. J. mala na otázky správcu dane týkajúce sa obchodnej činnosti spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. a spoločnosti CASSIUS s.r.o. za obdobie december 2018 odpovedať väčšinou tak, že si nepamätala relevantné skutočnosti. Potvrdila však, že so spoločnosťou CASSIUS s.r.o. spoločnosť LUKANA BUILDING s.r.o. spolupracovala pri organizovaní muzikálov a rôznych festivalov. Subdodávateľsky vyrábali letáky a následne ich roznášali. Aj keď si nepamätala, v akých mestách boli letáky roznášané, uviedla, že to bolo Západné Slovensko.

15. Na námietku žalobcu, že nebola vypočutá bývalá konateľka spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. (P. J.), správca dane dna str. 16 rozhodnutia uviedol, že tak neurobil z dôvodu, že „nahliadnutím do spisu Daňového úradu Prešov, ktorý vykonával daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie júl 2018, kde uvedená konateľka so správcom dane ku koncu daňovej kontroly prestala spolupracovať Správca dane uvedenú bývalú konateľku P. J. nepredvolal z dôvodu, že všetky účtovné doklady má nový konateľ, ktorý so správcom dane nekomunikuje.“.

16. Súčasťou administratívneho spisu je pritom aj čestné prehlásenie P. J. (bývalej konateľky spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o.) - zo dňa 23.04.2019, z ktorého - okrem iných - vyplýva, že všetky faktúry pre spoločnosť CASSIUS s.r.o. za obdobie február 2018 - január 2019 vystavila ona osobne. Deklarovala tiež, že všetky služby boli v plnom rozsahu dodané. Jednalo sa hlavne o grafické návrhy, tlač letákov a plagátov, pričom zároveň mala zabezpečovať výlep plagátov a rozdávanie letákov prostredníctvom jej dodávateľských

spoločností. Osobne mala preberať a kontrolovať vytlačené plagáty a letáky, ktoré boli pripravené na distribúciu. Z príslušného prehlásenia ďalej vyplýva, že osobne sa zúčastňovala kontroly výlepu plagátov a rozdávania letákov. Dôkazy k uvedenému však poskytnúť nevie, keďže nimi už nedisponuje (spoločnosť LUKANA BUILDING s.r.o. má nového konateľa). Uvedené čestné prehlásenie správca dane nevyhodnotil ako dôkaz, keď v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že toto samo osebe nepotvrdzuje pravosť faktúr a vykonanie diela.

17. Obdobne príslušné závery replikoval aj žalovaný vo svojom rozhodnutí - č. 101457873/ 2020 zo dňa 17.09.2020. 18. V súvislosti s námietkou žalobcu, že tento nebol upovedomený o výsluchu P. J. v rámci iných daňových kontrol (k tomu pozri tento článok odôvodnenia vyššie) a nemohol jej preto klásť otázky, žalovaný uviedol, že predmetná námietka žalobcu je irelevantná, pretože predmetné kontroly sa týkali iných daňových subjektov. Poukázal tiež na to, že „.

. .pani J. by za prítomnosti pána Tamaškoviča [poznámka kasačného súdu - konateľ žalobcu] určite nevypovedala inak, ani by neobjavila svoje účtovné doklady, ktoré odovzdala novému konateľovi, ani by sa jej nevrátila pamäť [. .

.] Z uvedeného dôvodu správca dane nevidel význam predvolania pani J. ako svedka, keďže si okrem toho, že uvedenú faktúru vystavila, nepamätala na podstatné skutočnosti, týkajúce sa obchodu s daňovým subjektom. S uvedeným tvrdením aj odvolací orgán súhlasí.“.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti

19. Žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu dňa 22. júla 2022 kasačnú sťažnosť (datovanú k 21.07.2022), ktorou rozsudok uvedený v bode 1 tohto odôvodnenia napáda v celom rozsahu. Formálne podanú kasačnú sťažnosť odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 20. V čl. I kasačnej sťažnosti (str. 1 až 4) sťažovateľ opisuje vybrané závery z administratívneho konania, resp. z odôvodnenia napadnutého rozsudku. V čl. II špecifikuje kasačný bod (nesprávne právne posúdenie veci - § 440 ods. 1 písm. g) SSP) a následne v čl. III prezentuje svoje úvahy, od ktorých odvíja predpoklad nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom. 21. Vlastná argumentácia sťažovateľa je koncipovaná tak, že tento poukazuje na body 36 až 39 rozsudku krajského súdu, resp. na body 45 a 47 napadnutého rozsudku, ku ktorým následne zaujíma stanovisko. 22. Z kasačnej sťažnosti pritom vyplýva, že za nesprávne právne posúdenie veci považuje sťažovateľ „tvrdenie [krajského súdu], že správca dane vopred dedukoval, čo bude svedok P. J. odpovedať.“. V tejto súvislosti doplnil, že tvrdenie správcu dane (pozn.: v uvedenom kontexte) sa opieralo o dôkazy, ktoré správca dane zistil z nahliadnutia do jednotlivých spisov spoločností a kde uvedená svedkyňa odpovedala takmer identicky pri všetkých ústnych pojednávaniach. Tvrdí, že z jej výpovedí miestne príslušný správca dane nezískal žiadne informácie, dôkazy či tvrdenia, o ktoré by sa mohol oprieť. 23. Poukázal tiež na ustanovenie § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“), podľa ktorého, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 24. Sťažovateľ následne reprodukoval zistenia, ku ktorým dospel správca dane v rámci nahliadnutia do daňových spisov iných kontrolovaných daňových subjektov (IPM SOLUTION s.r.o. a DEFEND s.r.o.), keď uzatvoril, že z vypočutí uvedenej svedkyne má za to, že by nepredložila a neuviedla by informácie, ktoré by potvrdili obchody uvedené na spornej faktúre. 25. Sťažovateľ poukázal na to, že v daňovom konaní platí „zásada prejednávacia nie vyhľadávacia“. Má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporné fakturované služby neboli poskytnuté spoločnosťou LUKANA BUILDING s.r.o. Uviedol, že samotná faktúra nie je dôkazom o tom, že „fakturovaná služba bola žalobcovi dodaná dodávateľom uvedeným na spornej faktúre“. Výsledkom preverenia podľa sťažovateľa bolo zistenie, že „dodanie zo strany dodávateľa nebolo vierohodne preukázané.“ 26. Základom rozhodnutia orgánov verejnej správy má byť to, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia obchodného vzťahu medzi spoločnosťou LUKANA BUILDING s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom v preverovanom zdaňovacom období, a teda nebolo preukázané dodanie plnenia v zmysle spornej faktúry. Žalobca nepreukázal, že mu sporné plnenie bolo poskytnuté práve spoločnosťou LUKANA BUILDING s.r.o.

27. Na str. 9 kasačnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že nie je jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca plnenie v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ho získal, pokiaľ skutkové zistenia správcu dane získané vykonaným dokazovaním nepreukazujú tvrdenie žalobcu o tom, že predmetné plnenie mu dodala ním deklarovaná spoločnosť. V tomto kontexte odkazuje sťažovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6Sžfk/39/2017 a na súvisiace pravidlo, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V tomto prípade dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. 28. V súvislosti so zistením krajského súdu, že orgány verejnej správy používajú v uvedenej veci pojmy „tovar“ aj „služby“ zmätočne, poukazuje sťažovateľ na to, že rovnako oba pojmy používala pri svojich výsluchoch aj P. J.. Sťažovateľ má za to, že takéto používanie oboch pojmov nedopadá na fakt, že žalobca nepreukázal, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, a teda žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie DPH zo spornej faktúry. 29. Aj v tejto súvislosti sťažovateľ opätovne pripomína, že bolo na žalobcovi, aby správcovi dane preukázal, že tovary, resp. služby mu boli poskytnuté práve deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou LUKANA BUILDING s.r.o., pričom svoje dôkazné bremeno v uvedenom rozsahu žalobca neuniesol. 30. Odôvodnenie žalobou napadnutých rozhodnutí považuje sťažovateľ za dostatočné a poukazuje na to, že nie je povinný reagovať na každú námietku žalobcu (daňového subjektu), pričom v závere kasačnej sťažnosti poukazuje na chybu v písaní v záhlaví napadnutého rozsudku krajského súdu, kde je nesprávne uvedené číslo rozhodnutia žalovaného (č. 10147873/2020 namiesto správneho č. 101457873/2020). 31. Opierajúc sa o argumentáciu uvedenú v kasačnej sťažnosti, sťažovateľ navrhuje, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 32. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 30.08.2020, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za spravodlivý a zákonný. Krajský súd dospel k „správnemu názoru a rozhodnutiu“. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť žalovaného zamietnuť.

IV. Konanie na kasačnom súde, súvisiaca právna úprava

a právne názory kasačného súdu 33. Kasačná sťažnosť bola Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) predložená dňa 19.10.2022 a náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky - bola vec pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S, ktorý o nej rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 4Sfk/116/2022.

34. Po tom, čo kasačný súd preskúmal splnenie procesných podmienok na meritórne rozhodnutie vo veci (§ 439 ods. 1 SSP, § 442 ods. 1 SSP a § 443 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a dňa 17. októbra 2023 vyhlásil vo veci rozsudok - postupom podľa § 455 v spojení s § 137 ods. 4 SSP, t. j. bez nariadenia pojednávania.

35. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 5 Daňového poriadku, (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.

Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy. (5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

36. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k

nim. 37. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu

38. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

39. Podľa § 45 ods. 1 písm. c), d) e) a f) Daňového poriadku, Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

40. Podľa § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku, Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

41. V súdenej veci je zrejmé, že Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie prvostupňového, ako aj odvolacieho orgánu verejnej správy a vec vrátil na ďalšie konanie správcovi dane. Napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2018 v sume 31.840 Eur tak, že daň vyrubená daňovým priznaním v sume 120,62 Eur bola rozhodnutiami orgánov verejnej správy zvýšená na 31.960,62 Eur.

42. Tento rozdiel dane za mesiac december 2018 sa pritom viaže na neuznanie jednej dodávateľskej faktúry od spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. s fakturovanou sumou 159.200 Eur + 31.840 Eur (DPH), t. j. 191.040 Eur s DPH. Správca dane predmetnú faktúru pre účely DPH neuznal z dôvodu, že nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, t. j. že daňový subjekt nepreukázal poskytnutie tovarov a služieb tvoriacich predmet faktúry deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou LUKANA BUILDING s.r.o.

43. Krajský súd žalobe žalobcu vyhovel (k tomu pozri čl. I. tohto rozsudku), a to primárne odkazom na tieto skutočnosti: a) mal za to, že zo strany správnych orgánov nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, keďže tieto nevypočuli bývalú konateľku spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. - p. Luciu Takáčovú, a to napriek tomu, že o tento výsluch daňový subjekt (žalobca) výslovne žiadal, b) v novom konaní si budú musieť orgány verejnej správy ujasniť, čo bolo predmetom spornej fakturácie (dodávka tovarov alebo služieb), keďže krajský súd v predmetnej otázke identifikoval určitú zmätočnosť (zo strany orgánov verejnej správy) a po c) v novom konaní budú musieť orgány verejnej správy jednoznačne rozlišovať medzi dodávateľskými a odberateľskými faktúrami a zamerať dokazovanie výlučne smerom k dodávateľskej spornej faktúre.

44. Kasačný súd k uvedenému v prvom rade konštatuje, že predmetom vyrubovacieho konania v súdenej veci bolo nepriznanie odpočtu DPH za mesiac december 2018 z faktúry vystavenej spoločnosťou LUKANA BUILDING s.r.o. spoločnosti žalobcu (CASSIUS s.r.o.) - faktúra č. 2018077. Predmetom tejto faktúry pritom boli rôzne plnenia: „úprava grafického návrhu letákov“, „príprava pre tlač a tlač letákov“, „rozdávanie letákov“, „grafický návrh inzercie“ a „nový grafický návrh celej reklamnej kampane“, pričom jednotlivé tovary a služby boli viazané na rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Fakturované boli súhrnne, a to ako „1 ks“ za jednotkovú cenu 159.200 Eur + DPH.

45. V tomto zmysle je potom relevantné rozlišovať medzi preukazovaním poskytnutia „služieb“ (napr. zhotovenie grafickej úpravy, rozdávanie letákov a pod.) a dodaním „tovarov“ (čo nepochybne môže byť napr. tlač letákov, resp. samotné letáky). Podľa spornej faktúry mala spoločnosť LUKANA BUILDING s.r.o. spoločnosti CASSIUS poskytovať „služby“, ako aj „tovary“. Používanie oboch pojmov je preto dôvodné, musí sa tak však diať konzistentne a adresne. V konkrétnostiach určitej veci môže byť preukázaná napr. dodávka tovaru (letákov), ale nemusí byť preukázaná dodávka služby (roznášanie letákov). Dôkazná situácia smerujúca k jednotlivým plneniam, ktoré mala spoločnosť LUKANA BUILDING s.r.o. podľa spornej faktúry poskytnúť žalobcovi pritom nemusí byť identická.

46. Aj kasačnému súdu sa potom - v zhode s krajským súdom - javí, že závery orgánov verejnej správy sú vo viacerých smeroch predčasné, čo je do veľkej miery determinované zrejme tým, že - ako to poznamenal aj krajský súd - nebol dostatočne ustálený predmet kontroly (tovary c/a služby). Správca dane totiž na str. 19 prvostupňového rozhodnutia uvádza, že predmetom fakturácie bola dodávka na základe objednávky, pričom táto „znela na grafický návrh letákov, grafický návrh inzercie a grafický návrh celej reklamnej kampane.“.

Na strane druhej, ako už kasačný súd uviedol, predmetom objednávky a dodávky mala byť napr. aj tlač letákov, čo vo svojej podstate predstavuje dodávku tovaru. 47. Kasačný súd sa preto stotožnil s krajským súdom v tom, že v rámci nového konania a rozhodovania vo veci je potrebné rozlišovať medzi predmetnými plneniami a dokazovanie viesť adresne k obom líniám fakturovaného plnenia.

48. Rovnako sa kasačnému súdu javí ako dôvodná aj tá výhrada krajského súdu adresovaná vo vzťahu k orgánom verejnej správy, podľa ktorej je v rámci predmetného konania a rozhodovania potrebné rozlišovať medzi odberateľskými a dodávateľskými vzťahmi, ktoré mali byť realizované v mesiaci december 2018 (v rámci spoločnosti CASSIUS s.r.o.). Významná časť rozhodnutia správcu dane (ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného) sa pritom týka obchodných vzťahov, v ktorých mal žalobca vystupovať ako dodávateľ určitých služieb (k tomu pozri napr. str. 3 a nasl. rozhodnutia správcu dane, kde tento špecifikuje zdaniteľné obchody žalobcu, ktoré v prevažnej miere „pozostávajú z fakturácie poskytnutia reklamného priestoru a podujatiach muzikál Matúš Čák Trenčiansky a Krysař“).

Predmetom tohto konania je však jedna faktúra, a to tá, kde spoločnosť CASSIUS s.r.o. vystupuje ako odberateľ vo vzťahu k službám a tovarom, ktoré jej mali byť dodané spoločnosťou LUKANA BUILDING s.r.o. Správne potom krajský súd poukázal na to, že je potrebné rozlišovať medzi obchodnými vzťahmi, v ktorých vystupuje žalobca ako dodávateľ a v ktorých vystupuje ako odberateľ (čo je aj prípad spornej faktúry za mesiac december 2018 vystavenej spoločnosťou LUKANA BUILDING s.r.o. spoločnosti žalobcu), keďže aj táto skutočnosť môže dopadať na príslušné dôkazné štandardy jednotlivých subjektov v rámci sporných obchodných transakcií (zdaniteľných obchodov).

49. Keďže nedostatky vytýkané krajským súdom orgánom verejnej správy uvedené v bodoch 45 až 48 tohto rozsudku sa javia ako úvahy krajského súdu v režime obiter dictum, kľúčovým vo veci je záver krajského súdu, podľa ktorého skutkové okolnosti veci neboli orgánmi verejnej správy dostatočne zistené (k tomu pozri aj bod 34 napadnutého rozsudku, resp. bod 3 tohto odôvodnenia), keď tieto napriek žiadosti spoločnosti CASSIUS s.r.o., odmietli vypočuť bývalú konateľku dodávateľskej spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. vo vzťahu k spornej faktúre, resp. k sporným dodávkam tovaru a služieb, a to z dôvodu, že jej výpovede v rámci iných výsluchov (v iných daňových kontrolách) preukazujú, že táto by ani v súdenej veci - podľa orgánov verejnej správy - nebola schopná uviesť nič relevantné.

50. Na strane druhej, keďže nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom vidí sťažovateľ v tom, že krajský súd tvrdí, že orgány verejnej správy pochybili, keď tieto „vopred dedukovali, čo bude svedok P. J. odpovedať“ (k tomu pozri bod 22 tohto odôvodnenia, resp. str. 6 kasačnej sťažnosti, posledný odsek, prvá veta), potom podľa názoru kasačného súdu by už v tomto bode bolo možné uzavrieť, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná.

Odhliadnuc od toho, že je otázne, či by táto námietka sťažovateľa bola vôbec subsumovateľná pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP, dôležitým je totiž skutočnosť, že kasačný súd má preukázané, že orgány verejnej správy vo veci naozaj vopred dedukovali, ako by vypovedala bývalá konateľka spoločnosti, resp. že jej výpoveď by neprispela k objasneniu žiadnej relevantnej skutočnosti súvisiacej s vecou. Akokoľvek mohol tento záver orgánov verejnej správy vychádzať z ich predpokladov viažucich sa k výpovedi p. P. J. v iných daňových kontrolách, predpoklad orgánov verejnej správy o tom, že by jej výsluch v daňovej kontrole tvoriacej predmet tohto prieskumu k žiadnym relevantným zisteniam neprispel (k tomu pozri napr. str. 16 rozhodnutia správcu dane, tretí odsek zdola alebo str. alebo str. 16 rozhodnutia sťažovateľa/žalovaného, prvý odsek), je i napriek tomu len dedukciou, resp. prezumpciou, a to práve preto, že v skutočnosti bývalá konateľka spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. - p. P. J. - v daňovej kontrole žalobcu za mesiac december 2018, t. j. v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu, vypočutá nebola.

51. Kasačný súd naviac dopĺňa, že bez ohľadu na skutočnosti uvedené v bode 50 tohto rozsudku, sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že p. P. J. mala byť vypočutá osobitne a adresne aj pre účely daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2018. Na strane jednej totiž orgány verejnej správy argumentujú tým, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním okolností relevantných pre priznanie práva na odpočet dane, zároveň však odmietli vo veci realizovať výsluch fyzickej osoby, ktorá bola konateľkou dodávateľskej spoločnosti (LUKANA BUILDING s.r.o.) v čase, keď táto mala spoločnosti CASSIUS s.r.o. (žalobcovi) poskytnúť tovary a služby, ktoré sú predmetom spornej faktúry, pričom toto odmietnutie jej výsluchu je koncipované na dedukciách/prezumpciách daňových orgánov.

52. Kasačný súd dáva do pozornosti, že „Súčasťou a účelom práva na obhajobu v daňových veciach je podľa judikatúry Súdneho dvora pravidlo, že príjemcovi rozhodnutia, ktoré nepriaznivo zasahuje do jeho postavenia, sa musí umožniť, aby pred prijatím rozhodnutia predložil pripomienky, ako aj to, aby príslušný orgán rovnako účelne prihliadol na všetky relevantné skutočnosti (rozsudok Súdneho dvora zo 16. októbra 2019 vo veci Glencore Agriculture Hungary, C-189/18)“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023). „Pokiaľ správca dane opiera svoje závery o to, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol, musí mu predtým umožniť toto bremeno uniesť a vykonať ďalšie ním navrhované dôkazy, ak tieto smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia dodávok. V prípade objektívne podložených pochybnosti správcu dane, je potrebné tieto oznámiť daňovému subjektu, čo má viesť k tomu, aby sa daňovému subjektu vytvoril priestor, aby vysvetlil nejasnosti a pravdivosť údajov riadne preukázal“ (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021). 53. V tomto kontexte nie je možné opomenúť, že správca dane, resp. sťažovateľ pri svojich dedukciách vychádzali výlučne z výpovedí p. P. J., ktoré táto produkovala v iných daňových kontrolách, a ktoré sa realizovali bez prítomnosti zástupcu spoločnosti CASSIUS s.r.o.

V tomto zmysle je bezpredmetné, že žalobca o týchto výsluchoch (v rámci iných daňových kontrol) nemusel byť upovedomený. Dôležitou je skutočnosť, že sám žalobca (o koho daňovú kontrolu, resp. rozdiel dane v súdenej veci ide), nemal nikdy možnosť klásť otázky bývalej konateľke spoločnosti, ktorá mala dodať žalobcovi služby a tovary zo spornej faktúry, ktorých reálnosť sťažovateľ spochybňuje.

54. Nie je pritom možné vylúčiť, že ak by bol výsluch p. J. riadne realizovaný v rámci daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania tvoriaceho predmet tohto prieskumu, zástupca spoločnosti CASSIUS s.r.o. by kladením otázok uvedenej svedkyni mohol vyvolať stav, kedy by mohli byť v rámci jej výsluchu získané informácie relevantné pre vec, príp. listinné dôkazy, ktoré môžu súvisieť s vecou. Je totiž legitímne predpokladať, že ak sa daňová kontrola realizuje u iného daňového subjektu, za iné zdaňovacie obdobie, resp. za iné zdaniteľné obchody (k tomu pozri napr. body 13 a 14 tohto rozsudku), primárnym zameraním tohto výsluchu svedka nebudú okolnosti týkajúce sa inej daňovej kontroly, iného zdaňovacieho obdobia a iného zdaniteľného obchodu, t. j zdaniteľného obchodu, ktorý je predmetom tohto konania.

55. Naviac, nie je možné opomenúť, že konateľka pre účely daňovej kontroly žalobcu produkovala aj čestné vyhlásenie, v ktorom potvrdila, že predmetnú dodávku tovarov a služieb jej spoločnosť vykonala. Bez ohľadu na irelevanciu čestného vyhlásenia ako dôkazu, aj kasačnému súdu sa javí - aj v kontexte tohto čestného vyhlásenia - ako dôvodná požiadavka, aby bola vypočutá bývalá konateľka spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. a aby tak bolo žalobcovi daná možnosť klásť jej otázky.

56. Ak správca dane tvrdí, že pani J. ani v skorších výpovediach (v rámci iných daňových kontrol) nepotvrdila nič, čo by vyvolávalo potrebu jej vypočutia v tomto konaní, kasačný súd sa s týmto záverom nestotožňuje.

57. Príkladmo je v tejto v súvislosti možné poukázať napr. na str. 14 rozhodnutia správcu dane, kde sa uvádza, že konateľka v rámci svojej (inej) výpovede uviedla, že sa jej spoločnosť venovala stavebnej činnosti a roznáške letákov, pričom „rozdávanie letákov“ bolo súčasťou aj spornej faktúry spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. za mesiac december 2018 (k tomu pozri napr. aj body 13 a 14 tohto rozsudku).

58. Rovnako napr. na str. 17 prvostupňového rozhodnutia správca dane opäť odkazom na výsluch bývalej konateľky spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o. uvádza, že táto počas svojho výsluchu uviedla, že sa k predmetným muzikálom „robila aj grafika“, pričom zo spornej faktúry vyplýva, že predmetom poskytnutého plnenia vo vzťahu k žalobcovi mali byť aj grafické služby (k tomu pozri napr. bod 13 rozsudku, príp. bod 44 tohto odôvodnenia).

59. V súdenej veci pritom orgány verejnej správy nielenže odmietli vykonať dôkaz navrhnutý žalobcom a len dedukovali, že by tento dôkaz k ničomu neprispel (ako to ustálil aj krajský súd), ale naviac predmetnú dedukciu odôvodnili okolnosťami, o ktorých je možné mať pochybnosti, či sú ešte subsumovateľné pod relevantnú právnu argumentáciu (napr. že by sa bývalej konateľke „nevrátila pamäť“ a pod.). Naopak, ako kasačný súd uviedol vyššie, výsluch svedkyne adresne vo vzťahu k súdenej veci a spornej faktúre orgánmi verejnej správy, ako aj samotným žalobcom - mohol viesť aj k iným záverom ako boli tie, ktoré už skôr bývalá konateľka prezentovala v iných daňových kontrolách. Orgány verejnej správy však na tento potenciál príslušného výsluchu úplne rezignovali a, paradoxne, svojím postupom odmietli vykonať výsluch jednej z najrelevantnejších osôb v predmetnom obchodnom vzťahu (bývalá konateľka dodávateľskej spoločnosti, ktorej faktúru správca dane pre účely daňové priznania žalobcu neuznal) a zároveň odmietli vykonať dôkaz, ktorým žalobca mienil preukázať svoje tvrdenia o tom, že predmetnú dodávku spoločnosť LUKANA BUILDING s.r.o. vo vzťahu k

spoločnosti CASSIUS s.r.o. uskutočnila, pričom mu následne vytýkajú to, že žalobca neuniesol príslušné - súvisiace dôkazné bremeno. 60. Nevykonanie predmetného dôkazu je potom podľa názoru kasačného súdu o to prekvapivejšie, že tento mali orgány verejnej správy vykonať primárne odkazom na § 63 ods. 2 Daňového poriadku a ak ho už nevykonali, toto nevykonanie nemali odôvodňovať prezumpciami o tom, že by tento výsluch k ničomu neviedol, ale inými - relevantnými dôvodmi - ktoré by nevykonanie tohto dôkazu mohli legitímne opodstatňovať.

61. Kasačný súd preto nemohol prisvedčiť postupu orgánom verejnej správy, ktoré - napriek návrhu daňového subjektu (žalobcu) na doplnenie dokazovania - nevypočuli pre účely daňovej kontroly žalobcu (za zdaňovacie obdobie december 2018), resp. v nadväzujúcom vyrubovacom konaní - bývalú konateľku dodávateľskej spoločnosti, ku ktorej sa viaže sporná faktúra.

Jej výsluch v rámci iných daňových kontrol, ako ani jej obmedzená schopnosť odpovedať v rámci daných kontrol na položené otázky, nie sú per se postačujúce na to, aby sa jej výsluch neuskutočnil aj pre účely daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2018, a to najmä v prípade, ak ani jej skoršie výpovede paušálne nevylučovali poskytnutie tovarov a služieb žalobcovi (podľa spornej faktúry č. 2018077).

62. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, kasačný súd súhlasí so závermi krajského súdu o tom, že je nevyhnutné uskutočniť úkony smerujúce k výsluchu L. Takáčovej (bývalej konateľky spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o.). V zhode s krajským súdom - v časti obiter dictum - má aj kasačný súd za to, že v novom vyrubovacom konaní bude potrebné riadne ustáliť predmet fakturácie (december 2018) a prípadné neposkytnutie tovarov a služieb skúmať v celom rozsahu v kontexte všetkých vykonaných dôkazov. Následne bude potrebné ustáliť, či právny záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok ako základu pre nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi, bol naozaj vykonanými dôkazmi dostatočne preukázaný, resp. spochybnený.

63. Záverom kasačný súd v dopĺňa, že prípadné výpovede p. Takáčovej získané v rámci iných daňových kontrol, nie je možné vnímať ako skutočnosti všeobecne známe, resp. známe daňovému úradu z úradnej moci (podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku) - k tomu pozri aj bod 23 tohto odôvodnenia - v tom zmysle, že by tieto výpovede dokazovali, že spoločnosť LUKANA BUILDING s.r.o. služby fakturované spoločnosti žalobcu faktúrou č. 2018077 neposkytla, a preto ju nebolo potrebné k plneniam podľa uvedenej faktúry vypočuť.

64. Naviac, keďže orgány verejnej správy budú vo veci rozhodovať opätovne, poukazuje kasačný súd na to [k tomu pozri napr. body 25 - 27, 29, 42 a i. tohto rozsudku], že v ostatnom období došlo k posunu v rozhodovacej praxi najvyššieho správneho súdu, a to aj pod vplyvom rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej nepreukázanie, že určitý tovar alebo službu daňovému subjektu dodal deklarovaný dodávateľ uvedený na dodávateľskej faktúre, nemusí bez ďalšieho viesť k záveru o tom, že daňovému subjektu právo na odpočítanie dane nevzniklo (k tomu pozri napr. rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-154/ 20 Kemwater ProChemie rozhodol, že „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie

dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie.“, resp. bod 40 citovaného rozhodnutia- „Odoprieť zdaniteľnej osobe uplatnenie práva na odpočítanie DPH z dôvodu, že skutočný dodávateľ dotknutých tovarov alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný a táto zdaniteľná osoba nepreukázala, že tento dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, hoci zo skutkových okolností jasne vyplýva, že uvedený dodávateľ mal nevyhnutne toto postavenie, by totiž bolo v rozpore so zásadou daňovej neutrality, ako aj s judikatúrou pripomenutou v bodoch 26 až 30 tohto rozsudku.

V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo uvádza vnútroštátny súd, nemožno od zdaniteľnej osoby v každom prípade vyžadovať, aby v prípade, že skutočný dodávateľ dotknutých tovarov alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný, preukázala, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, aby si mohla uplatniť toto právo.“).

65. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že chyba v písaní, na ktorú sťažovateľ v kasačnej sťažnosti upozornil, sa týka záhlavia rozhodnutia, nie jeho výrokovej časti (kde je rozhodnutie žalovaného uvedené správne), a preto sa kasačný súd predmetnou otázkou v ďalšom detailne nezaoberal. Predmetnú chybu v písaní môže krajský súd kedykoľvek opraviť postupom podľa § 143 SSP.

66. Kasačný súd záverom uvádza, že týmto rozsudkom vo vzťahu k daňovým orgánom nevyslovuje záväzný právny názor v tom zmysle, že by na strane žalobcu boli splnené podmienky na priznanie práva na odpočet DPH (zo spornej faktúry spoločnosti LUKANA BUILDING s.r.o., č. 2018077). Z uvedeného dôvodu potom nie je vylúčené, že aj po doplnenom dokazovaní a v rámci nového konania vo veci, dospejú orgány verejnej správy k záveru, že na strane žalobcu právo na odpočet dane nevzniklo.

67. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením § 167 ods. 1 SSP, keď sťažovateľ (žalovaný) v kasačnom konaní úspešný nebol a zároveň žalobca úspešný bol.

68. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP, § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 17. októbra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 4Sfk/116/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik