4Sfk/120/2022

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 21S/46/2021-262 z 12. apríla 2022, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100912460/2019 zo dňa 16. apríla 2019 zamietol. Žalovaný rozhodnutím, proti ktorému žalobca podal odvolanie, potvrdil rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil správca dane rozdiel v sume 3.316,67 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 (daň vyrubená v daňovom priznaní doručenom 19. septembra 2012 v sume 1.031,42 eura, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 4.348,09 eura a rozdiel dane v sume

zákonom. Podľa názoru súdu sa jednalo o pochybenie, na ktoré mal žalovaný pri preskúmavaní rozhodnutia správcu dane a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, jednoznačne prihliadnuť bez ohľadu na to, že nebolo žalobcom namietané v odvolacom konaní a pokiaľ tak neurobil, zaťažil svoje konanie a rozhodnutie vadou, na ktorú správny súd musel prihliadať, nakoľko túto vadu namietal žalobca v podanej žalobe.

Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku vyslovil právny názor na otázku prerušenia daňovej kontroly rozhodnutím správcu dane zo dňa 7. januára 2013 a jeho obsahu, ktorým bol správny súd podľa ust. § 469 SSP viazaný. Po vrátení veci správnemu súdu sa ďalšie konanie viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 21S/46/2021.

Jednalo sa o konanie vedené pod sp. zn. 26S/39/2018, v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako i správcu dane, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia marec 2012. Správny súd vydal rozsudok č. k. 26S/39/2018-108 zo dňa 05.09.2019, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Z tohto rozsudku je zrejmé, že žalobca v žalobe, ktorá bola predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/39/2018 uviedol rovnaké žalobné námietky (predovšetkým namietal trvanie daňovej kontroly tvrdiac, že bola prekročená zákonom stanovená lehota na jej vykonanie, v dôsledku čoho je protokol z takejto daňovej kontroly nezákonne získaným dôkazom a že v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07.01.2013 nie je uvedený deň jej prerušenia), ako v tomto konaní, ktoré sa týka zdaňovacieho obdobia august 2012.

pod sp. zn. 21S/46/2021, ktoré bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 11S/48/2019). Rozsudok tunajšieho súdu č. k. 26S/39/2018-108 zo dňa 5. septembra 2019, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu, bol predmetom kasačného konania na základe kasačnej sťažnosti žalobcu a Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. 1Sžfk/19/2020 zo dňa 22. júna 2021 kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Obidva rozsudky si správny súd pripojil a sú súčasťou súdneho spisu v tejto veci.

V takom prípade však platia všeobecné pravidlá pre nadobudnutie účinkov prerušenia konania, ktoré sú spojené s odoslaním, resp. doručením rozhodnutia. V dôsledku neuvedenia dňa prerušenia konania preto rozhodnutie zo dňa 7. januára 2013 nemožno rozumne považovať za zmätočné a hľadieť naň, ako keby nebolo vydané. Ďalej kasačný súd konštatoval, že právoplatné rozhodnutie správcu dane o prerušení daňovej kontroly bolo aj bez uvedenia dňa prerušenia jednoznačné čo do obsahu a právne záväzné čo do formy, pričom jeho účinky i podľa sťažovateľa nenastali skôr, ako bolo doručené žalobcovi, ktorému bolo určené.

Z hľadiska zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia zastáva kasačný súd názor, postup správcu dane nespôsobil právne následky, ktoré konštatoval správny súd, a teda účinky prerušenia daňovej kontroly nastali dňom 15. január 2013, kedy bolo rozhodnutie o tom doručené žalobcovi, čím možno považovať za naplnený aj účel relevantnej právnej úpravy.

SR. S poukazom na ust. § 66 ods. 2 písm. a/, b/, c/ zákona č. 222/2004 Z. z. pri predaji použitého tovaru, medzi ktorý patria aj ojazdené motorové vozidlá sa uplatňuje osobitná úprava zdaňovania v prípadoch, ak sú splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení zákona a túto osobitnú úpravu si žalobca i uplatnil. Je len logické, že v rámci daňovej kontroly a správneho určenia daňovej povinnosti žalobcu bolo potrebné preveriť i tieto dodávky a následný predaj tovaru, teda v konečnom dôsledku dôvodnosť uplatnenia osobitnej úpravy zdaňovania tohto tovaru. Správca dane vypracoval a v januári 2013 zaslal prostredníctvom žalovaného tri žiadosti pre taliansku finančnú správu, ktorými žiadal o poskytnutie informácií ohľadne daňových subjektov EFFEMME AUTO S.N_C_, AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. a CIRPACI IOSIF (všetky so sídlom v Taliansku).

2012. Je plne v kompetencii správcu dane v odôvodnených prípadoch požiadať o poskytnutie medzinárodnej výmeny daňových informácií v zmysle priamo aplikovateľného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie), ktoré sa uplatňuje od 1. januára 2012 (ďalej aj nariadenie č. 904/2010 alebo nariadenie). Rozhodnutím zo dňa 7. januára 2013

Dňa 9. apríla 2013 bola správcovi dane zo strany žalovaného doručená odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu TOURNIER CAR KFT. Odpoveď talianskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu EFFEMME AUTO S.N_C_ bola správcovi dane doručená 15. apríla 2013 a odpoveď týkajúca sa daňového subjektu CIRPACI IOSIF mu bola doručená 27. mája 2013. V podaniach zo dňa 10. júna 2013 správca dane urgoval u žalovaného žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa daňového subjektu TRUCK-BOSS TRADE KFT. (Maďarsko) a daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. (Taliansko).

7. Ďalej mal správny súd za preukázané, že na základe výzvy správcu dane zo dňa 5. októbra 2016 na predloženie dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru - ojazdených motorových vozidiel dodávateľom TRUCK-BOSS TRADE KFT., žalobca v podaní z 25. októbra 2016 navrhol výsluch konateľov tejto spoločnosti a taktiež navrhol získať účtovnú evidenciu spoločnosti a listinné doklady preukazujúce dodanie tovaru. Následne (opätovne na základe výzvy správcu dane zo dňa 2. novembra 2016 na oznámenie identifikačných údajov konateľov uvedenej spoločnosti) žalobca v podaní zo dňa 14. novembra 2016 uviedol, že nedisponuje technickými ani informačnými prostriedkami na zistenie údajov o konateľoch spoločnosti, ale možnosť získať údaje, predvolať a vypočuť konateľov, zadovážiť účtovnú evidenciu a doklady preukazujúce dodanie tovaru má správca dane. Správca dane v novembri 2016 vypracoval a zaslal žalovanému pre maďarskú finančnú správu ďalšiu žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorou žiadal o výsluch Roberta Hermanna ako štatutárneho zástupcu spoločnosti TRUCK-BOSS TRADE KFT., pričom formuloval konkrétne otázky pre

Konečná odpoveď bola doručená správcovi dane 2. januára 2018 a následne v podaní zo dňa 4. januára 2018 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa2. januára 2018 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a pokračuje sa v jej výkone. Uvedené znamená, že daňová kontrola bola druhýkrát prerušená od 22. novembra 2016 do 2. januára 2018.

Správca dane takto i postupoval a vo vykonávaní daňovej kontroly v prípade jej prvého prerušenia pokračoval od 6. augusta 2016, nakoľko 5. augusta 2016 mu bola doručená odpoveď na poslednú zo žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré zaslal v januári 2013. V prípade druhého prerušenia daňovej kontroly správca dane pokračoval v jej vykonávaní od 3. januára 2018, nakoľko 2. januára 2018 mu bola doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Predmetná daňová kontrola u žalobcu tak prebiehala od 3. októbra 2012 do 14. januára 2013 vrátane (t. j. 104 dní), prerušená bola od 15. januára 2013 do 5. augusta 2016 vrátane, potom prebiehala od 6. augusta 2016 do 21. novembra 2016 vrátane (t. j. 108 dní), ďalej bola prerušená od 22. novembra 2016 do 2. januára 2018 (vrátane) a pokračovala od 3. januára 2018 do 2. marca 2018 vrátane (t. j. 59 dní), kedy bol žalobcovi doručený protokol z daňovej kontroly a tento deň sa v zmysle ust. § 46 ods. 9 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. považuje za

K námietkam žalobcu, ktoré uviedol v IV. časti žaloby (kde zároveň uznal, že k prerušeniu daňovej kontroly došlo zo zákonných dôvodov, pretože bolo potrebné získať informácie z iných členských štátov) krajský súd uviedol, že žalobca neoznačil žiadne ustanovenie príslušného zákona, z ktorého by pre správcu dane mala vyplývať povinnosť v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly špecifikovať, aké informácie, od ktorého daňového orgánu z členských štátov EÚ a na overenie akých skutočností je potrebné získať v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií. Prerušenie daňového konania je upravené v ust.§ 61 zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré sa použije i na prerušenie daňovej kontroly, čo vyplýva z ust. § 46 ods. 10 veta druhá tohto zákona. Ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. (v zmysle ktorého správca dane pri prerušení predmetnej daňovej kontroly postupoval) dáva správcovi dane možnosť prerušiť daňové konanie a rovnako aj daňovú kontrolu, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia alebo,

Krajský súd bol názoru, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 07.01.2013 o prerušení daňovej kontroly s poukazom na právny názor kasačného súdu uvedený najmä v bode 30, 31 a 33 rozsudku v konaní pod sp. zn. 1Sžfk/75/2020 zo dňa 22.06.2021 (ktorým bol správny súd v predmetnej veci viazaný) bolo vydané v súlade s ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. a ust. § 63 tohto zákona. Neuvedenie dátumu prerušenia daňovej kontroly v rozhodnutí zo dňa 07.01.2013 je procesným nedostatkom (čo konštatoval i kasačný súd), ale obsah a dôvody tohto rozhodnutia boli nepochybné, a preto rozhodnutie vyvolalo právne účinky prerušenia daňovej kontroly dňom 15.01.2013. Vo výrokovej časti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07.01.2013 správca dane jednoznačne uviedol, že daňovú kontrolu prerušuje podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu do obdobia, kedy obdrží odpovede na zaslané žiadosti o

Takáto požiadavka žalobcu však z predloženého administratívneho spisu nevyplýva. Odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu TOURNIER CAR KFT. bola správcovi dane doručená dňa 09.04.2013, odpoveď talianskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu EFFEMME AUTO S.N_C_ bola správcovi dane doručená dňa 15.04.2013 a odpoveď týkajúca sa daňového subjektu CIRPACI IOSIF mu bola doručená dňa 27.05.2013. Odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu TRUCK-BOSS TRADE KFT. bola správcovi dane doručená dňa 20. 06. 2013 po predchádzajúcej urgencii zo dňa 10.06.2013 a odpoveď talianskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. bola správcovi dane doručená až dňa 05.08.2016, čomu predchádzali urgencie správcu dane zo dňa 10.06.2013,

týkajúca sa daňového subjektu TOURNIER CAR KFT., ako i jej ďalšia odpoveď doručená správcovi dane dňa 20.06.2013 týkajúca sa daňového subjektu TRUCK-BOSS TRADE KFT., nemohol správca dane pokračovať v predmetnej daňovej kontrole po doručení týchto odpovedí, teda v apríli 2013, resp. v júni 2013. Predmetná daňová kontrola sa týkala zdaňovacích období január 2011 až december 2011 a január 2012 až august 2012, v ktorých žalobca deklaroval nákup ojazdených motorových vozidiel od dodávateľov z iných členských štátov a ich následný predaj na domácom trhu, teda správca dane musel preveriť všetkých žalobcom deklarovaných dodávateľov vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach a pokiaľ mu nebola doručená i posledná odpoveď na jeho žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, nemohol pokračovať v jej výkone. Správny súd námietku žalobcu, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu august 2012 pominul dôvod prerušenia daňovej kontroly najneskôr dňa 20.06.2013, kedy bola správcovi dane doručená odpoveď maďarskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktorá sa týkala

Takýto postup považoval krajský súd za zákonný a súladný s účelom daňovej kontroly a smeroval k tomu, aby správca dane spoľahlivo zistil skutkový stav pre správne určenie a vyrubenie dane v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach.

11. Správny súd ďalej uviedol, že zo žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií ohľadne daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. vyplýva, že správca dane potreboval preveriť nadobudnutie ojazdených motorových vozidiel žalobcom od tohto dodávateľa za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2011 v hodnote 22.200,- eur, prípadne i ďalšie oddania tovaru v roku 2011 a 2012 od tohto dodávateľa, pričom predmetom daňovej kontroly boli zdaňovacie obdobia január 2011 až december 2011 a január 2012 až december 2012. Správca dane teda správne vyčkal na doručenie všetkých odpovedí (teda aj poslednej odpovede dňa 05.08.2016) na jeho päť žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré boli dôvodom pre vydanie rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07.01.2013, a to i za situácie, že odpoveď talianskej finančnej správy vo veci daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. nebola poskytnutá v lehote podľa nariadenia č. 904/2010 a netýkala sa zdaňovacieho obdobia august 2012, ale iných zdaňovacích období, ktoré boli predmetom daňovej kontroly.

Podstatné v predmetnej veci bolo to, že správca dane nemohol pokračovať v daňovej kontrole ani po doručení odpovede týkajúcej sa daňového subjektu TRUCK-BOSS TRADE KFT., nakoľko daňová kontrola bola prerušená až do obdržania odpovede na zaslané žiadosti (teda všetky žiadosti) o medzinárodnú výmenu daňových informácií s tým, že sa v nej bude pokračovať, len čo pominú dôvody prerušenia. Tieto dôvody pominuli až dňa 05.08.2016, kedy bola správcovi dane doručená posledná z odpovedí na jeho žiadosti a daňová kontrola bola prerušená od 15.01.2013 až do 05.08.2016, čo znamená, že neplynula ani lehota na jej

kontrole aj bez požadovaných informácií, ktoré nezískal v primeranej lehote, resp. ich nezískal v lehote určenej v čl. 10 nariadenia č. 904/2010 a daňovú kontrolu mal ukončiť na podklade tých informácií, ktoré mal k dispozícii. Lehota na poskytnutie informácií podľa čl. 10 tohto nariadenia je lehotou stanovenou pre dožiadaný orgán iného členského štátu, nie pre správcu dane, ktorý žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií podal. Správca dane napokon ani nemohol dodržanie lehoty príslušným dožiadaným orgánom iného členského štátu relevantným spôsobom ovplyvniť, čo v predmetnej veci nepochybne vyplýva z administratívneho spisu, keď správca opakovane a bez zjavného výsledku urgoval poskytnutie informácií.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť žalobou napadnutého a preskúmavaného rozhodnutia správcu dane i žalovaného za zdaňovacie obdobie august 2012.

Rozhodnutie správcu dane zo dňa 16. novembra 2016 o prerušení daňovej kontroly bolo vydané v súlade s ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. a ust. § 63 tohto zákona. Vo výrokovej časti tohto rozhodnutia správca dane už jednoznačne uviedol, že daňovú kontrolu prerušuje podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. od 22. novembra 2016 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to do obdobia, kedy získa podklady pre správne určenie dane a v daňovej kontrole bude pokračovať, len čo pominú dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že dňa 15. novembra 2016 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktorú špecifikoval uvedením jej čísla. Aj táto žiadosť sa nachádza v administratívnom spise a je z nej zrejmé, finančnej správe ktorého členského štátu (Maďarsko) bola určená, ktorého obdobia sa týka (roky 2011 a 2012) a čo ňou správca dane preveroval (dodanie ojazdených motorových vozidiel, resp. iného tovaru žalobcovi na základe faktúr v období rokov 2011 a 2012).

spoločnosťou. Ani v tomto prípade z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca mal požiadavku o nahliadnutie do neho a overenia si dôvodu prerušenia daňovej kontroly ako i preverovaných údajov. 13. Podstatnou námietkou žalobcu v podanej žalobe bolo tvrdenie o prekročení zákonom stanovenej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, z ktorého dôvodu je protokol z takejto daňovej kontroly nezákonne získaným dôkazom. V tejto súvislosti správny súd dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25. októbra 2016, v ktorom ústavný súd reagoval na obdobné námietky a konštatoval, že „daňová kontrola trvajúca dlhšie než zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami“ a ďalej zdôraznil, že „počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nebol oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú súčinnosť, v

14. Všetky žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií, ako i odpovede na ne sú súčasťou administratívneho spisu a žalobca bol s ich obsahom oboznámený. Rovnako jeho obsahom sú aj odpovede talianskej finančnej správy týkajúce sa dodávateľov žalobcu (EFFEMME AUTO S.N_C_ a AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c.), z ktorých správca dane vyvodil záver v prospech žalobcu, keď uznal dodanie tovaru uvedenými dodávateľmi ako preukázané a žalobcovi v podaní zo dňa 6. septembra 2016 oznámil, že informácie zistené v rámci žiadostí týkajúcich sa týchto dodávateľov nemajú vplyv na výsledný stav daňovej kontroly. Správca dane vo svojom rozhodnutí zo dňa 25. apríla 2018 uviedol všetky zistenia, ktoré vyplývali z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií a týkali sa daňových subjektov TOURNIER CAR KFT. a TRUCK-BOSS TRADE KFT. ako dodávateľov žalobcu, pričom tieto zistenia mali vplyv na posúdenie daňovej povinnosti žalobcu, ktorému nebolo uznané dodanie tovaru - ojazdených motorových vozidiel

Postup správcu dane v súvislosti so žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií pre taliansku a maďarskú finančnú správu, prerušeniami daňovej kontroly a ich ukončením bol podľa názoru správneho súdu v súlade so zákonom, v dôsledku čoho potom nemožno protokol z daňovej kontroly považovať za nezákonný, ako to tvrdil žalobca. Krajský súd zdôraznil, že žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, ani v podanom odvolaní zo dňa 17. januára 2019 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 17. decembra 2018 nevzniesol námietku týkajúcu sa prerušenia daňovej kontroly, dĺžky trvania jej prerušenia a dĺžky trvania samotnej daňovej kontroly, preto ani žalovaný vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 16. apríla 2019 nemohol reagovať na neexistujúce námietky. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, podstata ktorej spočívala v namietanej dĺžke prerušenia daňovej kontroly.

2012 a ktorým bolo zrušené Nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003, pričom v článkoch 10 až 12 tohto nového nariadenia sú upravené lehoty pre poskytovanie informácií tak, že žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti s tým, že pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

18. K žalobnej námietke, že daňové orgány nesprávne vec posúdili, keď neuznali, že žalobca splnil podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy zdaňovania pri predaji použitého tovaru v tuzemsku podľa ust. § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. krajský súd uviedol, že tým, že správca dane v rámci daňovej kontroly nepreukázal nadobudnutie vozidiel žalobcom v režime oslobodenia od dane a zároveň potvrdil existenciu materiálneho plnenia, nie je možné akceptovať názor, že by nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania podľa ust. § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.

Za účelom preverovania splnenia podmienok pre uplatnenie tejto osobitnej úpravy zdaňovania použitého tovaru správca dane prostredníctvom žalovaného zaslal orgánom maďarskej finančnej správy žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Bolo mu oznámené,

K daňovému subjektu TRUCK-BOSS TRADE Kft. maďarský správca dane oznámil, že IČ pre daň z pridanej hodnoty bolo dňom 07.02.2012 zrušené a prebieha zrušenie spoločnosti, ktorá daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty naposledy podala za obdobie 2. štvrťroka 2010 bez uvedenia akýchkoľvek transakcií.

Iné informácie maďarský správca dane nezistil. Existencia daňových dokladov a materiálneho plnenia sama o sebe ešte nepreukazuje, že tieto doklady boli vystavené na základe reálneho obchodu a že plnenie žalobcovi dodal deklarovaný dodávateľ. Vykonaným šetrením bolo spoľahlivo preukázané, že deklarovaným dodávateľom je buď neexistujúca osoba, resp. osoba, ktorá odmietla, že by žalobcovi predmetný tovar dodávala. 20. Žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty by mohol uplatniť osobitnú úpravu zdaňovania ojazdených motorových vozidiel pri ich predaji v tuzemsku len v prípade, ak by preukázal, že kúpil tovar od osoby neidentifikovanej pre daň, od občana, od platiteľa dane, ktorý uskutočňuje oslobodené zdaniteľné obchody podľa ust. § 28 až 41 zákona, od zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom dane a od iného obchodníka - platiteľa dane, ktorý používa túto osobitnú úpravu a predmetom obchodovania budú tovary vymenované v tomto ustanovení.

21. Správny súd sa v predmetnej veci, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, vyplývajúce z vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie, stotožnil so záverom daňových orgánov, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že tovar (ojazdené motorové vozidlá, ktoré v auguste 2012 predal na domácom trhu), mu skutočne dodali ním deklarované subjekty v zmysle predložených faktúr v zdaňovacom období január 2012, resp. február a marec 2012, resp. že osoby, ktoré mu tento tovar dodali neboli identifikované na daň z pridanej hodnoty v členskom štáte EÚ, čo je podmienkou na osobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitom tovare, ktorú žalobca aplikoval v zdaňovacom období august 2012 pri predaji uvedeného tovaru.

Rovnako správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 17. decembra 2018 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutím zo dňa 16.04.2019. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplynulo, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona

posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP). Vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

V medziach kasačnej sťažnosti kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Obsah administratívneho spisu bol podrobne opísaný v rozsudku krajského súdu, a preto ho kasačný súd nebude opakovať, len naň v celom rozsahu odkazuje. 28.

Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

30. Podľa § 66 ods. 2 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané

31. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31.08.2018, teda i čase vykonávania a ukončenia daňovej kontroly, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,

správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy.

Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) Daňová kontrola je ukončená dňom a/ doručenia protokolu podľa odseku 8, Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.

Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia.

34. Kasačný súd mal zo svojej rozhodovacej činnosti za preukázané, že predmetom konania v konaní pred kasačným súdom už v minulosti už boli skutkovo aj právne totožné veci identických účastníkov konania, pričom sa týkali len iného zdaňovacieho obdobia.

23. Kasačnou sťažnosťou sťažovateľky sa vinú v zásade dve námietky (i) nedostatočné odôvodnenie napádaného rozsudku a nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k primeranosti dĺžky daňovej kontroly a (ii) nedostatočné odôvodnenie napádaného rozsudku vo vzťahu k odobreniu záveru žalovaného o nesplnení podmienok pre daňový režim uplatnený sťažovateľkou. 24.

ale ich plynutie sa prerušuje (bod 52 napádaného rozsudku) a náležite sa vysporiadal aj s otázkou, prečo prekročenie lehoty na vykonanie medzinárodnej výmeny informácii podľa čl. 10 Nariadenia nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného (body 53 a záverečné časti bodu 50 napádaného rozsudku, body 15 a 16 tohto rozsudku).

Rovnako kasačný súd uvádza, že správny súd sa dostatočne vysporiadal aj s otázkou (ne)preukázania hmotnoprávnych podmienok osobitného spôsobu zdaňovania použitého tovaru uplatneného sťažovateľkou. Tieto odpovede sú obsiahnuté v bodoch 54 až 56 napádaného rozsudku. Keďže sťažovateľka neuvádza, v čom mali byť tieto úvahy správneho súdu nesprávne, ktoré jej podstatné žalobné tvrdenia správny súd opomenul alebo nesprávne vyhodnotil, kasačný súd môže len opätovne konštatovať nedôvodnosť kasačnej sťažnosti sťažovateľky aj v tejto časti.

36. V kontexte preskúmavanej veci považuje kasačný súd za potrebné pre úplnosť poukázať na otázku prekročenia lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií aj podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor Európskej únie rozsudkom vo veci C-186/20 HYDINA SK, s.r.o. zo dňa 30.09.2021 judikoval, že: „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „Nariadenie“) v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“

38. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a v postačujúcej miere odôvodnený.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.