4Sfk/1/2022

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102131619/2018 zo dňa 26.10.2018, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101237505/2018 zo dňa 27.06.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2013 rozdiel dane v sume 2356,62 eura, nepriznal nadmerný odpočet v sume 438,58 eura a určil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 1918,04 eura. 2. Správny súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobné dôvody v tejto veci sú totožné so žalobnými bodmi v ďalších veciach vedených na tom istom súde, pričom všetky sa týkajú rozhodnutí vydaných na základe rovnakej daňovej kontroly. S poukazom na § 140 SSP a na dôvody rozsudkov Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/5/2019 z 12.12.2019, sp. zn. 8S/7/2019 z 12.12.2019, a sp. zn. 6S/14/2019 z 21.05.2020 sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil so závermi žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa v tejto veci, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“) a uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na preverovaných faktúrach. 3. Správny súd súhlasil so závermi žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa uvedenými v preskúmavanom rozhodnutí vo vzťahu tak k zisteniu skutkového stavu, ako aj právnemu posúdeniu veci. V priebehu konania podľa neho neboli zistené ani žiadne procesné pochybenia zo strany daňových orgánov, ktoré by mohli mať za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

4. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Sťažovateľ ďalej zaujal názor, že či si dotknuté spoločnosti následne splnili svoje účtovné i daňové povinnosti a zaradili vystavené faktúry do svojho účtovníctva, už nebol povinný preverovať, ani mu to tieto spoločnosti nemuseli oznamovať. Tvrdil, že nemá nielen povinnosť, ale ani právo preverovať dodávateľov svojich zmluvných partnerov, žiaden subjekt nemôže napríklad pri zakúpení tovaru v spoločnosti Kaufland k. s. alebo Lidl v. o. s. zisťovať v týchto spoločnostiach, či si faktúry vystavené v rámci týchto obchodov zaradili do účtovníctva a

7. Podľa názoru sťažovateľa správca dane od neho požadoval doklady nad rámec zákonných ustanovení zákona o DPH a v rozpore s § 29 ods. 2 Daňového poriadku irelevantne spochybnil doklady sťažovateľa a navyše kontrolu realizoval až s odstupom niekoľkých rokov. 8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje námietky sťažovateľa za neopodstatnené, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú

Keďže sťažovateľ objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň prideleným v tuzemsku a nepreukázal, že deklarované nadobudnutie bolo predmetom dane v Českej republike, na zistený skutkový stav bol aplikovaný postup podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH a miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je tuzemsko. Sťažovateľovi pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) zákona o DPH - dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písm. a) citovaného zákona. 10. Žalovaný ku kasačnému dôvodu sťažovateľa, že správca dane v rozpore s § 29 ods. 2 Daňového poriadku irelevantne spochybnil jeho doklady uviedol, že tento paragraf sa zaoberá problematikou zmeškania lehoty daňovým subjektom a možnosťou jej odpustenia správcom

III. Konanie pred kasačným súdom

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 12. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/ 7/2019 zo dňa 11.06.2020, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102131619/2018 zo dňa 26.10.2018 potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101237505/2018 zo dňa 27.06.2018, ktorým správca dane určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2013 rozdiel dane v sume 2356,62 eura. 13. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Daňový úrad Košice vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - november 2013, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100518882/2018 zo dňa 08.03.2018. Daňová kontrola bola ukončená dňa 12.03.2018 doručením protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

80, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a). 15. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH v relevantnom znení trojstranným obchodom sa rozumie

účet, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň. 16. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH v relevantnom znení ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

42. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne

K dôkaznému bremenu prvého odberateľa pre posúdenie oprávnenosti uplatnenia odpočítania dane pri takto deklarovanom trojstrannom obchode krajský súd správne poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2016 zo dňa 24.05.2017, ktorý bol vydaný

z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa - druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí a je osobou povinnou platiť daň (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2016 zo dňa 24.05.2017).

V preverovaných prípadoch nebolo jednoznačne preukázané, že tovar bol odoslaný alebo prepravený priamo k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, nebolo preukázané, kde skutočne preprava tovaru skončila a nebol preukázaný príjem tovaru, ktorý mal byt' prepravený z Poľska do Českej republiky druhým odberateľom. Napriek tomu, že tovar nebol prepravený do tuzemska v tomto prípade ide o nadobudnutie tovaru slovenským platiteľom - sťažovateľom, ktorý objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň prideleným v tuzemsku a nešlo o trojstranný obchod, pretože v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH je miestom nadobudnutia tovaru ten členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo, t. j. v

46. V danom prípade nebolo preukázané splnenie podmienok oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode uvedené v § 45 zákona o DPH, pretože nebolo preukázané že spoločnosti MAX Business s.r.o. a spoločnosť LEVEL 1 group s.r.o. ako druhí odberatelia použili identifikačné číslo pre daň pridelené Českou republikou, ako členským štátom, v ktorom sa preprava tovaru skončila a nebolo preukázané, že tieto spoločnosti sú osobou povinnou platiť daň, teda nebol preukázaný príjem tovaru prepraveného z Poľska do Českej republiky druhými odberateľmi. Z uvedeného dôvodu deklarované zdaniteľné obchody nie sú trojstrannými obchodmi a nie je možné na ne aplikovať § 17 ods. 4 zákona o DPH.

48. Ku kasačným námietkam sťažovateľa, ktorými vyčítal krajskému súdu nesprávne právne posúdenie veci, kasačný súd uvádza, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože sťažovateľ neuviedol, ktoré právne posúdenie, a v čom vlastne sťažovateľ vidí nesprávnosť právneho posúdenia veci krajským súdom. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. sťažovateľ neposkytol bližšie odôvodnenie a konkretizáciu, preto potom pre kasačný súd nebol vytvorený dostatočný priestor, aby sa s kasačnými námietkami vysporiadal. Iba všeobecný poukaz na pochybenia krajského súdu bez ich bližšieho odôvodnenia nepostačuje na zmenu záverov krajského súdu.

Nie je úlohou kasačného súdu v kasačnom konaní dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyhľadávať a ani ich za sťažovateľa špecifikovať. 49. Vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu sa rozhodovacia prax kasačného súdu ustálila na tom, že sťažovateľ sa môže s úspechom domáhať nesprávneho posúdenia veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.) vtedy, keď správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f) S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a) až f)) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu (napríklad rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžfk/12/2016, sp. zn. 1Sžfk/10/2018, sp. zn. 1Sžfk/9/2020). V tomto smere kasačný súd v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/12/2016 zo dňa 20.02.2018 konštatoval, že: „V súvislosti s uvedeným musí kasačný súd zdôrazniť, že hore uvedená nesprávnosť aplikácie objektívneho

Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.“ V kontexte uvedených skutočností kasačný súd považoval uplatnené sťažnostné body za nedôvodné, pretože sú len vo všeobecnej rovine a nesmerujú voči žiadnym konkrétnym skutkovým a právnym záverom krajského súdu, ktorých posúdením by sa mal kasačný súd zaoberať.

. .“ K vymedzeniu dôvodov kasačnej sťažnosti kasačný súd analogicky poukazuje tiež na R 38/2008, podľa ktorého „Pokiaľ v dovolaní nie sú uvedené konkrétne okolnosti svedčiace o tom, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, samotné uvedenie ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c) O. s. p. nemožno považovať za dostatočné naplnenie dôvodov, pre ktoré sa dovolanie podáva, lebo dovolaním napadnuté rozhodnutie nemožno preskúmať z hľadiska jeho opodstatnenosti.“

Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.

19. Kasačný súd dodáva, že zrozumiteľnú väzbu k právnemu posúdeniu správneho súdu nemajú ani sťažnostné námietky, že správca dane v rozpore s Daňovým poriadkom irelevantne spochybnil doklady sťažovateľa a kontrolu realizoval až s odstupom niekoľkých rokov.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.