4Sfk/1/2024

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín rozhodnutím č. 102264864/2017 zo dňa 27. októbra 2017 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby vo výške 73805,64 eur za zdaňovacie obdobie 2013.

2017. 3. Správca dane preveroval okolnosti, či dodávateľ žalobcu BOLF STOCK, s.r.o. mohol fakturované stavebné práce (celkovo 84 faktúr) skutočne dodať. Pri preverovaní zistil pochybnosti, pričom sa malo jednať o stavebné práce na bytových domoch v Istebnom, Tvrdošíne, Liptovskom Mikuláši a Dolnom Kubíne.

Spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o., uvedená ako dodávateľ na faktúrach, okrem formálnych náležitostí potvrdzujúcich dodanie služieb nepreukázala žiadnym spôsobom materiálnu stránku veci, t. j. kto, akým spôsobom skutočne vykonal predmetné práce.

6. Miestne príslušný správca dane zistil, že spoločnosť BOLF STOCK s.r.o. priznala v daňovom priznaní za rok 2013 súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov vo výške 27848,86 eur, v sumáre dodaných tovarov a služieb za rok 2013 vykázala sumu 24992,84 eur, pričom faktúry nachádzajúce sa v účtovníctve žalobcu predstavujú sumu 385072,92 eur, z toho základ dane 320894,10 eur a DPH 64178,82 eur.

denník -Lucenkova D. Kubin č.212627-212633, stavebný denník - Rázusova , Liptovský Mikuláš č. 048527-048534. 8. Správca dane vyhodnotením predložených dôkazov konštatoval, že z predložených denníkov sa nedá identifikovať, ktorá spoločnosť vykonávala práce na jednotlivých stavbách, ani konkrétne mená osôb, ktoré na stavbe pracovali. Pri ústnom pojednávaní neboli predložené doklady o odovzdaní a prevzatí fakturovaných prác podľa jednotlivých faktúr.

Správca dane preveril, ako boli preverované faktúry vystavené spoločnosťou BOLF STOCK s.r.o. uhradené. Preverením bolo zistené, že všetky platby za služby fakturované spoločnosťou BOLF STOCK s.r.o. boli realizované len v hotovosti, ani jedna platba nebola realizovaná cez bankové účty, čo by potvrdilo identifikáciu obchodných partnerov a skutočnosť, že sa obchodná transakcia medzi uvedenými partnermi na faktúrach v skutočnosti uskutočnila. 10.

11. Správca dane poukázal na skutočnosť, že spoločnosť BOLF STOCK s. r. o., bola od 01. októbra 2014 zverejnená v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie na stránke finančnej správy, pričom dňa 06. septembra 2016, t. j. v priebehu kontroly, zanikla v dôsledku zlúčenia. Jediným konateľom nástupníckej spoločnosti Barnexo s.r.o., bol občan Rumunska Vlad Gheorghe, O. XXX, A. - M. XXXXXX, P..

13. Správca dane dospel k záveru, že zo strany spoločnosti BOLF STOCK s.r.o. nedošlo k vecnému plneniu a na základe zistených dôkazov vyvodil záver, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo tak, ako je uvedené na faktúrach. Ak dodávateľ uvedený na faktúre nedodal odberateľovi žiadnu službu, nemohol si odberateľ odpočítať daň uvedenú na faktúre, ktorú voči nemu uplatnila iná osoba, ako tá, ktorá mu službu v skutočnosti dodala.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav správcom dane s tým, že hlavným dôkazom, z ktorého správca dane vychádzal pri neuznaní daňových výdavkov z predložených faktúr za prevedené stavebné práce bolo zistenie, že daňovým subjektom a jeho dodávateľom nebola predložená dokumentácia potvrdzujúca, že fakturované práce podľa jednotlivých faktúr boli vykonané osobou na nich uvedenou. Daňovým subjektom nebol predložený súpis vykonaných prác, osoba oprávnená konať za dodávateľa nevedela uviesť mená živnostníkov, ktorí stavebné práce vykonali. Ďalej neboli predložené akékoľvek subdodávateľské faktúry, protokoly o odovzdaní a prevzatí fakturovaných prác, ktoré mali byť podľa zmlúv o dielo bod 4 písm. b) vyhotovené a nebola predložená ani žiadna iná dokumentácia potvrdzujúca a upresňujúca rozsah vykonaných a vyfakturovaných prác. Taktiež daňovým subjektom predložené dôkazy - čestné prehlásenia, zmluvy o dielo s odberateľmi, svedecké výpovede predajcov tovaru pre daňový subjekt nepotvrdili obchodno-právne vzťahy, na základe ktorých mala spoločnosť

Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí, keďže správca dane sa nevyjadril k výpovediam svedkov, ktorí jednoznačne potvrdili uskutočnenie zdaniteľných plnení medzi BOLF STOCK, s.r.o. a žalobcom. Zdôraznil, že BOLF STOCK, s.r.o. bola riadne registrovaná k DPH a všetky úkony jej zástupcu boli právne relevantné. Poukázal na riadne predložené dôkazy vrátane stavebných denníkov a protokolov, pričom neexistencia duplicitných protokolov o odovzdaní prác podľa neho nemala vplyv na vec. Namietal aj neodôvodnené nevykonanie dôkazov a nevypočutie svedkov vrátane zástupcu BYP, s.r.o. a druhého konateľa žalobcu. 17. Žalobca tvrdil, že žalovaný nehodnotil dôkazy v súlade so zákonom a nerešpektoval zásadu zákonnosti daňového konania. Uviedol, že riadne preukázal uskutočnenie obchodov prostredníctvom faktúr, stavebných denníkov a výpovedí svedkov, vrátane konateľky BOLF STOCK, s.r.o.

Dôvody na zrušenie rozhodnutí spočívali podľa žalobcu v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) Správneho súdneho poriadku. 18. Krajský súd v Žiline o žalobe rozhodol rozsudkom sp. zn. 30S/69/2018-181 zo dňa 19. novembra 2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/69/ 2018-222 zo dňa 03. marca 2020, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. k. 100695078/2018 zo dňa 09. apríla 2018 podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 SSP žalovanému na ďalšie konanie. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu v dostatočnom rozsahu na to, aby ich bolo možné bez ďalšieho označiť za neopodstatnené. Žalovaný v podstate len zopakoval skutkové zistenia a právne závery správcu dane bez toho, aby zákonne konformným spôsobom vyvrátil argumenty žalobcu a vysporiadal sa s nimi tak, ako mu to ukladá Daňový poriadok.

20. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/34/2020 zo dňa 02. februára 2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline a vec vrátil na ďalšie konanie.

21. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 30S/47/2022-116 zo dňa 24. apríla 2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100695078/2018 zo dňa 09. apríla 2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“).

23. Podľa správneho súdu nemohlo byť reálne uskutočnenie stavebných prác dodávateľom BOLF STOCK, s.r.o. preukázané zaúčtovanými dokladmi vystavenými dodávateľom BOLF STOCK, s.r.o. Pokiaľ by aj v konaní bolo preukázané, že určité stavebné a prípravné práce boli dodané žalobcovi, avšak nebolo preukázané, že boli dodané konkrétnym dodávateľom BOLF STOCK, s.r.o., potom sporné faktúry nemohli slúžiť ako podklad pre uznanie výdavkov, resp. nákladov žalobcu z nich vychádzajúcich.

25. Zo svedeckých výpovední vyplynulo, že svedok Y. K. poznal iba pána E., pričom spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o nepoznal. Ďalej všetci svedkovia uvedení v bode 25 tohto rozsudku, okrem pána Y. K., nedostali za vykonané práce zaplatené, resp. niektorým boli uhradené len zálohové platby. Okrem toho svedok E. nevedel pred správcom dane uviesť ďalšie mená osôb, ktoré mali stavebné práce pre spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o vykonať. Spoločnosť podľa správneho súdu nemala vlastné materiálno-technické zabezpečenie a príjmy z deklarovaného dodania stavebných prác boli spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o priznané až po začatí daňovej kontroly u žalobcu. Z ďalších svedeckých výpovedí bolo správnemu súdu zrejmé, že obsahom týchto výpovedí boli iba sprostredkované informácie.

27. Správny súd konštatoval, že žalobca nebol zbavený povinnosti preukázania uskutočnených prác prostredníctvom faktúr deklarovaných spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o, i keď nemal v zmysle zákona povinnosť vyhotovovať zmluvu o dielo a vykonanie prác v písomnej forme. Dôsledkom toho však žalobca vznikla dôkazná núdza, a tým, že nepodložil žiadnymi dôkazmi kto, kedy a v akom rozsahu práce vykonal a kto ich prevzal, neuniesol dôkazné bremeno.

V súvislosti s uvedenou námietkou žalobcu správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf56/2016 zo dňa 1. februára 2018, v ktorom bol prijatý právny názor, že: „svedok môže byť len osoba, ktorá v prejednávanej daňovej veci nie je v pozícii daňového

29. Pokiaľ žalobca namietal, že daňová kontrola, ktorá začala 21. decembra 2015 a posledný úkon v nej bol vykonaný 26. októbra 2017, trvala viac ako jeden rok, čím bola podľa neho nezákonná, a jej výsledky nemohli byť podkladom pre rozhodnutie a že takýto zásah správcu dane je nadmernou záťažou pre daňový subjekt a odporuje zákonom stanoveným lehotám, podľa ktorých daňová kontrola nesmie presiahnuť jeden rok od jej začatia, správny súd konštatoval, že daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím správcu dane zo dňa 22. septembra 2016 z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktorej predmetom bola aj daň z príjmov právnickej osoby za rok 2013. Prerušenie trvalo od 12. októbra 2016 do doručenia odpovede 14. novembra 2016, pričom správca dane o obnovení kontroly informoval žalobcu dňa 15. novembra 2016. Počas obdobia prerušenia lehota na vykonanie daňovej kontroly neplynula, čím bola podľa správneho súdu dodržaná zákonná lehota na ukončenie kontroly do 12 mesiacov (predĺžená zákonom stanoveným spôsobom). Námietka žalobcu o nezákonnosti daňovej kontroly preto podľa správneho súdu nebola

odpočet DPH. Z administratívneho spisu vyplynulo, že chýbali kľúčové dokumenty, ako súpisy vykonaných prác alebo protokoly o odovzdaní a prevzatí prác. Vierohodnosť predložených dôkazov znížila aj výpoveď konateľky BOLF STOCK, s.r.o. Jolany Trnovskej, ktorá nemala prehľad o činnosti spoločnosti a obchodnej spolupráci so žalobcom, pričom tvrdila, že splnomocnila svojho syna B. E.. Ten však nevedel preukázať, kto práce vykonal, neposkytol mená živnostníkov, subdodávateľské faktúry ani konkrétne adresy výkonu prác.

31. Správny súd sa vyjadril aj k poukazu na rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/52/2021-1356 zo dňa 10. novembra 2021 tak, že podľa jeho názoru, že Okresný súd Košice II vychádzal iba z rozdielu medzi fakturovaným plnením a priznaným plnením v

Predložený rozsudok Okresného súdu Košice II preto správny súd nepovažoval za dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že zdaniteľné plnenia medzi spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o. a žalobcom boli reálne uskutočnené. 32. Správny súd na záver konštatoval, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného obsahovali všetky zákonom požadované náležitosti a boli riadne odôvodnené. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom podaného odvolania. Postup správcu dane ako aj žalovaného neboli v rozpore s platnými právnymi predpismi a neboli porušené práva žalobcu.

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného

34. Sťažovateľ považoval napadnutý rozsudok za nedostatočne odôvodnený, pretože sa krajský súd nevysporiadal so všetkými žalobnými námietkami, ktoré boli uplatnené voči napadnutému rozhodnutiu. Napadnutý rozsudok podľa sťažovateľa neposkytoval odpoveď na (i) rozsiahlu skupinu dôkazov jednoznačne preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného plnenia spoločnosťou BOLF STOCK, s. r. o., (ii) námietku poukazujúcu na absenciu čo i len jedného dôkazu, ktorý by potvrdzoval záver daňovej správy o neuskutočnení zdaniteľného plnenia, (iii) námietku poukazujúcu na nelogické hodnotenie dôkazov správnymi orgánmi.

Správny súd podľa sťažovateľa nereagoval ani na námietky poukazujúce na zmätočnosť správnych rozhodnutí, na ich rozpornosť, keď správca dane prijal záver, že zdaniteľné plnenia neboli realizované, pričom žalovaný pripustil preukázanie uskutočnenia zdaniteľných plnení.

37. Správny súd podľa sťažovateľa tiež opomenul argument o tom, že nedisponoval úplným administratívnym spisom, a preto ani nemohol náležite vyhodnotiť námietku prekročenia zákonnej lehoty trvania daňovej kontroly, čo konštatoval už iný senát správneho súdu. Z administratívneho spisu nebolo zrejmé, aká právna pomoc do cudziny v danej veci bola vykonaná (a či vôbec bola vykonaná) a či bolo prerušenie daňovej kontroly náležité.

Správny súd podľa sťažovateľa nerešpektoval rozhodnutie iného súdu, ktorý už vyslovil a právoplatne uzavrel, že k zdaniteľným plneniam medzi sťažovateľom a BOLF STOCK, s. r. o. došlo a zdaniteľné plnenia boli riadne uskutočnené. V trestnej veci obvineného E. ako osoby konajúcej a riadiacej BOLF STOCK, s. r. o., bol vydaný Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/52/2021-1356 zo dňa 10. novembra 2021, z výroku ktorého bolo jednoznačné, že všetky zdaniteľné plnenia posudzované v rámci namietaného daňového konania posudzovaného v danom súdnom konaní, boli riadne vykonané a dodané pre spoločnosť sťažovateľa spoločnosťou BOLF STOCK, s. r. o. Ak súd v rámci správneho súdnictva prijal na úplne identickú skutkovú otázku iný záver, než aký prijal iný súd v trestnej veci, sťažovateľ v tom vidí vážny rozpor s princípom právnej istoty (odkazujúc aj na nález Ústavného súdu SR z 15. júna 2016, sp. zn. II. ÚS 19/2016).

40. Sťažovateľ ďalej namietal, že nedošlo k vypočutiu jeho konateľa Miroslava Mlynárika, a že z napadnutého rozhodnutia vyplýva záver žalovaného, že dodanie stavebných prác bolo v niektorých prípadoch preukázané. Tiež sa ohradil voči tomu, že nie je zodpovedný za to, že jeho dodávateľ sa zlúčil s inou spoločnosťou. Protokoly o odovzdaní stavieb ich generálnym dodávateľom boli podľa sťažovateľa riadne odovzdané, pričom samotné vykonanie práce bolo zdokladované aj zápismi v stavebných denníkoch, z ktorých bolo možné zistiť, že všetky fakturované práce, ktoré boli účtované subdodávateľom BOLF STOCK, s. r. o., boli vykonané. Žalovaný sa taktiež podľa sťažovateľa nevyjadril k obsahu a vlastnej podstate záznamov v predložených stavebných denníkoch.

Plná moc sa vzťahovala na platné zmluvy medzi BOLF STOCK, s.r.o. a sťažovateľom, pričom jeho postup pri uzatváraní zmlúv bol obozretný. 42. Plná moc podľa sťažovateľa potvrdzovala, že všetky úkony B. E. boli úkonmi spoločnosti BOLF STOCK, s. r. o., čo malo byť zohľadnené. Žalovaný nesprávne vyhodnotil aj právnu okolnosť zlúčenia spoločnosti BOLF STOCK, s. r. o., s inou spoločnosťou v roku 2016, keďže v roku 2013 spoločnosť riadne fungovala a zlúčenie po troch rokoch nemalo žiadny vplyv na posudzované obdobie. Platby za stavebné práce boli riadne zdokladované, vrátane príjmových pokladničných dokladov, ktoré boli v tom čase platnými daňovými dokladmi. Žalovaný nesprávne tvrdil, že neboli predložené protokoly o odovzdaní prác, pričom odovzdanie bolo zdokladované stavebnými denníkmi a daňovými dokladmi podpísanými oboma zmluvnými stranami. Požiadavka na ďalšie doklady bola neopodstatnená, keďže vykonanie prác potvrdili nezávislí svedkovia a dôkazy boli jednoznačné. Daňový úrad sa

43. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2010 z 19. augusta 2010 podľa sťažovateľa uviedol, že dôkazné bremeno o podvodnom konaní daňového subjektu nesie správca dane alebo orgány činné v trestnom konaní, keďže zákon daňovým subjektom neumožňuje sledovať procesy ich dodávateľov. Daňové orgány nemali dôkazy, ktoré by potvrdili, že sťažovateľ bol účastníkom daňového podvodu alebo mu napomáhal, a nepreukázali ani jeho zámer získať nezákonnú daňovú výhodu v rámci obchodných vzťahov. Závery žalovaného v tomto kontexte pôsobia ako nepodložené a nesprávne, keďže sťažovateľ nebol nijako prepojený so spoločnosťou BOLF STOCK, s. r. o. Sťažovateľ nemal z jej činnosti prospech, za práce riadne zaplatil a na prípadnom protiprávnom konaní sa nepodieľal. Žalovaný ignoroval aj návrh na doplnenie dôkazov o tom, či voči BOLF STOCK prebieha daňové alebo trestné konanie. Navyše správca dane sám priznal, že žalobca konal dobromyseľne, čo vylučuje jeho účasť na podvode. Rozsudok Najvyššieho súdu SR 3 Sžf 1/2011 potvrdzuje, že dôkazné bremeno

Všetky zákonné podmienky na uplatnenie nároku na zohľadnenie zdaniteľných plnení pri určovaní základu DPPO za rok 2013 boli zo strany sťažovateľa splnené. Žalovaný bez dôkazov spochybnil realizáciu zdaniteľných plnení medzi sťažovateľom a spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o., hoci dôkazy jednoznačne potvrdzovali vykonanie stavebných prác.

r. o. Daňový úrad nespochybnil žiadny z dôkazov jednoznačne preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení, pričom súdny záver spočíval na neprípustnom prenesení dôkazného bremena na daňový subjekt. Hodnotenie dôkazov daňovým úradom a následne súdom bolo svojvoľné a selektívne, pričom fiktívnosť plnení nebola preukázaná, naopak, bola vyvrátená. Rozhodnutie nekorešpondovalo s nálezom Ústavného súdu SR č. I. US 259/2022 ani s rozsudkami Súdneho dvora EÚ v prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House), ktoré konštatovali, že nárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že následná transakcia bola zaťažená daňovým podvodom. 45. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 26. októbra 2023 uviedol, že zotrváva na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a na tvrdeniach uvedených vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

46. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej aj ako „Zákon o dani z príjmov“) sa na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaných v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

48. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

50. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.

51. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

54. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 55.

56. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

januára 2017. Daňové orgány sa v konaniach k jednotlivým daniam zaoberali totožnými deklarovanými dodávateľmi. V oboch súdených veciach sa správny súd zaoberal rovnakými právnymi otázkami a sťažovateľ v kasačných sťažnostiach proti rozsudkom správneho súdu uviedol v podstate totožné sťažnostné námietky. Preto kasačný súd vzhliadol dôvod na postup podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP a poukazuje na rozsudok sp. zn. 3Sfk/57/2023 zo dňa 29. októbra 2024, z ktorých vyberá určité body odôvodnenia: „32.

33. Kasačný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Sžfk/75/2020 zo dňa 25. mája 2022, ktorým zrušil pôvodné rozhodnutie správneho súdu, riešil aj otázku dĺžky prerušenia daňovej kontroly vo svetle naplnenia požiadaviek článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, pričom ani v tomto konaní nespochybňuje, že by medzinárodná výmena informácií bola realizovaná v rozpore s lehotami tam uvedenými (34 kalendárnych dní). Rovnako si je vedomý svojej

34. V súvislosti s touto námietkou sťažovateľa však kasačný súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorou v otázke posudzovania účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly a jej vplyvu na zákonnosť daňovej kontroly došlo od rozsudku sp. zn. 8Sžfk/75/2020 zo dňa 25. mája 2022 k judikatórnemu posunu. Veľký senát rozsudkom sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27. marca 2024 dospel totiž okrem iného k záverom, že (i) pri hodnotení zákonnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly a posudzovaní jej účinkov je potrebné vychádzať z obsahu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a (ii) obsah a procesná využiteľnosť odpovede na inak opodstatnene podanú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií nemá vplyv na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly. Kasačný súd preto v posudzovanej veci musel zohľadniť tieto judikatórne zmeny a v ich kontexte vyhodnotiť kasačné námietky sťažovateľa.

Vychádzať by mal pritom najmä z obsahu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Z napadnutého rozsudku, administratívneho spisu a súdneho spisu však nevyplýva, že by správny súd disponoval súvisiacou žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií a že by mohol verifikovať jej obsah.

Hoci samotné prerušenie daňovej kontroly nebolo z časového hľadiska rozsiahle, neznamená to bez ďalšieho, že išlo o účelné prerušenie daňovej kontroly. Kasačný súd v kontexte posudzovanej veci poukazuje na to, že skúmanie prerušenia predmetnej daňovej kontroly nemusí byť bezvýznamné, pretože v prípade zistenia nezákonnosti tohto prerušenia by sa správny súd musel vysporiadať s otázkou zákonnosti celej daňovej kontroly (daňová kontrola by presiahla lehotu na výkon daňovej kontroly o 15 dní).

odpoveď na ňu. Z rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu MVI a následného pokračovania v konaní, ktoré sú v spise obsiahnuté, nevyplývajú žiadne konkrétne okolnosti, z ktorých by správny súd mohol námietky sťažovateľa vyhodnotiť. Vzhľadom na to, že v spise sa relevantné dokumenty nenachádzajú, nemohol ani sťažovateľ svoje námietky o (ne)dôvodnosti prerušenia adresovať konkrétnejšie.

39. Kasačný súd pripomína, že vyššie uvedené závery kasačného súdu neznamenajú, že prerušenie daňovej kontroly bolo neúčelné a z toho dôvodu bola nezákonnou aj celá daňová kontrola, ako to tvrdí sťažovateľ. Kasačný súd nateraz len uzavrel, že správny súd nemal k dispozícii relevantný dokument - žiadosť o Medzinárodnú výmenu informácií, ktorá je vzhľadom na rozhodnutie veľkého senátu sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27. marca 2024 kľúčovým dokumentom pre posúdenie zákonnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly, a preto sa nemohol relevantne vysporiadať s námietkami sťažovateľa. Správny súd v ďalšom konaní preto v súlade s § 102 ods. 1 SSP vyžiada od žalovaného žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a odpoveď na ňu, ktoré posúdi vzhľadom na žalobné námietky sťažovateľa a v súlade s rozhodnutím veľkého senátu sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27. marca 2024. Následne správny súd vyhodnotí, aký vplyv majú jeho závery o (ne)účelnosti prerušenia daňovej kontroly na zákonnosť samotnej daňovej kontroly. Kasačný súd pripomína, že samotná

40. Vzhľadom na to, že otázka posúdenia zákonnosti prerušenia daňovej kontroly má prednosť pred posúdením otázok týkajúcich sa dôkazného bremena, ďalšími sťažnostnými námietkami sa kasačný súd v tomto konaní nezaoberal.“

MVI. 61. Samotná neúplnosť administratívneho spisu bez ďalšieho nie je dôvodom zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, avšak kasačný súd poukazuje na to, že v prípade absentujúcej žiadosti o MVI, nemožnosti nahliadnuť do jej obsahu a za neznámych okolností priebehu realizovania MVI ako dôvodu prerušenia daňovej kontroly, nie je možné akceptovať ani zákonnosť a primeranosť prerušenia daňovej kontroly a posúdenie zákonnosti trvania daňovej kontroly v neprospech kontrolovaného daňového subjektu.

63. Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť ako dôvodnú. Z dôvodu, že otázka posúdenia zákonnosti prerušenia daňovej kontroly má prednosť pred posúdením otázok týkajúcich sa dôkazného bremena, ďalším sťažnostným námietkam sa kasačný súd v tomto konaní nezaoberal. Kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici (dôvodom je inštitucionálna zmena v rámci režimu správneho súdnictva).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.