4Sfk/124/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ZTS - VÝSKUM A VÝVOJ, a.s., so sídlom Lieskovec 598/75, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36299782, právne zastúpený: Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36861154, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101629864/2021 zo dňa 03. septembra 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/105/2021-133 zo dňa 07. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačné konanie sa zastavuje. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g), zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“), ktorou žiadal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľovi priznal náhradu trov kasačného konania.

republiky. 4. Podaním č. 100105778/2023 zo dňa 10.01.2023, ktoré bolo kasačnému súdu doručené dňa 10.01.2023, žalovaný upovedomil kasačný súd o vydaní rozhodnutia správcu dane č. 103243379/2022 zo dňa 30.11.2022, ktorým bola podľa § 50 ods. 7 Daňového poriadku zrušená povinnosť uložená prvostupňovým rozhodnutím. K predmetnému upovedomeniu žalovaný priložil rozhodnutie správcu dane č. 103243379/2022 zo dňa 30.11.2022, vrátane doručenky a doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. V samotnom podaní žalovaný uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo zrušené „z dôvodu, že pominul dôvod, pre ktorý bola [príslušná povinnosť] uložená“. Odpadnutie dôvodu ako právneho základu pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva aj z výroku samotného rozhodnutia, ktorým bolo zrušené žalobou napadnuté rozhodnutie, pričom sťažovateľ toto zrušujúce rozhodnutie správcu dane (a teda ani jeho výroku, v ktorom je uvedené, že dôvodom pre zrušenie skoršieho rozhodnutia vo veci je to, že pominul dôvod, pre ktorý bola príslušná povinnosť uložená),

Uvedené odôvodnil tým, že je zrejmé, že povinnosť, ktorá mu bola uložená predbežným opatrením, bola zrušená, t. j. odpadol dôvod na pokračovanie v konaní o kasačnej sťažnosti. Materiálne ani právne teda nerozporoval skutočnosti uvedené v podaní žalovaného, resp. jeho prílohách (k tomu pozri bod 4 tohto odôvodnenia).

Keďže príslušné ustanovenia SSP nevyžadujú na rozhodnutie kasačného súdu o podanom späťvzatí kasačnej sťažnosti súhlas žalovaného, nebol kasačný súd povinný pred rozhodnutím o zastavení konania zisťovať stanovisko žalovaného k späťvzatiu kasačnej sťažnosti.

13. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. b/ SSP nepriznal účastníkom konania náhradu trov kasačného konania. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 170 SSP). Z tejto zásady síce existuje výnimka uvedená v § 171 ods. 1 SSP, v rámci ktorej sa skúma otázka zavinenia, t. j. či niektorý z účastníkov konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, pričom zavinenie sa skúma výlučne z hľadiska procesného výsledku. Sťažovateľ vzal kasačnú sťažnosť späť s tým, že dôvod na pokračovanie v konaní odpadol, pretože zrušením prvostupňového rozhodnutia došlo k zániku predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania s príslušným majetkom sťažovateľa. Uvedené však kasačný súd nevyhodnotil ako procesné zavinenie na strane žalovaného.

prieskume predbežného opatrenia žalobu sťažovateľa zamietol, pričom kasačný súd z dôvodu späťvzatia kasačnej sťažnosti nemá právomoc skúmať meritum samotnej právnej veci výlučne len na účely skúmania zavinenia náhrady trov konania, t. j. nemôže preskúmať, či boli dané dôvody podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku a zároveň (iii) sťažovateľ v späťvzatí žiadnym spôsobom nerozporoval dôvod zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia tak, ako tento vymedzil žalovaný v jeho podaní zo dňa 10.01.2023 (k tomu pozri bod 4 tohto odôvodnenia), t. j. nenamietal, že právnym základom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia bolo odpadnutie dôvodu, pre ktorý bolo rozhodnutie pôvodne vydané. Odpadnutie dôvodu pritom nie je možné prima facie vyhodnotiť ako nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia (čo by bolo možné pripísať žalovanému) a - naopak - nenamietanie „odpadnutia dôvodu“ ako okolnosti, pre ktorú bolo napadnuté rozhodnutie správcom dane zrušené, zakladá - pre účely rozhodovania o trovách konania - predpoklad vecnej dôvodnosti predmetného, t. j. žalobou

15. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.