4Sfk/125/2022

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100921022/2020 zo dňa 20.05.2020. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Poukázal na to, že

Predmetom tohto konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci vyrubenia rozdielu dane v sume 3.076,36.- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014. 2. V predmetnej veci žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že nebolo preukázané dodanie bravčového a hovädzieho mäsa zo strany subjektu MAOP s.r.o. tak, ako sa to uvádza v preverovacích faktúrach. Uplatnením nároku na odpočítanie DPH z faktúr za predmetné zdaňovacie obdobie porušil žalobca ust. § 49 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., z ktorého dôvodu správca dane nemohol uznať predmetnú odpočítaciu daň. 3. Ďalej krajský súd uviedol, že v prejednávanej veci bolo rozhodnuté vo veci totožných účastníkov konania a totožného predmetu konania, pričom rozdiel medzi prejednávacou vecou a konaním vo veci sp. zn. 30S/106/2020 a sp. zn. 30S/103/2020 predstavuje len konkrétne zdaňovacie obdobie. Rozhodol preto podľa ust. § 140 SSP s odkazom na skoršie rozhodnutie správneho súdu. 4.

Dokazovanie vedené a následne vyhodnotené správcom dane považoval správny súd za dostatočné a súladné s ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku a to aj s ohľadom na namietané vyhodnotenie výpovede konateľky deklarovaného dodávateľa, či zamietnutie a vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz.

Uvedenou skutočnosťou sa mohol žalobca podľa názoru správneho súdu zaoberať a nadobudnúť podozrenie o rizikovosti deklarovaného dodávateľa. 7. Za nedôvodné považoval správny súd aj ďalšie námietky ako nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, dobromyseľnosť žalobcu a nevykonanie navrhovaného dôkazu. Judikatúru uvedenú žalobcom vyhodnotil Krajský súd v Žiline ako prekonanú.

8. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa ust. § 438 a nasl. SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konania. 9. V kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces( § 440 ods. 1 písm. s) SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že nesprávne bolo posúdené neunesenie dôkazného bremena daňovým subjektom vyplývajúcim zo zákona o DPH. Sťažovateľ má za to, že splnenie podmienok práva pre odpočet dane z pridanej hodnoty preukázal a že dôkazné bremeno bolo na správcu dane prenesené v momente, kedy sa začalo zaoberať daňovým podvodom. Podľa žalobcu jeho vec skutočne mala byť posudzovaná z hľadiska jeho účasti na daňovom podvode, avšak správca dane mal bez akýchkoľvek pochýb preukázať vedomú účasť žalobcu na takomto konaní. Aj keď správny súd neuviedol, že neposudzoval prípad z hľadiska daňového podvodu, žalobca namietol, že z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že zneužívanie systému DPH bolo správcom dane preukázané a správny súd vo svojom rozsudku odkazoval na judikatúru vzťahujúcu sa na daňový podvod. 10. Ďalej sťažovateľ uviedol, že vo veci nebolo dostatočným spôsobom vykonané dokazovanie a získané dôkazy neboli dostatočne a správnym spôsobom vyhodnotené. Najmä poukazoval na výpovede konateľky deklarovaného dodávateľa. 11. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že správca dane konal v rozpore so zásadou právnej istoty a s § 3 ods. 9 Správneho poriadku, keď pri jeho rozhodovaní skutkovo zhodných prípadoch vznikli neodôvodnené rozdiely. Poukázal na prípad obchodnej spoločnosti HARDY PLUS s.r.o. s totožnou schémou dodávania tovaru a totožným deklarovaným dodávateľom, ktorej bolo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty priznané. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku správneho súdu, keďže rovnakú námietku uviedol už v správnej žalobe a podľa jeho názoru sa s ňou správny súd nijako nevysporiadal. 12. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej uviedol, že nesplnenie materiálnej podmienky pre odpočet dane z pridanej hodnoty (dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre) sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení. Materiálna existencia plnenia bola potvrdená správcom dane, ako aj správnym súdom a podľa sťažovateľa nelogické, aby za tovar platil subjektu inému ako dodávateľovi. Materiálne podmienky pre priznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty sú preto podľa žalobcu splnené a správca dane, ak mal nejaké pochybnosti o kontrolovanom obchode, mal preskúmať prípadné podvodné konanie a vedomosť žalobcu o účasti na ňom. Kasačnému súdu žalobca navrhol vykonať ústne pojednávanie a vydať rozsudok, ktorým zruší rozsudok správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. 13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ust. § 21 písm. a) SSP v spojení s ust. § 438 ods. 2 SSP po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP) oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť je prípustná (§ 439 SSP) kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 452 SSP) postupom podľa ust. § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

bremena. Kasačný súd podľa ust. § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/12/2021 zo dňa 29. mája 2023, sp. zn. 2Sfk/4/2022 zo dňa 6. júla 2023, sp. zn. 5Sfk/78/2022 zo dňa 25. júla 2023, sp. zn. 3Sfk/124/2022 zo dňa 27. júla 2023, v ktorých považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa za dôvodnú a rozhodol o zmene rozsudku krajského súdu tak, že zrušil rozhodnutia žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konania. S poukazom na ust. § 464 ods. 1 SSP kasačný súd poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vedeného pod sp. zn. 5Sfk/78/2022 z 25. júla 2023, v ktorom bolo rozhodované o kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu v Žiline vedeného pod sp. zn. 30S/106/2020 zo dňa 27. apríla 2022, na ktorý správny súd odkázal. S odôvodnením rozsudku kasačného súdu sa konajúci senát v plnom rozsahu stotožnil a naň odkazuje v príslušnom

Tieto požiadavky vyplývajú z ustanovení § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj z čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“).

26. Správny súd vo svojom rozsudku opakovane konštatoval, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, nakoľko nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky - dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre. Ako však vyplýva z odôvodnenia obsiahnutého v bodoch 24. a 25. tohto rozsudku, hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou.

nasledovne: Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. .

28. Kasačný súd sa preto ďalej zaoberal otázkou, či je udržateľný záver správcu dane, žalovaného a správneho súdu, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane z pridanej hodnoty. 29.

Za sporné označili správne orgány a správny súd osobu dodávateľa, ktorej status v konaní pred správcom dane však nebol nijako spochybnený a spochybniť ho nemohli ani: · zistený obchodný a fakturačný reťazec s prepojením v osobách konateľov a daňovým únikom, nakoľko uvedené možno posudzovať skôr pri vyhodnocovaní podvodného konania. Účasť na podvodnom reťazci však predstavuje iný, zásadne odlišný právny dôvod odmietnutia odpočtu, ktorý navyše vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu dane z pridanej hodnoty sú splnené (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sfk/27/2022, zo dňa 28. apríla 2023, bod 17.); · žalobcovi vyčítaná neobozretnosť vzhľadom na výber obchodného partnera nakoľko uvedené možno takisto posudzovať skôr pri vyhodnocovaní podvodného konania respektíve vedomosti o účasti na takomto konaní, nie pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok. (Viď. rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19, zo dňa

30. Kasačný súd k otázke spochybneného dodávateľa poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, I. ÚS 627/2022, zo dňa 27. apríla 2023, bod 30., v zmysle ktorého: . . . v duchu európskej judikatúry má byť nárok na odpočet DPH uznaný i v prípade, keď je preukázané, že príslušné plnenie poskytol iný než deklarovaný dodávateľ, pokiaľ však je aj tento skutočný (na doklade neuvedený) dodávateľ v postavení zdaniteľnej osoby, resp. v podmienkach slovenského právneho poriadku v postavení platiteľa DPH.

31. Právne posúdenie správneho súdu, že i) hmotnoprávnou podmienkou práva na odpočet dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že tovar bol dodaný osobou uvedenou na faktúre a že ii) žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok, je nesprávne a napĺňajúce kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

33. V nadväznosti na uvedené vyššie sa kasačný súd stotožnil so žalobcom aj v časti kasačnej námietky, kde žalobca namietal, že hmotnoprávne podmienky pre odpočet boli splnené a ak správca dane mal za to, že odpočet bol uplatnený neoprávnene, mal preukázať, že žalobca bol súčasťou obchodného reťazca poznačeného podvodným konaním a že o takejto svojej účasti vedel / vedieť mal alebo mohol.

Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95). 35. V súvislosti s jeho preukázaním kasačný súd odkazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, vo veci Axel Kittel (C-439/04) zo dňa 6. júla 2006 a v ňom obsiahnutý tzv. Axel Kittel test, predstavujúci kritéria pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode.

Dôkazné bremeno pritom zaťažuje správcu dane.“ 17. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že rozsudok správneho súdu je potrebné zmeniť tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bude podľa § 462 ods. 2 SSP zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie.

19. Kasačný súd s?ohľadom na všetky uvedené skutočnosti považuje sťažnosť za dôvodnú, rozhodol spôsobom podľa § 462 ods. 2 SSP, a?teda vec vrátil do administratívneho konania.