4Sfk/131/2022

1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobia január 2015 - december 2015. Z daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) bol vyhotovený Protokol č. 100059125/2019 zo dňa 07.01.2019 (ďalej aj „protokol“).

2. Správca dane preveroval nárok žalobcu na odpočítanie DPH v označenom zdaňovacom období (okrem iného) aj z: - faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť TALUX, s. r. o., Bratislavská 613/16, 010 01 Žilina (ďalej len „TALUX, s. r. o.“) dňa 30.06.2015 (dodanie tovaru/služby: 30.06.2015) pod č. 20151558 na sumu celkom 1195,00 €, z toho 20% DPH 199,17 €, za čistiace a upratovacie práce v priestoroch pobočiek za 06/2015, a to na základe Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009 a dodatkov, - faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť Inštitút vzdelávania a starostlivosti, s. r. o., Hálkova 2968/22, 010 01 Žilina (ďalej len „IVAS“) dňa 30.06.2015 (dodanie tovaru/služby: 30.06.2015) pod č. 20150093 na sumu celkom 13260,00 €, z toho 20% DPH 2210,00 EUR, za servis a konzultačné služby v oblasti IT za mesiac 06/2015 na základe Zmluvy o dielo zo dňa

3. Správca dane k dodávateľovi TALUX uviedol, že čistiace a upratovacie práce na pobočkách žalobcu boli fakturované v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009, podľa ktorej mali byť tieto práce vykonávané v priestoroch pobočiek žalobcu 5 x v týždni v rozsahu 1 hodiny. Ďalej skonštatoval, že z výsluchu konateľa dodávateľskej spoločnosti TALUX, Ing. Mariána Tabačeka, PhD., mal za preukázané, že služby neboli realizované tak, ako bolo uvedené na vystavených faktúrach a ani v zmluve o dielo zo dňa 31.03.2009.

spomínané práce skutočne vykonať. Táto svedkyňa taktiež potvrdila, že v rokoch 2015 až 2017 čistiace a upratovacie práce vykonávala len na centrále žalobcu na adrese Kálov v Žiline, na pobočkách však práce nevykonávala a ani ich neprideľovala žiadnemu podriadenému zamestnancovi. Vzhľadom na výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti TALUX, výpoveď svedkyne p. V. a samotné vyjadrenie žalobcu, správca dane uzavrel, že čistiace a upratovacie služby na pobočkách deklarované na faktúre skutočne dodané neboli a žalobcovi tak z nich nevzniklo právo na odpočítanie DPH.

Žiline. Predmetom prác malo byť mesačné vykonávanie profylartiky. V zmysle predložených dokladov mali byť tieto práce vykonávané v subdodávke spoločnosťami BETAMAK s. r. o., Carera s. r. o., Arts & Craft s. r. o., PHARMDATE s. r. o., SC OBISTA s. r. o., NLT, spol. s r. o. a p. Beátou Tvrdou.

Správca dane zo získaných informácií dostupných z informačného systému finančnej správy zistil, že BETAMAK s. r. o., Carera s. r. o., Arts & Craft s. r. o., PHARMDATE s. r. o., SC OBISTA s. r. o., NLT, spol. s r. o. sú nekontaktné spoločnosti, ktoré so správcom dane nespolupracujú. Správca dane využil údaje deklarované týmito subdodávateľskými spoločnosťami v podaných kontrolných výkazoch k DPH, kde predmetné subdodávateľské spoločnosti uviedli ako dodávateľov ďalšie spoločnosti. Správca dane predmetné potenciálne subdodávateľské spoločnosti kontaktoval a uviedol, že tieto spoločnosti nedodávali žiadne služby, ktorých konečným odberateľom mal byť žalobca. Správca dane následne dospel k záveru, že k dodávke IT služieb, ktoré sú predmetom fakturácie medzi žalobcom a IVAS skutočne nedošlo, nakoľko žiaden svedok nevedel uviesť žiadnu spoločnosť, resp. osobu, ktorá predmetné IT služby skutočne vykonala. Správca dane uzavrel, že materiálna existencia zdaniteľných plnení a vznik daňovej povinnosti sa z titulu dodania služieb deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou IVAS v zmysle sporných faktúr nepreukázala a žalobcovi tak nevzniklo právo na odpočítanie dane. 6. Žalovaný rozhodnutím číslo 101741331/2020 zo dňa 13.11.2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil vyhodnotiac odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a poukazujúc v podrobnostiach na skutkové a právne závery správcu dane. 7. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný dodal, že z dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise okrem iného vyplynulo, že dodávateľská spoločnosť IVAS preniesla realizáciu fakturovaných plnení (IT služieb) na subdodávateľskú spoločnosť NLT, spol. s r.o., ktorá mala postupovať rovnakým spôsobom a preniesť realizáciu predmetných plnení na ďalšieho subdodávateľa. P. Peter Tvrdý, bývalý konateľ NLT, spol. s r.o. nevedel uviesť na koho. Subdodávateľov nekonkretizoval. Uvedenú skutočnosť sa nepodarilo zistiť ani správcovi dane. Žalovaný konštatoval, že sa nepreukázalo dodanie fakturovaných plnení v reťazci: druhý subdodávateľ › NLT, spol. s r.o. › IVAS › žalobca. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že správca dane vyzval možných subdodávateľov spoločnosti NLT, spol. s r.o., pričom nezískal ani jednu odpoveď, ktorá by potvrdzovala dodanie plnení, ktoré by bolo určené pre žalobcu.

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (ako i prvostupňového rozhodnutia správcu dane), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.

10. Námietky žalobcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný sa nevysporiadal s judikatúrou súdov, ktorú žalobca označil v odvolaní, a z dôvodu absencie zdôvodnenia záverov o neúčelnosti dôkazných návrhov žalobcu, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Mal za to, že hoci žalobca v odvolaní poukázal na rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „Súdny dvor EÚ“), ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd“) a Ústavného súdu Českej republiky, nekonkretizoval, ako sa závery uvedených súdov týkajú preskúmavanej veci.

11. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd i námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že žalovaný sa nevysporiadal s vykonanými výsluchmi svedkov a skonštatoval, že zhodnotenie svedeckých výpovedí v kontexte ďalšieho správcom dane vykonaného dokazovania rozhodne nemožno považovať za odôvodnenie nepreskúmateľné, resp. arbitrárne.

13. Ako dôvodnú však vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že žalovaný prijal nepreskúmateľný záver poukazujúc na výzvy subdodávateľským spoločnostiam s tým, že sa jednalo prevažne o nekontaktné spoločnosti, a tie ktoré odpovedali, popreli dodanie plnení určených pre žalobcu. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že nie všetky výzvy, na ktoré žalovaný na str. 14 rozhodnutia odkazuje, tvoria súčasť predloženého administratívneho spisu. V administratívnom spise sa nachádzajú len výzvy spoločnostiam METALEF a MEPASTAV. Ostatné žalovaným označené výzvy v administratívnom spise chýbajú. Z obsahu výziev, ktoré tvoria súčasť predloženého administratívneho spisu, je zrejmé, že správca dane žiadal tretie subjekty len o poskytnutie listinných podkladov.

Keďže uvedené nie je z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nad všetku pochybnosť zrejmé, správny súd mal za to, že je preto v tejto časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. 14. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd ďalej uviedol, že v danom prípade je okolnosť, či správca dane subdodávateľom adresoval „len“ výzvy na predloženie dokladov alebo aj výzvy na poskytnutie informácií o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa žalobcu pre správny súd zásadnou, nakoľko od poznania tejto okolnosti je závislý úsudok súdu o tom, či došlo k porušeniu procesného práva žalobcu (práva byť účastný výsluchu svedka, resp. klásť svedkovi otázky) alebo nie.

16. Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd skonštatoval, že rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné aj z dôvodu, že z jeho obsahu nebolo možné ustáliť z akých konkrétnych podkladov tvoriacich súčasť informačného systému finančnej správy žalovaný pri svojich skutkových záveroch o nekontaktnosti (nespolupráci) subdodávateľov vychádzal.

17. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie.

dokladov, ktorými správca dane disponoval v prípade uvedených subdodávateľov, resp. ich subdodávateľov. Sťažovateľ uznal, že vo svojom rozhodnutí síce poukázal na úkony, ktoré správca dane vykonal, avšak jedná sa o úkony, ktoré sa týkajú všetkých preverovaných období január 2015 až október 2017.

Za zdaňovacie obdobie jún 2015 sa jednalo o subdodávateľa NLT spol. s r. o. Žilina (čo je aj uvedené v rozhodnutí žalovaného na strane 18) a preto boli správcom dane predložené doklady, ktoré mali vzťah k uvedenému subdodávateľovi (prílohy č. 14, 15 a 20).

subdodávateľom. Uvedená skutočnosť mala byť správnemu súdu známa, pretože v jednom termíne správny súd totiž rozhodol o viacerých zdaňovacích obdobiach žalobcu, a preto mal mať aj vedomosť o jednotlivých dôkazoch viažucich sa ku konkrétnym subdodávateľom.

Skutočnosť, že správca dane a ani sťažovateľ neuviedli podrobné informácie z informačného systému finančnej správy, ktoré by taktiež nasvedčovali, že uvedené subjekty boli nekontaktné a nespolupracovali, nezakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného; - v prípade žalobcu sa jednalo o preskúmanie 34 rozhodnutí, ktoré sú na rovnakom právnom

Sťažovateľ mal za to, že ani prípadné ďalšie konanie naznačené správnym súdom by neprivodilo výhodnejšiu pozíciu pre žalobcu. Ak mal správny súd pochybnosti, bolo možné vyzvať sťažovateľa na ich odstránenie v rámci prebiehajúceho súdneho konania, a to aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania. 19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je v celom rozsahu obsahovo nedôvodná a zároveň v nej absentujú zákonom stanovené náležitosti, ktoré by umožnili jej meritórny prieskum. Podľa žalobcu kasačná sťažnosť nemá zákonom ustanovené náležitosti a absentujú v nej i kasačné dôvody, ich vymedzenie a zdôvodnenie. Sťažovateľom prezentované výhrady voči napadnutému rozsudku sú v skutočnosti skutkového a nie právneho charakteru, pričom sťažovateľ vôbec neuviedol právne posúdenie, ktoré považuje za nesprávne a tiež neuviedol, ako mal správny súd vec správne právne posúdiť, čo je neodstrániteľnou vadou podanej kasačnej sťažnosti.

celé obdobie od januára 2015 do októbra 2017. Neúplnosť administratívneho spisu podľa žalobcu nemožno konvalidovať či ospravedlniť ani prenášaním povinností na žalobcu, keď ten mal podľa sťažovateľa možnosť, v prípade akýchkoľvek pochybností tieto odkomunikovať so správcom dane, príp. nahliadať do spisov správcu dane.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

20. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 5S a bola jej pridelená spisová značka 4Sfk/131/2022. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2024 v znení opatrenia č. 5. Podľa § 27b rozvrhu práce v znení účinnom od 1. marca 2024 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 21. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 22. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

23. Senát kasačného súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu sťažnostných bodov sťažovateľa spochybňujúcich vyššie predostreté závery správneho súdu v zmysle § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozsudok senátu 1S kasačného súdu vo veci tých istých účastníkov sp. zn. 1Sfk/ 132/2022 zo dňa 31.07.2024, týkajúcej sa tej istej daňovej kontroly u sťažovateľa, avšak zdaňovacieho obdobia január 2015. Obe prejednávané veci sú pritom založené na skutkovo totožných okolnostiach posudzovaných obchodných prípadov (rovnakí dodávatelia, rovnaký predmet dodávateľských faktúr, identické okolnosti - subdodávka IT služieb). Rozdielnosť s prejednávanou vecou spočíva v tom, že sa jedná o iné zdaňovacie obdobie. Obdobne odôvodnené sú i rozhodnutia finančných orgánov v týchto veciach, ktoré žalobca napádal do značnej miery totožnými žalobami s rovnakými žalobnými bodmi a sťažovateľ v kasačných sťažnostiach uplatnil rovnakú argumentáciu ako v tu prejednávanej veci. V uvedenej veci kasačný súd kasačnej sťažnosti sťažovateľa vyhovel. Senát 5S kasačného súdu ďalej poukazuje (§ 464 ods. 1 SSP) na rozsudok, sp. zn. 1Sfk/132/2022 zo dňa 31.07.2024, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a závery z ktorého sú aplikovateľné na prejednávanú vec: „37. Kasačný súd sa v rozsahu kasačných námietok zameral v prvom rade naposúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane a úplnosti administratívneho spisu v kontexte právneho posúdenia správneho súdu. Kasačný súd sa v tomto smere podrobne oboznámil s administratívnym spisom, prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a rozhodnutím sťažovateľa, pričom neidentifikoval také procesné nedostatky napadnutých rozhodnutí a konania predchádzajúceho ich vydaniu vytýkané krajským súdom, ktoré by bez ďalšieho odôvodňovali zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. 38. V tejto súvislosti ani kasačný súd nespochybňuje, že ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP upravuje ako dôvod zrušenia nepreskúmateľnosť založenú nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. Túto vadu je nepochybne potrebné vnímať v kontexte s úpravou náležitostí odôvodnenia v osobitných predpisoch, v tomto prípade v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Kasačný súd však na druhej strane zdôrazňuje, že správna žaloba ako aj kasačná sťažnosť majú povahu mimoriadnych opravných prostriedkov. Preto je aj jednotlivé dôvody zrušenia príslušných rozhodnutí potrebné vnímať v kontexte mimoriadnosti, resp. výnimočnosti. Právo na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je právom procesným, čo je potrebné vnímať aj pri vyvodzovaní dôsledkov z jeho porušenia. Prihliadajúc na zmysel a význam procesných pravidiel, procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/ 02 zo dňa 17.12.2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8Sžh/1/2010 zo dňa 20.05.2010, publikované ako R 103/2011 a iné).

40. Pokiaľ ide o zrušovací dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, tento je naplnený vtedy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

Cez túto optiku preto kasačný súd posudzoval aj naplnenie tohto zrušovacieho dôvodu. 41. Jedným z hlavných argumentov smerujúcich k zrušeniu rozhodnutia sťažovateľa mala byť podľa správneho súdu skutočnosť, že v administratívnom spise absentujú niektoré výzvy správcu dane subdodávateľským spoločnostiam, a preto nie je zrejmé, o akú súčinnosť správca dane uvedené subjekty žiadal, ako aj že z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, z akých konkrétnych podkladov tvoriacich súčasť informačného systému finančnej správy žalovaný pri svojich skutkových záveroch o nekontaktnosti (nespolupráci) subdodávateľov vychádzal.

43. Preskúmaním administratívneho spisu v tejto veci kasačný súd zistil, že jeho súčasťou sú zápisnice obsahujúce svedecké výpovede zamestnancov žalobcu, konateľa IVAS a konateľa NLT, spol. s r.o., ktoré boli rozhodujúcimi dôkazmi pre rozhodnutie vo veci, pričom o výsluchu týchto svedkov bol daňový subjekt riadne oboznámený. Skutočnosť, že v prejednávanom zdaňovacom období sa jednalo o subdodávateľa NLT, spol. s r.o. sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí aj konkretizoval (strana 18 a sčasti aj strana 19 preskúmavaného rozhodnutia žalovaného). Z uvedeného dôvodu boli v administratívnom spise správcom dane aj založené listiny, ktoré sa tohto dodávateľa týkali (zápisnica z výsluchu svedka - konateľa NLT, spol. s r.o., P. Tvrdého, ako aj výpis spoločnosti z Obchodného registra SR poukazujúci na zánik tejto spoločnosti). 44.

V tomto smere možno súhlasiť s názorom sťažovateľa, ktorý podotkol, že zistenia správcu dane k uvedeným spoločnostiam v napadnutom rozhodnutí mali smerovať len k celkovému ozrejmeniu a priblíženiu informácií o samotnom žalobcovi, ako aj o dodávateľovi IVAS, ktorý bol deklarovaným dodávateľom žalobcu vo všetkých preverovaných zdaňovacích obdobiach. Z tohto dôvodu ako aj z dôvodu obdobnosti obchodných vzťahov uviedol správca dane v rozhodnutí aj úkony týkajúce sa ďalších preverovaných dodávateľov spoločnosti IVAS.

rozhodnutí. Rovnaký záver platí aj o namietanej absencii výziev a dôkazov, ktoré sa týkajú týchto iných dodávateľov spoločnosti IVAS odlišných od NLT, spol. s r.o., v administratívnom spise, keďže tieto nemajú priamu relevanciu vo vzťahu k predmetnému zdaňovaciemu obdobiu a neboli vzaté ako základ vydaného rozhodnutia.

V tomto smere správca dane konkrétne v prvostupňovom rozhodnutí uvádza, že využil údaje deklarované spoločnosťami BETAMAK s.r.o., NLT spol. s r.o., SC OBISTA s.r.o., PHARMADATE s.r.o., Arts & Craft s.r.o. a Carera s.r.o. v podaných kontrolných výkazoch k dani z pridanej hodnoty a zistil, že ako ďalší subdodávatelia predmetných služieb by mohli byť spoločnosti PC SOFIS s.r.o., Busines CENTER SINEX s.r.o., ROV-MONT s.r.o., NBTEL s.r.o., AI TEK, a.s., ČEKOSTAV, s.r.o., PHARMADATE, s.r.o., Podháj s.r.o., METALEF s.r.o. a MIPESTAV s.r.o. Z uvedenej formulácie správcu dane však nie je zrejmé, ktorí z týchto dodávateľov mali byť práve dodávateľmi spoločnosti NLT spol. s r.o. v predmetnom zdaňovacom období.

47. Kasačný súd však nevie z napadnutých rozhodnutí a administratívneho spisu overiť, či spoločnosti METALEF a MIPESTAV boli jedinými dodávateľmi spoločnosti NLT, spol. s r.o. v predmetnom zdaňovacom období, a či sa teda v administratívnom spise nachádzajú vskutku všetky výzvy adresované potencionálnym dodávateľom NLT, spol. s r.o. v predmetnom zdaňovacom období, ktoré správca dane zasielal. Nie je teda ani možné preveriť tvrdenie sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti, že administratívny spis je úplný, obsahujúci všetky výzvy a dôkazy vzťahujúce sa na dané zdaňovacie obdobie.

V ďalšom konaní teda bude úlohou správneho súdu v prvom rade posúdiť vplyv zistenej vady na zákonnosť rozhodnutia a v prípade potreby si vyžiadať absentujúce výzvy a dôkazy od žalovaného na základe § 80 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP. 49. Úlohou správneho súdu teda bude primárne posúdiť vplyv namietanej vady na zákonnosť vydaného rozhodnutia vo veci samej a materiálny výsledok konania, ktorým bolo vyrubenie rozdielu na DPH žalobcovi z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH (k vplyvu na zákonnosť viď aj bod 38 odôvodnenia tohto rozsudku).

dôkazov k nim do administratívneho spisu a zistení do preskúmavaných rozhodnutí mohli žalobcovi privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pokiaľ by takýto potenciál nemali, nebude na mieste rozhodnutia daňových orgánov zrušiť len pre formálne zopakovanie administratívneho konania.

Občiansky súdny poriadok (§ 250j ods. 3) už nepozná ako dôvod zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy neúplnosť administratívneho spisu. Pokiaľ správny súd považuje administratívny spis za neúplný, má priestor si chýbajúce podklady vyžiadať pod hrozbou sankcie v zmysle § 80 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M. Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava, C. H. Beck, 2018, s. 944). Kasačný súd sa tak stotožňuje s námietkou sťažovateľa, že pokiaľ správnemu súdu nepostačovali dôkazy predložené sťažovateľom a správny súd dospel k záveru o neúplnosti administratívneho spisu, mohol si ich v priebehu konania od sťažovateľa vyžiadať. Až následne by prichádzalo do úvahy v medziach uplatnených žalobných bodov zrušenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ by to malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia a pokiaľ by zákonnosť rozhodnutia nebolo možné posúdiť ani z ostatného spisového materiálu predloženého sťažovateľom.

V rámci tohto posúdenia vykoná aj posúdenie, či je rozhodnutie preskúmateľné a či došlo k porušeniu procesných práv žalobcu (byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia, klásť svedkom otázky) v takom rozsahu, žeby to malo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

53. S ohľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že zistená vada úplnosti administratívneho spisu v danom prípade nemôže viesť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a správcu dane a priori, ale správny súd bude v ďalšom konaní povinný vyhodnotiť vplyv tejto vady na zákonnosť rozhodnutia, jeho preskúmateľnosť i prípadné porušenie procesných práv žalobcu a prípadne si aj vyžiadať absentujúce listiny a dôkazy zo strany žalovaného. Kasačný súd sa preto stotožnil s názorom sťažovateľa, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“