4Sfk/13/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Rail Cargo Austria Aktiengesellschaft, so sídlom Am Hauptbahnhof 2, 1100 Viedeň, Rakúsko, zapísanou v Knihe spoločností (Firmenbuch), vedenej Obchodným súdom vo Viedni (Handelsgericht Wien) pod číslom FN 248731 g, (spoločnosť bola ako nástupnícka spoločnosť zlúčená od 31.07.2019 so spoločnosťou Rail Cargo Wagon - Austria GmbH,FN 203343 i), právne zastúpený: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO:35905832, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Sa/55/2016-152 zo dňa 31. mája 2021, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

rozhodnutia. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania. Predmetným rozhodnutím nebolo vyhovené žalobcovej žiadosti o vrátenie dane z pridanej hodnoty. 2. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že v prejednávanej veci nezistil také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by bol žalovaný nečinný. Poznamenal, že doručenie predmetného rozhodnutia medzi stranami nie je sporné, sporný je spôsob doručenia predmetného rozhodnutia zo strany žalovaného. Žalovaný postupoval v intenciách zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), a preto doručenie rozhodnutia žalovaným nemožno považovať za nečinnosť žalovaného.

4. K námietke žalobcu o transponovaní ustanovenia zo Smernice Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (ďalej len „Smernica č. 2008/9/ES“) správny súd uviedol, že podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európske únie, smernica je „záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva na vnútroštátne orgány.“ Predmetná smernica bola transponovaná do zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v súlade s ktorým žalovaný konal.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

7. Sťažovateľ uviedol, že nesúhlasí s právnym záverom krajského súdu, v zmysle ktorého bolo predmetné rozhodnutie doručené zákonným spôsobom. Sťažovateľ je presvedčený, že na doručenie predmetného rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti o vrátenie dane, ako rozhodnutia podľa § 55d ods. 9 zákona o DPH, nie je možné aplikovať doručovanie tzv. zjednodušeným spôsobom, teda elektronicky alebo e-mailom. Krajský súd na zistený skutkový stav podľa sťažovateľa aplikoval neprávnu normu, konkrétne § 55d ods. 12 zákona o DPH namiesto príslušných ustanovení Daňového poriadku o doručovaní písomností do vlastných rúk adresáta. 8.

Na základe uvedeného je sťažovateľ presvedčený, že na rozhodnutie podľa § 55d ods. 9 zákona o DPH sa jednoznačne vzťahuje § 31 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. 9. Sťažovateľ tiež poukázal na Smernicu č. 2008/9/ES. Táto podľa sťažovateľa rozlišuje medzi charakterom jednotlivých úkonov a pri doručovaní oznámenia rozhodnutí uprednostňujú spoľahlivejšiu formu v záujme ochrany procesných práv žiadateľa. Kým čl. 19 ods. 1 predmetnej smernice umožňuje „elektronické oznámenie“ dátumu, kedy bola žiadosť o vrátenie dane doručená, pri konečnom rozhodnutí vo veci čl. 19 ods. 2 pracuje s pojmom „oznámenie“, t.j. explicitne neuvádza možnosť elektronického oznámenia konečného rozhodnutia. Rovnako v čl. 20 predmetnej smernice uvádza možnosť „elektronicky požadovať dodatočné informácie“, pričom čl. 21 uvádza, že členský štát „oznámi“ žiadateľovi svoje rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí žiadosti o vrátenie. Z toho možno podľa sťažovateľa vyvodiť záver, že európsky zákonodarca nepripúšťa, aby sa konečné rozhodnutie o žiadosti

Preto platí povinnosť správcu dane doručovať konečné rozhodnutie do vlastných rúk. V opačnom prípade by dochádzalo k nedôvodnému výraznému oslabeniu práv žiadateľa o vrátenie dane, konkrétne by sa mu tým odňalo právo brániť sa proti tomuto rozhodnutiu použitím dostupných opravných prostriedkov v zákonom stanovenej dobe. V zmysle aplikácie uvedených noriem, bol sťažovateľ presvedčený, že do dnešného dňa mu nebolo riadne doručené predmetné rozhodnutie. 11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 06.09.2021 sa v plnej miere stotožnil s napadnutým uznesením a zároveň sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho vyjadrenia k správnej žalobe. Poukázal na to, že podľa Daňového poriadku sa postupuje, ak osobitné predpisy, t.j. zákon o DPH, neustanovujú inak. Zákon o DPH má v ustanoveniach § 55a - § 55e vlastnú úpravu týkajúcu sa žiadosti o vrátenie dane. Spôsob doručenia (oznámenia) rozhodnutia upravuje ust. § 55d ods. 12, a to odoslaním dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane. Žalovaný zastával názor, že nemal a nemohol v zmysle zákona o DPH rozhodnutie doručovať podľa Daňového poriadku.

III. Konanie na kasačnom súde

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

17. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.

22. Podľa § 55d ods. 1 zákona o DPH, daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti s výnimkou podľa odsekov 5 a 6. Ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o správnosti uplatňovaného nároku na vrátenie dane, Daňový úrad Bratislava môže v lehote podľa prvej vety elektronickými prostriedkami požiadať žiadateľa, príslušný orgán členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, alebo inú osobu o dodatočné informácie; inú osobu ako žiadateľa alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, môže požiadať elektronickými prostriedkami, iba ak sú tieto prostriedky dostupné jej adresátovi.

Podľa § 55d ods. 5 zákona o DPH, ak Daňový úrad Bratislava žiada dodatočné informácie podľa odseku 1, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do dvoch mesiacov od prijatia požadovaných informácií, a ak nedostal požadované informácie, oznámi rozhodnutie do dvoch mesiacov od uplynutia lehoty podľa odseku 4; ak dvojmesačná lehota na oznámenie rozhodnutia uplynie skôr ako uplynie šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, Daňový úrad Bratislava oznámi rozhodnutie najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia

26. Podľa § 55d ods. 9 zákona o DPH, rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo časti dane sa môže žiadateľ odvolať spôsobom a v lehote podľa osobitného predpisu. 27.

29. Zákonodarca v právnej úprave Správneho súdneho poriadku upravuje konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy v ust. § 242 a nasl., pričom pod nečinnosťou orgánu verejnej správy možno chápať stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie (ust. § 3 ods. 1 písm. d) SSP).

. . nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný a negatívny jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna.

32. V predmetnej veci nebolo sporné, že predmetné rozhodnutie, doručenia ktorého sa sťažovateľ správnou žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhal, bolo 02.04.2012 zaslané na e-mailovú adresu žiadateľa. Sporným bol spôsob doručovania, resp. oznámenia, t.j. či bolo predmetné rozhodnutie doručené žiadateľovi zákonným spôsobom.

33. Pre právne posúdenie predmetnej veci (ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP) je kľúčový výklad ustanovenia § 55d zákona o DPH, ktoré je výsledkom transpozície Smernice č. 2008/9/ES. Ustanovenie § 55d zákona o DPH predstavuje pomerne komplexnú právnu úpravu pre vrátenie dane z pridanej hodnoty zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte, ktorej obsahom je aj špecifický režim oznámenia rozhodnutia, ktoré sa v zmysle odseku 12 predmetného ustanovenia považuje za oznámené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že jeho účelom bolo preberať do tohto zákona ustanovenia Smernice č. 2008/9/ES a upraviť zjednodušený postup vrátenia dane za pomoci využitia moderných technológií a meniť lehotu na predkladanie žiadostí o vrátenie dane a lehotu, v rámci ktorej sa rozhodnutia o žiadostiach o vrátenie dane

36. Sťažovateľ namietal, že zo Smernice č. 2008/9/ES vyplýva, že táto rozlišuje medzi „elektronickým oznámením“ a „oznámením“, z čoho má vyplývať, že termín „oznámenie“ podľa tejto smernice a ustanovenia § 55d ods. 12 zákona o DPH sa má vykladať tak, že sa jedná o iné ako elektronické oznámenie, konkrétne doručovanie do vlastných rúk. Kasačný súd je toho názoru, že výklad, ktorý sťažovateľ prezentoval, je značne extenzívny a nie je možné tvrdiť, že by bolo elektronické oznámenie rozhodnutia o vrátenie dane podľa ustanovenia § 55d ods. 12 zákona o DPH, v rozpore so Smernicou č. 2008/9/ES. Pokiaľ uvedená smernica

37. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval príslušnou Smernicou č. 2008/9/ES, táto nesporne výslovne v čl. 20 uvádza, že členský štát vrátenia dane môže požadovať elektronicky dodatočné informácie od žiadateľa a dodatočné informácie je potrebné poskytnúť v lehote do jedného mesiaca od dátumu doručenia požiadavky. Sťažovateľ mal teda aj v zmysle uvedenej smernice povinnosť venovať náležitú pozornosť sledovaniu príslušnej elektronickej adresy, ktorú uviedol v žiadosti o vrátenie dane. Bol to sťažovateľ, ktorý včas nereagoval na žiadosť o dodatočné informácie, ktorá mu bola doručená riadnym spôsobom, čo viedlo k vydaniu predmetného rozhodnutia.

39. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že na doručovanie rozhodnutia, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, malo byť namiesto ust. § 55d ods. 12 zákona o DPH aplikované ust. § 31 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, kasačný súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu v napadnutom uznesení. Sťažovateľ odôvodňoval povinnosť aplikácie všeobecnej úpravy Daňového poriadku pred osobitnou úpravou zákona o DPH tým, že by v opačnom prípade by dochádzalo k nedôvodnému výraznému oslabeniu práv žiadateľa o vrátenie dane, konkrétne by sa mu tým odňalo právo brániť sa proti tomuto rozhodnutiu použitím dostupných opravných prostriedkov v zákonom stanovenej dobe.

poriadku. 40. Kasačný súd si je vedomý toho, že viazanosť súdov doslovným znením zákonného ustanovenia nie je absolútna (mutatis mutandis nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 72/2010 zo dňa 4. mája 2010). Podľa ústavného súdu sa „v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.“

Jednoduché elektronické oznámenie rozhodnutia žiadateľovi nepochybne sleduje uvedený cieľ. 42. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v procese upravenom ustanovením § 55d zákona o DPH sú dané dostatočné garancie realizácie základných práv žiadateľov. Žiadateľ si je pri podávaní žiadosti o vrátenie dane v zmysle tejto špeciálnej právnej úpravy vedomý o lehote, v ktorej mu má správca dane povinnosť zaslať rozhodnutie (4 mesiace, resp. 6 mesiacov pri žiadosti o dodatočné informácie alebo 8 mesiacov pri žiadosti o ďalšie dodatočné informácie) aj o forme, akou mu je rozhodnutie doručované, resp. oznámené (odoslanie dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane). Z uvedeného vyplýva, že žiadateľ o vrátenie dane sám zadáva do žiadosti adresu, na ktorú mu správca dane doručuje rozhodnutie a tento má zachovanú možnosť brániť sa voči rozhodnutiu použitím opravných prostriedkov v zákonom stanovenej dobe.

oneskorene. Teda neuplatnenie práv sťažovateľa v čas a jeho konanie v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým, resp. zákony sú písané pre tých, ktorí dbajú o svoje práva), neopodstatňuje uplatnenie výkladu, kedy by kasačný súd negoval výslovné znenie príslušnej právnej úpravy a uprednostnil by všeobecnú právnu úpravu aj napriek jasným interpretačným pravidlám, a to výlučne z dôvodu, že to konkrétnemu subjektu v individuálnom prípade vyhovuje. 44.

45. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 463 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.